JW subtitle extractor

Vitajte! Od posledných
aktuálnych informácií
boli 2 ďalšie
mimoriadne zjazdy.
Oba sa konali v Čile.
Na tieto zjazdy pricestovalo
viac než 4 700 delegátov z 21 krajín.
Najvyšší počet prítomných
na oboch týchto zjazdoch
bol vyše 17 000
a 123 sa dalo pokrstiť.
Na mnohých delegátov veľmi
zapôsobila láska, ktorú tam cítili.
Jedným z nich je Jonatán. Povedal:
„Vašu lásku sme cítili na každom kroku –
od privítania na letisku,
cez rôzne aktivity, nádherné darčeky,
priateľskú atmosféru na zjazde
až po ochotných pomocníkov
na našom hoteli.
Všetko bolo neskutočné!
Sme Jehovovi vďační,
že pre nás pripravil
taký krásny
a nezabudnuteľný zážitok.“
Sestra, ktorá sa volá Jésica, povedala:
„Ďakujeme za malú ukážku toho,
ako bude vyzerať nový svet!“
Nedávno celý svet postihli
ničivé prírodné katastrofy.
V septembri v strednej Európe
vyčíňala búrka Boris,
ktorá so sebou priniesla
prudké dažde a silný vietor.
Stovky našich bratov a sestier
museli odísť z domu
a dostali humanitárnu pomoc.
Bratov v južnej Afrike medzitým
stále trápi nevídané sucho.
Mnohé pobočky vrátane tej v Malawi,
Mozambiku a Zimbabwe
poskytli jedlo už desaťtisícom
našich bratov a sestier.
Na prelome septembra a októbra
hurikány Helene a Milton
zasiahli juhovýchod USA.
Spôsobili ničivé záplavy
a zosuvy pôdy.
Žiaľ, 3 bratia prišli o život.
Vyše 11 000 zvestovateľov
opustilo svoje domovy.
Hurikány poškodili
alebo zničili 17 sál Kráľovstva
a viac ako 2 500 domov
bratov a sestier.
Ďalej sa modlíme
za všetkých bratov a sestry,
ktorých postihli tieto katastrofy.
A ďakujeme
mnohým dobrovoľníkom,
ktorí sa zapojili
do humanitárnej pomoci.
Samozrejme,
ceníme si tiež vaše štedré dary,
vďaka ktorým
sa môžeme starať o všetkých,
ktorí čelia následkom
týchto hrozných udalostí.
27. septembra tohto roku
vykonali policajné zložky v Eritrey
prehliadku jedného domu,
v ktorom sa práve konalo pokojné
zhromaždenie Jehovových svedkov.
Pri tejto prehliadke polícia
zatkla 24 bratov a sestier.
Boli medzi nimi aj 2 deti,
ktoré neskôr prepustili.
Udialo sa to
takmer 30 rokov po tom,
čo v roku 1994 prezident Eritrey
Jehovových svedkov
zbavil občianstva.
Toto rozhodnutie stále platí,
a preto väčšina našich drahých bratov
a sestier nemôže viesť normálny život,
vlastniť pozemok, v niečom podnikať
alebo sa dokonca zamestnať.
Niekoľko dní po tej prehliadke
polícia zatkla a uväznila
85-ročnú sestru Letebrhan Tesfayovú.
Sestra Letebrhan bola
jedna z prvých ľudí v Eritrey,
ktorí študovali Bibliu
s Jehovovými svedkami.
Bola pokrstená v roku 1957.
8 jej detí a 8 vnúčat
tiež slúži Jehovovi.
Jej dcéra, Hadassa Zerisenayová,
je spolu s ňou vo väzení.
Medzi tými, ktorých zatkli,
bola aj sestra
Saron Ghebruová a jej manžel.
Saron je v 6. mesiaci tehotenstva.
Jej brat, Henok,
je momentálne najdlhšie väznený
Jehovov svedok v Eritrey.
Prvýkrát ho zatkli v januári 2005.
K 1. novembru je v Eritrey
uväznených 64 našich bratov a sestier.
Neprestávame sa modliť
za 223 bratov a sestier,
ktorí sú po celom svete
teraz väznení za svoju vieru.
Na výročnej schôdzi,
ktorá sa konala 5. októbra,
zaznel tento radostný oznam:
Brat Jody Jedele
a brat Jacob Rumph
boli vymenovaní
za nových členov vedúceho zboru.
Sme veľmi radi,
že sú tu v štúdiu spolu s nami.
Trochu sa s nimi porozprávame,
aby sme ich lepšie spoznali.
Vitajte v štúdiu.
Máme na vás toľko otázok,
čo by sme sa chceli spýtať.
No najprv
by ste nám mohli povedať,
ako ste spoznali pravdu
a zamilovali si ju.
Takže, čo vás pritiahlo k Jehovovi
a roznietilo vo vás túžbu slúžiť mu?
– Brat Jedele.
– Pravdu poznám odmalička.
Otec sa dal pokrstiť
v 40. rokoch
a až do smrti
verne slúžil Jehovovi.
Mama bola pokrstená
v 50. rokoch.
Obaja milovali Jehovu
a jeho organizáciu
a to pomohlo mne aj mojej sestre,
aby sme si Jehovu tiež zamilovali.
To, čo ma rodičia z Biblie učili,
mi dávalo zmysel.
Ale o tom, že je to
najlepší spôsob života,
ma presvedčila láska
medzi bratmi a sestrami.
Cez letné prázdniny k nám prichádzali
bratia a sestry z celej krajiny,
aby zvestovali
v nepridelených obvodoch.
Hoci sme ich
nikdy predtým nevideli,
keď prišli,
hneď sme boli rodinou.
Bolo to jednoduché,
veď sme všetci slúžili Jehovovi.
A to na mňa veľmi zapôsobilo.
Moji rodičia počuli
o pravde už ako mladí.
Ale žiaľ, mama
sa stala nečinnou,
a keď som rástol, ani otec
nebol Jehovov svedok.
Hoci sme neboli
spojení so zborom,
mama nás učila
základné biblické pravdy –
a tak som vedel,
že Boh má meno Jehova,
že by som sa mal
modliť iba k nemu
a aj to, že zem
sa raz stane rajom.
A tiež raz alebo 2-krát do roka
som chodil k starej mame,
ktorá verne slúžila Jehovovi.
Jej slová a jej krásne
kresťanské vlastnosti
ma priťahovali k Jehovovi
a túžil som ho lepšie spoznať.
Keď som mal asi 13,
spýtal som sa mamy,
či by som mohol študovať Bibliu.
Hovoril som si:
„Ak je to pravda, tak potom
chcem byť Jehovovým svedkom.
A aj keby to pravda nebola,
chcem byť dobrým človekom.“
Je zaujímavé, že mama vtedy
už nejaký čas uvažovala,
že sa vráti k Jehovovi.
A tak sme začali
robiť pokroky spolu.
Krátko po tom,
ako som začal študovať Bibliu,
som si uvedomil, že to je pravda.
Mama sa stala opäť činnou
a mesiac nato som sa stal
nepokrsteným zvestovateľom.
Som veľmi rád, že teraz je
celá moja blízka rodina v pravde.
Všetci sú pre mňa
krásnym príkladom viery.
Brat Rumph, čo ťa motivovalo,
aby si začal so službou celým časom?
Povedal by som, že to bol
dobrý príklad zrelých kresťanov,
ktorí urobili priekopnícku službu
svojím spôsobom života.
A veľký vplyv na moje rozhodnutia
mali aj krajskí starší,
ktorí sa o mňa osobne zaujímali.
Videl som, akí sú šťastní,
čo všetko zažili,
keď slúžili tam,
kde je málo zvestovateľov.
Niektorí z nich boli ochotní
slúžiť dokonca aj v iných krajinách.
To všetko vo mne vyvolalo
túžbu stať sa misionárom.
A tak som po strednej škole
začal s priekopníckou.
Môj príbeh
je podobný ako Jakeov.
Bol som obklopený
služobníkmi celým časom.
Napríklad rodičia milovali
priekopnícku službu
a boli v nej,
až kým sa im nenarodili deti.
Neskôr s ňou mama opäť začala
a slúži tak až dodnes.
Cez prázdniny sme zvykli byť
celá rodina v pomocnej.
Chodili sme
do služby s krajským
a takmer každé leto
sme navštívili Bétel.
Vďaka tomu všetkému
sme na vlastné oči videli,
že služba celým časom
je ten najlepší spôsob života.
Takže po strednej som
začal s priekopníckou
a v 19 ma pozvali do Bételu.
Sestra s manželom
tam slúžili tiež.
Aké úlohy ste si
za tie roky vyskúšali
a čo ste sa vďaka nim naučili?
Keď som prišiel do Wallkillu,
pracoval som v upratovaní.
Boli sme super partia,
užívali sme si to.
Často sa mi menil tím
aj typ práce a to ma naučilo,
že ak má byť práca hotová,
treba byť prispôsobivý.
Asi o 2,5 roka som začal
pracovať v inom oddelení.
Okrem iného som riešil
zdravotnú starostlivosť,
a tak som mohol
pomáhať misionárom.
Neskôr som sa oženil s Damaris,
presťahovali sme sa do Brooklynu
a tam som pokračoval vo svojej práci.
V roku 2005 sme odtiaľ odišli,
aby sme sa mohli starať o rodičov.
Boli sme v priekopníckej
a ja aj vo výbore pre styk s nemocnicami
a v regionálnom stavebnom výbore.
Po 8 rokoch nás pozvali
na 2 týždne pomáhať
pri výstavbe Warwicku.
Zdá sa, že sa to trochu pretiahlo,
lebo v Bételi sme doteraz.
V roku 2015 sme sa
presťahovali do Pattersonu,
kde vzniklo miestne projekčné
a stavebné oddelenie.
To sa v roku 2018
presťahovalo do Wallkillu.
Takže sme nakoniec skončili tam,
kde sme začínali.
V roku 2021 ma pridelili
do oddelenia nemocničných informácií.
A v roku 2022
sme sa vrátili do Warwicku,
kde sme spolupracovali
s nemocničnými informačnými službami.
V každom oddelení bolo pre mňa cťou
spolupracovať s duchovnými
mužmi a ženami.
Po celé tie roky
ma povzbudzoval príklad bratov,
ktorí, aj keď mali zodpovedné úlohy,
boli k druhým vždy
láskaví a boli pokorní.
Radi sa s nami delili
o to, čo vedeli.
A mimo Bételu sme videli,
ako sa rodičia snažia
vychovávať svoje deti v pravde
a ako bratia a sestry s láskou
podporujú teokratické aktivity.
Jehova má naozaj krásny ľud,
ktorý si veľmi cením.
Ja si spomínam na jeden prejav
zo zjazdu v roku 1998,
ktorý na mňa veľmi zapôsobil.
Brat tam hovoril o krajinách,
kde sú potrební priekopníci.
Jednou z nich bol aj Ekvádor.
A tak som sa o to začal modliť,
zvážil som svoje okolnosti,
zistil som si nejaké informácie
a po zjazde som napísal
do ekvádorskej pobočky,
aby som zistil viac.
Potom som sa tam bol pozrieť
a som veľmi šťastný,
že s Jehovovou pomocou
som sa tam mohol presťahovať.
Obvod tam vtedy bol naozaj úžasný.
Mnohí úprimní ľudia tam hľadali pravdu.
Takže môj sen slúžiť
ako misionár sa stal skutočnosťou.
No najväčším požehnaním,
ktoré som v Ekvádore zažil,
bolo to, že som tam
spoznal svoju manželku, Ingu.
Po svadbe sme ďalej
slúžili v Ekvádore tam,
kde bolo potrebných
viac zvestovateľov.
O niekoľko rokov neskôr sme začali
slúžiť ako zvláštni priekopníci
a potom v krajskej službe.
V našom kraji bolo niekoľko zborov,
ktoré boli v amazonskom pralese,
a slúžiť tam bol naozaj zážitok.
Potom v roku 2011
sme boli prekvapení,
keď sme dostali pozvanie
do 132. triedy Gileádu.
Obidvaja sme to považovali
za obrovskú česť.
Po Gileáde nás čakalo
veľmi veľa zmien.
Slúžili sme Jehovovi
v rôznych častiach sveta
a v rôznych formách služby.
To všetko nás naučilo,
že je dôležité tešiť sa z toho,
čo môžeme pre Jehovu robiť
každý deň – a robiť to naplno.
A nerobiť si prílišné starosti s tým,
čo nemôžeme ovplyvniť.
Ďalšia vec, ktorú sme sa naučili, je to,
že nikdy nie je až také dôležité
to miesto, kde slúžime,
ale tí ľudia, s ktorými môžeme slúžiť.
A my sme si týchto bratov
a sestry veľmi obľúbili.
Je nejaká myšlienka z Biblie,
ktorá vám pomáha
zvládať túto novú úlohu?
Mne veľmi pomáha príklad Jozuu
a to, čo mu Jehova povedal,
keď dostal novú úlohu.
Vždy odvážne slúžil Jehovovi,
celé desaťročia.
Prešiel cez Červené more, viedol
Izraelitov v boji proti Amalekitom,
bol vyzvedač a roky pomáhal Mojžišovi
v rôznych náročných situáciách.
No je zaujímavé, čo mu
Jehova v Jozuovi 1:9 povedal:
A potom mu pripomenul,
vďaka čomu
svoju novú úlohu zvládne.
Povedal mu:
A to je ono.
Pri každej novej úlohe
je Jehova s nami.
A keď sa obzriem späť, vidím,
že mi pomáhal po celé tie roky.
Preto viem, že mi pomôže aj teraz.
Páči sa mi aj to,
že Jehova Jozuovi povedal:
„Budem s tebou.“
Teda osobne mu pomáhal.
A Jehova sa nezmenil.
Takže to nie je o tom,
čo dokážem ja, ale čo dokáže on.
A on dokáže všetko.
Osobne podporuje
každého svojho služobníka.
A tak som si istý,
že bude pomáhať aj mne.
Túto novú úlohu môžem
zvládnuť len vďaka nemu.
Ja som mal veľmi
podobné pocity ako Gedeon,
keď dostal úlohu od Jehovu.
Pochádzal z obyčajných
pomerov a nemyslel si,
že by dokázal urobiť
niečo významné pre Boží ľud.
No Jehova mu prostredníctvom
anjela pripomenul jednu dôležitú vec.
Je to v Sudcoch 6:14.
Povedal mu:
Realita je, že Gedeon by svojou
vlastnou silou toho nemohol veľa urobiť.
Takže Jehova Gedeonovi vlastne povedal:
Daj do toho všetko, čo môžeš,
a ostatné urobím ja.
Úprimne, keď sme sa s manželkou
dozvedeli o mojej novej úlohe,
nebolo nám všetko jedno.
Ale chceme si
vziať príklad z Gedeona –
urobiť, čo je v našich silách
a ostatné nechať na Jehovu.
Toto je jeho dielo.
A on sa postará o to,
aby bolo ďalej všetko dobré.
Ďakujem za vaše vyjadrenia.
Keď som pred 30 rokmi
začal slúžiť vo vedúcom zbore,
mal som podobné pocity ako vy teraz.
A viem, že Jehova pomôže aj vám.
Tešíme sa, že ste
súčasťou vedúceho zboru.
A prajeme vám, nech vás
Jehova žehná vo všetkom,
čo preňho budete robiť.
Bratia a sestry, modlíme sa aj za vás.
Všetkých vás máme veľmi radi.
Sledovali ste JW Broadcasting®
zo svetového ústredia
Jehovových svedkov.

Aktuálne informácie od vedúceho zboru (č. 7/2024)
- 

Aktuálne informácie od vedúceho zboru (č. 7/2024)

Vitajte! Od posledných
aktuálnych informácií
boli 2 ďalšie
mimoriadne zjazdy.
Oba sa konali v Čile.
Na tieto zjazdy pricestovalo
viac než 4 700 delegátov z 21 krajín.
Najvyšší počet prítomných
na oboch týchto zjazdoch
bol vyše 17 000
a 123 sa dalo pokrstiť.
Na mnohých delegátov veľmi
zapôsobila láska, ktorú tam cítili.
Jedným z nich je Jonatán. Povedal:
„Vašu lásku sme cítili na každom kroku –
od privítania na letisku,
cez rôzne aktivity, nádherné darčeky,
priateľskú atmosféru na zjazde
až po ochotných pomocníkov
na našom hoteli.
Všetko bolo neskutočné!
Sme Jehovovi vďační,
že pre nás pripravil
taký krásny
a nezabudnuteľný zážitok.“
Sestra, ktorá sa volá Jésica, povedala:
„Ďakujeme za malú ukážku toho,
ako bude vyzerať nový svet!“
Nedávno celý svet postihli
ničivé prírodné katastrofy.
V septembri v strednej Európe
vyčíňala búrka Boris,
ktorá so sebou priniesla
prudké dažde a silný vietor.
Stovky našich bratov a sestier
museli odísť z domu
a dostali humanitárnu pomoc.
Bratov v južnej Afrike medzitým
stále trápi nevídané sucho.
Mnohé pobočky vrátane tej v Malawi,
Mozambiku a Zimbabwe
poskytli jedlo už desaťtisícom
našich bratov a sestier.
Na prelome septembra a októbra
hurikány Helene a Milton
zasiahli juhovýchod USA.
Spôsobili ničivé záplavy
a zosuvy pôdy.
Žiaľ, 3 bratia prišli o život.
Vyše 11 000 zvestovateľov
opustilo svoje domovy.
Hurikány poškodili
alebo zničili 17 sál Kráľovstva
a viac ako 2 500 domov
bratov a sestier.
Ďalej sa modlíme
za všetkých bratov a sestry,
ktorých postihli tieto katastrofy.
A ďakujeme
mnohým dobrovoľníkom,
ktorí sa zapojili
do humanitárnej pomoci.
Samozrejme,
ceníme si tiež vaše štedré dary,
vďaka ktorým
sa môžeme starať o všetkých,
ktorí čelia následkom
týchto hrozných udalostí.
27. septembra tohto roku
vykonali policajné zložky v Eritrey
prehliadku jedného domu,
v ktorom sa práve konalo pokojné
zhromaždenie Jehovových svedkov.
Pri tejto prehliadke polícia
zatkla 24 bratov a sestier.
Boli medzi nimi aj 2 deti,
ktoré neskôr prepustili.
Udialo sa to
takmer 30 rokov po tom,
čo v roku 1994 prezident Eritrey
Jehovových svedkov
zbavil občianstva.
Toto rozhodnutie stále platí,
a preto väčšina našich drahých bratov
a sestier nemôže viesť normálny život,
vlastniť pozemok, v niečom podnikať
alebo sa dokonca zamestnať.
Niekoľko dní po tej prehliadke
polícia zatkla a uväznila
85-ročnú sestru Letebrhan Tesfayovú.
Sestra Letebrhan bola
jedna z prvých ľudí v Eritrey,
ktorí študovali Bibliu
s Jehovovými svedkami.
Bola pokrstená v roku 1957.
8 jej detí a 8 vnúčat
tiež slúži Jehovovi.
Jej dcéra, Hadassa Zerisenayová,
je spolu s ňou vo väzení.
Medzi tými, ktorých zatkli,
bola aj sestra
Saron Ghebruová a jej manžel.
Saron je v 6. mesiaci tehotenstva.
Jej brat, Henok,
je momentálne najdlhšie väznený
Jehovov svedok v Eritrey.
Prvýkrát ho zatkli v januári 2005.
K 1. novembru je v Eritrey
uväznených 64 našich bratov a sestier.
Neprestávame sa modliť
za 223 bratov a sestier,
ktorí sú po celom svete
teraz väznení za svoju vieru.
Na výročnej schôdzi,
ktorá sa konala 5. októbra,
zaznel tento radostný oznam:
Brat Jody Jedele
a brat Jacob Rumph
boli vymenovaní
za nových členov vedúceho zboru.
Sme veľmi radi,
že sú tu v štúdiu spolu s nami.
Trochu sa s nimi porozprávame,
aby sme ich lepšie spoznali.
Vitajte v štúdiu.
Máme na vás toľko otázok,
čo by sme sa chceli spýtať.
No najprv
by ste nám mohli povedať,
ako ste spoznali pravdu
a zamilovali si ju.
Takže, čo vás pritiahlo k Jehovovi
a roznietilo vo vás túžbu slúžiť mu?
– Brat Jedele.                            
– Pravdu poznám odmalička.
Otec sa dal pokrstiť
v 40. rokoch
a až do smrti
verne slúžil Jehovovi.
Mama bola pokrstená
v 50. rokoch.
Obaja milovali Jehovu
a jeho organizáciu
a to pomohlo mne aj mojej sestre,
aby sme si Jehovu tiež zamilovali.
To, čo ma rodičia z Biblie učili,
mi dávalo zmysel.
Ale o tom, že je to
najlepší spôsob života,
ma presvedčila láska
medzi bratmi a sestrami.
Cez letné prázdniny k nám prichádzali
bratia a sestry z celej krajiny,
aby zvestovali
v nepridelených obvodoch.
Hoci sme ich
nikdy predtým nevideli,
keď prišli,
hneď sme boli rodinou.
Bolo to jednoduché,
veď sme všetci slúžili Jehovovi.
A to na mňa veľmi zapôsobilo.
Moji rodičia počuli
o pravde už ako mladí.
Ale žiaľ, mama
sa stala nečinnou,
a keď som rástol, ani otec
nebol Jehovov svedok.
Hoci sme neboli
spojení so zborom,
mama nás učila
základné biblické pravdy –
a tak som vedel,
že Boh má meno Jehova,
že by som sa mal
modliť iba k nemu
a aj to, že zem
sa raz stane rajom.
A tiež raz alebo 2-krát do roka
som chodil k starej mame,
ktorá verne slúžila Jehovovi.
Jej slová a jej krásne
kresťanské vlastnosti
ma priťahovali k Jehovovi
a túžil som ho lepšie spoznať.
Keď som mal asi 13,
spýtal som sa mamy,
či by som mohol študovať Bibliu.
Hovoril som si:
„Ak je to pravda, tak potom
chcem byť Jehovovým svedkom.
A aj keby to pravda nebola,
chcem byť dobrým človekom.“
Je zaujímavé, že mama vtedy
už nejaký čas uvažovala,
že sa vráti k Jehovovi.
A tak sme začali
robiť pokroky spolu.
Krátko po tom,
ako som začal študovať Bibliu,
som si uvedomil, že to je pravda.
Mama sa stala opäť činnou
a mesiac nato som sa stal
nepokrsteným zvestovateľom.
Som veľmi rád, že teraz je
celá moja blízka rodina v pravde.
Všetci sú pre mňa
krásnym príkladom viery.
Brat Rumph, čo ťa motivovalo,
aby si začal so službou celým časom?
Povedal by som, že to bol
dobrý príklad zrelých kresťanov,
ktorí urobili priekopnícku službu
svojím spôsobom života.
A veľký vplyv na moje rozhodnutia
mali aj krajskí starší,
ktorí sa o mňa osobne zaujímali.
Videl som, akí sú šťastní,
čo všetko zažili,
keď slúžili tam,
kde je málo zvestovateľov.
Niektorí z nich boli ochotní
slúžiť dokonca aj v iných krajinách.
To všetko vo mne vyvolalo
túžbu stať sa misionárom.
A tak som po strednej škole
začal s priekopníckou.
Môj príbeh
je podobný ako Jakeov.
Bol som obklopený
služobníkmi celým časom.
Napríklad rodičia milovali
priekopnícku službu
a boli v nej,
až kým sa im nenarodili deti.
Neskôr s ňou mama opäť začala
a slúži tak až dodnes.
Cez prázdniny sme zvykli byť
celá rodina v pomocnej.
Chodili sme
do služby s krajským
a takmer každé leto
sme navštívili Bétel.
Vďaka tomu všetkému
sme na vlastné oči videli,
že služba celým časom
je ten najlepší spôsob života.
Takže po strednej som
začal s priekopníckou
a v 19 ma pozvali do Bételu.
Sestra s manželom
tam slúžili tiež.
Aké úlohy ste si
za tie roky vyskúšali
a čo ste sa vďaka nim naučili?
Keď som prišiel do Wallkillu,
pracoval som v upratovaní.
Boli sme super partia,
užívali sme si to.
Často sa mi menil tím
aj typ práce a to ma naučilo,
že ak má byť práca hotová,
treba byť prispôsobivý.
Asi o 2,5 roka som začal
pracovať v inom oddelení.
Okrem iného som riešil
zdravotnú starostlivosť,
a tak som mohol
pomáhať misionárom.
Neskôr som sa oženil s Damaris,
presťahovali sme sa do Brooklynu
a tam som pokračoval vo svojej práci.
V roku 2005 sme odtiaľ odišli,
aby sme sa mohli starať o rodičov.
Boli sme v priekopníckej
a ja aj vo výbore pre styk s nemocnicami
a v regionálnom stavebnom výbore.
Po 8 rokoch nás pozvali
na 2 týždne pomáhať
pri výstavbe Warwicku.
Zdá sa, že sa to trochu pretiahlo,
lebo v Bételi sme doteraz.
V roku 2015 sme sa
presťahovali do Pattersonu,
kde vzniklo miestne projekčné
a stavebné oddelenie.
To sa v roku 2018
presťahovalo do Wallkillu.
Takže sme nakoniec skončili tam,
kde sme začínali.
V roku 2021 ma pridelili
do oddelenia nemocničných informácií.
A v roku 2022
sme sa vrátili do Warwicku,
kde sme spolupracovali
s nemocničnými informačnými službami.
V každom oddelení bolo pre mňa cťou
spolupracovať s duchovnými
mužmi a ženami.
Po celé tie roky
ma povzbudzoval príklad bratov,
ktorí, aj keď mali zodpovedné úlohy,
boli k druhým vždy
láskaví a boli pokorní.
Radi sa s nami delili
o to, čo vedeli.
A mimo Bételu sme videli,
ako sa rodičia snažia
vychovávať svoje deti v pravde
a ako bratia a sestry s láskou
podporujú teokratické aktivity.
Jehova má naozaj krásny ľud,
ktorý si veľmi cením.
Ja si spomínam na jeden prejav
zo zjazdu v roku 1998,
ktorý na mňa veľmi zapôsobil.
Brat tam hovoril o krajinách,
kde sú potrební priekopníci.
Jednou z nich bol aj Ekvádor.
A tak som sa o to začal modliť,
zvážil som svoje okolnosti,
zistil som si nejaké informácie
a po zjazde som napísal
do ekvádorskej pobočky,
aby som zistil viac.
Potom som sa tam bol pozrieť
a som veľmi šťastný,
že s Jehovovou pomocou
som sa tam mohol presťahovať.
Obvod tam vtedy bol naozaj úžasný.
Mnohí úprimní ľudia tam hľadali pravdu.
Takže môj sen slúžiť
ako misionár sa stal skutočnosťou.
No najväčším požehnaním,
ktoré som v Ekvádore zažil,
bolo to, že som tam
spoznal svoju manželku, Ingu.
Po svadbe sme ďalej
slúžili v Ekvádore tam,
kde bolo potrebných
viac zvestovateľov.
O niekoľko rokov neskôr sme začali
slúžiť ako zvláštni priekopníci
a potom v krajskej službe.
V našom kraji bolo niekoľko zborov,
ktoré boli v amazonskom pralese,
a slúžiť tam bol naozaj zážitok.
Potom v roku 2011
sme boli prekvapení,
keď sme dostali pozvanie
do 132. triedy Gileádu.
Obidvaja sme to považovali
za obrovskú česť.
Po Gileáde nás čakalo
veľmi veľa zmien.
Slúžili sme Jehovovi
v rôznych častiach sveta
a v rôznych formách služby.
To všetko nás naučilo,
že je dôležité tešiť sa z toho,
čo môžeme pre Jehovu robiť
každý deň – a robiť to naplno.
A nerobiť si prílišné starosti s tým,
čo nemôžeme ovplyvniť.
Ďalšia vec, ktorú sme sa naučili, je to,
že nikdy nie je až také dôležité
to miesto, kde slúžime,
ale tí ľudia, s ktorými môžeme slúžiť.
A my sme si týchto bratov
a sestry veľmi obľúbili.
Je nejaká myšlienka z Biblie,
ktorá vám pomáha
zvládať túto novú úlohu?
Mne veľmi pomáha príklad Jozuu
a to, čo mu Jehova povedal,
keď dostal novú úlohu.
Vždy odvážne slúžil Jehovovi,
celé desaťročia.
Prešiel cez Červené more, viedol
Izraelitov v boji proti Amalekitom,
bol vyzvedač a roky pomáhal Mojžišovi
v rôznych náročných situáciách.
No je zaujímavé, čo mu
Jehova v Jozuovi 1:9 povedal:
A potom mu pripomenul,
vďaka čomu
svoju novú úlohu zvládne.
Povedal mu:
A to je ono.
Pri každej novej úlohe
je Jehova s nami.
A keď sa obzriem späť, vidím,
že mi pomáhal po celé tie roky.
Preto viem, že mi pomôže aj teraz.
Páči sa mi aj to,
že Jehova Jozuovi povedal:
„Budem s tebou.“
Teda osobne mu pomáhal.
A Jehova sa nezmenil.
Takže to nie je o tom,
čo dokážem ja, ale čo dokáže on.
A on dokáže všetko.
Osobne podporuje
každého svojho služobníka.
A tak som si istý,
že bude pomáhať aj mne.
Túto novú úlohu môžem
zvládnuť len vďaka nemu.
Ja som mal veľmi
podobné pocity ako Gedeon,
keď dostal úlohu od Jehovu.
Pochádzal z obyčajných
pomerov a nemyslel si,
že by dokázal urobiť
niečo významné pre Boží ľud.
No Jehova mu prostredníctvom
anjela pripomenul jednu dôležitú vec.
Je to v Sudcoch 6:14.
Povedal mu:
Realita je, že Gedeon by svojou
vlastnou silou toho nemohol veľa urobiť.
Takže Jehova Gedeonovi vlastne povedal:
Daj do toho všetko, čo môžeš,
a ostatné urobím ja.
Úprimne, keď sme sa s manželkou
dozvedeli o mojej novej úlohe,
nebolo nám všetko jedno.
Ale chceme si
vziať príklad z Gedeona –
urobiť, čo je v našich silách
a ostatné nechať na Jehovu.
Toto je jeho dielo.
A on sa postará o to,
aby bolo ďalej všetko dobré.
Ďakujem za vaše vyjadrenia.
Keď som pred 30 rokmi
začal slúžiť vo vedúcom zbore,
mal som podobné pocity ako vy teraz.
A viem, že Jehova pomôže aj vám.
Tešíme sa, že ste
súčasťou vedúceho zboru.
A prajeme vám, nech vás
Jehova žehná vo všetkom,
čo preňho budete robiť.
Bratia a sestry, modlíme sa aj za vás.
Všetkých vás máme veľmi radi.
Sledovali ste JW Broadcasting®
zo svetového ústredia
Jehovových svedkov.


-