JW subtitle extractor

V Rimanom 8:35 sa apoštol Pavol pýta:
Pozrime sa, ako apoštol Pavol
odpovedá v 37. verši.
Tieto verše sa veľmi hodia
do nášho programu.
Veľa vecí, o ktorých sa Pavol zmieňoval,
sme v uplynulom roku zažili aj my.
Bol to veľmi náročný rok.
Ale Jehova nám po celý čas pomáhal.
A tak v boji
s týmito ťažkosťami víťazíme.
Samozrejme, všetci ešte stále
bojujeme s pandémiou.
Jehovova organizácia
sa na celom svete riadi pokynmi
úradov verejného zdravotníctva.
Urobili sme organizačné úpravy,
z ktorých vidno,
že život považujeme za svätý.
A vidíme, že Jehova
tieto opatrenia žehná.
Naša služba a zhromaždenia
bežia na plné obrátky.
Ale, žiaľ, následky pandémie
sa bolestivo dotkli aj nás.
K 15. máju sme stratili
už 17 000 našich bratov a sestier,
ktorí podľahli covidu-19.
Zrejme väčšina z nás prišla
počas pandémie o niekoho blízkeho.
Ale veľmi nás utešuje to,
že teraz sú na bezpečnom mieste –
v Jehovovej pamäti.
Ani smrť nemôže nikoho z nich
oddeliť od Jehovovej lásky.
V poslednom čase
sme veľa počuli o tom,
ako sa vírus šíri v Indii a v Brazílii.
Mnohí z vás sa pýtajú,
ako sa tam darí našim bratom.
V Indii bolo minulý mesiac
až 10-krát viac nových prípadov a úmrtí
medzi našimi bratmi a sestrami
v porovnaní s predošlým mesiacom.
Krízové výbory monitorujú situáciu
a snažia sa našim bratom pomáhať,
a ak je to potrebné, nájsť nemocnice,
kde sú ešte voľné lôžka.
Pokiaľ ide o Brazíliu,
počet prípadov a úmrtí
je v tejto krajine stále vysoký.
Je smutné, že len za posledný mesiac
tam na následky tohto ochorenia zomrelo
vyše 400 našich bratov a sestier.
Poverení bratia
sa zo všetkých síl snažia
pomáhať bratom a sestrám
v týchto krajinách.
Prosíme vás, aby ste sa
za našich bratov a sestry
v Brazílii a Indii modlili.
V rôznych častiach sveta
sa vírus začína opäť šíriť,
a to aj preto,
že vznikajú nové mutácie.
Je jasné, že táto pandémia
ešte zďaleka nie je za nami.
Prosíme vás,
buďte naďalej opatrní.
Môžete si zopakovať
aj Aktuálne informácie
od vedúceho zboru č. 9/2020,
kde sa hovorilo o tom, ako sa vírus šíri
a ako sa pred ním môžeme chrániť.
A aký je náš pohľad na očkovanie?
Jehovovi svedkovia
nemajú nič proti očkovaniu.
Očkovanie je na osobnom
rozhodnutí každého kresťana.
Mnohí členovia rodiny Bétel
v rôznych krajinách
sa v spolupráci s úradmi
verejného zdravotníctva dali zaočkovať.
V roku 2020
sme sa museli vyrovnať
aj s veľmi veľkým počtom
prírodných katastrof.
Je až neuveriteľné,
že v roku 2020 nás postihlo
204 prírodných katastrof.
Je to viac ako 2-násobok oproti tomu,
koľko ich bolo v roku 2018.
Situáciu komplikovalo aj to,
že k nim prišlo počas pandémie.
Pripomeňme si teraz niektoré z nich.
Strednú Ameriku zasiahol hurikán Eta.
Na ostrove Svätý Vincent
došlo k sopečným erupciám.
Chorvátskom otriaslo zemetrasenie.
V Libanone spôsobil
veľké škody obrovský výbuch.
V Nigérii boli rozsiahle záplavy.
Mozambik zasiahol
tropický cyklón Eloise.
Filipíny pustošil supertajfún Goni.
Austráliu postihli ničivé lesné požiare.
To je len niekoľko príkladov katastrof,
ktoré sme museli zvládnuť
počas pandémie.
Presne o tomto hovoril
apoštol Pavol v liste Rimanom,
keď spomínal súženie, úzkosť,
hlad, nahotu, nebezpečenstvo či meč.
Môže nás niečo z týchto vecí
oddeliť od Božej lásky?
Tu sú konkrétne príklady.
Vypočujme si niektoré vyjadrenia
bratov a sestier z USA.
Keď nastane taká situácia,
že počas pandémie ešte príde hurikán,
zrazu neviete,
čo by bolo najlepšie urobiť.
Celé mesiace sme boli zavretí doma
a už sme cítili, že toho máme dosť.
A do toho ešte prišli záplavy.
Bolo úžasné vidieť, ako rýchlo
bratia a sestry zareagovali.
V stredu sme im zavolali,
či by bolo možné začať v piatok
a v piatok už boli všetci
pripravení ísť pomáhať.
Keď som videl,
ako sa Jehovova organizácia
stará o bratov a sestry,
aj keď všade naokolo bol chaos,
bol to pre mňa jeden
z najsilnejších zážitkov v živote.
Viacerí ľudia si hovorili:
Ja to zvládnem. Určite to zvládnem.
Ale sami to nedokážeme,
potrebujeme priateľov.
Keď príde k nejakej katastrofe,
Jehovov ľud okamžite reaguje.
Nič nedokáže
zastaviť Jehovovu lásku.
Aj keby ste sa ocitli
v akejkoľvek situácii,
Jehova je vždy s vami.
Napriek tomu všetkému,
čo sme v poslednej dobe zažili,
naša dôvera v Jehovu nezoslabla.
Práve naopak, Jehova nám veľmi pomohol
a vieme, že nám pomôže aj v budúcnosti.
Vďaka čomu bratia a sestry
nad tým všetkým víťazia?
Je to aj vďaka vám.
Vďaka vašej ochotnej pomoci.
Niektorí z vás ste im pomáhali,
aj keď to bolo nebezpečné.
A hoci väčšina z nás
im nemohla pomôcť osobne,
urobili sme to
prostredníctvom našich darov.
Tak sme mohli zabezpečiť
pre bratov potraviny, vodu,
stavebný materiál, lieky a ďalšie veci.
Preto vám chceme poďakovať
za vašu lásku a štedrosť.
Ďakujeme vám za to všetko,
čo ste urobili pre bratov,
ktorých postihla nejaká katastrofa.
A apoštol Pavol v Rimanom 8:35
spomenul ešte jednu vec.
Písal aj o prenasledovaní.
A to zažívame tiež.
Cez pandémiu
prenasledovanie neprestalo.
V máji tohto roku
bolo vo väzení za svoju vieru
viac ako 155 bratov a sestier.
No na druhej strane,
máme aj pozitívne správy.
Prednedávnom sme boli veľmi radi,
keď sme sa dozvedeli,
že 32 našich bratov
bolo prepustených z väzenia v Eritrei.
Boli medzi nimi aj Paulos,
Isaac a Negede,
ktorí boli vo väzení dlhých 26 rokov.
A modlíme sa za ďalších
20 bratov a sestier,
ktorí sú ešte stále vo väzení.
A 8. mája sme sa dozvedeli
ďalšiu radostnú správu:
turkménska vláda prepustila
všetkých 16 bratov,
ktorí boli uväznení za to,
že odmietli nastúpiť na vojenskú službu.
Sme za to Jehovovi veľmi vďační.
Keď som bol v roku 2017
na Najvyššom súde v Rusku,
bolo pre mňa veľmi ťažké,
keď som počul, ako sudca oznámil,
že naša organizácia
bola v tejto krajine zakázaná.
Vedeli sme, že Jehova
sa o našich bratov postará,
no mnohé veci sme nevedeli.
Nevedeli sme,
ako to ovplyvní našich bratov.
Niektorí boli uväznení,
ako napríklad brat Christensen.
25. mája tohto roku
to už budú 4 roky, čo je vo väzení.
Hoci by už Dennis mohol byť
viac ako rok podmienečne prepustený,
štátne orgány „zatvrdili svoje srdce“
a nedovolili mu ísť na slobodu.
Napriek tomu Dennis
a jeho manželka Irina
to zvládajú dobre
a zostávajú verní.
A nezabúdame
ani na 10 našich bratov,
ktorí sú v rôznych
trestaneckých kolóniách v Rusku,
a na 48 bratov, ktorí sú k 14. máju
vo vyšetrovacej väzbe.
Od zákazu našej organizácie
už uplynuli 4 roky, a čo vidíme?
Naši bratia nestratili odvahu.
Nezastavilo ich to.
Ďalej verne slúžia Jehovovi.
V nasledujúcom videu si všimnite,
koho dnes štátne orgány prenasledujú.
V roku 2013 náš syn Igor ochorel
a jeho stav sa postupne zhoršoval.
V roku 2014 zomrel.
Slovami sa nedá opísať,
ako nás to zasiahlo.
Bol to náš jediný syn
a veľmi sme ho ľúbili.
O 2 roky zomrela moja mama.
A o ďalšie 2 roky moja sestra.
Prežiť to všetko bolo nad ľudské sily.
Už sme sa z toho trochu dostávali,
keď 26. marca 2000...
... 2019...
... 2019... vtrhli do nášho domu
ozbrojení a zamaskovaní muži.
Bol to šok!
Úplne nás to ochromilo.
Zostali sme úplne bez slov,
akoby sme zmeraveli.
22. mája 2019,
ráno o 5:45
mi niekto zazvonil pri dverách.
Pozrela som sa cez kukátko,
stáli tam nejakí muži
a ukazovali mi legitimáciu.
Vošli do nášho bytu, prehľadali ho
a potom ma odviedli do centra
na boj proti extrémizmu.
Bola som obvinená z účasti
na extrémistickej činnosti.
A v roku 2020
sa môj prípad dostal na súd.
V mojom prípade zhromaždili
17 zväzkov dôkazov proti mne
a vypočuli vyše 200 svedkov.
Potom sa začal súdny proces,
najprv s Valentinou, potom so mnou.
Samozrejme, nič z toho nie je príjemné,
ale cítili sme, že nás to posilnilo
a že Jehova stál pri nás.
Na súd sme dokonca išli s radosťou.
Cítili sme, že Jehova nám pomáha,
podporuje nás,
posilňuje a povzbudzuje.
Sme mu za to veľmi vďační!
Bratia a sestry z celého mesta nás často
navštevovali a telefonovali nám.
Veľmi nás podporovali, volali nám
a posilňovali nás myšlienkami
a veršami z Biblie.
Uvedomovala som si,
že úrady zo mňa urobia zločinca.
Vnútorne som na to
bola už pripravená
a verte alebo nie,
necítila som nejaký veľký strach.
Chcela som, aby som sa
dokázala správať dôstojne.
Nechcela som nikoho sklamať
a za žiadnych okolností
zradiť nášho Boha, Jehovu.
Chcela by som povedať,
že každý deň je pre mňa
darom od Jehovu.
Modlím sa a prosím o pokoj
pre seba aj pre moju rodinu.
A cítim to tak, že požehnania,
ktoré dostávam,
vysoko prevyšujú
všetko zlé, čo zažívam.
To si veľmi cením.
Možno budem musieť ísť
na nejaký čas do väzenia
alebo možno dostanem
podmienečný trest.
Ale bez ohľadu na to, ako to dopadne,
musíme zostať verní Bohu
a stáť na strane pravdy až do konca.
Nech sa stane čokoľvek,
či už zostanem na slobode,
alebo sa ocitnem vo väzenskej cele,
neexistuje nič, čo by nás mohlo
„oddeliť od Božej lásky“.
Nezastavia ju ani väzenské múry,
preniká všade,
aj do najodľahlejších kútov.
Len vďaka sile od Boha
sme dokázali prežiť smrť nášho syna
a mnoho ďalších trápení,
takže určite zvládneme aj toto.
Nepochybujem o tom.
Je to hanebné, že útočia aj na našich
zostarnutých bratov a sestry!
Avšak nie je obdivuhodné,
že títo drahí bratia a sestry
sa napriek vlastným problémom
nepoddávajú strachu?
Hovoria, že vďaka prenasledovaniu
majú ešte pevnejšiu vieru.
Vy, drahí bratia a sestry v Rusku,
ste pre nás príkladom.
Veľmi si vás ceníme
a nezabúdajte,
že vás zo srdca milujeme.
Nepotvrdzuje to všetko
pravdivosť Pavlových slov
z Rimanom 8:37?
Videli sme to u našich bratov a sestier,
ktorí čelia pandémii,
prírodným katastrofám a prenasledovaniu.
O čom nás to jednoznačne presviedča?
Odpoveď nachádzame
v ďalších Pavlových slovách.
Bratia a sestry, sme presvedčení,
že aj vy budete naďalej
„víťaziť s veľkou prevahou“
vo všetkých vašich skúškach.
Prečo?
Lebo nič nás nemôže
oddeliť od Jehovovej lásky.
A nezabúdajte, že aj my vás
máme všetkých veľmi radi.
Sledovali ste vysielanie
JW Broadcasting®
zo svetového ústredia
Jehovových svedkov.

Aktuálne informácie od vedúceho zboru (č. 4/2021)
- 

Aktuálne informácie od vedúceho zboru (č. 4/2021)

V Rimanom 8:35 sa apoštol Pavol pýta:
Pozrime sa, ako apoštol Pavol
odpovedá v 37. verši.
Tieto verše sa veľmi hodia
do nášho programu.
Veľa vecí, o ktorých sa Pavol zmieňoval,
sme v uplynulom roku zažili aj my.
Bol to veľmi náročný rok.
Ale Jehova nám po celý čas pomáhal.
A tak v boji
s týmito ťažkosťami víťazíme.
Samozrejme, všetci ešte stále
bojujeme s pandémiou.
Jehovova organizácia
sa na celom svete riadi pokynmi
úradov verejného zdravotníctva.
Urobili sme organizačné úpravy,
z ktorých vidno,
že život považujeme za svätý.
A vidíme, že Jehova
tieto opatrenia žehná.
Naša služba a zhromaždenia
bežia na plné obrátky.
Ale, žiaľ, následky pandémie
sa bolestivo dotkli aj nás.
K 15. máju sme stratili
už 17 000 našich bratov a sestier,
ktorí podľahli covidu-19.
Zrejme väčšina z nás prišla
počas pandémie o niekoho blízkeho.
Ale veľmi nás utešuje to,
že teraz sú na bezpečnom mieste –
v Jehovovej pamäti.
Ani smrť nemôže nikoho z nich
oddeliť od Jehovovej lásky.
V poslednom čase
sme veľa počuli o tom,
ako sa vírus šíri v Indii a v Brazílii.
Mnohí z vás sa pýtajú,
ako sa tam darí našim bratom.
V Indii bolo minulý mesiac
až 10-krát viac nových prípadov a úmrtí
medzi našimi bratmi a sestrami
v porovnaní s predošlým mesiacom.
Krízové výbory monitorujú situáciu
a snažia sa našim bratom pomáhať,
a ak je to potrebné, nájsť nemocnice,
kde sú ešte voľné lôžka.
Pokiaľ ide o Brazíliu,
počet prípadov a úmrtí
je v tejto krajine stále vysoký.
Je smutné, že len za posledný mesiac
tam na následky tohto ochorenia zomrelo
vyše 400 našich bratov a sestier.
Poverení bratia
sa zo všetkých síl snažia
pomáhať bratom a sestrám
v týchto krajinách.
Prosíme vás, aby ste sa
za našich bratov a sestry
v Brazílii a Indii modlili.
V rôznych častiach sveta
sa vírus začína opäť šíriť,
a to aj preto,
že vznikajú nové mutácie.
Je jasné, že táto pandémia
ešte zďaleka nie je za nami.
Prosíme vás,
buďte naďalej opatrní.
Môžete si zopakovať
aj Aktuálne informácie
od vedúceho zboru č. 9/2020,
kde sa hovorilo o tom, ako sa vírus šíri
a ako sa pred ním môžeme chrániť.
A aký je náš pohľad na očkovanie?
Jehovovi svedkovia
nemajú nič proti očkovaniu.
Očkovanie je na osobnom
rozhodnutí každého kresťana.
Mnohí členovia rodiny Bétel
v rôznych krajinách
sa v spolupráci s úradmi
verejného zdravotníctva dali zaočkovať.
V roku 2020
sme sa museli vyrovnať
aj s veľmi veľkým počtom
prírodných katastrof.
Je až neuveriteľné,
že v roku 2020 nás postihlo
204 prírodných katastrof.
Je to viac ako 2-násobok oproti tomu,
koľko ich bolo v roku 2018.
Situáciu komplikovalo aj to,
že k nim prišlo počas pandémie.
Pripomeňme si teraz niektoré z nich.
Strednú Ameriku zasiahol hurikán Eta.
Na ostrove Svätý Vincent
došlo k sopečným erupciám.
Chorvátskom otriaslo zemetrasenie.
V Libanone spôsobil
veľké škody obrovský výbuch.
V Nigérii boli rozsiahle záplavy.
Mozambik zasiahol
tropický cyklón Eloise.
Filipíny pustošil supertajfún Goni.
Austráliu postihli ničivé lesné požiare.
To je len niekoľko príkladov katastrof,
ktoré sme museli zvládnuť
počas pandémie.
Presne o tomto hovoril
apoštol Pavol v liste Rimanom,
keď spomínal súženie, úzkosť,
hlad, nahotu, nebezpečenstvo či meč.
Môže nás niečo z týchto vecí
oddeliť od Božej lásky?
Tu sú konkrétne príklady.
Vypočujme si niektoré vyjadrenia
bratov a sestier z USA.
Keď nastane taká situácia,
že počas pandémie ešte príde hurikán,
zrazu neviete,
čo by bolo najlepšie urobiť.
Celé mesiace sme boli zavretí doma
a už sme cítili, že toho máme dosť.
A do toho ešte prišli záplavy.
Bolo úžasné vidieť, ako rýchlo
bratia a sestry zareagovali.
V stredu sme im zavolali,
či by bolo možné začať v piatok
a v piatok už boli všetci
pripravení ísť pomáhať.
Keď som videl,
ako sa Jehovova organizácia
stará o bratov a sestry,
aj keď všade naokolo bol chaos,
bol to pre mňa jeden
z najsilnejších zážitkov v živote.
Viacerí ľudia si hovorili:
Ja to zvládnem. Určite to zvládnem.
Ale sami to nedokážeme,
potrebujeme priateľov.
Keď príde k nejakej katastrofe,
Jehovov ľud okamžite reaguje.
Nič nedokáže
zastaviť Jehovovu lásku.
Aj keby ste sa ocitli
v akejkoľvek situácii,
Jehova je vždy s vami.
Napriek tomu všetkému,
čo sme v poslednej dobe zažili,
naša dôvera v Jehovu nezoslabla.
Práve naopak, Jehova nám veľmi pomohol
a vieme, že nám pomôže aj v budúcnosti.
Vďaka čomu bratia a sestry
nad tým všetkým víťazia?
Je to aj vďaka vám.
Vďaka vašej ochotnej pomoci.
Niektorí z vás ste im pomáhali,
aj keď to bolo nebezpečné.
A hoci väčšina z nás
im nemohla pomôcť osobne,
urobili sme to
prostredníctvom našich darov.
Tak sme mohli zabezpečiť
pre bratov potraviny, vodu,
stavebný materiál, lieky a ďalšie veci.
Preto vám chceme poďakovať
za vašu lásku a štedrosť.
Ďakujeme vám za to všetko,
čo ste urobili pre bratov,
ktorých postihla nejaká katastrofa.
A apoštol Pavol v Rimanom 8:35
spomenul ešte jednu vec.
Písal aj o prenasledovaní.
A to zažívame tiež.
Cez pandémiu
prenasledovanie neprestalo.
V máji tohto roku
bolo vo väzení za svoju vieru
viac ako 155 bratov a sestier.
No na druhej strane,
máme aj pozitívne správy.
Prednedávnom sme boli veľmi radi,
keď sme sa dozvedeli,
že 32 našich bratov
bolo prepustených z väzenia v Eritrei.
Boli medzi nimi aj Paulos,
Isaac a Negede,
ktorí boli vo väzení dlhých 26 rokov.
A modlíme sa za ďalších
20 bratov a sestier,
ktorí sú ešte stále vo väzení.
A 8. mája sme sa dozvedeli
ďalšiu radostnú správu:
turkménska vláda prepustila
všetkých 16 bratov,
ktorí boli uväznení za to,
že odmietli nastúpiť na vojenskú službu.
Sme za to Jehovovi veľmi vďační.
Keď som bol v roku 2017
na Najvyššom súde v Rusku,
bolo pre mňa veľmi ťažké,
keď som počul, ako sudca oznámil,
že naša organizácia
bola v tejto krajine zakázaná.
Vedeli sme, že Jehova
sa o našich bratov postará,
no mnohé veci sme nevedeli.
Nevedeli sme,
ako to ovplyvní našich bratov.
Niektorí boli uväznení,
ako napríklad brat Christensen.
25. mája tohto roku
to už budú 4 roky, čo je vo väzení.
Hoci by už Dennis mohol byť
viac ako rok podmienečne prepustený,
štátne orgány „zatvrdili svoje srdce“
a nedovolili mu ísť na slobodu.
Napriek tomu Dennis
a jeho manželka Irina
to zvládajú dobre
a zostávajú verní.
A nezabúdame
ani na 10 našich bratov,
ktorí sú v rôznych
trestaneckých kolóniách v Rusku,
a na 48 bratov, ktorí sú k 14. máju
vo vyšetrovacej väzbe.
Od zákazu našej organizácie
už uplynuli 4 roky, a čo vidíme?
Naši bratia nestratili odvahu.
Nezastavilo ich to.
Ďalej verne slúžia Jehovovi.
V nasledujúcom videu si všimnite,
koho dnes štátne orgány prenasledujú.
V roku 2013 náš syn Igor ochorel
a jeho stav sa postupne zhoršoval.
V roku 2014 zomrel.
Slovami sa nedá opísať,
ako nás to zasiahlo.
Bol to náš jediný syn
a veľmi sme ho ľúbili.
O 2 roky zomrela moja mama.
A o ďalšie 2 roky moja sestra.
Prežiť to všetko bolo nad ľudské sily.
Už sme sa z toho trochu dostávali,
keď 26. marca 2000...
... 2019...
... 2019... vtrhli do nášho domu
ozbrojení a zamaskovaní muži.
Bol to šok!
Úplne nás to ochromilo.
Zostali sme úplne bez slov,
akoby sme zmeraveli.
22. mája 2019,
ráno o 5:45
mi niekto zazvonil pri dverách.
Pozrela som sa cez kukátko,
stáli tam nejakí muži
a ukazovali mi legitimáciu.
Vošli do nášho bytu, prehľadali ho
a potom ma odviedli do centra
na boj proti extrémizmu.
Bola som obvinená z účasti
na extrémistickej činnosti.
A v roku 2020
sa môj prípad dostal na súd.
V mojom prípade zhromaždili
17 zväzkov dôkazov proti mne
a vypočuli vyše 200 svedkov.
Potom sa začal súdny proces,
najprv s Valentinou, potom so mnou.
Samozrejme, nič z toho nie je príjemné,
ale cítili sme, že nás to posilnilo
a že Jehova stál pri nás.
Na súd sme dokonca išli s radosťou.
Cítili sme, že Jehova nám pomáha,
podporuje nás,
posilňuje a povzbudzuje.
Sme mu za to veľmi vďační!
Bratia a sestry z celého mesta nás často
navštevovali a telefonovali nám.
Veľmi nás podporovali, volali nám
a posilňovali nás myšlienkami
a veršami z Biblie.
Uvedomovala som si,
že úrady zo mňa urobia zločinca.
Vnútorne som na to
bola už pripravená
a verte alebo nie,
necítila som nejaký veľký strach.
Chcela som, aby som sa
dokázala správať dôstojne.
Nechcela som nikoho sklamať
a za žiadnych okolností
zradiť nášho Boha, Jehovu.
Chcela by som povedať,
že každý deň je pre mňa
darom od Jehovu.
Modlím sa a prosím o pokoj
pre seba aj pre moju rodinu.
A cítim to tak, že požehnania,
ktoré dostávam,
vysoko prevyšujú
všetko zlé, čo zažívam.
To si veľmi cením.
Možno budem musieť ísť
na nejaký čas do väzenia
alebo možno dostanem
podmienečný trest.
Ale bez ohľadu na to, ako to dopadne,
musíme zostať verní Bohu
a stáť na strane pravdy až do konca.
Nech sa stane čokoľvek,
či už zostanem na slobode,
alebo sa ocitnem vo väzenskej cele,
neexistuje nič, čo by nás mohlo
„oddeliť od Božej lásky“.
Nezastavia ju ani väzenské múry,
preniká všade,
aj do najodľahlejších kútov.
Len vďaka sile od Boha
sme dokázali prežiť smrť nášho syna
a mnoho ďalších trápení,
takže určite zvládneme aj toto.
Nepochybujem o tom.
Je to hanebné, že útočia aj na našich
zostarnutých bratov a sestry!
Avšak nie je obdivuhodné,
že títo drahí bratia a sestry
sa napriek vlastným problémom
nepoddávajú strachu?
Hovoria, že vďaka prenasledovaniu
majú ešte pevnejšiu vieru.
Vy, drahí bratia a sestry v Rusku,
ste pre nás príkladom.
Veľmi si vás ceníme
a nezabúdajte,
že vás zo srdca milujeme.
Nepotvrdzuje to všetko
pravdivosť Pavlových slov
z Rimanom 8:37?
Videli sme to u našich bratov a sestier,
ktorí čelia pandémii,
prírodným katastrofám a prenasledovaniu.
O čom nás to jednoznačne presviedča?
Odpoveď nachádzame
v ďalších Pavlových slovách.
Bratia a sestry, sme presvedčení,
že aj vy budete naďalej
„víťaziť s veľkou prevahou“
vo všetkých vašich skúškach.
Prečo?
Lebo nič nás nemôže
oddeliť od Jehovovej lásky.
A nezabúdajte, že aj my vás
máme všetkých veľmi radi.
Sledovali ste vysielanie
JW Broadcasting®
zo svetového ústredia
Jehovových svedkov.


-