JW subtitle extractor

Mnohé tvory vnímajú
okolitý svet najmä zrakom.
Ale čo ak vidieť nestačí?
Alebo to jednoducho
nie je možné?
Niektoré zvieratá
využívajú echolokáciu.
To, čo nemôžu vidieť očami,
vnímajú pomocou zvuku.
Túto schopnosť má
väčšina druhov netopierov.
No používať ju v stiesnených,
preplnených priestoroch, kde žijú,
je veľmi zložité.
Musia neustále obnovovať
svoju predstavu o tom,
čo sa okolo nich deje.
Ako to robia?
Vďaka extrémne rýchlym
svalovým kontrakciám
vysielajú rýchle
zvukové impulzy.
A potom ich ozvenu
počúvajú a analyzujú.
Podľa toho, ako rýchlo
sa k nim ozvena vráti,
dokážu presne určiť
polohu objektov.
A je až neuveriteľné,
že niektoré druhy
dokážu rozoznať detaily
menšie ako milimeter!
Netopier tvorí zvuky
hrdlom či jazykom,
no u vorvaňa tuponosého
zvuky vznikajú
v jeho masívnej hlave.
Pred ponorom
si naplní pľúca vzduchom
a časť z neho potom využije na to,
aby pod vodou tvoril zvuky.
Môžu dosahovať až 230 decibelov,
čo je hlasnejšie než vzlet stíhačky!
Vorvaň tlačí vzduch cez fónické pery,
čím tvorí zvuky podobné
tlieskaniu či klikaniu.
No namiesto toho,
aby ich vyslal dopredu,
odrazia sa najprv
od vzdušného vaku
a putujú späť cez jeho
spermacetový orgán.
Potom sa zvuk odrazí
od druhého vzdušného vaku
a putuje dopredu cez tukové tkanivo
v spodnej časti hlavy.
Tento proces sústreďuje zvuk
do úzkeho lúča,
ktorý vie vorvaň
namieriť ako reflektor.
40-tonový vorvaň
sa len tak nezastaví.
No vďaka týmto silným zvukom
sa môže vyhnúť nárazu
do morského dna aj iným hrozbám.
Bližšie k hladine sú delfíny,
ktoré tiež využívajú echolokáciu.
Tak ako iné bezkosticovce,
ani delfíny nemajú vonkajšie uši,
ktorými by počúvali ozveny.
Zvuk prijímajú cez čeľusť,
odkiaľ ho špeciálny typ tuku
vedie priamo do vnútorného ucha.
Niektoré delfíny vedia rozoznať
objekty vzdialené vyše 650 metrov!
V hlbinách oceánu, aj v úplnej tme,
dokážu niektoré zvieratá
akoby „vidieť“ pomocou zvuku.
A to s úžasnou presnosťou.
Je táto ohromujúca schopnosť
výsledkom náhody alebo projektu?

Výsledok projektu? Echolokácia