JW subtitle extractor

Zažívaš posmech,
odpor alebo prenasledovanie?
Máš pocit,
že si uviazol v náročnej situácii
a že s tým nemôžeš nič urobiť?
Ak je to tak, nie si jediný.
V Biblii čítame,
že niečo také zažíval aj Dávid.
A on sám povedal,
ako sa s tým vysporiadal.
Jeho slová nájdeme v Žalme 62:5.
Tam hovorí:
„Mlčky čakám na Boha.“
Podľa niektorých učencov Dávid
mal 15 rokov, keď bol pomazaný za kráľa.
Ak to bolo tak, musel čakať 22 rokov,
kým sa stal kráľom nad celým Izraelom.
Veľkú časť toho obdobia
sa musel skrývať pred kráľom Saulom,
ktorý ho chcel zabiť.
Dávid preto musel žiť ako utečenec.
Niekedy sa musel skrývať v jaskyniach
a inokedy dokonca v cudzej krajine,
medzi nepriateľmi Izraela.
Dávid sa naučil byť trpezlivý.
Naučil sa čakať na Jehovu.
Zamyslime sa nad 3 situáciami
z tohto obdobia jeho života.
Prvá sa odohrala v pustatine Engedi,
kde sú skalnaté vrchy
plné priestranných jaskýň.
Kráľ Saul žiarlil na Dávida
a prenasledoval ho.
Nenávidel ho tak veľmi,
že bol odhodlaný ho zabiť.
Dávid a jeho muži sa pred ním
ukrývali v obrovskej jaskyni.
Určite to nebolo pohodlné.
Museli si zháňať jedlo,
drevo na oheň a vodu.
A pri tom všetkom si museli dávať pozor,
aby ich neobjavili ich nepriatelia.
Ale potom sa stalo niečo,
čo by nikto nečakal.
Prečítajme si o tom.
Otvorte si, prosím,
1. Samuelovu 24:2.
Chvíľku počkám,
kým si to nájdete.
Takže 24. kapitola, od 2. verša.
A tak si Saul vybral
3 000 mužov z celého Izraela
a šiel Dávida a jeho mužov
hľadať na skaly kozorožcov.
Keď prišiel ku kamenným ohradám
pre ovce postaveným popri ceste,
vošiel do neďalekej jaskyne,
aby vykonal potrebu.
V zadnej časti jaskyne
však sedel Dávid a jeho muži.
Tí Dávidovi povedali:
„Toto je deň, keď ti Jehova hovorí:
„Vydávam ti tvojho nepriateľa do rúk.
Urob mu, čo uznáš za dobré.‘“
Dávida hľadá 3 000 veľmi skúsených
a dobre vycvičených vojakov.
Predstavte si, akí musia byť
Dávidovi muži aj sám Dávid prekvapení,
keď vidia, ako Saul vchádza sám
a nechránený do jaskyne,
kde sa oni ukrývajú!
Saulove oči sú ešte
zvyknuté na denné svetlo,
a tak si nevšimne,
že v tmavej jaskyni sa niekto ukrýva.
Ale Dávid a jeho muži
si na tmu už zvykli,
a tak jasne vidia,
ako Saul prichádza.
Saul je teraz veľmi zraniteľný.
Jeho život je v Dávidových rukách.
Mal by ho Dávid zabiť?
Jeho muži mu radia,
aby presne to urobil.
Veď je jasné,
že ti ho Jehova vydáva do rúk!
Nakoniec, Božia vôľa bola,
aby sa Dávid stal kráľom namiesto Saula.
A nemal Dávid
dobrý dôvod na to, aby ho zabil?
Veď Saul robil hrozné veci!
Dal zabiť kňazov v Nóbe
a celé to mesto vyhladil –
mužov, ženy, deti, zvieratá –
a to všetko len preto, že
veľkňaz Achimelech dal Dávidovi chlieb,
aby sa jeho muži najedli.
K čomu by to viedlo,
keby Dávid zabil Saula?
Mal by pokoj.
Nemusel by už pred ním utekať –
už žiadne skrývanie v jaskyniach.
A hneď by bol kráľom!
Toto všetko Dávidovi určite napadlo.
Čo urobí?
Čo by si urobil ty?
Tak čítajme ďalej,
1. Samuelova 24, od 4. verša.
A tak Dávid vstal a potajomky
odrezal okraj Saulovho plášťa.
Ale keď Dávid odrezal okraj
Saulovho plášťa,
začalo ho trápiť svedomie.
Povedal svojim mužom:
„Z Jehovovho hľadiska je vylúčené,
aby som svojmu pánovi,
Jehovovmu pomazanému,
urobil niečo také
a vztiahol naňho ruku.
Veď je to Jehovov pomazaný.“
Týmito slovami
Dávid zadržal svojich mužov
a nedovolil im Saula napadnúť.
A tak Saul vyšiel z jaskyne
a pobral sa svojou cestou.
Dávid sa teda nedal nahovoriť.
Naopak, využil túto príležitosť,
aby Saulovi ukázal,
že sa proti nemu nechce
búriť ani sa mu pomstiť za to,
že s ním zaobchádzal
kruto a nespravodlivo.
To si vyžadovalo sebaovládanie.
A zároveň vieru –
musel veriť, že Jehova
veci napraví správnym spôsobom
a v tom správnom čase.
To, ako Dávid uvažoval, vidíme
nielen z toho, čo povedal Saulovi,
ale aj z toho, čo napísal v 57. žalme.
V 3. verši čítame:
„(Jehova) zošle z neba pomoc
a zachráni ma, zastaví toho,
ktorý na mňa útočí.“
Aj pre nás môže byť
niekedy náročné byť trpezliví,
zvlášť vtedy,
keď nespravodlivo trpíme.
Často s tým nemôžeme skoro nič urobiť.
Ale čo ak sa objaví
nejaké jednoduché riešenie?
Napodobnime Dávida, ktorý
najprv uvažoval, ako to vidí Jehova.
Niekedy musíme niečo urobiť.
Ale inokedy
je najlepšie čakať na Jehovu,
kým dá v správnom čase
veci do poriadku.
Pozrime sa, čo sa stalo potom,
keď Saul odišiel z jaskyne.
Prečítame si 1. Samuelovu 24:8.
Potom vyšiel z jaskyne aj Dávid
a zavolal na Saula:
„Môj pán kráľ!”
Dávid?
Keď sa Saul otočil, Dávid
padol na kolená a poklonil sa až k zemi.
Povedal Saulovi:
„Prečo počúvaš ľudí, ktorí hovoria:
‚Dávid ti chce ublížiť‘?
Dnes si mohol na vlastné oči vidieť,
že mi ťa Jehova
v tejto jaskyni vydal do rúk.
Ale keď mi radili,
aby som ťa zabil,
zľutoval som sa nad tebou
a povedal som:
‚Nevztiahnem ruku na svojho pána,
lebo je to Jehovov pomazaný.‘
Pozri sa, môj otče,
v ruke mám kus tvojho plášťa.
Odrezal som ti okraj plášťa,
ale nezabil som ťa.
Vidíš, že ti nechcem ublížiť
ani sa búriť
a že som proti tebe nezhrešil.
Ale ty ma prenasleduješ
a chceš ma pripraviť o život.
Nech nás rozsúdi Jehova a nech
nad tebou Jehova vykoná pomstu za to,
ako si sa ku mne zachoval,
ale ja na teba ruku nevztiahnem.
‚Zlo pochádza od zlých,‘
hovorí staré príslovie,
ale ja na teba ruku nevztiahnem.
Proti komu to vytiahol kráľ Izraela?
Koho prenasleduješ?
Mŕtveho psa?
Obyčajnú blchu?
Nech je Jehova sudcom a rozsúdi nás.
Nech preskúma môj prípad
a ujme sa ho
a nech ma posúdi
a vyslobodí ma z tvojich rúk.“
Dávid prejavil sebaovládanie
a tým vyvrátil akékoľvek tvrdenia,
že by chcel Saulovi ublížiť.
Dávid na Saula nevztiahol ruku.
Až dvakrát mu povedal,
že to bude Jehova, kto ich rozsúdi.
Napriek tomu, že Saul
nemal dôvod ho prenasledovať,
Dávid s ním nehovoril neúctivo.
Naopak, s úctou a pokorou mu povedal,
že bude čakať na Jehovu,
kým dá veci do poriadku.
Na každého, kto sa o tom dozvedel,
to určite silno zapôsobilo!
Aj Saul bol ohromený, keď sa dozvedel,
že Dávid ušetril jeho život.
Zvolal:
„Jehova ťa odmení za to,
čo si dnes pre mňa urobil.
Teraz už viem, že sa staneš kráľom
a že kráľovstvo Izraela
zostane v tvojich rukách.“
Možno mal Pavol na mysli túto situáciu,
keď o stáročia neskôr
kresťanom v Ríme radil:
„Sami sa nepomstite...
ale (premáhajte) zlo dobrom.“
Naše dobré správanie a úctivá reč
môže mať na našich odporcov
pozitívny vplyv.
Na Saula veľmi zapôsobilo,
že bol k nemu Dávid milosrdný.
Ale prestane ho preto prenasledovať?
Uvidíme.
Pretože sme nedokonalí,
niekedy sa nám nedarí
byť takí trpezliví, ako by sme chceli.
A Dávid v tom nebol výnimkou.
Raz sa tak veľmi nahneval,
že takmer urobil niečo,
čo mohlo mať katastrofálne následky.
Poďme sa na to pozrieť.
Otvorte si 1. Samuelovu,
25. kapitolu a budeme čítať od 1. verša.
Takže 1. Samuelova 25:1.
Po nejakom čase Samuel zomrel
a všetci Izraeliti sa zišli,
aby ho oplakávali
a pochovali pri jeho dome v Ráme.
Potom sa Dávid vydal do pustatiny Páran.
V Maóne žil istý veľmi bohatý muž,
ktorý mal stáda v Karmeli.
Mal 3 000 oviec a 1 000 kôz.
V tom čase práve strihal
v Karmeli svoje ovce.
Volal sa Nábal
a jeho manželka sa volala Abigail.
Bola rozumná a krásna,
ale jej manžel bol drsný a zlý.
Pochádzal z Kálebovho rodu.
Dávid sa v pustatine dopočul,
že Nábal strihá ovce,
a tak za ním poslal
10 mladých mužov.
Povedal im:
„Choďte za Nábalom do Karmelu
a spýtajte sa ho v mojom mene,
ako sa mu darí.
Potom mu povedzte:
‚Želám ti dlhý život
a nech sa dobre darí tebe,
tvojej domácnosti
a všetkému, čo je tvoje.
Počul som, že striháš ovce.
Keď boli tvoji pastieri s nami,
nikdy sme im neublížili
a za celý ten čas,
čo boli v Karmeli, sa im nič nestratilo.
Spýtaj sa svojich ľudí a potvrdia ti to.
Nech moji ľudia
nájdu priazeň v tvojich očiach,
lebo sme prišli v radostnom období.
Prosím, ak máš niečo navyše
a nebude ti to chýbať,
daj to svojim sluhom
a svojmu synovi Dávidovi.‘“
A tak Dávidovi mladí muži šli
a v Dávidovom mene
to Nábalovi všetko povedali.
Keď dohovorili, Nábal im odpovedal:
„Kto je Dávid?
Kto je Izajov syn?
Dnes je veľa sluhov,
ktorí utekajú od svojich pánov.
To mám vziať chlieb, vodu a mäso,
ktoré som pripravil
pre svojich strihačov,
a dať to mužom,
ktorí prišli ktovie odkiaľ?“
Obdobie strihania oviec
bolo časom radosti a osláv.
A Nábal mal dôvod oslavovať.
Mal veľa oviec, ktoré mu
pred zlodejmi strážili Dávidovi muži.
Od Nábala sa očakávalo,
že si to ocení a bude za to vďačný.
Ale keď Dávidovi muži
slušne poprosili o jedlo,
nielenže im ho odmietol dať,
ale ich aj začal urážať.
Pozrime sa, ako na to Dávid reagoval.
Pokračujme teraz
v čítaní 25. kapitoly, od 12. verša.
Nato sa mladí muži vrátili k Dávidovi
a všetko mu vyrozprávali.
Dávid okamžite
prikázal svojim mužom:
„Všetci si pripášte meč!“
A tak si každý pripásal meč
a urobil to aj Dávid.
Vytiahlo s ním asi 400 mužov
a 200 ich zostalo pri batožine.
Medzitým jeden zo sluhov podal správu
Nábalovej manželke Abigail:
„Dávid poslal z pustatiny poslov,
aby nášmu pánovi popriali všetko dobré,
ale ten im vynadal.
Och, nie!
Tí muži sa k nám správali veľmi pekne.
Nikdy nám neublížili a za celý ten čas,
čo sme s nimi boli na pastvinách,
sa nám nič nestratilo.
Chránili nás ako hradba vo dne i v noci,
po celý čas,
čo sme boli s nimi a pásli stáda.
Porozmýšľaj, čo urobíš,
lebo nášmu pánovi
i celej jeho domácnosti hrozí nešťastie
a on je taký naničhodník,
že sa s ním vôbec nedá hovoriť.“
Abigail rýchlo vzala 200 chlebov,
2 veľké krčahy vína, 5 zarezaných oviec,
5 seí praženého zrna,
100 koláčov lisovaných hrozienok
a 200 koláčov lisovaných fíg...
Vezmite to.
... a všetko to naložila na osly.
Aj toto.
Potom povedala svojim sluhom:
„Choďte napred, ja pôjdem za vami.“
Ale svojmu manželovi Nábalovi
nič nepovedala.
Kým Abigail na oslovi
schádzala dolu z vrchu,
Dávid a jeho muži jej išli v ústrety,
ale nevideli ju, lebo ju zakrýval vrch.
Vtom sa stretli.
Ešte pred ich stretnutím Dávid povedal:
„Načo to bolo dobré, že som v pustatine
chránil všetko, čo patrí tomu človeku?
Nič sa mu nestratilo
a za dobré sa mi odpláca zlým.
Nech Dávidových nepriateľov
Boh prísne potrestá,
ak do rána nechám nažive
jediného z jeho mužov.“
Keď sa Dávid dozvedel,
čo Nábal povedal, rozzúril sa.
Bez toho, aby sa poradil s Jehovom,
okamžite svojim mužom prikázal,
aby si pripásali meče.
Potom sa vybrali za Nábalom,
aby vyhladili všetkých mužov
v jeho domácnosti.
To nebolo správne.
Hoci Nábal bol bezcharakterný
a Dávid si zaslúžil odmenu
za to, čo pre Nábala robil,
nemal žiadne právo
na Nábalov majetok
a už vôbec nie na to,
aby zabil Nábala
a vyvraždil jeho domácnosť.
Jeden Nábalov sluha si uvedomil,
že hrozí nebezpečenstvo,
a tak odvážne išiel
za jeho manželkou Abigail,
aby jej povedal, čo sa stalo.
Vedel, že Nábal by ho nepočúval.
Preto išiel za Abigail, o ktorej vedel,
že je rozumná, miluje Jehovu
a bude ochotná si ho vypočuť.
Nevieme o nej veľa.
Ale život s Nábalom
musel byť určite náročný.
Nábal bol drsný,
nevďačný a arogantný.
Možno bola Abigail
uväznená v dohodnutom manželstve.
Neskôr Dávidovi povedala,
že Nábal sa správa ako hlupák.
Táto duchovná žena
by to o svojom manželovi
pravdepodobne nepovedala,
keby neurobil niečo,
čím stratil všetku jej lásku a úctu.
Abigail si sluhu vypočula
a uvedomila si,
že musí hneď niečo urobiť.
Ale čo?
Mala by sa porozprávať s Nábalom?
Nie, s ním sa to nedalo.
Mala by utiecť?
Ak by bol Dávid taký ako Nábal,
bolo by to asi najlepšie riešenie.
Ale Abigail vedela, že Dávid
je rozumný muž, ktorý miluje Jehovu.
A tak rýchlo nachystala jedlo
a vyšla mu naproti.
Čítajme ďalej –
1. Samuelova 25, od 23. verša.
Keď Abigail zbadala Dávida,
ihneď zosadla z osla,
padla pred Dávidom na kolená
a poklonila sa až k zemi.
Potom mu padla k nohám a povedala:
„Je to len moja vina, môj pane.
Dovoľ, prosím, prehovoriť svojej slúžke
a vypočuj jej slová.
Prosím, nech si môj pán
nevšíma toho naničhodníka Nábala,
lebo je taký ako jeho meno.
Volá sa Nábal
a aj sa správa ako hlupák.
Ja, tvoja slúžka, som nevidela mužov,
ktorých môj pán poslal.
Môj pane, akože žije Jehova
a akože žiješ ty,
Jehova ťa zadržal,
aby si sa neprevinil preliatím krvi
a nepomstil sa vlastnou rukou.
Nech sa tvoji nepriatelia
a tí, ktorí chcú uškodiť môjmu pánovi,
stanú podobní Nábalovi.
A tento dar, ktorý priniesla
tvoja slúžka svojmu pánovi,
nech sa dá mužom,
ktorí nasledujú môjho pána.
Odpusť, prosím,
previnenie svojej slúžky.
Veď Jehova určite vybuduje
môjmu pánovi trvalý dom,
lebo môj pán bojuje Jehovove vojny
a po celý tvoj život
sa v tebe nenašlo nič zlé.
Keby sa ťa niekto odvážil
prenasledovať a siahnuť ti na život,
bude život môjho pána skrytý
v mešci života u Jehovu, tvojho Boha.
Ale život tvojich nepriateľov
Boh vymrští ako kameň z praku.
A keď Jehova urobí pre môjho pána
všetko to dobré, čo sľúbil,
a dosadí ťa za vodcu nad Izraelom,
nebudeš si v srdci vyčítať ani ľutovať,
že si bezdôvodne prelial krv
a že si sa pomstil vlastnou rukou.
Môj pane, keď ti Jehova preukáže dobro,
spomeň si na svoju slúžku.“
Z toho, čo Abigail povedala Dávidovi,
bolo vidno,
že je to múdra a duchovná žena.
Hovorila s ním pokorne
a s hlbokou úctou, ale zároveň otvorene.
Povedala mu, že ju za ním poslal Jehova,
aby mu zabránil bezdôvodne preliať krv,
a tak na seba priviesť vinu krvi.
Chcel ho varovať, aby sa nepomstil
a aby neurobil niečo, čo by ho trápilo
a čo by ľutoval do konca života.
Abigail Dávidovi pripomenula
niečo veľmi dôležité:
to, že by sa nemal pomstiť
a že o nápravu sa postará Jehova.
Je zaujímavé, že uvažovala podobne
ako Dávid, keď ušetril Saulov život.
Možno sa dozvedela o tom, čo sa stalo
v jaskyni v pustatine Engedi.
Čo mu vlastne radila?
„Buď trpezlivý.
Jehova to vyrieši najlepšie
a v tom správnom čase. Len čakaj.“
Ako jej Dávid odpovedal?
Pozrime sa do 1. Samuelovej
25. kapitoly, od 32. verša.
Nato Dávid povedal Abigail:
„Chvála Jehovovi, Bohu Izraela,
ktorý mi ťa poslal v tento deň v ústrety!
Buď požehnaná tvoja rozumnosť!
A nech si požehnaná za to,
že si ma dnes zadržala,
aby som sa neprevinil preliatím krvi
a nepomstil sa vlastnou rukou.
Lebo akože žije Jehova, Boh Izraela,
ktorý ma zadržal, aby som ti neublížil,
keby si mi neprišla rýchlo naproti,
do rána by Nábalovi
nezostal nikto mužského rodu.“
Potom si od nej Dávid vzal to,
čo mu priniesla, a povedal jej:
„Choď pokojne domov.
Vypočul som ťa
a vyhoviem tvojej prosbe.“
Dávid dal na jej radu.
A to, aby muž prijal radu
od nejakej ženy, vtedy nebolo bežné.
Dávid si ju trpezlivo vypočul,
zamyslel sa nad tým, čo mu povedala,
a bol ochotný zmeniť svoje rozhodnutie.
Jeho muži možno už boli
pripravení bojovať, ale on ich zadržal.
Podobne ako Dávidovi,
aj nám by sa mohlo stať,
že sa vydáme nesprávnym smerom.
A rovnako ako on, aj my chceme počúvať,
keď sa nám niekto snaží poradiť.
„Asi o 10 dní Jehova udrel Nábala
a on zomrel.“
Abigail sa potom stala
Dávidovou manželkou.
Ale čo sa stalo so Saulom?
Aj keď bol pokorený tým,
čo sa stalo v jaskyni,
Dávida ďalej prenasledoval.
Teraz je Dávid so svojimi mužmi
v pustatine Zif.
Už druhýkrát Dávida
zrádzajú muži zo Zifu,
muži z jeho vlastného kmeňa.
Pozrime sa na to do 1. Samuelovej 26,
začnime 2. veršom.
A tak Saul a s ním
3 000 vybraných mužov z Izraela
vytiahli do pustatiny Zif hľadať Dávida.
Saul sa utáboril
pri ceste na kopci Chachila,
ktorý je oproti Ješimonu.
Dávid sa vtedy zdržiaval v pustatine
a dozvedel sa,
že proti nemu pritiahol Saul.
Preto vyslal vyzvedačov,
aby sa presvedčili, či je to tak.
Potom sa Dávid vydal k miestu,
kde sa Saul utáboril,
a uvidel, kde spí Saul
a veliteľ jeho vojska Abnér, Nerov syn.
Saul ležal uprostred tábora
a vojsko táborilo okolo neho.
Dávid sa obrátil
na Chetitu Achimelecha
a na Joábovho brata Abišaja,
syna Ceruje:
„Kto zíde so mnou k Saulovi do tábora?“
Abišaj odpovedal:
„Ja s tebou zídem.“
A tak sa Dávid s Abišajom
vydali v noci do Saulovho tábora.
Saul spal uprostred tábora a pri hlave
mal kopiju zabodnutú do zeme.
Abnér a ostatní vojaci
ležali okolo neho.
Abišaj povedal Dávidovi:
„Boh ti dnes vydal
tvojho nepriateľa do rúk.
Len mi povedz a ja ho pribodnem k zemi
jediným úderom kopije,
druhý už nebude potrebný.“
V jaskyni Saul prišiel za Dávidom.
Teraz prišiel Dávid za Saulom.
Bol s ním jeho synovec Abišaj,
odvážny bojovník.
Potajomky sa zakrádajú
za mesačného svitu
popri Saulových mužoch,
ktorí tvrdo spia.
A prichádzajú až k Saulovi.
Teraz je Saulov život
už druhýkrát v Dávidových rukách.
Abišaj sa ponúka,
že pribodne Saula k zemi.
Zdá sa mu logické
využiť túto príležitosť a zbaviť sa ho,
keďže ich už tak dlho prenasleduje.
Dávid nemusel nič urobiť.
A neskôr by len povedal,
že ho zabil Abišaj.
Využije Dávid túto príležitosť
a navždy sa zbaví svojho nepriateľa?
Aká je odpoveď?
Pokračujme v čítaní 1. Samuelovej,
26. kapitoly, od 9. verša.
Ale Dávid povedal Abišajovi:
„Neubližuj mu.
Veď kto môže vztiahnuť ruku
na Jehovovho pomazaného
a zostať bez viny?“
A pokračoval:
„Akože žije Jehova,
sám Jehova ho usmrtí
alebo príde jeho deň a on zomrie,
alebo pôjde do boja a zahynie.
Z Jehovovho hľadiska je vylúčené,
aby som vztiahol ruku
na Jehovovho pomazaného.
Vezmime kopiju, ktorú má pri hlave,
a džbán na vodu a poďme preč.“
A tak vzal Dávid kopiju a džbán na vodu,
ktoré mal Saul pri hlave, a odišli.
Nikto ich nevidel, nikto si ich nevšimol
ani sa nikto neprebudil.
Všetci spali, lebo na nich padol
hlboký spánok od Jehovu.
Dávid si nenahováral,
že by bolo v poriadku,
keby dovolil Abišajovi zabiť Saula.
Vedel, že Saula potrestá Jehova.
Opäť čakal na Jehovu,
aby dal veci do poriadku.
Dávid uvažoval, ako by to
Jehova v budúcnosti mohol urobiť.
Pošepkal Abišajovi,
že Saul môže napríklad zomrieť v boji.
A o rok neskôr sa presne to aj stalo.
Tie roky, keď Dávid žil ako utečenec,
boli preňho určite veľmi stresujúce.
No napriek tomu
vždy trpezlivo čakal na Jehovu
a robil všetko,
čo za daných okolností mohol.
Napríklad keď žil medzi Filištíncami,
využil túto príležitosť
a chránil Izraelitov tak,
že na Filištíncov opakovane útočil.
Podobne aj my,
keď zažívame ťažkosti
robme všetko,
čo za daných okolností môžeme.
A dôverujme pri tom Jehovovi,
že nám v tom správnom čase pomôže.
Nakoniec sa Dávid stal kráľom.
A vládol 40 rokov.
Keď sa blížil koniec jeho života,
napísal 37. žalm.
Možno mal pri jeho písaní
na mysli 3 situácie,
o ktorých sme hovorili.
Písal o trpezlivosti,
o tom, že je potrebné čakať na Jehovu,
a tom, že jeho sľuby sa určite splnia.
V tomto žalme sú rady
a povzbudenie aj pre nás dnes.
Na záver si niečo z neho prečítajme.
Otvorme si Žalm 37:1-7.
Dám vám chvíľku, aby ste si to našli.
Takže Žalm 37:1-7.
„Nerozčuľuj sa nad zlými,
nezáviď tým, čo páchajú zlo.
Rýchlo uschnú ako tráva,
ako zelená tráva zvädnú.
Dôveruj Jehovovi a konaj dobro,
bývaj na zemi a vo všetkom buď verný.
Nech je tvojou najväčšou radosťou Jehova
a on ti dá, po čom túži tvoje srdce.
Dovoľ Jehovovi, aby ťa viedol,
spoľahni sa naňho a on bude konať.
Postará sa, aby tvoja spravodlivosť
žiarila ako úsvit
a svietila ako poludňajšie slnko.
(A ďalej nás povzbudzuje:)
Mlčky čakaj na Jehovu,
očakávaj ho s nádejou.“

Dávid čakal na Jehovu
- 

Dávid čakal na Jehovu

Zažívaš posmech,
odpor alebo prenasledovanie?
Máš pocit,
že si uviazol v náročnej situácii
a že s tým nemôžeš nič urobiť?
Ak je to tak, nie si jediný.
V Biblii čítame,
že niečo také zažíval aj Dávid.
A on sám povedal,
ako sa s tým vysporiadal.
Jeho slová nájdeme v Žalme 62:5.
Tam hovorí:
„Mlčky čakám na Boha.“
Podľa niektorých učencov Dávid
mal 15 rokov, keď bol pomazaný za kráľa.
Ak to bolo tak, musel čakať 22 rokov,
kým sa stal kráľom nad celým Izraelom.
Veľkú časť toho obdobia
sa musel skrývať pred kráľom Saulom,
ktorý ho chcel zabiť.
Dávid preto musel žiť ako utečenec.
Niekedy sa musel skrývať v jaskyniach
a inokedy dokonca v cudzej krajine,
medzi nepriateľmi Izraela.
Dávid sa naučil byť trpezlivý.
Naučil sa čakať na Jehovu.
Zamyslime sa nad 3 situáciami
z tohto obdobia jeho života.
Prvá sa odohrala v pustatine Engedi,
kde sú skalnaté vrchy
plné priestranných jaskýň.
Kráľ Saul žiarlil na Dávida
a prenasledoval ho.
Nenávidel ho tak veľmi,
že bol odhodlaný ho zabiť.
Dávid a jeho muži sa pred ním
ukrývali v obrovskej jaskyni.
Určite to nebolo pohodlné.
Museli si zháňať jedlo,
drevo na oheň a vodu.
A pri tom všetkom si museli dávať pozor,
aby ich neobjavili ich nepriatelia.
Ale potom sa stalo niečo,
čo by nikto nečakal.
Prečítajme si o tom.
Otvorte si, prosím,
1. Samuelovu 24:2.
Chvíľku počkám,
kým si to nájdete.
Takže 24. kapitola, od 2. verša.
A tak si Saul vybral
3 000 mužov z celého Izraela
a šiel Dávida a jeho mužov
hľadať na skaly kozorožcov.
Keď prišiel ku kamenným ohradám
pre ovce postaveným popri ceste,
vošiel do neďalekej jaskyne,
aby vykonal potrebu.
V zadnej časti jaskyne
však sedel Dávid a jeho muži.
Tí Dávidovi povedali:
„Toto je deň, keď ti Jehova hovorí:
„Vydávam ti tvojho nepriateľa do rúk.
Urob mu, čo uznáš za dobré.‘“
Dávida hľadá 3 000 veľmi skúsených
a dobre vycvičených vojakov.
Predstavte si, akí musia byť
Dávidovi muži aj sám Dávid prekvapení,
keď vidia, ako Saul vchádza sám
a nechránený do jaskyne,
kde sa oni ukrývajú!
Saulove oči sú ešte
zvyknuté na denné svetlo,
a tak si nevšimne,
že v tmavej jaskyni sa niekto ukrýva.
Ale Dávid a jeho muži
si na tmu už zvykli,
a tak jasne vidia,
ako Saul prichádza.
Saul je teraz veľmi zraniteľný.
Jeho život je v Dávidových rukách.
Mal by ho Dávid zabiť?
Jeho muži mu radia,
aby presne to urobil.
Veď je jasné,
že ti ho Jehova vydáva do rúk!
Nakoniec, Božia vôľa bola,
aby sa Dávid stal kráľom namiesto Saula.
A nemal Dávid
dobrý dôvod na to, aby ho zabil?
Veď Saul robil hrozné veci!
Dal zabiť kňazov v Nóbe
a celé to mesto vyhladil –
mužov, ženy, deti, zvieratá –
a to všetko len preto, že
veľkňaz Achimelech dal Dávidovi chlieb,
aby sa jeho muži najedli.
K čomu by to viedlo,
keby Dávid zabil Saula?
Mal by pokoj.
Nemusel by už pred ním utekať –
už žiadne skrývanie v jaskyniach.
A hneď by bol kráľom!
Toto všetko Dávidovi určite napadlo.
Čo urobí?
Čo by si urobil ty?
Tak čítajme ďalej,
1. Samuelova 24, od 4. verša.
A tak Dávid vstal a potajomky
odrezal okraj Saulovho plášťa.
Ale keď Dávid odrezal okraj
Saulovho plášťa,
začalo ho trápiť svedomie.
Povedal svojim mužom:
„Z Jehovovho hľadiska je vylúčené,
aby som svojmu pánovi,
Jehovovmu pomazanému,
urobil niečo také
a vztiahol naňho ruku.
Veď je to Jehovov pomazaný.“
Týmito slovami
Dávid zadržal svojich mužov
a nedovolil im Saula napadnúť.
A tak Saul vyšiel z jaskyne
a pobral sa svojou cestou.
Dávid sa teda nedal nahovoriť.
Naopak, využil túto príležitosť,
aby Saulovi ukázal,
že sa proti nemu nechce
búriť ani sa mu pomstiť za to,
že s ním zaobchádzal
kruto a nespravodlivo.
To si vyžadovalo sebaovládanie.
A zároveň vieru –
musel veriť, že Jehova
veci napraví správnym spôsobom
a v tom správnom čase.
To, ako Dávid uvažoval, vidíme
nielen z toho, čo povedal Saulovi,
ale aj z toho, čo napísal v 57. žalme.
V 3. verši čítame:
„(Jehova) zošle z neba pomoc
a zachráni ma, zastaví toho,
ktorý na mňa útočí.“
Aj pre nás môže byť
niekedy náročné byť trpezliví,
zvlášť vtedy,
keď nespravodlivo trpíme.
Často s tým nemôžeme skoro nič urobiť.
Ale čo ak sa objaví
nejaké jednoduché riešenie?
Napodobnime Dávida, ktorý
najprv uvažoval, ako to vidí Jehova.
Niekedy musíme niečo urobiť.
Ale inokedy
je najlepšie čakať na Jehovu,
kým dá v správnom čase
veci do poriadku.
Pozrime sa, čo sa stalo potom,
keď Saul odišiel z jaskyne.
Prečítame si 1. Samuelovu 24:8.
Potom vyšiel z jaskyne aj Dávid
a zavolal na Saula:
„Môj pán kráľ!”
Dávid?
Keď sa Saul otočil, Dávid
padol na kolená a poklonil sa až k zemi.
Povedal Saulovi:
„Prečo počúvaš ľudí, ktorí hovoria:
‚Dávid ti chce ublížiť‘?
Dnes si mohol na vlastné oči vidieť,
že mi ťa Jehova
v tejto jaskyni vydal do rúk.
Ale keď mi radili,
aby som ťa zabil,
zľutoval som sa nad tebou
a povedal som:
‚Nevztiahnem ruku na svojho pána,
lebo je to Jehovov pomazaný.‘
Pozri sa, môj otče,
v ruke mám kus tvojho plášťa.
Odrezal som ti okraj plášťa,
ale nezabil som ťa.
Vidíš, že ti nechcem ublížiť
ani sa búriť
a že som proti tebe nezhrešil.
Ale ty ma prenasleduješ
a chceš ma pripraviť o život.
Nech nás rozsúdi Jehova a nech
nad tebou Jehova vykoná pomstu za to,
ako si sa ku mne zachoval,
ale ja na teba ruku nevztiahnem.
‚Zlo pochádza od zlých,‘
hovorí staré príslovie,
ale ja na teba ruku nevztiahnem.
Proti komu to vytiahol kráľ Izraela?
Koho prenasleduješ?
Mŕtveho psa?
Obyčajnú blchu?
Nech je Jehova sudcom a rozsúdi nás.
Nech preskúma môj prípad
a ujme sa ho
a nech ma posúdi
a vyslobodí ma z tvojich rúk.“
Dávid prejavil sebaovládanie
a tým vyvrátil akékoľvek tvrdenia,
že by chcel Saulovi ublížiť.
Dávid na Saula nevztiahol ruku.
Až dvakrát mu povedal,
že to bude Jehova, kto ich rozsúdi.
Napriek tomu, že Saul
nemal dôvod ho prenasledovať,
Dávid s ním nehovoril neúctivo.
Naopak, s úctou a pokorou mu povedal,
že bude čakať na Jehovu,
kým dá veci do poriadku.
Na každého, kto sa o tom dozvedel,
to určite silno zapôsobilo!
Aj Saul bol ohromený, keď sa dozvedel,
že Dávid ušetril jeho život.
Zvolal:
„Jehova ťa odmení za to,
čo si dnes pre mňa urobil.
Teraz už viem, že sa staneš kráľom
a že kráľovstvo Izraela
zostane v tvojich rukách.“
Možno mal Pavol na mysli túto situáciu,
keď o stáročia neskôr
kresťanom v Ríme radil:
„Sami sa nepomstite...
ale (premáhajte) zlo dobrom.“
Naše dobré správanie a úctivá reč
môže mať na našich odporcov
pozitívny vplyv.
Na Saula veľmi zapôsobilo,
že bol k nemu Dávid milosrdný.
Ale prestane ho preto prenasledovať?
Uvidíme.
Pretože sme nedokonalí,
niekedy sa nám nedarí
byť takí trpezliví, ako by sme chceli.
A Dávid v tom nebol výnimkou.
Raz sa tak veľmi nahneval,
že takmer urobil niečo,
čo mohlo mať katastrofálne následky.
Poďme sa na to pozrieť.
Otvorte si 1. Samuelovu,
25. kapitolu a budeme čítať od 1. verša.
Takže 1. Samuelova 25:1.
Po nejakom čase Samuel zomrel
a všetci Izraeliti sa zišli,
aby ho oplakávali
a pochovali pri jeho dome v Ráme.
Potom sa Dávid vydal do pustatiny Páran.
V Maóne žil istý veľmi bohatý muž,
ktorý mal stáda v Karmeli.
Mal 3 000 oviec a 1 000 kôz.
V tom čase práve strihal
v Karmeli svoje ovce.
Volal sa Nábal
a jeho manželka sa volala Abigail.
Bola rozumná a krásna,
ale jej manžel bol drsný a zlý.
Pochádzal z Kálebovho rodu.
Dávid sa v pustatine dopočul,
že Nábal strihá ovce,
a tak za ním poslal
10 mladých mužov.
Povedal im:
„Choďte za Nábalom do Karmelu
a spýtajte sa ho v mojom mene,
ako sa mu darí.
Potom mu povedzte:
‚Želám ti dlhý život
a nech sa dobre darí tebe,
tvojej domácnosti
a všetkému, čo je tvoje.
Počul som, že striháš ovce.
Keď boli tvoji pastieri s nami,
nikdy sme im neublížili
a za celý ten čas,
čo boli v Karmeli, sa im nič nestratilo.
Spýtaj sa svojich ľudí a potvrdia ti to.
Nech moji ľudia
nájdu priazeň v tvojich očiach,
lebo sme prišli v radostnom období.
Prosím, ak máš niečo navyše
a nebude ti to chýbať,
daj to svojim sluhom
a svojmu synovi Dávidovi.‘“
A tak Dávidovi mladí muži šli
a v Dávidovom mene
to Nábalovi všetko povedali.
Keď dohovorili, Nábal im odpovedal:
„Kto je Dávid?
Kto je Izajov syn?
Dnes je veľa sluhov,
ktorí utekajú od svojich pánov.
To mám vziať chlieb, vodu a mäso,
ktoré som pripravil
pre svojich strihačov,
a dať to mužom,
ktorí prišli ktovie odkiaľ?“
Obdobie strihania oviec
bolo časom radosti a osláv.
A Nábal mal dôvod oslavovať.
Mal veľa oviec, ktoré mu
pred zlodejmi strážili Dávidovi muži.
Od Nábala sa očakávalo,
že si to ocení a bude za to vďačný.
Ale keď Dávidovi muži
slušne poprosili o jedlo,
nielenže im ho odmietol dať,
ale ich aj začal urážať.
Pozrime sa, ako na to Dávid reagoval.
Pokračujme teraz
v čítaní 25. kapitoly, od 12. verša.
Nato sa mladí muži vrátili k Dávidovi
a všetko mu vyrozprávali.
Dávid okamžite
prikázal svojim mužom:
„Všetci si pripášte meč!“ 
A tak si každý pripásal meč
a urobil to aj Dávid.
Vytiahlo s ním asi 400 mužov
a 200 ich zostalo pri batožine.
Medzitým jeden zo sluhov podal správu
Nábalovej manželke Abigail:
„Dávid poslal z pustatiny poslov,
aby nášmu pánovi popriali všetko dobré,
ale ten im vynadal.
Och, nie!
Tí muži sa k nám správali veľmi pekne.
Nikdy nám neublížili a za celý ten čas,
čo sme s nimi boli na pastvinách,
sa nám nič nestratilo.
Chránili nás ako hradba vo dne i v noci,
po celý čas,
čo sme boli s nimi a pásli stáda.
Porozmýšľaj, čo urobíš,
lebo nášmu pánovi
i celej jeho domácnosti hrozí nešťastie
a on je taký naničhodník,
že sa s ním vôbec nedá hovoriť.“ 
Abigail rýchlo vzala 200 chlebov,
2 veľké krčahy vína, 5 zarezaných oviec,
5 seí praženého zrna,
100 koláčov lisovaných hrozienok
a 200 koláčov lisovaných fíg...
Vezmite to.
... a všetko to naložila na osly.
Aj toto.
Potom povedala svojim sluhom:
„Choďte napred, ja pôjdem za vami.“ 
Ale svojmu manželovi Nábalovi
nič nepovedala.
Kým Abigail na oslovi
schádzala dolu z vrchu,
Dávid a jeho muži jej išli v ústrety,
ale nevideli ju, lebo ju zakrýval vrch.
Vtom sa stretli.
Ešte pred ich stretnutím Dávid povedal:
„Načo to bolo dobré, že som v pustatine
chránil všetko, čo patrí tomu človeku?
Nič sa mu nestratilo
a za dobré sa mi odpláca zlým.
Nech Dávidových nepriateľov
Boh prísne potrestá,
ak do rána nechám nažive
jediného z jeho mužov.“ 
Keď sa Dávid dozvedel,
čo Nábal povedal, rozzúril sa.
Bez toho, aby sa poradil s Jehovom,
okamžite svojim mužom prikázal,
aby si pripásali meče.
Potom sa vybrali za Nábalom,
aby vyhladili všetkých mužov
v jeho domácnosti.
To nebolo správne.
Hoci Nábal bol bezcharakterný
a Dávid si zaslúžil odmenu
za to, čo pre Nábala robil,
nemal žiadne právo
na Nábalov majetok
a už vôbec nie na to,
aby zabil Nábala
a vyvraždil jeho domácnosť.
Jeden Nábalov sluha si uvedomil,
že hrozí nebezpečenstvo,
a tak odvážne išiel
za jeho manželkou Abigail,
aby jej povedal, čo sa stalo.
Vedel, že Nábal by ho nepočúval.
Preto išiel za Abigail, o ktorej vedel,
že je rozumná, miluje Jehovu
a bude ochotná si ho vypočuť.
Nevieme o nej veľa.
Ale život s Nábalom
musel byť určite náročný.
Nábal bol drsný,
nevďačný a arogantný.
Možno bola Abigail
uväznená v dohodnutom manželstve.
Neskôr Dávidovi povedala,
že Nábal sa správa ako hlupák.
Táto duchovná žena
by to o svojom manželovi
pravdepodobne nepovedala,
keby neurobil niečo,
čím stratil všetku jej lásku a úctu.
Abigail si sluhu vypočula
a uvedomila si,
že musí hneď niečo urobiť.
Ale čo?
Mala by sa porozprávať s Nábalom?
Nie, s ním sa to nedalo.
Mala by utiecť?
Ak by bol Dávid taký ako Nábal,
bolo by to asi najlepšie riešenie.
Ale Abigail vedela, že Dávid
je rozumný muž, ktorý miluje Jehovu.
A tak rýchlo nachystala jedlo
a vyšla mu naproti.
Čítajme ďalej –
1. Samuelova 25, od 23. verša.
Keď Abigail zbadala Dávida,
ihneď zosadla z osla,
padla pred Dávidom na kolená
a poklonila sa až k zemi.
Potom mu padla k nohám a povedala:
„Je to len moja vina, môj pane.
Dovoľ, prosím, prehovoriť svojej slúžke
a vypočuj jej slová.
Prosím, nech si môj pán
nevšíma toho naničhodníka Nábala,
lebo je taký ako jeho meno.
Volá sa Nábal
a aj sa správa ako hlupák.
Ja, tvoja slúžka, som nevidela mužov,
ktorých môj pán poslal.
Môj pane, akože žije Jehova
a akože žiješ ty,
Jehova ťa zadržal,
aby si sa neprevinil preliatím krvi
a nepomstil sa vlastnou rukou.
Nech sa tvoji nepriatelia
a tí, ktorí chcú uškodiť môjmu pánovi,
stanú podobní Nábalovi.
A tento dar, ktorý priniesla
tvoja slúžka svojmu pánovi,
nech sa dá mužom,
ktorí nasledujú môjho pána.
Odpusť, prosím,
previnenie svojej slúžky.
Veď Jehova určite vybuduje
môjmu pánovi trvalý dom,
lebo môj pán bojuje Jehovove vojny
a po celý tvoj život
sa v tebe nenašlo nič zlé.
Keby sa ťa niekto odvážil
prenasledovať a siahnuť ti na život,
bude život môjho pána skrytý
v mešci života u Jehovu, tvojho Boha.
Ale život tvojich nepriateľov
Boh vymrští ako kameň z praku.
A keď Jehova urobí pre môjho pána
všetko to dobré, čo sľúbil,
a dosadí ťa za vodcu nad Izraelom,
nebudeš si v srdci vyčítať ani ľutovať,
že si bezdôvodne prelial krv
a že si sa pomstil vlastnou rukou.
Môj pane, keď ti Jehova preukáže dobro,
spomeň si na svoju slúžku.“ 
Z toho, čo Abigail povedala Dávidovi,
bolo vidno,
že je to múdra a duchovná žena.
Hovorila s ním pokorne
a s hlbokou úctou, ale zároveň otvorene.
Povedala mu, že ju za ním poslal Jehova,
aby mu zabránil bezdôvodne preliať krv,
a tak na seba priviesť vinu krvi.
Chcel ho varovať, aby sa nepomstil
a aby neurobil niečo, čo by ho trápilo
a čo by ľutoval do konca života.
Abigail Dávidovi pripomenula
niečo veľmi dôležité:
to, že by sa nemal pomstiť
a že o nápravu sa postará Jehova.
Je zaujímavé, že uvažovala podobne
ako Dávid, keď ušetril Saulov život.
Možno sa dozvedela o tom, čo sa stalo
v jaskyni v pustatine Engedi.
Čo mu vlastne radila?
„Buď trpezlivý.
Jehova to vyrieši najlepšie
a v tom správnom čase. Len čakaj.“
Ako jej Dávid odpovedal?
Pozrime sa do 1. Samuelovej
25. kapitoly, od 32. verša.
Nato Dávid povedal Abigail:
„Chvála Jehovovi, Bohu Izraela,
ktorý mi ťa poslal v tento deň v ústrety!
Buď požehnaná tvoja rozumnosť!
A nech si požehnaná za to,
že si ma dnes zadržala,
aby som sa neprevinil preliatím krvi
a nepomstil sa vlastnou rukou.
Lebo akože žije Jehova, Boh Izraela,
ktorý ma zadržal, aby som ti neublížil,
keby si mi neprišla rýchlo naproti,
do rána by Nábalovi
nezostal nikto mužského rodu.“ 
Potom si od nej Dávid vzal to,
čo mu priniesla, a povedal jej:
„Choď pokojne domov.
Vypočul som ťa
a vyhoviem tvojej prosbe.“ 
Dávid dal na jej radu.
A to, aby muž prijal radu
od nejakej ženy, vtedy nebolo bežné.
Dávid si ju trpezlivo vypočul,
zamyslel sa nad tým, čo mu povedala,
a bol ochotný zmeniť svoje rozhodnutie.
Jeho muži možno už boli
pripravení bojovať, ale on ich zadržal.
Podobne ako Dávidovi,
aj nám by sa mohlo stať,
že sa vydáme nesprávnym smerom.
A rovnako ako on, aj my chceme počúvať,
keď sa nám niekto snaží poradiť.
„Asi o 10 dní Jehova udrel Nábala
a on zomrel.“
Abigail sa potom stala
Dávidovou manželkou.
Ale čo sa stalo so Saulom?
Aj keď bol pokorený tým,
čo sa stalo v jaskyni,
Dávida ďalej prenasledoval.
Teraz je Dávid so svojimi mužmi
v pustatine Zif.
Už druhýkrát Dávida
zrádzajú muži zo Zifu,
muži z jeho vlastného kmeňa.
Pozrime sa na to do 1. Samuelovej 26,
začnime 2. veršom.
A tak Saul a s ním
3 000 vybraných mužov z Izraela
vytiahli do pustatiny Zif hľadať Dávida.
Saul sa utáboril
pri ceste na kopci Chachila,
ktorý je oproti Ješimonu.
Dávid sa vtedy zdržiaval v pustatine
a dozvedel sa,
že proti nemu pritiahol Saul.
Preto vyslal vyzvedačov,
aby sa presvedčili, či je to tak.
Potom sa Dávid vydal k miestu,
kde sa Saul utáboril,
a uvidel, kde spí Saul
a veliteľ jeho vojska Abnér, Nerov syn.
Saul ležal uprostred tábora
a vojsko táborilo okolo neho.
Dávid sa obrátil
na Chetitu Achimelecha
a na Joábovho brata Abišaja,
syna Ceruje:
„Kto zíde so mnou k Saulovi do tábora?“  
Abišaj odpovedal:
„Ja s tebou zídem.“ 
A tak sa Dávid s Abišajom
vydali v noci do Saulovho tábora.
Saul spal uprostred tábora a pri hlave
mal kopiju zabodnutú do zeme.
Abnér a ostatní vojaci
ležali okolo neho.
Abišaj povedal Dávidovi:
„Boh ti dnes vydal
tvojho nepriateľa do rúk.
Len mi povedz a ja ho pribodnem k zemi
jediným úderom kopije,
druhý už nebude potrebný.“ 
V jaskyni Saul prišiel za Dávidom.
Teraz prišiel Dávid za Saulom.
Bol s ním jeho synovec Abišaj,
odvážny bojovník.
Potajomky sa zakrádajú
za mesačného svitu
popri Saulových mužoch,
ktorí tvrdo spia.
A prichádzajú až k Saulovi.
Teraz je Saulov život
už druhýkrát v Dávidových rukách.
Abišaj sa ponúka,
že pribodne Saula k zemi.
Zdá sa mu logické
využiť túto príležitosť a zbaviť sa ho,
keďže ich už tak dlho prenasleduje.
Dávid nemusel nič urobiť.
A neskôr by len povedal,
že ho zabil Abišaj.
Využije Dávid túto príležitosť
a navždy sa zbaví svojho nepriateľa?
Aká je odpoveď?
Pokračujme v čítaní 1. Samuelovej,
26. kapitoly, od 9. verša.
Ale Dávid povedal Abišajovi:
„Neubližuj mu.
Veď kto môže vztiahnuť ruku
na Jehovovho pomazaného
a zostať bez viny?“ 
A pokračoval:
„Akože žije Jehova,
sám Jehova ho usmrtí
alebo príde jeho deň a on zomrie,
alebo pôjde do boja a zahynie.
Z Jehovovho hľadiska je vylúčené,
aby som vztiahol ruku
na Jehovovho pomazaného.
Vezmime kopiju, ktorú má pri hlave,
a džbán na vodu a poďme preč.“ 
A tak vzal Dávid kopiju a džbán na vodu,
ktoré mal Saul pri hlave, a odišli.
Nikto ich nevidel, nikto si ich nevšimol
ani sa nikto neprebudil.
Všetci spali, lebo na nich padol
hlboký spánok od Jehovu.
Dávid si nenahováral,
že by bolo v poriadku,
keby dovolil Abišajovi zabiť Saula.
Vedel, že Saula potrestá Jehova.
Opäť čakal na Jehovu,
aby dal veci do poriadku.
Dávid uvažoval, ako by to
Jehova v budúcnosti mohol urobiť.
Pošepkal Abišajovi,
že Saul môže napríklad zomrieť v boji.
A o rok neskôr sa presne to aj stalo.
Tie roky, keď Dávid žil ako utečenec,
boli preňho určite veľmi stresujúce.
No napriek tomu
vždy trpezlivo čakal na Jehovu
a robil všetko,
čo za daných okolností mohol.
Napríklad keď žil medzi Filištíncami,
využil túto príležitosť
a chránil Izraelitov tak,
že na Filištíncov opakovane útočil.
Podobne aj my,
keď zažívame ťažkosti
robme všetko,
čo za daných okolností môžeme.
A dôverujme pri tom Jehovovi,
že nám v tom správnom čase pomôže.
Nakoniec sa Dávid stal kráľom.
A vládol 40 rokov.
Keď sa blížil koniec jeho života,
napísal 37. žalm.
Možno mal pri jeho písaní
na mysli 3 situácie,
o ktorých sme hovorili.
Písal o trpezlivosti,
o tom, že je potrebné čakať na Jehovu,
a tom, že jeho sľuby sa určite splnia.
V tomto žalme sú rady
a povzbudenie aj pre nás dnes.
Na záver si niečo z neho prečítajme.
Otvorme si Žalm 37:1-7.
Dám vám chvíľku, aby ste si to našli.
Takže Žalm 37:1-7.
„Nerozčuľuj sa nad zlými,
nezáviď tým, čo páchajú zlo.
Rýchlo uschnú ako tráva,
ako zelená tráva zvädnú.
Dôveruj Jehovovi a konaj dobro,
bývaj na zemi a vo všetkom buď verný.
Nech je tvojou najväčšou radosťou Jehova
a on ti dá, po čom túži tvoje srdce.
Dovoľ Jehovovi, aby ťa viedol,
spoľahni sa naňho a on bude konať.
Postará sa, aby tvoja spravodlivosť
žiarila ako úsvit
a svietila ako poludňajšie slnko.
(A ďalej nás povzbudzuje:)
Mlčky čakaj na Jehovu,
očakávaj ho s nádejou.“


-