JW subtitle extractor

Vítame vás pri ďalších
Aktuálnych informáciách.
Od posledného vysielania
sa udialo veľa zaujímavých vecí.
31. mája vedúci zbor informoval
všetky výbory pobočiek,
že sú obnovené
všetky formy verejnej služby
okrem služby z domu do domu.
Hneď na to bratia a sestry
na celom svete s nadšením
začali zvestovať na verejnosti.
Jedna sestra po tom,
ako mohla opäť osobne hovoriť
s ľuďmi v službe, povedala:
„Mala som pocit
akoby sme boli vzkriesení.
Nikde nás nebolo vidieť
a zrazu sme boli späť.
Veľmi nás to zjednotilo.“
A jeden brat povedal:
„Je to ako s bicyklovaním.
Veľmi rýchlo som si
na všetko spomenul.
Bolo to úžasné.“
Jeden člen výboru pobočky v USA
vykonával spolu s ďalšími
opätovné návštevy u ľudí,
ktorých naposledy osobne navštívili
ešte pred pandémiou.
Povedal: „Myslel som si,
že ľudia budú rezervovaní
a budú mať obavy z toho,
že sa nakazia.
Ale vôbec to tak nebolo.“
Pri jedných dverách mal
veľmi peknú opätovnú návštevu.
Povedal: „Bolo to veľmi osviežujúce
opäť osobne niekomu
vydávať svedectvo pri dverách.“
Aj ja som mal nedávno
veľmi peknú skúsenosť v službe na ulici.
Jedna mladá žena si všimla,
že máme s bratom časopisy Strážna veža.
Zastavila nás a povedala nám,
že je veľmi rada, že opäť vidí svedkov.
Bol z toho pekný rozhovor
a dohodli sme sa,
že ju navštívi jedna sestra.
Mal som z toho veľkú radosť,
že som mohol opäť slúžiť na ulici.
V Zambii jeden vodič autobusu
zbadal našich bratov
ako slúžia na ulici.
Ihneď zastavil
a vypýtal si od nich časopis.
Poprosil ich, aby vydali svedectvo
aj jeho cestujúcim.
Všetci cestujúci si ich
s radosťou vypočuli
a zobrali si časopisy.
Víkend 25. a 26. júna bol míľnikom
v našej prekladateľskej činnosti.
Počas tohto víkendu bol vydaný
Preklad nového sveta
v ďalších 13 jazykoch.
V niektorých jazykoch
bola vydaná iba časť Biblie,
v niektorých Kresťanské grécke písma
a v niektorých celá Biblia.
Doteraz bolo za jeden víkend
vydaných najviac 6 rôznych prekladov.
Ďakujeme Jehovovi
za tieto vzácne dary!
7. júna 2022, Európsky súd
pre ľudské práva rozhodol
v 21 prípadoch v prospech
Jehovových svedkov a to všetko v 1 deň.
Doteraz najväčší počet
priaznivých rozhodnutí v 1 deň
sme dosiahli 3. mája 1943.
Bolo to 12 prípadov
na najvyššom súde Spojených štátov.
Chválime Jehovu
za tieto úžasné víťazstvá.
V 20-tich z týchto prípadov
ide o prelomové rozhodnutia,
v ktorých Európsky súd rozhodol
v prospech Jehovových svedkov v Rusku.
Aké to boli rozhodnutia?
V nasledujúcom videu nám
na tieto otázky odpovedia bratia
z právneho oddelenia
vo svetovom ústredí.
Bratia, toto je prelomové rozhodnutie!
Súd spojil 20 našich prípadov
do jedného rozhodnutia,
ktoré bolo v náš prospech.
V 196-stranovom rozhodnutí
súd podrobne rozoberá klamstvá,
na základe ktorých ruská vláda
zakázala našu činnosť
a prenasleduje našich bratov.
Shane, v čom konkrétne
súd Rusko odsúdil?
V rozhodnutí sa jednoznačne uvádza,
že Rusko je vinné
z vykonania plánovaných
a neustálych útokov
na nevinných veriacich
a čisté uctievanie.
Napríklad v paragrafe 254
Európsky súd uvádza,
že konanie ruských orgánov
Samozrejme, tento plán im nevyšiel.
Tento rozsudok Jehovových svedkov
úplne zbavuje viny.
Napríklad Rusko vyhlásilo
naše publikácie a stránku
za extrémistické jednoducho preto,
že veríme, že máme pravdu.
V reakcii na to
Európsky súd rozhodol, že
Shane, čo ešte súd
povedal v náš prospech?
Európsky súd potvrdil naše právo
Vo všetkých týchto oblastiach
Európsky súd dospel k záveru,
že naše náboženské presvedčenie
a činnosť sú úplne pokojné
a sú chránené právom
na slobodu náboženstva.
Okrem iného bolo Rusku nariadené,
aby prestalo prenasledovať
Jehovových svedkov,
znova ich právne uznalo,
prepustilo tých, čo sú vo väzení,
povolilo naše publikácie a stránku
a vrátilo všetok skonfiškovaný majetok
alebo ako kompenzáciu zaň
zaplatilo viac ako 60 miliónov eur.
To je úžasné!
Veľmi ďakujeme mnohým
bratom a sestrám,
ktorí neúnavne pracovali na tom,
aby sa tieto prípady dostali
pred Európsky súd pre ľudské práva.
Či sa Rusko bude riadiť
týmto rozhodnutím, ukáže čas.
Ale ak by sa tak aj nestalo,
toto rozhodnutie je právne záväzné
pre 46 krajín, ktoré spadajú
pod jurisdikciu Európskeho súdu.
Vďaka tomu sú práva viac
ako 1,5 milióna Jehovových svedkov,
ktorí žijú v týchto krajinách,
oveľa lepšie chránené.
A navyše, keďže Európsky súd
je vysoko uznávaný,
toto rozhodnutie bude mať veľkú váhu
aj na najvyšších súdoch po celom svete.
Ďakujeme Jehovovi
za toto historické víťazstvo –
obrovské víťazstvo
na Európskom súde!
Sme presvedčení,
že bez ohľadu na to,
ako úrady zareagujú
na toto rozhodnutie,
Jehova bude ďalej
podporovať našich bratov.
Ako to vieme?
Vyplýva to zo slov v Izaiášovi 54:17.
Čítame tu:
Toto „dedičstvo” nás uisťuje o tom,
že Jehova nás bude podporovať
teraz i po celú večnosť.
To nás uisťuje, že odporcom
sa nepodarí oslabiť našu vieru,
obrať nás o pokoj
alebo narušiť duchovný raj,
z ktorého sa tešíme.
Jasne to vidno aj z toho,
ako sa Jehova staral
o našich bratov,
ktorí boli prenasledovaní
v bývalom Sovietskom zväze.
V zvyšnej časti tohto programu
nám niektorí z nich porozprávajú,
ako sa o nich Jehova staral
v tomto náročnom období.
To bude veľmi povzbudivé
nielen pre našich bratov v Rusku,
ale aj pre každého z nás,
pretože všetci musíme znášať
určitú formu prenasledovania.
Pri sledovaní nasledujúcich videí
môžete uvažovať o tom,
ako by ste sa
v tej situácii zachovali vy?
Čo pomohlo týmto bratom a sestrám
zostať verní Jehovovi?
Pokrstil som sa,
keď som mal 15 rokov.
O pár týždňov nato
vedenie školy zistilo,
že som Jehovov svedok
a tlačili na mňa
a na našu rodinu,
aby sme sa vzdali viery
a prestali slúžiť Jehovovi.
Snažili sa o to celé 3 roky.
Keď som mal 18, dostal som
povolávací rozkaz do Sovietskej armády.
Ale odmietol som do nej nastúpiť,
a preto ma odsúdili na 2 roky väzenia.
Keď ma prepustili, oženil som sa
s Lidijou, milou a horlivou sestrou.
Ale krátko nato
ma znovu povolali do armády.
Tentokrát som dostal 3 roky,
a to vo väzení so sprísneným režimom.
Narodila som sa na Ukrajine,
a keď som sa vydala,
presťahovala som sa
za svojím manželom do Litvy.
No už o 7 mesiacov
môjho manžela odsúdili do väzenia.
Prežívala som to tak ťažko,
že som nakoniec skončila v nemocnici.
Potom sme prišli o naše dieťatko,
ktoré som vtedy čakala.
Bola som sama v cudzej krajine
a ani som nevedela
hovoriť miestnym jazykom.
A keďže manžel bol vo väzení,
nemohla som si nájsť prácu.
Dozorcovia vo väzení boli krutí
a často väzňov bili
a veľakrát zbili aj mňa.
Ťažko som niesol to,
že som nemohol byť so svojou rodinou
a so svojimi
duchovnými bratmi a sestrami.
No najťažšie bolo, že som
nemohol byť so svojou manželkou Lidijou.
Ale aj tak bola Lidija
pre mňa neskutočnou oporou.
Písala mi skoro každý deň.
Dostal som viacej listov
než všetci 30 väzni dokopy.
Aby som svojho manžela povzbudila,
v listoch som citovala biblické verše
alebo naše publikácie.
Ale snažila som sa to robiť tak,
aby to väzenská cenzúra nezachytila.
Silu mi dávali naše zhromaždenia.
Nikdy som ani jedno nevynechala.
Raz, keď bolo zhromaždenie u nás doma,
zrazu k nám vtrhla milícia a KGB.
Onedlho mi prišlo predvolanie na súd.
V ten deň, keď malo byť pojednávanie,
som sa veľmi bála.
Ale vďaka Jehovovi
som pocítila taký pokoj,
že všetok strach a nervozita
zo mňa opadli.
Dostala som pokutu 50 rubľov.
V tej dobe to bolo veľa peňazí,
ale ja som sa nedala zastrašiť
a ďalej som chodila
na všetky zhromaždenia.
Vo väzení som sa snažil
využívať rôzne príležitosti
na vydávanie svedectva.
Niekedy sa stávalo,
že keď som zvestoval,
počúvali ma naraz
dokonca desiatky spoluväzňov.
Keď mi kládli otázky, na ktoré pre mňa
nebolo ľahké hneď odpovedať,
snažil som sa nad nimi hlbšie zamyslieť,
aby som im vedel lepšie vysvetliť,
prečo niečomu verím.
Mal som vo zvyku často sa modliť.
A videl som, ako mi
Jehova na modlitby odpovedá.
Niekedy mi na ne odpovedal tak,
ako som vôbec nečakal.
Veľmi mi pomáhalo,
keď som rozmýšľal nad tým,
prečo Jehova chce,
aby som mu zostal verný
napriek všetkým tým ťažkostiam.
Veľakrát som videla,
že som nejakú náročnú situáciu
dokázala zvládnuť len vďaka Jehovovi.
Stal sa mojím najbližším priateľom.
Stál pri mne vždy,
keď som to potrebovala.
Čím slabšia som sa cítila,
tým viac mi Jehova pomáhal.
Nerozmýšľajme o tom, ako zvládneme
skúšky, ktoré sú pred nami.
Predstavujme si, ako nám v nich
bude Jehova pomáhať.
On nám dá silu zvládnuť čokoľvek.
To, že vytrvávame v skúškach,
ktoré Jehova pripúšťa, nie je zbytočné.
Môže nám to pomôcť,
aby naša viera bola ešte silnejšia.
Ale dôležité je
zachovať si pozitívny postoj,
nech už sa deje čokoľvek.
A musíme byť pevne rozhodnutí,
že Jehovovi zostaneme verní až do konca.
Veľmi si ceníme
vašu vernosť a vytrvalosť,
manželia Pudžiuvysovci.
Pripomenuli ste nám, aké dôležité je
pravidelne chodiť do služby
a na zhromaždenia
a to nielen v priaznivom čase
ale aj v čase prenasledovania.
To nám pomáha, aby sme dokázali
pevne stáť a mali silnú vieru.
V nasledujúcom interview
si všimnite ako rodičovská výchova,
pravidelné duchovné sýtenie
a pevné rozhodnutie zostať verní
pomohli Iosifovi a Vere Rúsu
vytrvať v prenasledovaní.
S prenasledovaním som sa
prvýkrát stretol, keď som mal 6 rokov.
Môj otec a starší brat
boli odsúdení na 25 rokov väzenia,
pretože z dôvodu svedomia
odmietli nastúpiť na vojnu.
Bál som sa,
že ich už nikdy neuvidím.
No našťastie ich prepustili
už po 2 rokoch.
Dali mi skvelý príklad
a to mi pomáhalo zostať verný Jehovovi.
Aj ja som zažila prenasledovanie
už ako dieťa.
V škole ma často bili,
lebo som zvestovala.
Nechcela som nosiť
pioniersky odznak a šatku
ani spievať nacionalistické piesne.
Už odmalička ma rodičia viedli k tomu,
aby som miloval Jehovu,
aby som si čítal Bibliu,
spieval naše piesne
a učil sa naspamäť biblické verše.
Rodičia nás so sebou brávali
aj na zhromaždenia,
ktoré boli 3-krát do týždňa.
Rád som sa hlásil,
stále som mal zdvihnutú ruku.
Rodičia ma pripravovali na to,
ako mám reagovať,
ak by ma niekto nútil zradiť
svojich bratov alebo svoju rodinu.
Viedli ma k tomu,
aby som milovala Jehovu
a dôverovala mu,
a to mi pomohlo zostať blízko pri ňom
a celý život mu verne slúžiť.
Keď som mal 15,
celú našu rodinu deportovali na Sibír.
Život tam bol veľmi náročný.
Ale veľa sily a radosti
mi dodávali biblické publikácie,
ktoré sa nám podarilo vziať z domu.
To bolo to najcennejšie, čo sme mali.
Celú cestu vlakom
sme si spievali naše piesne.
O 10 rokov nato,
keď som bol v Kazachstane,
som bol zatknutý a odsúdený na 5 rokov.
Väzenskí dozorcovia na mňa často tlačili
a chceli, aby som zaprel svoju vieru.
No veľmi mi pomáhalo,
keď som uvažoval
o otázke Jehovovej zvrchovanosti.
Prosil som Jehovu,
aby mi dal silu vydržať to
a zostať verný.
Čítanie Biblie mi pomohlo,
aby som za žiadnych okolností
nezradil Jehovu.
Keď ma prepustili z väzenia,
vrátil som sa do Moldavska.
A v roku 1967 sme sa s Vérou zobrali.
O 2 roky neskôr sa Josif dostal
pred Najvyšší súd Moldavska
a bol odsúdený na 10 rokov
v najprísnejšie stráženej väznici.
A tak som ako 18-ročná zostala sama
aj s ročným chlapčekom.
KGB ma často volala na výsluch,
niekedy trval aj 5 hodín.
Rozprávali mi samé klamstvá
a chceli vo mne vyvolať pochybnosti.
Niekoľko rokov som svojho syna
videl vyrastať len na fotkách.
Naživo som ho videl len 2-krát v roku,
keď ma s Verou prišli navštíviť.
Jedna vec, na ktorú som sa vždy tešil,
bol nový pár topánok.
S bratmi a sestrami
sme prepisovali časopisy
na veľmi tenký papier,
ktorý bol vystrihnutý v tvare podrážky.
Vzali sme topánky, odlepili podrážky,
vložili sme tam časopisy
a potom sme podrážky pripevnili naspäť.
Do jedných topánok
sa zmestilo 7 časopisov.
Keď je človek prenasledovaný,
má k Jehovovi ešte bližšie.
Stáva sa preňho skutočnejším.
Jehova je veľmi láskavý.
Až dodnes mi dáva „mimoriadnu silu.“
Na skúšky som sa pozerala
ako na príležitosti,
ktoré mi Jehova dáva,
aby som mohla hovoriť o ňom,
o jeho zámere a o jeho Kráľovstve.
Jehova mi pomáha
zameriavať sa na to, čo mám,
a nie na to, o čo som prišla
a čo som si musela vytrpieť.
A to mi dáva radosť a pokoj.
Nemám dôvod byť nešťastná.
Ďakujeme vám Iosif a Vera,
že ste sa s nami podelili
o svoje skúsenosti.
Všimli ste si,
čo im pomohlo pripraviť sa
na prenasledovanie a zostať verní?
Okrem toho, čo ich naučili rodičia,
si pravidelne študovali Bibliu
a učili sa biblické texty naspamäť.
Stále pamätali na to, že sa rieši
sporná otázka Jehovovej zvrchovanosti
a boli pevne rozhodnutí nezradiť Jehovu.
Môžeme ich v tom napodobniť.
To, čo zažili tieto manželské páry
nám pripomína slová z Hebrejom 13:6.
Jehova sa dokázal ako pomocník
pre našich bratov a sestry
v bývalom Sovietskom zväze.
Napriek opakovaným
vlnám prenasledovania
naši bratia zostali verní
a ich počet stále rástol.
Napríklad v roku 1949
bolo vo všetkých republikách
bývalého Sovietskeho zväzu
asi 10 000 svedkov,
pričom väčšina z nich žila
na západnej Ukrajine.
Teraz žije na území
týchto krajín 380 000 svedkov!
Jehova im naozaj pomáha.
V 70. a 80. rokoch
som úzko spolupracoval s bratmi,
ktorí žili za „železnou oponou.“
Videl som, akú majú silnú vieru
a to ako im Jehova pomáha.
Jehova sa vždy postaral,
aby mali dostatok duchovného pokrmu.
Bratia si uvedomovali, aké dôležité je
chodiť pravidelne na zhromaždenia,
aj keď sa mohli stretávať
iba v malých skupinách.
Veľmi radi si spievali naše piesne
a mnohé z nich sa naučili aj naspamäť.
Pravidelne navštevovali zhromaždenia,
aj keď tým riskovali,
že môžu byť zatknutí.
Ale oni sa tým nedali odradiť.
Aj keď sa Diabol snažil
podkopať ich vernosť,
opakovane som videl,
ako im Jehova pomáha robiť učeníkov
a ako ich podporuje v službe.
Ruská vláda síce
môže zrušiť nejaký právny subjekt,
ale nikdy nemôže zrušiť
Jehovovu organizáciu.
Ako to dopadne s kráľom severu?
V Danielovi 11:45 čítame:
Takže kráľovi severu nikto nepomôže.
A čo my?
Pomôže nám niekto?
Čo sme čítali v liste Hebrejom 13:6?
„Jehova je môj pomocník.“
Bratia a sestry, buďte rozhodnutí
nevzdať sa svojej vernosti
a dôverujte Jehovovi, že vás podporí!
Jehova bude vašim pomocníkom!
Máme vás všetkých veľmi radi.
Sledovali ste JW Broadcasting®
zo svetového ústredia
Jehovových svedkov.

Aktuálne informácie od vedúceho zboru (č. 5/2022)