JW subtitle extractor

Toto je už siedme video
s aktuálnymi informáciami
od vedúceho zboru.
Tentoraz chceme osloviť
špeciálnu vekovú skupinu –
vás, naši milí mladí.
Ako sa vám darí?
Chceme vás pochváliť za to,
že ste takí aktívni v službe,
že nevynechávate zhromaždenia
a čítate si Bibliu.
Mnohí ste sa počas tejto pandémie
dokonca dali pokrstiť!
Sme na vás veľmi hrdí.
Ale myslíme aj na to, čo prežívate.
Počuli sme,
že mnohí z vás ťažko znášate,
že svojich priateľov
môžete vidieť len na obrazovke
a nemôžete sa stretávať.
Niektorým z vás chýba,
že nemáte svoj zaužívaný režim.
A väčšine z vás sa zmenil
aj spôsob vyučovania.
Určite to všetko
pre vás nie je ľahké.
Nie ste sami.
Mnohí vaši rovesníci
majú rovnaké problémy.
Pozrite si nasledujúce video.
Možno sa v týchto vyjadreniach
nájdete aj vy.
Niekedy si myslím,
že ten koronavírus nikdy neskončí,
a som z toho smutný.
Veľa vecí v mojom živote sa zmenilo.
Je to zvláštna situácia.
Zo začiatku som celý deň iba sedela
a nevedela som, čo mám robiť.
Najradšej by som išla
s kamarátkami niekam von.
Často som dlho hore a dlhšie aj spím,
a je jasné, že potom veľa vecí nestíham.
Veľmi mi chýba to, že teraz
nemôžem byť so svojimi kamarátkami.
Teraz, keď som
skoro stále doma, s rodinou,
oveľa častejšie sa mi stáva,
že ma niečo vytočí.
So spolužiakmi
sa často rozprávame o tom,
že máme strach o rodičov,
keď idú do práce.
Bojíme sa, že sa nakazia.
Najviac sa bojím toho,
že by som mohla nakaziť svoju rodinu,
zvlášť starých rodičov.
Keď sme sa začali učiť doma,
bolo to pre mňa veľmi ťažké,
pretože som sa
všetko musela učiť sama.
Mala som pocit,
že je toho na mňa príliš veľa.
A nakoniec to dopadlo tak,
že som neurobila takmer nič.
Mala som strach z telefonickej služby.
Bála som sa,
ako budú ľudia reagovať.
Telefonická služba je pre mňa
oveľa ťažšia ako písanie listov.
Teraz som v službe oveľa menej
ako predtým, som pre to dosť smutný.
Keď sme sa dozvedeli, že už
nebudeme môcť chodiť na zhromaždenia,
bolo to, ako by mi niekto povedal,
že sa nemôžem stretnúť so svojou rodinou.
Veľmi mi chýba,
že nemôžem objať bratov a sestry
a kamarátky zo zboru.
Vystihujú tieto vyjadrenia
aj tvoje pocity a pocity tvojej rodiny?
Skús si zastaviť toto video
a porozmýšľaj o ňom
alebo porozprávaj sa
o ňom s rodičmi.
Napríklad ktorý problém
z tých, ktoré tu práve zazneli,
sa najviac týka teba?
Verím, že ste sa otvorene
porozprávali o tom, čo prežívate.
Chápeme vás.
Aj Jehova vás chápe.
Vie, že to máte ťažké,
ale sľúbil, že v ťažkých časoch
bude stáť pri nás.
Prečítajme si jeho slová
zapísané v Izaiášovi 41:10.
Izaiáš 41:10.
Vidíte?
Jehova vás
pevne drží svojou rukou
a nepustí vás
ani počas tejto pandémie.
Môže vám dať silu, aby ste
dokázali ovládať svoje myšlienky
a toto obdobie využili čo najlepšie.
Teraz si vypočujte niekoľko mladých,
ktorí porozprávajú,
čo im pomáha zvládať túto situáciu.
Tým, pre ktorých je to teraz ťažké,
by som chcel povedať,
aby nepremýšľali nad tým, čo už
nemôžu robiť, ale nad tým, čo môžu.
Veľmi mi pomohlo, keď som si
na každý deň urobila plán.
Napísala som si,
čo všetko mám urobiť,
a potom som si to odškrtávala.
Bolo to fakt dobré.
Rozhodol som sa, že sa budem učiť
nie preto, že to chcú moji rodičia,
ale preto, aby som
ešte lepšie slúžil Jehovovi.
To mi veľmi pomohlo,
aby som bol zodpovednejší.
Keď sa cítim zle
alebo sa nudím,
pomáha mi,
keď robím niečo tvorivé.
Zistila som, že je veľa
zaujímavých vecí, ktoré môžem robiť,
a že nemusím byť
celý čas iba s priateľmi.
Začala som maľovať,
šiť, učiť sa nový jazyk
a hrať na hudobnom nástroji
a aj viac varím a pečiem.
Niekedy sa s bratom
pohádame, to je pravda.
Ale keď nosíme druhým jedlo
alebo pre nich niečo robíme,
máme z toho dobrý pocit
a je nám spolu fajn.
O svojich problémoch hovor s rodičmi,
lebo čím viac to budeš v sebe dusiť,
tým to bude horšie.
Neboj sa niekomu
povedať o svojich pocitoch.
Nie je to prejav slabosti,
ale naopak, prejav vnútornej sily.
Nech už prežívaš čokoľvek,
a aj keď svojim pocitom
možno ani nerozumieš,
povedz o tom Jehovovi.
Môžeš si byť istý, že ti pomôže,
a to v tom správnom čase.
Porozprával som sa s rodičmi
a oni mi poradili, ako by som
mohol byť viacej v službe.
Napríklad môžem písať listy
alebo byť pri niekom, kto má štúdium.
Som rada, že som jednej spolužiačke
v škole hovorila o Jehovovi.
Nedávno sa pripojila cez Zoom
na jedno naše zhromaždenie
a dokonca dala
aj komentár na Strážnej veži.
Tak veľmi som sa z toho tešila!
Počas tejto pandémie
sa toho na svete veľa zmenilo,
ale my sa nemusíme ničoho báť.
Nie sme v tom sami.
Aj keď všetci to máme ťažké,
vieme, že je s nami Jehova.
S Jehovom to všetko zvládneme
a budeme sa tešiť
z krásneho života v raji.
Tak čo poviete?
Páčilo sa vám,
ako využívajú čas títo mladí?
Chceli by ste niektorý
z týchto nápadov vyskúšať aj vy?
Výborne!
Zastavte na chvíľu video
a porozmýšľajte o tom
alebo sa o tom
porozprávajte s rodinou.
Dáme vám teraz na to čas.
Tak podarilo sa?
Prišli ste na niečo?
Verím, že áno.
Jedna vec, ktorá vám určite pomôže
vyrovnať sa s touto pandémiou,
je to, čo sa píše vo Filipanom 1:10.
Apoštol Pavol tu hovorí, aby sme sa
naučili „rozlišovať, čo je dôležité“.
Možno sa pýtate,
čo patrí medzi „to dôležité“.
Základné veci:
čítanie Biblie,
modlitba, služba
a určite aj rodinné uctievanie.
Patrí tam aj osobné štúdium?
Aj to je veľmi dôležité.
Skúste sa napríklad
pozrieť do kníh Mladí ľudia sa pýtajú.
Nájdete tam myšlienky,
ktoré možno práve teraz potrebujete.
Niektorí mladí
si začali čítať životné príbehy.
Jedna mladá sestra
si ich číta každý deň.
Pocestujete tak po svete
a z prvej ruky sa dozviete,
ako sa bratia a sestry
vyrovnávajú s problémami.
Môžete ich nájsť v
Internetovej knižnici Strážnej veže™.
Stačí, ak do vyhľadávacieho okna
napíšete „Životné príbehy“.
A ešte jeden tip na zamyslenie.
Čo môžeme urobiť,
keď sa cítime osamelí
a nemôžeme sa stretávať s inými?
Pripomeňme si Príslovia 18:1.
Prečítajme si to spolu:
„Kto sa odťahuje od druhých odmieta,“
alebo podľa poznámky pod čiarou
„pohŕda všetkým, čo je múdre“.
Keď sa cítite osamelí, je múdre nečakať,
zobrať telefón a zavolať niekomu,
napríklad nejakému bratovi
alebo sestre zo zboru.
Keď sa dobre porozprávate
a zasmejete sa spolu,
hoci len cez telefón,
som si istý,
že vám to zdvihne náladu.
Ďalší spôsob
ako robiť to, čo je múdre,
je poučiť sa z dobrého príkladu,
ktorý dávajú iní mladí ľudia.
Možno viete, že niektorí mladí
sú pre svoju vieru vo väzení
a iných to po súde zrejme čaká.
Čo im v tejto situácii pomáha?
Dozvieme sa to z interview
so sestrou Dariou Dulovovou z Ruska.
Daria mala len 18 rokov,
keď do jej domu vtrhla polícia.
A to bol len začiatok.
Zakrátko sa proti nej
a proti jej mame začalo súdne stíhanie.
Polícia do nášho bytu
vtrhla 1. augusta 2018.
Bol to hrozný pocit.
Veľmi som sa bála.
Bol to obrovský šok.
Mojej mame povedali,
že ma aspoň dostanú z toho bahna,
lebo ako Jehovovu svedkyňu
by ma podľa nich nečakalo nič dobré.
Nemala by som prácu ani rodinu.
Začali ma trestne stíhať
a nakoniec ma odsúdili.
Mama bola podmienečne odsúdená na 2 roky
a ja som dostala podmienku na 1 rok.
Ale tým sa to neskončilo.
Zakrátko ma obvinili znovu
a tento súdny spor stále trvá.
Bála som sa, že mňa
a mamu pošlú do väzenia.
Aby som sa upokojila
a zahnala strach, rozhodla som sa,
že si budem viac študovať.
Hovorila som si,
že aj keby ma zatvorili,
aspoň budem mať
vo väzení nad čím premýšľať.
Veľmi ma povzbudila
aj myšlienka z 2. Kroník 20:17.
Píše sa tam:
„Rozostavte sa, zostaňte stáť
a uvidíte, ako vás Jehova zachráni.“
To znamená, že Jehovovi máme zveriť
svoje problémy, s ktorými bojujeme,
a potom trpezlivo čakať, čo s tým urobí.
Krátko pred tým, ako k nám
vtrhla polícia, sme mali zjazd
a páčila sa mi tam myšlienka,
že 80% ľudského tela tvorí voda.
Keď ma zobrali na výsluch,
sadla som si a pozerala som
na policajta, ktorý ma vypočúval.
V duchu som si nakreslila
takú imaginárnu čiaru a hovorila si,
že až potiaľ je ten policajt samá voda.
A keď mi začal hovoriť:
„Dáša, zničíš si život,“
pripomenula som si,
že 80% z neho je len voda.
A jeho vyhrážky
ma už absolútne netrápili.
Celý čas cítim,
že Jehova stojí pri mne,
a preto sa už
nebojím toho, čo príde.
Som si istá, že Jehova
ma bude aj ďalej podporovať.
Možno sa nebude všetko
vyvíjať tak, ako si to ja predstavujem,
ale určite to bude tak,
aby bolo oslávené jeho meno.
A preto verím, že nakoniec
bude všetko v poriadku.
Nie je povzbudzujúce vidieť,
ako Daria zostala verná Bohu
a obhájila svoju vieru?
Rád som sa vám prihovoril, milí mladí,
ale teraz by som chcel
krátko osloviť aj vašich rodičov,
lebo ich táto pandémia zasiahla tiež.
Rodičia, mnohí z vás
toho máte teraz viac.
Pribudli vám starosti,
lebo vaše deti sa učia z domu,
a pritom chodíte do práce,
staráte sa o domácnosť
a pravidelne sa zapájate
do duchovných činností.
Ale vy sa to všetko snažíte stíhať.
Ceníme si vás za to. A Jehova tiež.
To, čo nám všetkým pomáha
túto situáciu zvládať,
sú dobré duchovné návyky.
Rodičia, je veľmi dobré,
že dbáte na rodinné uctievanie.
Mohli by ste z času na čas zavolať
niekoho z príbuzných alebo priateľov,
aby sa k vám pripojil
cez videohovor alebo cez telefón?
Určite ich to poteší a vás tiež.
Veľmi nás to povzbudzuje,
keď vidíme vás, mladých,
ako si v tomto období
udržiavate blízky vzťah k Jehovovi.
Napriek tomu, čo sa deje,
robíte pekné duchovné pokroky.
Sme na vás hrdí a buďte si istí,
že aj Jehova je na vás veľmi hrdý.
V mene vedúceho zboru
vás chcem uistiť, že máme
každého z vás veľmi radi.
Sledovali ste vysielanie
JW Broadcasting®
zo svetového ústredia
Jehovových svedkov!

Aktuálne informácie od vedúceho zboru (č. 7/2020)
- 

Aktuálne informácie od vedúceho zboru (č. 7/2020)

Toto je už siedme video
s aktuálnymi informáciami
od vedúceho zboru.
Tentoraz chceme osloviť
špeciálnu vekovú skupinu –
vás, naši milí mladí.
Ako sa vám darí?
Chceme vás pochváliť za to,
že ste takí aktívni v službe,
že nevynechávate zhromaždenia
a čítate si Bibliu.
Mnohí ste sa počas tejto pandémie
dokonca dali pokrstiť!
Sme na vás veľmi hrdí.
Ale myslíme aj na to, čo prežívate.
Počuli sme,
že mnohí z vás ťažko znášate,
že svojich priateľov
môžete vidieť len na obrazovke
a nemôžete sa stretávať.
Niektorým z vás chýba,
že nemáte svoj zaužívaný režim.
A väčšine z vás sa zmenil
aj spôsob vyučovania.
Určite to všetko
pre vás nie je ľahké.
Nie ste sami.
Mnohí vaši rovesníci
majú rovnaké problémy.
Pozrite si nasledujúce video.
Možno sa v týchto vyjadreniach
nájdete aj vy.
Niekedy si myslím,
že ten koronavírus nikdy neskončí,
a som z toho smutný.
Veľa vecí v mojom živote sa zmenilo.
Je to zvláštna situácia.
Zo začiatku som celý deň iba sedela
a nevedela som, čo mám robiť.
Najradšej by som išla
s kamarátkami niekam von.
Často som dlho hore a dlhšie aj spím,
a je jasné, že potom veľa vecí nestíham.
Veľmi mi chýba to, že teraz
nemôžem byť so svojimi kamarátkami.
Teraz, keď som
skoro stále doma, s rodinou,
oveľa častejšie sa mi stáva,
že ma niečo vytočí.
So spolužiakmi
sa často rozprávame o tom,
že máme strach o rodičov,
keď idú do práce.
Bojíme sa, že sa nakazia.
Najviac sa bojím toho,
že by som mohla nakaziť svoju rodinu,
zvlášť starých rodičov.
Keď sme sa začali učiť doma,
bolo to pre mňa veľmi ťažké,
pretože som sa
všetko musela učiť sama.
Mala som pocit,
že je toho na mňa príliš veľa.
A nakoniec to dopadlo tak,
že som neurobila takmer nič.
Mala som strach z telefonickej služby.
Bála som sa,
ako budú ľudia reagovať.
Telefonická služba je pre mňa
oveľa ťažšia ako písanie listov.
Teraz som v službe oveľa menej
ako predtým, som pre to dosť smutný.
Keď sme sa dozvedeli, že už
nebudeme môcť chodiť na zhromaždenia,
bolo to, ako by mi niekto povedal,
že sa nemôžem stretnúť so svojou rodinou.
Veľmi mi chýba,
že nemôžem objať bratov a sestry
a kamarátky zo zboru.
Vystihujú tieto vyjadrenia
aj tvoje pocity a pocity tvojej rodiny?
Skús si zastaviť toto video
a porozmýšľaj o ňom
alebo porozprávaj sa
o ňom s rodičmi.
Napríklad ktorý problém
z tých, ktoré tu práve zazneli,
sa najviac týka teba?
Verím, že ste sa otvorene
porozprávali o tom, čo prežívate.
Chápeme vás.
Aj Jehova vás chápe.
Vie, že to máte ťažké,
ale sľúbil, že v ťažkých časoch
bude stáť pri nás.
Prečítajme si jeho slová
zapísané v Izaiášovi 41:10.
Izaiáš 41:10.
Vidíte?
Jehova vás
pevne drží svojou rukou
a nepustí vás
ani počas tejto pandémie.
Môže vám dať silu, aby ste
dokázali ovládať svoje myšlienky
a toto obdobie využili čo najlepšie.
Teraz si vypočujte niekoľko mladých,
ktorí porozprávajú,
čo im pomáha zvládať túto situáciu.
Tým, pre ktorých je to teraz ťažké,
by som chcel povedať,
aby nepremýšľali nad tým, čo už
nemôžu robiť, ale nad tým, čo môžu.
Veľmi mi pomohlo, keď som si
na každý deň urobila plán.
Napísala som si,
čo všetko mám urobiť,
a potom som si to odškrtávala.
Bolo to fakt dobré.
Rozhodol som sa, že sa budem učiť
nie preto, že to chcú moji rodičia,
ale preto, aby som
ešte lepšie slúžil Jehovovi.
To mi veľmi pomohlo,
aby som bol zodpovednejší.
Keď sa cítim zle
alebo sa nudím,
pomáha mi,
keď robím niečo tvorivé.
Zistila som, že je veľa
zaujímavých vecí, ktoré môžem robiť,
a že nemusím byť
celý čas iba s priateľmi.
Začala som maľovať,
šiť, učiť sa nový jazyk
a hrať na hudobnom nástroji
a aj viac varím a pečiem.
Niekedy sa s bratom
pohádame, to je pravda.
Ale keď nosíme druhým jedlo
alebo pre nich niečo robíme,
máme z toho dobrý pocit
a je nám spolu fajn.
O svojich problémoch hovor s rodičmi,
lebo čím viac to budeš v sebe dusiť,
tým to bude horšie.
Neboj sa niekomu
povedať o svojich pocitoch.
Nie je to prejav slabosti,
ale naopak, prejav vnútornej sily.
Nech už prežívaš čokoľvek,
a aj keď svojim pocitom
možno ani nerozumieš,
povedz o tom Jehovovi.
Môžeš si byť istý, že ti pomôže,
a to v tom správnom čase.
Porozprával som sa s rodičmi
a oni mi poradili, ako by som
mohol byť viacej v službe.
Napríklad môžem písať listy
alebo byť pri niekom, kto má štúdium.
Som rada, že som jednej spolužiačke
v škole hovorila o Jehovovi.
Nedávno sa pripojila cez Zoom
na jedno naše zhromaždenie
a dokonca dala
aj komentár na Strážnej veži.
Tak veľmi som sa z toho tešila!
Počas tejto pandémie
sa toho na svete veľa zmenilo,
ale my sa nemusíme ničoho báť.
Nie sme v tom sami.
Aj keď všetci to máme ťažké,
vieme, že je s nami Jehova.
S Jehovom to všetko zvládneme
a budeme sa tešiť
z krásneho života v raji.
Tak čo poviete?
Páčilo sa vám,
ako využívajú čas títo mladí?
Chceli by ste niektorý
z týchto nápadov vyskúšať aj vy?
Výborne!
Zastavte na chvíľu video
a porozmýšľajte o tom
alebo sa o tom
porozprávajte s rodinou.
Dáme vám teraz na to čas.
Tak podarilo sa?
Prišli ste na niečo?
Verím, že áno.
Jedna vec, ktorá vám určite pomôže
vyrovnať sa s touto pandémiou,
je to, čo sa píše vo Filipanom 1:10.
Apoštol Pavol tu hovorí, aby sme sa
naučili „rozlišovať, čo je dôležité“.
Možno sa pýtate,
čo patrí medzi „to dôležité“.
Základné veci:
čítanie Biblie,
modlitba, služba
a určite aj rodinné uctievanie.
Patrí tam aj osobné štúdium?
Aj to je veľmi dôležité.
Skúste sa napríklad
pozrieť do kníh Mladí ľudia sa pýtajú.
Nájdete tam myšlienky,
ktoré možno práve teraz potrebujete. 
Niektorí mladí
si začali čítať životné príbehy.
Jedna mladá sestra
si ich číta každý deň.
Pocestujete tak po svete
a z prvej ruky sa dozviete,
ako sa bratia a sestry
vyrovnávajú s problémami.
Môžete ich nájsť v
Internetovej knižnici Strážnej veže™.
Stačí, ak do vyhľadávacieho okna
napíšete „Životné príbehy“.
A ešte jeden tip na zamyslenie.
Čo môžeme urobiť,
keď sa cítime osamelí
a nemôžeme sa stretávať s inými?
Pripomeňme si Príslovia 18:1.
Prečítajme si to spolu:
„Kto sa odťahuje od druhých odmieta,“
alebo podľa poznámky pod čiarou
„pohŕda všetkým, čo je múdre“.
Keď sa cítite osamelí, je múdre nečakať,
zobrať telefón a zavolať niekomu,
napríklad nejakému bratovi
alebo sestre zo zboru.
Keď sa dobre porozprávate
a zasmejete sa spolu,
hoci len cez telefón,
som si istý,
že vám to zdvihne náladu. 
Ďalší spôsob
ako robiť to, čo je múdre,
je poučiť sa z dobrého príkladu,
ktorý dávajú iní mladí ľudia.
Možno viete, že niektorí mladí
sú pre svoju vieru vo väzení
a iných to po súde zrejme čaká.
Čo im v tejto situácii pomáha?
Dozvieme sa to z interview
so sestrou Dariou Dulovovou z Ruska.
Daria mala len 18 rokov,
keď do jej domu vtrhla polícia.
A to bol len začiatok.
Zakrátko sa proti nej
a proti jej mame začalo súdne stíhanie.
Polícia do nášho bytu
vtrhla 1. augusta 2018.
Bol to hrozný pocit.
Veľmi som sa bála.
Bol to obrovský šok.
Mojej mame povedali,
že ma aspoň dostanú z toho bahna,
lebo ako Jehovovu svedkyňu
by ma podľa nich nečakalo nič dobré.
Nemala by som prácu ani rodinu.
Začali ma trestne stíhať
a nakoniec ma odsúdili.
Mama bola podmienečne odsúdená na 2 roky
a ja som dostala podmienku na 1 rok.
Ale tým sa to neskončilo.
Zakrátko ma obvinili znovu
a tento súdny spor stále trvá.
Bála som sa, že mňa
a mamu pošlú do väzenia.
Aby som sa upokojila
a zahnala strach, rozhodla som sa,
že si budem viac študovať.
Hovorila som si,
že aj keby ma zatvorili,
aspoň budem mať
vo väzení nad čím premýšľať.
Veľmi ma povzbudila
aj myšlienka z 2. Kroník 20:17.
Píše sa tam:
„Rozostavte sa, zostaňte stáť
a uvidíte, ako vás Jehova zachráni.“
To znamená, že Jehovovi máme zveriť
svoje problémy, s ktorými bojujeme,
a potom trpezlivo čakať, čo s tým urobí.
Krátko pred tým, ako k nám
vtrhla polícia, sme mali zjazd
a páčila sa mi tam myšlienka,
že 80% ľudského tela tvorí voda.
Keď ma zobrali na výsluch,
sadla som si a pozerala som
na policajta, ktorý ma vypočúval.
V duchu som si nakreslila
takú imaginárnu čiaru a hovorila si,
že až potiaľ je ten policajt samá voda.
A keď mi začal hovoriť:
„Dáša, zničíš si život,“
pripomenula som si,
že 80% z neho je len voda.
A jeho vyhrážky
ma už absolútne netrápili.
Celý čas cítim,
že Jehova stojí pri mne,
a preto sa už
nebojím toho, čo príde.
Som si istá, že Jehova
ma bude aj ďalej podporovať.
Možno sa nebude všetko
vyvíjať tak, ako si to ja predstavujem,
ale určite to bude tak,
aby bolo oslávené jeho meno.
A preto verím, že nakoniec
bude všetko v poriadku.
Nie je povzbudzujúce vidieť,
ako Daria zostala verná Bohu
a obhájila svoju vieru?
Rád som sa vám prihovoril, milí mladí,
ale teraz by som chcel
krátko osloviť aj vašich rodičov,
lebo ich táto pandémia zasiahla tiež.
Rodičia, mnohí z vás
toho máte teraz viac.
Pribudli vám starosti,
lebo vaše deti sa učia z domu,
a pritom chodíte do práce,
staráte sa o domácnosť
a pravidelne sa zapájate
do duchovných činností.
Ale vy sa to všetko snažíte stíhať.
Ceníme si vás za to. A Jehova tiež.
To, čo nám všetkým pomáha
túto situáciu zvládať,
sú dobré duchovné návyky.
Rodičia, je veľmi dobré,
že dbáte na rodinné uctievanie.
Mohli by ste z času na čas zavolať
niekoho z príbuzných alebo priateľov,
aby sa k vám pripojil
cez videohovor alebo cez telefón?
Určite ich to poteší a vás tiež.
Veľmi nás to povzbudzuje,
keď vidíme vás, mladých,
ako si v tomto období
udržiavate blízky vzťah k Jehovovi.
Napriek tomu, čo sa deje,
robíte pekné duchovné pokroky.
Sme na vás hrdí a buďte si istí,
že aj Jehova je na vás veľmi hrdý.
V mene vedúceho zboru
vás chcem uistiť, že máme
každého z vás veľmi radi.
Sledovali ste vysielanie
JW Broadcasting®
zo svetového ústredia
Jehovových svedkov!


-