JW subtitle extractor

Táto globálna pandémia
uvrhla svet do stavu veľkej neistoty.
A vo vzduchu visí veľa otáznikov.
Ale jedna vec je absolútne istá.
Aj za týchto okolností
sa Jehova o nás veľmi dobre stará.
Deň čo deň z celého sveta
dostávame krásne vyjadrenia od vás,
bratia a sestry, o tom, ako si ceníte,
že Jehovova organizácia vás chráni.
To mi pripomína slová
zapísané v Izaiášovi 40:11.
Je tu nádherný opis
Jehovovej starostlivosti.
Cítite sa tak aj vy?
Cítite sa tak, akoby ste boli
v náručí nášho nebeského Otca Jehovu?
My členovia vedúceho zboru
sa presne tak cítime.
S týmito náročnými časmi
sa môžeme vyrovnať len vďaka tomu,
že Jehova sa o nás s láskou
a nežne stará a chráni nás.
Ako láskavý pastier si Jehova
nielen všíma, aké problémy zažívame,
ale hľadá aj spôsoby, ako nám pomôcť.
Preto sa v Žalme 37:5 píše:
Jedným zo spôsobov, ako Jehova
koná v náš prospech je to,
že podnecuje svojich služobníkov,
aby si navzájom pomáhali.
V tejto reportáži
si priblížime niekoľko príkladov,
z ktorých vidno,
ako to Boží služobníci robia.
V niektorých častiach sveta
majú naši bratia problém už aj s tým,
aby si pre seba a svoju rodinu
zaobstarali dostatok jedla.
Veľký nedostatok potravín, karanténa
a vysoká nezamestnanosť spôsobili,
že rodiny našich bratov
zostali takmer bez jedla.
Výbor koordinátorov vedúceho zboru
urobil všetko, čo bolo v jeho silách,
aby pre týchto bratov
zaobstaral potraviny a lieky.
Na celom svete bolo doteraz zriadených
už viac ako 400 krízových výborov.
Členovia týchto výborov
neúnavne pracujú na tom,
aby našim bratom zabezpečili
základné životné potreby.
Ako príklad môžeme uviesť Angolu.
Akú pomoc dostali bratia
v tejto krajine od našej organizácie?
Porozpráva nám o tom brat
Johannes De Jager z angolskej pobočky.
V marci bol v Angole
vyhlásený núdzový stav.
Pre karanténu naši bratia a sestry
nemohli chodiť do práce,
a tak bolo pre nich ťažké
zaobstarať si dostatok jedla pre rodinu.
Náš výbor pobočky
sa situáciou veľmi vážne zaoberal.
Kládli sme si otázku:
Čo urobíme, aby sme sa postarali
o našich drahých bratov a sestry?
S touto otázkou sme sa ihneď obrátili
na výbor koordinátorov.
Na našu veľkú radosť
nám bratia ihneď sľúbili pomoc,
aby sme sa mohli postarať
o našich bratov a sestry v tejto krajine.
Vďaka tomu sme mohli zorganizovať
rozsiahlu humanitárnu akciu.
Touto prácou sme poverili
37 krízových výborov.
Tie v Angole zakúpili
a rozoslali 138 ton ryže,
138 ton kukuričnej múky
a 104 ton fazule.
A svetové ústredie nám pomohlo zakúpiť
313 ton potravín z Brazílie.
Prvá zásielka dorazila 12. júla
a naši bratia začali potraviny
rýchlo rozdeľovať.
K dnešnému dňu
bola potravinová pomoc poskytnutá
34 701 bratom a záujemcom.
Všetci sú za túto pomoc veľmi vďační.
Pomoc dostala napríklad
aj jedna ovdovená sestra,
ktorá sa stará o svojich päť vnúčat.
S vďačnosťou povedala:
„Jehova sa zaujíma aj o mňa.“
Vieme, že táto situácia
ešte nejaký čas potrvá,
ale sme si istí, že Jehova
bude aj naďalej s láskou pomáhať
všetkým našim bratom a sestrám v Angole.
Z týchto zážitkov jasne vidíme,
ako sa Jehova s láskou stará
o našich bratov v Angole.
Ale samozrejme, pomoc nepotrebujú
len bratia a sestry v Angole.
V súčasnosti prebiehajú vďaka Jehovovi
humanitárne akcie
po celej Afrike, v Južnej Amerike
a v mnohých ďalších častiach sveta.
Vedúci zbor vyčlenil doteraz viac ako
17 miliónov dolárov na humanitárnu pomoc
pre bratov a sestry,
ktorých zasiahla táto pandémia.
A keď už hovoríme o potravinách,
radi by sme vám niečo pripomenuli.
Keďže vznikajú stále
nové ohniská tejto pandémie
a na niektorých miestach
sa situácia opäť začína zhoršovať,
je rozumné počítať so zlyhaním
zásobovania aj v oblasti, kde žijete vy.
Je tiež možné, že nejaký čas budete
musieť zostať v domácej karanténe.
Vzhľadom na to by bolo múdre,
aby ste si, pokiaľ je to možné,
vytvorili primerané zásoby
trvanlivých potravín
a iných vecí, ktoré
nevyhnutne potrebujete pre život.
Samozrejme, nebolo by dobré,
keby ste si vytvárali nadmerné zásoby.
Ale mať k dispozícii rozumné množstvo
zásob je v tejto situácii múdre.
Ďalšia vec: ako sa Jehova stará o to,
aby sme mali dostatok duchovného pokrmu?
Mnohí z nás sa zúčastňujú zhromaždení
pomocou videokonferencie.
Aj keď nám určite chýba osobný kontakt,
sme veľmi radi, že sa môžeme
aspoň takto vidieť a počuť.
Na mnohých miestach
účasť na zhromaždeniach veľmi vzrástla.
Na zhromaždenia sa teraz pripája
aj veľa bratov a sestier,
ktorí sú nečinní.
Veľmi sa z toho tešíme.
A veľmi chceme pochváliť aj vás,
vekovo starší bratia a sestry.
Obdivujeme vás, ako ste sa rýchlo
naučili obsluhovať techniku
a sme veľmi radi, že sa zúčastňujete
na našich zhromaždeniach.
Ale realita je taká, že veľa našich
bratov a sestier žije v oblastiach,
kde nemajú prístup k internetu,
alebo si ho jednoducho nemôžu dovoliť.
Ako sú títo bratia a sestry
zásobovaní duchovným pokrmom?
V treťom videu Aktuálne informácie
od vedúceho zboru ste videli,
že v mnohých afrických krajinách
bola mimoriadna prednáška
a Pamätná slávnosť vysielaná
v televízii alebo v rozhlase.
Som veľmi rád, že vám môžem oznámiť,
že vedúci zbor schválil,
aby boli v televízii alebo v rozhlase
vysielané aj týždenné
a víkendové zhromaždenia.
Jednou z krajín,
kde to takto prebieha, je aj Mozambik.
Brat Amaro Teixeira nám teraz
porozpráva, aké to prináša výsledky.
V niektorých častiach Mozambiku
nie je internet a mnohí naši bratia
nemajú ani elektronické zariadenia.
Preto sme boli veľmi radi,
keď vedúci zbor požiadal
všetky pobočky v Afrike, aby zistili,
či by bolo možné vysielať naše
zhromaždenia cez televíziu a rozhlas.
10. júla začalo vysielať
naše zhromaždenia v Mozambiku
87 rozhlasových staníc
a jedna televízia.
Vďaka tomu môže viac
ako 51 000 bratov a sestier
každý týždeň počúvať
zhromaždenia v 24 jazykoch.
Bratia z toho majú veľký úžitok.
Tieto duchovné programy
môže v rovnakom čase sledovať
teoreticky asi 23 miliónov ľudí.
Naši bratia sú veľmi vďační
za túto možnosť.
Keď sa o nej dozvedeli,
niektorí od radosti plakali.
Jedni manželia zhrnuli
pocity mnohých takto:
„Bratia, s pomocou
Jehovovho svätého ducha ste pohli vrchmi,
aby ste nám tu v Mozambiku poskytli
duchovný pokrm v pravý čas.
Vidíme v tom Jehovovu
mocnú ruku a lásku
a naše srdce prekypuje vďačnosťou
a láskou k nemu, k jeho Synovi
a k našej duchovnej rodine.“
To je úžasné!
Odvtedy sa prenos zhromaždení
podarilo zariadiť aj ďalším pobočkám
a teraz ho sprostredkúvajú televízne
a rozhlasové stanice v 21 krajinách.
Vďaka tomu môže
1,2 milióna bratov a sestier
počúvať nahrávky našich zhromaždení.
Navyše, z nášho duchovného programu
môže teraz mať úžitok potenciálne takmer
280 miliónov ľudí!
Je jasné, že Jehova sa stará o to,
aby jeho ľud mal
telesný i duchovný pokrm.
Ale zaujíma sa aj o bratov,
ktorí sú prenasledovaní?
Počas tejto pandémie sa mnohí z nás
cítia ako väzni vo vlastnom dome.
Ale vžime sa na chvíľku do situácie
tých, ktorí sú v ozajstnom väzení.
Aj teraz, počas tejto pandémie.
K 19. júlu bolo asi
116 bratov a sestier na celom svete
väznených za svoju vieru.
Okrem toho je v Rusku
27 bratov a sestier v domácom väzení
a ďalších 372 je trestne stíhaných.
Celosvetovo majú
najmladší uväznení bratia len 19 rokov
a najstarší má 81.
Niektorí naši bratia sú vo väzení
alebo v domácom väzení už roky.
Spomeňme si na našich
troch bratov v Eritrei.
Paulosa, Isaaca a Negedeho.
Tí sú vo väzení najdlhšie,
takmer 26 rokov!
Len minulý týždeň, 13. júla,
vykonala polícia v Rusku
doteraz najvyšší počet
domových prehliadok u našich bratov.
Najmenej 100 za jeden deň.
Dvoch našich bratov,
Dmitrija Katyrova a Alexandra Bokova,
policajti pri tejto razii zbili.
Od vydania zákazu našej činnosti
v roku 2017 bolo u našich bratov v Rusku
vykonaných viac
ako 1 000 domových prehliadok!
Naši bratia vo väzeniach po celom svete
potrebovali naše modlitby
už pred touto pandémiou.
A teraz ich potrebujú ešte viac.
V Hebrejom 13:3 Pavol napísal:
„Pamätajte na tých, ktorí sú vo väzení,
akoby ste boli uväznení s nimi.“
Všetci určite cítime
s našimi bratmi a sestrami,
ktorí sú uväznení za svoju vieru.
Ako to zvládajú?
Ako ich Jehova posilňuje v ich skúškach?
Vypočujme si rozprávanie dvoch sestier,
ktoré boli vo väzbe v Rusku.
11. júna 2019 asi o 8 ráno
vtrhli do nášho domu členovia
vyšetrovacieho výboru a policajti.
Prehliadka trvala takmer celý deň.
Potom nás vzali do budovy vyšetrovacieho
výboru a tam nás vypočúvali.
Neskôr nás dali
do cely predbežného zadržania.
Nakoniec bol z toho súd v Novozybkove.
Súd rozhodol,
že pôjdem do vyšetrovacej väzby.
Nakoniec som za mrežami strávila
takmer 8 mesiacov.
Vo vyšetrovacej väzbe
som bola 8 mesiacov.
Vo väzení som bola 245 dní.
Čas, ktorý som strávila vo väzení,
mi ubehol veľmi rýchlo.
245 dní vo väzení sa môže zdať
ako veľmi dlhá doba,
no ja som to tak vôbec nevnímala.
Stále som mala čo robiť.
Odpisovala som na listy
a snažila som sa rozprávať o pravde
so spoluväzenkyňami.
Veľa som sa vtedy modlila k Jehovovi,
čítala som si Bibliu a mala som
dosť času aj na osobné štúdium.
Tých 8 mesiacov vo vyšetrovacej väzbe
som sa cítila, ako keby
som bola v úplnej izolácii.
Veľmi mi chýbali bratia a sestry.
To, že som s nimi nemohla byť,
nemohla som sa s nimi rozprávať
a nemohla som ich ani objať.
Bolo to náročné.
Na začiatku to bolo ťažké.
No potom som si uvedomila,
že keď prijmem veci také, aké sú,
ľahšie sa s tým vyrovnám.
Modlila som sa k Jehovovi,
aby som sa neľutovala,
aby som neuvažovala negatívne
a nepremýšľala stále len o tom,
aké to je ťažké byť celé dni
len v jednej miestnosti.
Každý deň som prosila Jehovu,
aby mi pomohol zvládnuť to,
čo ten deň prinesie.
Uvedomila som si tiež, že je dôležité,
aby som sa vždy snažila nájsť niečo,
za čo môžem byť vďačná.
A každý večer som vždy
Jehovovi za niečo poďakovala,
aj keď sa v ten deň
nestalo nič zvláštne.
To mi veľmi pomáhalo,
pretože som si uvedomila,
že som každý deň zažila aj niečo dobré.
Boli chvíle, keď som si už ani
neuvedomovala, že dvere sú zamknuté.
Cez mreže som sa pozerala na oblohu
a nakoniec som tie mreže
prestala vnímať.
Alebo keď sme išli von na rozcvičku,
hoci to bolo len na malom dvore
obklopenom vysokými múrmi
a len trochu bolo vidieť oblohu,
uvedomila som si, že Jehova mi pomáha,
aby som veci videla inak.
Hovorila som si: Čo je za týmito múrmi?
Predstavovala som si, že sú tam Alpy,
a že je tam nádherná lúka plná nevädzí,
mojich obľúbených kvetov,
a že tam kvitnú maky.
Ďakovala som Jehovovi napríklad za to,
že som mala Bibliu
a že som si ju mohla čítať,
a aj za to, že som sa k nemu
mohla modliť.
Ďakovala som mu za to, že som v ten deň
dokázala urobiť to, čo je správne,
za to, že som za oknom videla vtáčika.
Ešte predtým, ako som bola uväznená,
som premýšľala,
že ak sa to náhodou stane,
budem to považovať
za pridelenie od Jehovu.
Prvý deň, keď mi prišla pošta,
bolo práve výročie môjho krstu.
Bolo to vtedy presne 24 rokov.
Bola som dosť smutná
a prosila som Jehovu,
aby mi dal nejaký darček.
A na konci dňa som ten darček dostala.
Bolo to 59 listov od bratov a sestier!
Ešte viac som si uvedomila,
aký úžasný Boh je Jehova
a ako láskavo sa
o svojich služobníkov stará.
Znovu som sa presvedčila,
že Jehova je náš starostlivý Otec.
Keď som prvýkrát dostala tak veľa listov
(bolo ich 54), sadla som si na posteľ,
vzala som si ich a nevedela som,
čo mám s nimi robiť.
Veľmi ma to dojalo.
Mala som v očiach slzy.
A tak som sa musela najprv upokojiť,
aby som ich mohla začať čítať.
Tieto listy od bratov a sestier
mi pomohli aj pri mojom osobnom štúdiu.
Do dvoch kníh,
ktoré som mala k dispozícii,
som si zapísala myšlienky,
ktoré ma povzbudili.
V jednom liste sa písalo,
v čom bolo tajomstvo Dávidovej odvahy.
Písalo sa v ňom,
že Dávid nepremýšľal o tom,
aký je Goliáš veľký v porovnaní s ním,
ale aký je malý v porovnaní s Jehovom.
Táto myšlienka mi pomohla
získať nadhľad a jasne vidieť Jehovu.
Keď ma brali zo súdnej siene do auta,
ktorým ma mali previesť do väzenia,
bratia a sestry tam ešte stále čakali
a nahlas ma povzbudzovali.
Vôbec som nečakala, že tam budú,
lebo som ani nevedela,
ako nás budú zo súdu prevážať.
Aj keď som mohla byť smutná,
pretože rozsudok nebol priaznivý,
keď som si sadla do auta,
cítila som radosť,
pretože aj keď som bratov
dobre nevidela,
jasne som počula, ako na mňa volajú.
Veľmi ma to povzbudilo
a dodalo mi to odvahu.
Bola som ešte viac rozhodnutá
zostať verná Jehovovi.
A pomohlo mi to aj odvážne
obhajovať pravdu, keď som bola na súde.
Vedela som, že v tejto skúške
nie som sama,
že mnohí bratia a sestry na mňa myslia
a modlia sa za mňa.
Táto náročná situácia ma presvedčila,
že bez ohľadu na to,
aké ťažké skúšky zažijeme,
Jehova nám vždy dá toľko svätého ducha,
koľko budeme potrebovať,
aby sme ich dokázali zvládnuť.
Uvedomila som si, že sa nemusíme
báť skúšok, ktoré sú pred nami.
Lebo vieme,
že Jehova nás nikdy neopustí.
Je vždy blízko nás.
Vždy je ochotný nás podporiť,
posilniť a pomôcť nám.
Chápe nás a vie, čo potrebujeme,
a v časoch, ako sú tieto,
nám dáva pocítiť svoju lásku
mimoriadnym spôsobom.
Je to pravda!
Ani väzenské múry Jehovovi nezabránia,
aby sa postaral o svojich služobníkov.
Myslím si,
že tieto vyjadrenia našich sestier
pomôžu mnohým z nás,
ktorí sa počas tejto pandémie
cítime trochu ako väzni.
Bratia a sestry,
nikto z nás to dnes nemá ľahké.
Niektorí ste prišli o prácu,
niektorí denne zápasíte
s nedostatkom jedla
a mnohí z nás stratili svojich blízkych.
Napriek všetkým týmto ťažkostiam
jasne vidíme, že Jehova je s nami
a pomáha nám ich zvládnuť
hmotne i duchovne.
Je naším Pastierom,
nežne nás nesie v náručí
a stará sa o nás.
Či už sme v karanténe,
máme nedostatok jedla,
alebo sme vo väzení,
nikdy nás nenechá bez pomoci
a bude sa o nás
nežne starať až do konca.
Uisťujeme vás, že s Jehovovou pomocou
a pod jeho vedením
budeme ďalej organizovať
humanitárnu pomoc, kde len bude treba.
Ale nezabúdajte,
že Jehova môže použiť aj vás,
aby ste druhým pomohli.
Modlite sa, aby vás jeho duch viedol.
Ak vidíte príležitosť pomôcť, neváhajte!
V Hebrejom 13:16 sa píše:
Je to pre nás veľká česť,
že Jehova nás používa, aby sme sa
nežne starali jeden o druhého.
Dovoľte mi, aby som vám
za celý vedúci zbor takto na diaľku
odovzdal vrúcne objatie.
Chceme vám povedať,
že každého z vás máme veľmi radi.
Sledovali ste vysielanie
JW Broadcasting®
zo svetového ústredia
Jehovových svedkov.

Aktuálne informácie od vedúceho zboru (č. 5/2020)