JW subtitle extractor

Jehova si vybral mladú ženu Máriu
a zveril jej náročnú úlohu.
Bola to výnimočná úloha.
Na to, aby ju zvládla,
potrebovala vieru.
Priviesť na svet
a potom vychovávať Ježiša,
Božieho jednorodeného Syna,
nebola maličkosť.
Pre Máriu to bola obrovská česť.
No na druhej strane
si táto úloha vyžadovala veľkú vieru.
A to nielen preto, že na jej pleciach
mala byť veľká zodpovednosť
a byť rodičom je projekt na celé roky,
ale hlavne preto, že zvlášť na začiatku
mala určite veľa obáv
a nezodpovedaných otázok.
Jednou z nich bolo to,
ako na novú situáciu
zareaguje jej okolie,
príbuzní, susedia, priatelia
a hlavne jej snúbenec Jozef.
Vieme, že anjel jej nepovedal,
aby si nerobila starosti,
pretože on zájde
za všetkými zúčastnenými
a celú záležitosť im vysvetlí.
Bola to náročná úloha
a Márii sa mohlo zdať,
že je nad jej sily.
Ale ako na túto situáciu
zareagovala?
Uvidíme to vo videu,
ktoré si teraz pustíme.
Bola som
zasnúbená s Jozefom.
Myslela som si,
že nás čaká pokojný
a jednoduchý život.
A potom sa zrazu
všetko zmenilo.
Vedela som, že Boh
od nás môže žiadať
aj niečo, čo nie je ľahké.
Ale toto? To sa mi zdalo
úplne nemožné.
No pre Jehovu
je všetko možné.
V jeho rukách
budem v bezpečí.
Ak mu zostaneme verní
a urobíme, čo môžeme,
aby sme sa postarali
o jeho drahého Syna,
nikdy nás neopustí.
Keď premýšľame o Márii,
zdá sa, že si priala žiť pokojným
a jednoduchým životom.
Ale zrazu sa jej život otočil naruby.
Jej úloha sa jej mohla
zdať nezvládnuteľná.
Mohla uvažovať,
či ju vôbec prijme.
Ale ako zareagovala?
Otvorme si, prosím, Bibliu
a nalistujme si Lukáša 1:38.
Lukáš 1:38.
Mária si vypočula anjela
a povedala:
„Som Jehovova otrokyňa!
Nech sa mi stane, ako si povedal.“
To je krásna reakcia, však?
Mária s veľkou pokorou
a hlbokou vierou
prijala túto náročnú úlohu.
Vedela, že Jehova bude
stáť pri nej a bude jej pomáhať.
Kde sa v Márii zobrala
taká silná viera?
Odpoveď je naznačená
v Lukášovi 1:46.
Nebudeme si čítať tento verš,
ale študijnú poznámku k nemu.
Je v študijnej Biblii v angličtine.
Ak môžete,
sledujte, prosím, so mnou.
Píše sa tu:
„V Máriiných slovách chvály
zaznamenaných
vo veršoch 46–55
je viac ako 20 odkazov
alebo narážok
na verše z Hebrejských písiem.
Z jej slov vidno,
že mala silný vzťah k Jehovovi
a dobre poznala Písmo.
Cítime z nich jej vďačnosť.
Odhaľujú hĺbku a silu jej viery.
Chváli Jehovu za to,
že pokoruje povýšených a mocných
a pomáha poníženým
a chudobným, ktorí mu slúžia.“
Môžeme z toho vyvodiť,
že Mária mala silnú vieru,
lebo dobre poznala Božie Slovo,
v tom čase Hebrejské písma.
Mária zrejme nemala
vlastné odpisy Písiem.
Ale keďže z nich dokázala citovať,
znamená to, že musela
veľmi pozorne počúvať,
keď sa z nich čítalo v synagóge.
Nie je to obdivuhodné?
Mária si všetky tie výroky
uchovávala v mysli a srdci.
A tak keď chcela vyjadriť
vďačnosť, ktorú cítila k Jehovovi,
všetky tie myšlienky
jej spontánne prichádzali na myseľ.
Vyjadrila to, čím mala naplnené srdce.
Teda Mária mala silnú vieru,
lebo dobre poznala Písma,
a to ju pripravilo, aby mohla
zvládnuť úlohu, ktorá ju čakala.
Položme si otázku:
Potrebujeme aj my takú
silnú vieru, akú mala Mária?
V nasledujúcom videu uvidíme,
že aj keď naša situácia
je iná ako Máriina,
aj my dostávame úlohy,
na ktoré potrebujeme vieru.
Keď mi to oznámili,
myslel som si, že to bude asi omyl.
Ja mám mať na starosti celé oddelenie
počas medzinárodného zjazdu?
Mal som pocit,
že na to jednoducho nemám.
Ale spomínam si, že ten istý pocit
som mal aj pred rokmi,
keď ma požiadali, aby som slúžil
vo výbore pre humanitárnu pomoc.
Alebo keď som slúžil vo výbore
pre styk s nemocnicami.
V podstate, cítil som sa tak vždy,
keď mi Jehova dal nejakú úlohu.
Ale naučilo ma to jednu vec:
s Jehovom zvládnem všetko.
Takže keď mi Jehova dá úlohu,
ktorá sa mi zdá príliš náročná,
pripomeniem si,
že sa mám pomodliť,
zostať verný a veriť.
Veriť, že mi Jehova
so všetkým pomôže.
Súcitili ste s tým mladým bratom?
Asi dokážete pochopiť, prečo povedal:
„Keď mi to oznámili,
myslel som si, že to bude asi omyl.“
Nepochybujem, že také pocity
sme už mali viacerí.
Čo pomohlo tomu bratovi?
Spomenul si na niektoré
situácie z minulosti
a na to, ako mu ich Jehova
pomohol zvládnuť.
Niečo podobné už zažil v čase,
keď dostal za úlohu
slúžiť v krízovom výbore.
Spomínate si,
ako stál uprostred bratov,
ktorí sa naňho pozerali
a čakali na jeho pokyny?
Musel to byť riadny stres.
A videli sme, že ani vo výbore
pre styk s nemocnicami
to nemal jednoduché.
To napätie, keď sedel na chodbe
a čakal, kým ho zavolajú.
A žena, ktorá prišla,
sa vôbec netvárila priateľsky.
A ani ľudia v zasadačke
nevyzerali veľmi prívetivo.
Také úlohy sa nám
môžu zdať nad naše sily.
Vďaka čomu to ten brat zvládol?
Sám povedal, že mu pomohla modlitba,
vernosť Jehovovi a dôvera, že mu pomôže.
Buďme si istí, že tak ako Mária,
aj my si môžeme vybudovať silnú vieru
a robiť tak Jehovovi radosť.
Potrebujeme prejavovať pokoru
a mať v Jehovu absolútnu dôveru,
takú dôveru,
aká je opísaná v Žalmoch.
Otvorte si, prosím,
Žalm 56:3, 4.
Žalm 56:3, 4.
„Kedykoľvek
sa ma zmocní strach,
spolieham sa na teba.
Spolieham sa na Boha,
ktorého sľuby chválim,
spolieham sa na Boha
a nebojím sa.
Čo mi môže urobiť
obyčajný človek?“
Tak ako žalmista a tak ako Mária,
aj my sa môžeme
úplne spoliehať na Jehovu.
Bratia a sestry,
prejavme takúto silnú vieru.
Keď dostaneme náročnú úlohu,
dôverujme Jehovovi
a on nás požehná tak,
ako požehnal Máriu.
Ďalšiu časť tohto sympózia
prednesie brat Leonard Myers,
pomocník redakčného výboru.
Jeho prejav má názov
„Napodobňujme ženy,
ktoré mali silnú vieru – Feničanka“.

Geoffrey Jackson: Napodobňujme ženy, ktoré mali silnú vieru – Ježišova matka Mária