JW subtitle extractor

„Slúžte Jehovovi s radosťou,“
píše sa v Žalme 100:2.
Jehova chce, aby sme sa tešili.
A dáva nám na to množstvo dôvodov.
Dal nám život a všetko, čo k nemu patrí.
Dal nám Bibliu,
aby nás naučil tešiť sa zo života.
A keď mu slúžime,
máme mnoho radostných zážitkov.
Jehova je skutočne Boh,
ktorý rozdáva radosť.
Satan nechce, aby nám
služba Jehovovi prinášala radosť.
Prečo?
Jedným z dôvodov je to,
že radosť nám pomáha vytrvávať
vo zvestovateľskej činnosti,
ktorú on chce zastaviť.
Preto sa snaží zničiť našu radosť,
či už vládnym zákazom,
alebo tlakom od rodiny alebo susedov.
Satan chce, aby sme sa
menej venovali službe Jehovovi
a viac získavaniu hmotných vecí.
Chce, aby sme si mysleli,
že čím viac hmotných vecí
budeme mať,
tým budeme šťastnejší.
Ale nebudeme.
Satanove metódy
nie sú ničím novým.
Keď budeme čítať časti kníh
Ezdráš, Aggeus a Zachariáš,
snažte sa zistiť, čo nám dnes pomôže
„slúžiť Jehovovi s radosťou“.
Všímajte si, čo vtedy Božiemu ľudu
spôsobovalo radosť
a čo ho o radosť oberalo.
A uvažujte, prečo a ako môžeme
napriek náročným okolnostiam
zažiť Jehovovu radosť aj my dnes.
Ezdráš, ktorý bol kňazom
a prepisovačom
Mojžišovho Zákona,
je pisateľom knihy,
ktorá nesie jeho meno.
Kniha Ezdráš nadväzuje na opis
izraelskej histórie v 2. Kroník,
ktorú tiež zrejme napísal Ezdráš.
Píše sa rok 537 pred n. l.
a mnoho Židov sa chystá
na návrat do Judska.
Národ strávil 70 rokov
v babylonskom zajatí
za to, že uctieval modly.
Táto tvrdá príučka im však pomohla,
pretože ako národ
už k modlárstvu nikdy neskĺzli.
Teraz však nastal čas obnoviť
pravé uctievanie v Jeruzaleme.
Správa v knihe Ezdráš
zahŕňa obdobie vlády
viacerých perzských kráľov
počínajúc Kýrom,
ktorý dal Židom dôvod na radosť.
Otvorte si, prosím, Ezdráša 1:1–6
a sledujte čítanie so mnou.
„Aby sa splnilo Jehovovo slovo,
ktoré vyslovil Jeremiáš,
Jehova podnietil
perzského kráľa Kýra,
aby v prvom roku
svojej vlády napísal
a dal po celom svojom
kráľovstve rozhlásiť:
‚Toto hovorí Kýros, kráľ Perzie:
„Jehova, Boh nebies,
mi dal všetky kráľovstvá zeme
a poveril ma, aby som mu postavil
dom v Jeruzaleme v Judsku.
Kto spomedzi vás patrí k jeho ľudu,
nech je jeho Boh s ním.
Nech ide do Jeruzalema v Judsku
a znovu postaví dom Jehovu,
Boha Izraela – pravého Boha –,
ktorého dom bol v Jeruzaleme.
Nech každému, kto býva ako cudzinec
na ktoromkoľvek mieste,
jeho susedia prispejú striebrom, zlatom,
časťou svojho majetku a dobytkom
a tiež dobrovoľným darom
pre dom pravého Boha v Jeruzaleme.“‘
Vtedy sa hlavy rodov z Júdu a Benjamína
a kňazi s Lévitmi –
každý, koho podnietil pravý Boh –
pripravili na cestu, aby išli a znovu
postavili Jehovov dom v Jeruzaleme.
Všetci okolo nich ich podporili tak,
že im dali strieborné
a zlaté predmety,
niečo zo svojho majetku,
dobytok a iné cenné veci
a tiež dobrovoľné dary
pre Boží dom.“
Nie je to úžasné?
Jehova spôsobil, aby sa Židia
vrátili do svojej domoviny
vystavať chrám dokonca
na príkaz perzského kráľa!
Mnohí Židia sa s nadšením
pripravujú na návrat.
Tí, ktorí sa k nim z rôznych
dôvodov nemôžu pripojiť,
sa ich snažia podporiť finančne.
Pravdepodobne na jar
roku 537 pred n. l.
asi 50 000 Izraelitov
opúšťa Babylon.
Vedie ich veľkňaz Ješua,
ktorého volali aj Jozua,
a miestodržiteľ, ktorého
vymenoval Kýros – Zorobábel.
Na jeseň prichádzajú do Judska.
Majú veľkú radosť.
Ale ako si ju môžu udržať?
Všimnite si, čo urobia,
hneď ako sa usadia.
Prečítajme si Ezdráša 3:1–6.
„Keď nastal siedmy mesiac a Izraeliti
už bývali vo svojich mestách,
jednotne sa zhromaždili v Jeruzaleme.
Ješua, Jehocádakov syn, a ďalší kňazi
spolu so Zorobábelom,
Šealtielovým synom, a jeho bratmi
sa dali do práce
a postavili oltár Boha Izraela,
aby na ňom obetovali zápalné obete,
tak ako je napísané v Zákone
Božieho služobníka Mojžiša.
Postavili oltár
na jeho pôvodnom mieste
napriek tomu,
že sa báli okolitých národov.
A začali na ňom obetovať
zápalné obete Jehovovi,
ranné i večerné zápalné obete.
Potom slávili Sviatok stánkov
podľa toho, čo je napísané v Zákone,
a deň čo deň obetovali
predpísané množstvo zápalných obetí.
Odvtedy prinášali okrem
každodenných zápalných obetí
aj obete na novmesiace
a na všetky sviatky
zasvätené Jehovovi,
ako aj obete od každého,
kto ochotne priniesol
dobrovoľnú obeť Jehovovi.
Od prvého dňa
siedmeho mesiaca
začali obetovať
zápalné obete Jehovovi,
hoci základy Jehovovho chrámu
ešte neboli položené.“
Všimli ste si, že Židia „napriek tomu,
že sa báli okolitých národov“,
obnovili uctievanie Jehovu?
Toto odvážne konanie
viedlo k veľkej radosti.
Presne tak, ako povedal Mojžiš,
keď národ učil,
ako sláviť Sviatok stánkov:
„A ty sa budeš radovať.“
Nasledujúci rok
položili základy chrámu.
Prečítajme si o tom
v Ezdrášovi 3:10–13.
„Keď stavitelia položili
základy Jehovovho chrámu,
potom kňazi
v úradnom rúchu, s trúbkami,
a Léviti, synovia Asafa, s činelmi,
vstali, aby chválili Jehovu
podľa pokynov,
ktoré dal izraelský kráľ Dávid.
A začali striedavým spevom
chváliť Jehovu a vzdávať mu vďaky,
‚lebo je dobrý a jeho verná láska
k Izraelu je večná‘.
Potom všetok ľud
s hlasnými výkrikmi radosti
chválil Jehovu za to,
že boli položené
základy Jehovovho domu.
Mnohí z kňazov,
Lévitov a hláv rodov
– starci, ktorí kedysi
videli pôvodný chrám –
hlasno plakali, keď videli,
ako boli položené
základy tohto chrámu,
kým mnohí iní
kričali od radosti.
Nebolo možné rozoznať
krik radosti od plaču,
lebo ľud kričal tak hlasno,
že ho bolo počuť do veľkej diaľky.“
Niektorí z najstarších členov národa
si zrejme nevedeli predstaviť,
ako by sa tento chrám mohol
svojou slávou rovnať Šalamúnovmu.
Ale radostný krik prehlušil ich plač.
Okolité národy sa však netešili.
Práve naopak, chceli Izraelitom
ich radosť prekaziť.
Poďme sa pozrieť, ako.
Ezdráš 4:1–3.
„Keď nepriatelia
Júdu a Benjamína počuli,
že tí, čo sa vrátili zo zajatia,
stavajú chrám Jehovovi, Bohu Izraela,
okamžite prišli za Zorobábelom
a za hlavami rodov a povedali im:
‚Budeme stavať s vami,
lebo aj my uctievame vášho Boha
a prinášame mu obete odo dní
asýrskeho kráľa Esar-Chaddona,
ktorý nás sem priviedol.‘
Zorobábel, Ješua a ostatné
hlavy rodov Izraela im však povedali:
‚Nemáte právo s nami
stavať dom nášmu Bohu.
My sami ho budeme stavať
Jehovovi, Bohu Izraela,
ako nám prikázal
perzský kráľ Kýros.‘“
Zorobábel rozpoznal
zlé pohnútky nepriateľov.
Keďže odmietol ich ponuku,
snažili sa zastaviť prácu Židov
na výstavbe chrámu.
Všimnite si, ako – vo veršoch 4–7.
„Odvtedy obyvatelia krajiny
stále odrádzali Židov od stavby
a zastrašovali ich.
Najímali proti nim radcov,
aby marili ich plány,
po všetky dni
perzského kráľa Kýra
až po vládu
perzského kráľa Dária.
Na začiatku vlády Ahasvera
napísali obvinenie
proti obyvateľom
Judska a Jeruzalema.
A v dňoch perzského
kráľa Artaxerxa
napísali Bišlam, Mitredát
a Tabeel so svojimi spoločníkmi
kráľovi Artaxerxovi list,
ktorý preložili do aramejčiny
a napísali aramejským písmom.“
Poďme si prečítať,
čo hlavný vládny úradník Rechum
a ďalší izraelskí nepriatelia
napísali kráľovi.
A všimnite si,
aké falošné obvinenia použili.
Ezdráš 4:11–16.
„Toto je odpis listu, ktorý mu poslali:
‚Kráľovi Artaxerxovi tvoji sluhovia,
ľudia z oblasti Za Riekou:
Nech je kráľovi známe, že Židia,
ktorí odišli od teba k nám,
prišli do Jeruzalema.
Znovu stavajú
to spurné a zlé mesto
a dokončujú hradby
a opravujú základy.
Nech je teda kráľovi známe,
že ak bude to mesto
znovu postavené
a jeho hradby dokončené,
nebudú platiť daň,
poplatok ani mýto
a to spôsobí stratu
kráľovským pokladniciam.
Keďže nás živí palác
a nie je správne,
aby sme sa prizerali,
ako sú poškodzované
záujmy kráľa,
posielame kráľovi
túto správu, aby o tom vedel
a aby sa preskúmala kniha
záznamov tvojich predchodcov.
V knihe záznamov sa dozvieš,
že toto mesto je spurné,
spôsobuje škodu
kráľom a provinciám
a od dávnych čias
v ňom žili buriči.
Preto bolo zničené.
Dávame kráľovi na vedomie,
že ak bude toto mesto
znovu postavené
a jeho hradby dokončené,
stratíš moc
nad oblasťou Za Riekou.‘“
Znejú vám tieto
falošné obvinenia povedome?
Veľmi podobné používajú
proti nám naši nepriatelia dnes:
„Neplatia dane.
Sú proti štátnym záujmom.
Sú to buriči.
Nechcú spolupracovať.“
To sú všetko falošné obvinenia.
Ale vtedy zafungovali.
Na kráľov príkaz boli práce
na oprave chrámu zastavené.
Aká smutná situácia.
Keď sa Židia vrátili,
spočiatku nedovolili,
aby im strach zabránil
vo vykonávaní Jehovovho diela.
Ale teraz strach zvíťazil.
Aj dnes mnohí z nás
čelia silnejúcemu odporu.
No keď sa človek vzdá
alebo urobí kompromis,
nikdy nebude šťastný.
Radosť je výsledkom vernosti,
a to aj keď zažívame
prenasledovanie.
Ako je to možné?
Uvediem skutočný príklad.
Matku s dcérou obkľúčil
dav rozhnevaných mužov,
ktorí chceli, aby si od nich
kúpili stranícke preukazy.
Čo tieto naše sestry urobili?
Keby urobili kompromis
a kúpili si tie preukazy,
tí muži by sa tešili.
Ale ony by sa cítili mizerne,
pretože zapreli
svojho nebeského Otca.
No tieto sestry zostali verné.
Tí muži sa im potom
vysmievali a zbili ich.
To, samozrejme, nebolo príjemné.
Ale zachovali si čisté svedomie
a cítili hlbokú radosť,
pretože zostali verné Jehovovi.
Čo urobili Židia za čias Ezdráša?
Mnohí z nich zanechali
pohodlný život v Babylone
a vydali sa na náročnú
cestu do Judska.
Celých 14 rokov zažívali
pri výstavbe chrámu odpor.
Teraz dokonca prišiel zákaz.
Mnohí Židia stratili zápal
pre Jehovovo dielo.
Stále síce rutinne
prinášali obete,
ale už nerobili to,
čo im Jehova prikázal –
neobnovovali chrám.
Začali si ospravedlňovať
svoje konanie tým,
že zrejme ešte neprišiel
správny čas na toto dielo.
Zdá sa, že aj
miestodržiteľ Zorobábel
a veľkňaz Ješua
potrebovali povzbudenie.
Preto Jehova posiela
proroka Aggea.
Otvorme si 1. kapitolu
knihy Aggeus.
Aggeus 4 mesiace
odovzdával Židom
jasné posolstvo od Jehovu.
Otvorene v ňom ukázal,
v čom bol problém.
Čítame o tom
v Aggeovi 1:2–11.
„,Toto hovorí Jehova vojsk:
„Tento ľud hovorí:
,Ešte neprišiel čas
stavať Jehovov dom.‘“‘
Potom Jehova prostredníctvom
proroka Aggea povedal:
,Je čas, aby ste bývali
v obkladaných domoch,
zatiaľ čo tento dom
leží v troskách?
Toto hovorí Jehova vojsk:
„Zamyslite sa,
ako sa vám darí.
Zasiali ste mnoho,
ale žnete málo.
Jete, ale nie dosýta.
Pijete, ale nemáte dosť vína.
Obliekate sa,
ale teplo vám nie je.
Ten, kto sa dáva najať,
dáva si zárobok
do deravého mešca.“‘
,Toto hovorí Jehova vojsk:
„Zamyslite sa, ako sa vám darí.“
„Vystúpte do hôr,
dovezte drevo a stavajte dom,
aby som v ňom našiel potešenie
a bol oslávený,“ hovorí Jehova.‘
‚„Očakávali ste mnoho,
ale dostali ste málo,
a keď ste to priniesli domov,
odfúkol som to.
Viete prečo?“ hovorí Jehova vojsk.
„Pretože môj dom leží v troskách
a vy sa staráte každý len o svoj dom.
Preto nebo nad vami zadržalo rosu
a zem zadržala úrodu.
Privolal som sucho na zem a na vrchy,
na obilie, na mladé víno, na olej
a na všetko, čo rastie zo zeme,
na ľudí, na dobytok
a na všetku prácu vašich rúk.“‘“
Jehova prirovnáva výsledky
sebeckého úsilia Židov
k robotníkovi, ktorý si dáva mzdu
do mešca zožratého moľami.
Keďže Židia zanedbávajú
Jehovov dom, Jehova im nežehná.
Výsledky ich práce sú biedne;
z ich života sa vytratila radosť.
Je zjavné, že niektorí
sa túto prázdnotu snažia zaplniť
skrášľovaním svojich domov.
Ale materiálnymi vecami
sa duchovné potreby uspokojiť nedajú.
Môžeme sa z toho niečo naučiť?
Nie je zlé tešiť sa z pekných vecí.
Ale hmotné veci nemôžu priniesť
skutočné a trvalé šťastie,
zvlášť ak kvôli nim
zanedbávame službu Jehovovi.
Spomeňme si na myšlienku
zo Žalmu 127:1.
Na druhej strane,
ak nesebecky dávame
na 1. miesto Kráľovstvo
a Božiu spravodlivosť,
potom nám Jehova
v pravý čas dá všetko,
čo potrebujeme.
V Prísloviach 10:22 sa píše:
Ale dosiahne obnovený chrám
slávu toho predchádzajúceho?
Niektorí tomu neveria.
Jehova však národ uisťuje,
že sláva obnoveného chrámu
bude ešte väčšia.
Pokračujme v čítaní Aggea 2:3–9.
„‚Kto z vás si pamätá
tento dom v jeho bývalej sláve?
Aký je podľa vás dnes?
Nepripadá vám v porovnaní
s tým predchádzajúcim ako nič?‘
‚Buď silný, Zorobábel,‘
hovorí Jehova.
‚Buď silný i ty, veľkňaz Jozua,
Jehocádakov syn.‘
‚Buďte silní, všetci
obyvatelia tejto krajiny,‘
hovorí Jehova,
‚a dajte sa do práce.‘
‚Veď ja som s vami,‘
hovorí Jehova vojsk.
‚Pamätajte na to,
čo som vám sľúbil,
keď ste vychádzali
z Egypta,
a môj duch
ostane medzi vami.
Nebojte sa.‘
Lebo toto hovorí
Jehova vojsk:
‚Ešte raz – o malú chvíľku –
zatrasiem nebom a zemou,
morom a súšou.‘
‚Zatrasiem všetkými národmi
a drahocenné poklady
všetkých národov vojdú
a naplním tento dom slávou,‘
hovorí Jehova vojsk.
‚Striebro patrí mne
i zlato patrí mne,‘
hovorí Jehova vojsk.
‚Sláva tohto domu
bude väčšia
ako sláva toho skoršieho,‘
hovorí Jehova vojsk.“
Áno, keď Stvoriteľ a Majiteľ
celého vesmíru niečo povie,
kto alebo čo mu zabráni,
aby to, čo chce urobiť aj urobil?
Nikto a nič!
Je jasné, čo tým Jehova
chcel povedať.
Židia však potrebujú
ešte viac povzbudenia.
Preto Jehova posiela svojho anjela
k prorokovi Zachariášovi.
Prosím, otvorte si Zachariáša 1:12–16
a prečítajme si, aké uistenie má
tento anjel pre Izraelitov.
Zachariáš 1:12–16.
„Nato Jehovov anjel zvolal:
‚Jehova vojsk, kedy sa zľutuješ
nad Jeruzalemom a judskými mestami,
na ktoré si už 70 rokov rozhorčený?‘
Jehova na to anjelovi,
ktorý so mnou hovoril,
odpovedal láskavými,
utešujúcimi slovami.
A ten anjel mi povedal:
‚Volaj: „Toto hovorí Jehova vojsk:
,Horlivo chránim Jeruzalem i Sion
a moja horlivosť je veľká.
Veľmi som sa rozhorčil na národy,
ktoré sa cítia bezpečne.
Lebo ja som bol na svoj ľud
nahnevaný len trochu,
ale národy mu spôsobili
väčšiu skazu, než som chcel.‘“
Preto Jehova hovorí:
„‚Vrátim sa k Jeruzalemu
s milosrdenstvom
a môj dom v ňom
bude znovu postavený,‘
vyhlasuje Jehova vojsk,
,a v Jeruzaleme sa bude
merať a stavať.‘“‘“
Potom anjel ešte viac vyzdvihuje,
ako Jehova ochráni Jeruzalem.
V Zachariášovi 2:7–9 čítame:
„Ponáhľaj sa, Sion!
Unikni, ty, ktorý bývaš
u babylonskej dcéry.
Lebo toto hovorí Jehova vojsk,
ktorý bol najprv oslávený
a potom ma poslal k národom,
ktoré vás drancovali:
,Kto sa dotýka vás,
dotýka sa zreničky môjho oka.
Zdvihnem proti nim ruku
a stanú sa korisťou svojich otrokov.‘
Vtedy spoznáte,
že ma poslal Jehova vojsk.“
Dovolili by ste niekomu,
aby vám pichol
prstom do oka?
Určite nie.
Ani Jehova nedovolí,
aby nepriatelia
uškodili Izraelitom.
V Zachariášovi 3:1, 2
anjel odhaľuje,
kto stojí v pozadí
tohto prenasledovania.
„Potom mi ukázal veľkňaza Jozuu,
ako stojí pred Jehovovým anjelom.
Po Jozuovej pravej ruke
stál Satan, aby mu odporoval.
Jehovov anjel povedal Satanovi:
‚Nech ťa Jehova pokarhá, Satan!
Nech ťa Jehova, ktorý si
vyvolil Jeruzalem, pokarhá!
Nie je azda tento človek horiacim
polenom vytrhnutým z ohňa?‘“
Chcel tým Jehova
posilniť Izraelitov,
aby viac dôverovali sebe?
Vôbec nie!
Izraeliti musia pochopiť,
že bez Jehovovej pomoci
vôbec nič nezmôžu.
Počúvajte, čo anjel
povedal Zachariášovi
v 4. kapitole,
vo veršoch 6 a 7.
„Toto hovorí Jehova Zorobábelovi:
‚„Nie vojenskou silou ani mocou,
ale mojím duchom,“
vyhlasuje Jehova vojsk.
Kto si, veľký vrch?
Pred Zorobábelom
sa staneš rovinou.
Vynesie vrchný kameň
a ľudia budú volať:
„To je krása! To je krása!“‘“
Židia povzbudení motivujúcimi slovami
dvoch Jehovových prorokov
prestávajú otáľať a s vierou
sa púšťajú do obnovy chrámu.
Samozrejme, ani nepriatelia Izraela
pod vedením Tattenaja
a Šetár-Bózenaja nezaháľajú.
Vráťme sa do knihy Ezdráš
a prečítajme si z 5. kapitoly verše 3–5.
„V tom čase k nim prišli Tattenaj,
miestodržiteľ oblasti Za Riekou,
a Šetár-Bózenaj a ich spoločníci
a opýtali sa ich:
‚Kto vám nariadil,
aby ste stavali tento dom
a dokončili túto stavbu?‘
Potom sa ich opýtali:
‚Ako sa volajú muži,
ktorí pracujú na tejto stavbe?‘
Ale Boh bdel nad židovskými staršími,
a tak ich nechali pracovať,
kým o tom nebude informovaný Dárius
a kým od neho nepríde úradná odpoveď.“
Ďalšie poučenie pre nás dnes:
Ak napriek odporu ďalej s odvahou
pokračujeme v Jehovovom diele,
Jehova nás požehná a zabezpečí,
aby sme mu mohli ďalej slúžiť.
Židia pokračujú vo výstavbe chrámu,
aj keď stále platil kráľov zákaz.
No kráľ, ktorý ho vydal, bol len
po 7 mesiacoch vlády zavraždený.
Tattenaj a jeho spoločníci sa obrátia
na nového kráľa, ktorým je Dárius I.
Očierňujú Židov a hovoria,
že Zorobábel klamlivo vyhlásil,
že pokyn na výstavbu chrámu
dostal od kráľa Kýra.
Žiadajú, aby Dárius prešetril,
či je to naozaj tak.
Kráľ teda nariadil,
aby sa záležitosť prešetrila.
K akému záveru dôjde kráľ Dárius?
Povedie obnovená viera Židov k radosti
alebo k ešte väčším problémom?
Dárius zistil, že Kýros naozaj
nariadil obnovenie chrámu.
V Ezdrášovi 6:6–12 čítame
Dáriovu ostrú odpoveď Tattenajovi.
„A tak ty, Tattenaj,
miestodržiteľ oblasti Za Riekou,
Šetár-Bózenaj a vaši spoločníci,
nižší miestodržitelia
oblasti Za Riekou,
nechajte tú vec tak.
Nenarúšajte prácu na stavbe
toho Božieho domu.
Miestodržiteľ Židov
a židovskí starší
ho znovu postavia
na jeho pôvodnom mieste.
Ďalej vydávam nariadenie o tom,
čo máte urobiť pre židovských starších,
aby bol znovu postavený ten Boží dom:
Z kráľovskej pokladnice,
z daní vybraných v oblasti Za Riekou,
sa majú týmto mužom
bez meškania hradiť náklady,
aby mohli pokračovať
v práci bez prerušenia.
A kňazom, ktorí sú v Jeruzaleme,
dávajte každý deň všetko, čo treba.
V každom prípade im dávajte
všetko, o čo požiadajú:
mladé býky, barany i jahňatá
na zápalné obete Bohu nebies,
pšenicu, soľ, víno a olej,
aby stále predkladali obete,
ktoré sa páčia Bohu nebies,
a modlili sa za život
kráľa a jeho synov.
A nariaďujem, že ak niekto
poruší tento výnos,
nech je z jeho domu
vytiahnutý trám
a on nech je naň povesený.
A jeho dom bude obrátený
na verejný záchod.
A nech Boh, ktorý dal, aby jeho
meno prebývalo v Jeruzaleme,
zvrhne každého kráľa a ľud,
ktorý sa odváži porušiť toto nariadenie
a zničiť ten Boží dom v Jeruzaleme.
Ja, Dárius, vydávam toto nariadenie.
Nech sa okamžite vykoná.“
Keď Tattenaj a jeho spoločníci
dostanú kráľovský rozkaz,
nemajú na výber.
Nielenže nesmú brániť
vo výstavbe chrámu,
ale ešte ho majú
aj finančne podporiť.
Verní Židia majú dôvod
na obrovskú radosť.
V roku 515 pred n. l.
bol Jehovov dom
slávnostne otvorený.
Prečítajme si v Ezdrášovi 6:22,
k akej radosti to viedlo.
„A s radosťou sedem dní slávili
Sviatok nekvasených chlebov,
lebo Jehova dal, aby sa radovali,
a naklonil srdce asýrskeho kráľa,
aby ich podporoval pri stavbe
domu pravého Boha, Boha Izraela.“
Keď dnes úrady
zasiahnu v náš prospech,
sme im určite vďační.
Ale naša vďaka patrí
v prvom rade Jehovovi.
V Prísloviach 21:1 sa píše:
Preto nevkladáme svoje nádeje
do žiadneho vládcu
ani ľudskej inštitúcie,
lebo nám nemôžu
priniesť trvalú záchranu.
Práve naopak, pred koncom
tohto Satanovho systému
sa všetky národy obrátia
proti Jehovovmu ľudu.
Ale dopadnú horšie ako Tattenaj.
Aké poučenie môžeme načerpať
z týchto častí kníh Ezdráš,
Aggeus a Zachariáš?
Po prvé, Jehova požehnáva
naše neochvejné úsilie
pokračovať v jeho diele
aj napriek ťažkostiam
a marí plány našich nepriateľov.
Po druhé, keď dávame
službu Jehovovi pred hmotné veci,
Jehova nám dáva pravú radosť.
Akú prácu sme dostali
od Jehovu cez Ježiša?
Keď sa Ježiš lúčil
so svojimi učeníkmi,
dal im jasný pokyn:
„Preto choďte a robte učeníkov
z ľudí všetkých národov.“
Ukazujeme nad každú pochybnosť,
že táto práca je pre nás
dôležitejšia ako hmotné veci?
Aggeus predpovedal,
že jedného dňa
bude sláva obnoveného
Jehovovho chrámu
väčšia ako sláva
Šalamúnovho chrámu.
To proroctvo sa spĺňa dnes.
Zvestovateľskou činnosťou
Jehova trasie národmi.
Milióny „drahocenných
pokladov“, nových učeníkov,
prichádzajú k Jehovovi.
Radostne vchádzajú
do veľkého duchovného chrámu,
ktorý predstavuje
systém uctievania Jehovu
na základe Ježišovej
výkupnej obete.
Teraz už naozaj nie je čas
venovať sa „obkladaniu domov“
alebo iným podobným
nepodstatným činnostiam.
Zakrátko, v deň, v ktorý
to nebudeme čakať,
sa Satanov svet skončí
a začne sa Jehovov nový svet.
Bez ohľadu na to, ako sa Satan snaží
odradiť nás od služby Jehovovi
alebo odviesť našu
pozornosť iným smerom,
nedovoľme mu, aby nás
pripravil o našu radosť,
ktorá pramení
zo služby Jehovovi.
Choďme s Jehovom
a potom mu budeme
môcť s radosťou slúžiť
v jeho pokojnom
novom svete navždy.
Zorobábel, Ješua,
Aggeus a Zachariáš
urobili veľa pre to,
aby Izraeliti znova získali
Jehovovu priazeň.
V roku 468 pred n. l.
prišiel do Jeruzalema
podporiť pravé uctievanie aj Ezdráš.
No Izraeliti aj tak
ešte potrebovali pomoc.
Preto im Jehova poslal
ďalšieho odvážneho vodcu.
Počas nasledujúcich 2 dní zjazdu
sa dozvieme viac o tomto výnimočnom,
bohabojnom mužovi – Nehemiášovi.

„Jehova dal, aby sa radovali“
- 

„Jehova dal, aby sa radovali“

„Slúžte Jehovovi s radosťou,“
píše sa v Žalme 100:2.
Jehova chce, aby sme sa tešili.
A dáva nám na to množstvo dôvodov.
Dal nám život a všetko, čo k nemu patrí.
Dal nám Bibliu,
aby nás naučil tešiť sa zo života.
A keď mu slúžime,
máme mnoho radostných zážitkov.
Jehova je skutočne Boh,
ktorý rozdáva radosť.
Satan nechce, aby nám
služba Jehovovi prinášala radosť.
Prečo?
Jedným z dôvodov je to,
že radosť nám pomáha vytrvávať
vo zvestovateľskej činnosti,
ktorú on chce zastaviť.
Preto sa snaží zničiť našu radosť,
či už vládnym zákazom,
alebo tlakom od rodiny alebo susedov.
Satan chce, aby sme sa
menej venovali službe Jehovovi
a viac získavaniu hmotných vecí.
Chce, aby sme si mysleli,
že čím viac hmotných vecí
budeme mať,
tým budeme šťastnejší.
Ale nebudeme.
Satanove metódy
nie sú ničím novým.
Keď budeme čítať časti kníh
Ezdráš, Aggeus a Zachariáš,
snažte sa zistiť, čo nám dnes pomôže
„slúžiť Jehovovi s radosťou“.
Všímajte si, čo vtedy Božiemu ľudu
spôsobovalo radosť
a čo ho o radosť oberalo.
A uvažujte, prečo a ako môžeme
napriek náročným okolnostiam
zažiť Jehovovu radosť aj my dnes.
Ezdráš, ktorý bol kňazom
a prepisovačom
Mojžišovho Zákona,
je pisateľom knihy,
ktorá nesie jeho meno.
Kniha Ezdráš nadväzuje na opis
izraelskej histórie v 2. Kroník,
ktorú tiež zrejme napísal Ezdráš.
Píše sa rok 537 pred n. l.
a mnoho Židov sa chystá
na návrat do Judska.
Národ strávil 70 rokov
v babylonskom zajatí
za to, že uctieval modly.
Táto tvrdá príučka im však pomohla,
pretože ako národ
už k modlárstvu nikdy neskĺzli.
Teraz však nastal čas obnoviť
pravé uctievanie v Jeruzaleme.
Správa v knihe Ezdráš
zahŕňa obdobie vlády
viacerých perzských kráľov
počínajúc Kýrom,
ktorý dal Židom dôvod na radosť.
Otvorte si, prosím, Ezdráša 1:1–6
a sledujte čítanie so mnou.
„Aby sa splnilo Jehovovo slovo,
ktoré vyslovil Jeremiáš,
Jehova podnietil
perzského kráľa Kýra,
aby v prvom roku
svojej vlády napísal
a dal po celom svojom
kráľovstve rozhlásiť:
‚Toto hovorí Kýros, kráľ Perzie:
„Jehova, Boh nebies,
mi dal všetky kráľovstvá zeme
a poveril ma, aby som mu postavil
dom v Jeruzaleme v Judsku.
Kto spomedzi vás patrí k jeho ľudu,
nech je jeho Boh s ním.
Nech ide do Jeruzalema v Judsku
a znovu postaví dom Jehovu,
Boha Izraela – pravého Boha –,
ktorého dom bol v Jeruzaleme.
Nech každému, kto býva ako cudzinec
na ktoromkoľvek mieste,
jeho susedia prispejú striebrom, zlatom,
časťou svojho majetku a dobytkom
a tiež dobrovoľným darom
pre dom pravého Boha v Jeruzaleme.“‘
Vtedy sa hlavy rodov z Júdu a Benjamína
a kňazi s Lévitmi –
každý, koho podnietil pravý Boh –
pripravili na cestu, aby išli a znovu
postavili Jehovov dom v Jeruzaleme.
Všetci okolo nich ich podporili tak,
že im dali strieborné
a zlaté predmety,
niečo zo svojho majetku,
dobytok a iné cenné veci
a tiež dobrovoľné dary
pre Boží dom.“
Nie je to úžasné?
Jehova spôsobil, aby sa Židia
vrátili do svojej domoviny
vystavať chrám dokonca
na príkaz perzského kráľa!
Mnohí Židia sa s nadšením
pripravujú na návrat.
Tí, ktorí sa k nim z rôznych
dôvodov nemôžu pripojiť,
sa ich snažia podporiť finančne.
Pravdepodobne na jar
roku 537 pred n. l.
asi 50 000 Izraelitov
opúšťa Babylon.
Vedie ich veľkňaz Ješua,
ktorého volali aj Jozua,
a miestodržiteľ, ktorého
vymenoval Kýros – Zorobábel.
Na jeseň prichádzajú do Judska.
Majú veľkú radosť.
Ale ako si ju môžu udržať?
Všimnite si, čo urobia,
hneď ako sa usadia.
Prečítajme si Ezdráša 3:1–6.
„Keď nastal siedmy mesiac a Izraeliti
už bývali vo svojich mestách,
jednotne sa zhromaždili v Jeruzaleme.
Ješua, Jehocádakov syn, a ďalší kňazi
spolu so Zorobábelom,
Šealtielovým synom, a jeho bratmi
sa dali do práce
a postavili oltár Boha Izraela,
aby na ňom obetovali zápalné obete,
tak ako je napísané v Zákone
Božieho služobníka Mojžiša.
Postavili oltár
na jeho pôvodnom mieste
napriek tomu,
že sa báli okolitých národov.
A začali na ňom obetovať
zápalné obete Jehovovi,
ranné i večerné zápalné obete.
Potom slávili Sviatok stánkov
podľa toho, čo je napísané v Zákone,
a deň čo deň obetovali
predpísané množstvo zápalných obetí.
Odvtedy prinášali okrem
každodenných zápalných obetí
aj obete na novmesiace
a na všetky sviatky
zasvätené Jehovovi,
ako aj obete od každého,
kto ochotne priniesol
dobrovoľnú obeť Jehovovi.
Od prvého dňa
siedmeho mesiaca
začali obetovať
zápalné obete Jehovovi,
hoci základy Jehovovho chrámu
ešte neboli položené.“
Všimli ste si, že Židia „napriek tomu,
že sa báli okolitých národov“,
obnovili uctievanie Jehovu?
Toto odvážne konanie
viedlo k veľkej radosti.
Presne tak, ako povedal Mojžiš,
keď národ učil,
ako sláviť Sviatok stánkov:
„A ty sa budeš radovať.“
Nasledujúci rok
položili základy chrámu.
Prečítajme si o tom
v Ezdrášovi 3:10–13.
„Keď stavitelia položili
základy Jehovovho chrámu,
potom kňazi
v úradnom rúchu, s trúbkami,
a Léviti, synovia Asafa, s činelmi,
vstali, aby chválili Jehovu
podľa pokynov,
ktoré dal izraelský kráľ Dávid.
A začali striedavým spevom
chváliť Jehovu a vzdávať mu vďaky,
‚lebo je dobrý a jeho verná láska
k Izraelu je večná‘.
Potom všetok ľud
s hlasnými výkrikmi radosti
chválil Jehovu za to,
že boli položené
základy Jehovovho domu.
Mnohí z kňazov,
Lévitov a hláv rodov
– starci, ktorí kedysi
videli pôvodný chrám –
hlasno plakali, keď videli,
ako boli položené
základy tohto chrámu,
kým mnohí iní
kričali od radosti.
Nebolo možné rozoznať
krik radosti od plaču,
lebo ľud kričal tak hlasno,
že ho bolo počuť do veľkej diaľky.“
Niektorí z najstarších členov národa
si zrejme nevedeli predstaviť,
ako by sa tento chrám mohol
svojou slávou rovnať Šalamúnovmu.
Ale radostný krik prehlušil ich plač.
Okolité národy sa však netešili.
Práve naopak, chceli Izraelitom
ich radosť prekaziť.
Poďme sa pozrieť, ako.
Ezdráš 4:1–3.
„Keď nepriatelia
Júdu a Benjamína počuli,
že tí, čo sa vrátili zo zajatia,
stavajú chrám Jehovovi, Bohu Izraela,
okamžite prišli za Zorobábelom
a za hlavami rodov a povedali im:
‚Budeme stavať s vami,
lebo aj my uctievame vášho Boha
a prinášame mu obete odo dní
asýrskeho kráľa Esar-Chaddona,
ktorý nás sem priviedol.‘
Zorobábel, Ješua a ostatné
hlavy rodov Izraela im však povedali:
‚Nemáte právo s nami
stavať dom nášmu Bohu.
My sami ho budeme stavať
Jehovovi, Bohu Izraela,
ako nám prikázal
perzský kráľ Kýros.‘“
Zorobábel rozpoznal
zlé pohnútky nepriateľov.
Keďže odmietol ich ponuku,
snažili sa zastaviť prácu Židov
na výstavbe chrámu.
Všimnite si, ako – vo veršoch 4–7.
„Odvtedy obyvatelia krajiny
stále odrádzali Židov od stavby
a zastrašovali ich.
Najímali proti nim radcov,
aby marili ich plány,
po všetky dni
perzského kráľa Kýra
až po vládu
perzského kráľa Dária.
Na začiatku vlády Ahasvera
napísali obvinenie
proti obyvateľom
Judska a Jeruzalema.
A v dňoch perzského
kráľa Artaxerxa
napísali Bišlam, Mitredát
a Tabeel so svojimi spoločníkmi
kráľovi Artaxerxovi list,
ktorý preložili do aramejčiny
a napísali aramejským písmom.“
Poďme si prečítať,
čo hlavný vládny úradník Rechum
a ďalší izraelskí nepriatelia
napísali kráľovi.
A všimnite si,
aké falošné obvinenia použili.
Ezdráš 4:11–16.
„Toto je odpis listu, ktorý mu poslali:
‚Kráľovi Artaxerxovi tvoji sluhovia,
ľudia z oblasti Za Riekou:
Nech je kráľovi známe, že Židia,
ktorí odišli od teba k nám,
prišli do Jeruzalema.
Znovu stavajú
to spurné a zlé mesto
a dokončujú hradby
a opravujú základy.
Nech je teda kráľovi známe,
že ak bude to mesto
znovu postavené
a jeho hradby dokončené,
nebudú platiť daň,
poplatok ani mýto
a to spôsobí stratu
kráľovským pokladniciam.
Keďže nás živí palác
a nie je správne,
aby sme sa prizerali,
ako sú poškodzované
záujmy kráľa,
posielame kráľovi
túto správu, aby o tom vedel
a aby sa preskúmala kniha
záznamov tvojich predchodcov.
V knihe záznamov sa dozvieš,
že toto mesto je spurné,
spôsobuje škodu
kráľom a provinciám
a od dávnych čias
v ňom žili buriči.
Preto bolo zničené.
Dávame kráľovi na vedomie,
že ak bude toto mesto
znovu postavené
a jeho hradby dokončené,
stratíš moc
nad oblasťou Za Riekou.‘“
Znejú vám tieto
falošné obvinenia povedome?
Veľmi podobné používajú
proti nám naši nepriatelia dnes:
„Neplatia dane.
Sú proti štátnym záujmom.
Sú to buriči.
Nechcú spolupracovať.“
To sú všetko falošné obvinenia.
Ale vtedy zafungovali.
Na kráľov príkaz boli práce
na oprave chrámu zastavené.
Aká smutná situácia.
Keď sa Židia vrátili,
spočiatku nedovolili,
aby im strach zabránil
vo vykonávaní Jehovovho diela.
Ale teraz strach zvíťazil.
Aj dnes mnohí z nás
čelia silnejúcemu odporu.
No keď sa človek vzdá
alebo urobí kompromis,
nikdy nebude šťastný.
Radosť je výsledkom vernosti,
a to aj keď zažívame
prenasledovanie.
Ako je to možné?
Uvediem skutočný príklad.
Matku s dcérou obkľúčil
dav rozhnevaných mužov,
ktorí chceli, aby si od nich
kúpili stranícke preukazy.
Čo tieto naše sestry urobili?
Keby urobili kompromis
a kúpili si tie preukazy,
tí muži by sa tešili.
Ale ony by sa cítili mizerne,
pretože zapreli
svojho nebeského Otca.
No tieto sestry zostali verné.
Tí muži sa im potom
vysmievali a zbili ich.
To, samozrejme, nebolo príjemné.
Ale zachovali si čisté svedomie
a cítili hlbokú radosť,
pretože zostali verné Jehovovi.
Čo urobili Židia za čias Ezdráša?
Mnohí z nich zanechali
pohodlný život v Babylone
a vydali sa na náročnú
cestu do Judska.
Celých 14 rokov zažívali
pri výstavbe chrámu odpor.
Teraz dokonca prišiel zákaz.
Mnohí Židia stratili zápal
pre Jehovovo dielo.
Stále síce rutinne
prinášali obete,
ale už nerobili to,
čo im Jehova prikázal –
neobnovovali chrám.
Začali si ospravedlňovať
svoje konanie tým,
že zrejme ešte neprišiel
správny čas na toto dielo.
Zdá sa, že aj
miestodržiteľ Zorobábel
a veľkňaz Ješua
potrebovali povzbudenie.
Preto Jehova posiela
proroka Aggea.
Otvorme si 1. kapitolu
knihy Aggeus.
Aggeus 4 mesiace
odovzdával Židom
jasné posolstvo od Jehovu.
Otvorene v ňom ukázal,
v čom bol problém.
Čítame o tom
v Aggeovi 1:2–11.
„,Toto hovorí Jehova vojsk:
„Tento ľud hovorí:
,Ešte neprišiel čas
stavať Jehovov dom.‘“‘
Potom Jehova prostredníctvom
proroka Aggea povedal:
,Je čas, aby ste bývali
v obkladaných domoch,
zatiaľ čo tento dom
leží v troskách?
Toto hovorí Jehova vojsk:
„Zamyslite sa,
ako sa vám darí.
Zasiali ste mnoho,
ale žnete málo.
Jete, ale nie dosýta.
Pijete, ale nemáte dosť vína.
Obliekate sa,
ale teplo vám nie je.
Ten, kto sa dáva najať,
dáva si zárobok
do deravého mešca.“‘
,Toto hovorí Jehova vojsk:
„Zamyslite sa, ako sa vám darí.“
„Vystúpte do hôr,
dovezte drevo a stavajte dom,
aby som v ňom našiel potešenie
a bol oslávený,“ hovorí Jehova.‘
‚„Očakávali ste mnoho,
ale dostali ste málo,
a keď ste to priniesli domov,
odfúkol som to.
Viete prečo?“ hovorí Jehova vojsk.
„Pretože môj dom leží v troskách
a vy sa staráte každý len o svoj dom.
Preto nebo nad vami zadržalo rosu
a zem zadržala úrodu.
Privolal som sucho na zem a na vrchy,
na obilie, na mladé víno, na olej
a na všetko, čo rastie zo zeme,
na ľudí, na dobytok
a na všetku prácu vašich rúk.“‘“
Jehova prirovnáva výsledky
sebeckého úsilia Židov
k robotníkovi, ktorý si dáva mzdu
do mešca zožratého moľami.
Keďže Židia zanedbávajú
Jehovov dom, Jehova im nežehná.
Výsledky ich práce sú biedne;
z ich života sa vytratila radosť.
Je zjavné, že niektorí
sa túto prázdnotu snažia zaplniť
skrášľovaním svojich domov.
Ale materiálnymi vecami
sa duchovné potreby uspokojiť nedajú.
Môžeme sa z toho niečo naučiť?
Nie je zlé tešiť sa z pekných vecí.
Ale hmotné veci nemôžu priniesť
skutočné a trvalé šťastie,
zvlášť ak kvôli nim
zanedbávame službu Jehovovi.
Spomeňme si na myšlienku
zo Žalmu 127:1.
Na druhej strane,
ak nesebecky dávame
na 1. miesto Kráľovstvo
a Božiu spravodlivosť,
potom nám Jehova
v pravý čas dá všetko,
čo potrebujeme.
V Prísloviach 10:22 sa píše:
Ale dosiahne obnovený chrám
slávu toho predchádzajúceho?
Niektorí tomu neveria.
Jehova však národ uisťuje,
že sláva obnoveného chrámu
bude ešte väčšia.
Pokračujme v čítaní Aggea 2:3–9.
„‚Kto z vás si pamätá
tento dom v jeho bývalej sláve?
Aký je podľa vás dnes?
Nepripadá vám v porovnaní
s tým predchádzajúcim ako nič?‘
‚Buď silný, Zorobábel,‘
hovorí Jehova.
‚Buď silný i ty, veľkňaz Jozua,
Jehocádakov syn.‘
‚Buďte silní, všetci
obyvatelia tejto krajiny,‘
hovorí Jehova,
‚a dajte sa do práce.‘
‚Veď ja som s vami,‘
hovorí Jehova vojsk.
‚Pamätajte na to,
čo som vám sľúbil,
keď ste vychádzali
z Egypta,
a môj duch
ostane medzi vami.
Nebojte sa.‘
Lebo toto hovorí
Jehova vojsk:
‚Ešte raz – o malú chvíľku –
zatrasiem nebom a zemou,
morom a súšou.‘
‚Zatrasiem všetkými národmi
a drahocenné poklady
všetkých národov vojdú
a naplním tento dom slávou,‘
hovorí Jehova vojsk.
‚Striebro patrí mne
i zlato patrí mne,‘
hovorí Jehova vojsk.
‚Sláva tohto domu
bude väčšia
ako sláva toho skoršieho,‘
hovorí Jehova vojsk.“
Áno, keď Stvoriteľ a Majiteľ
celého vesmíru niečo povie,
kto alebo čo mu zabráni,
aby to, čo chce urobiť aj urobil?
Nikto a nič!
Je jasné, čo tým Jehova
chcel povedať.
Židia však potrebujú
ešte viac povzbudenia.
Preto Jehova posiela svojho anjela
k prorokovi Zachariášovi.
Prosím, otvorte si Zachariáša 1:12–16
a prečítajme si, aké uistenie má
tento anjel pre Izraelitov.
Zachariáš 1:12–16.
„Nato Jehovov anjel zvolal:
‚Jehova vojsk, kedy sa zľutuješ
nad Jeruzalemom a judskými mestami,
na ktoré si už 70 rokov rozhorčený?‘
Jehova na to anjelovi,
ktorý so mnou hovoril,
odpovedal láskavými,
utešujúcimi slovami.
A ten anjel mi povedal:
‚Volaj: „Toto hovorí Jehova vojsk:
,Horlivo chránim Jeruzalem i Sion
a moja horlivosť je veľká.
Veľmi som sa rozhorčil na národy,
ktoré sa cítia bezpečne.
Lebo ja som bol na svoj ľud
nahnevaný len trochu,
ale národy mu spôsobili
väčšiu skazu, než som chcel.‘“
Preto Jehova hovorí:
„‚Vrátim sa k Jeruzalemu
s milosrdenstvom
a môj dom v ňom
bude znovu postavený,‘
vyhlasuje Jehova vojsk,
,a v Jeruzaleme sa bude
merať a stavať.‘“‘“
Potom anjel ešte viac vyzdvihuje,
ako Jehova ochráni Jeruzalem.
V Zachariášovi 2:7–9 čítame:
„Ponáhľaj sa, Sion!
Unikni, ty, ktorý bývaš
u babylonskej dcéry.
Lebo toto hovorí Jehova vojsk,
ktorý bol najprv oslávený
a potom ma poslal k národom,
ktoré vás drancovali:
,Kto sa dotýka vás,
dotýka sa zreničky môjho oka.
Zdvihnem proti nim ruku
a stanú sa korisťou svojich otrokov.‘
Vtedy spoznáte,
že ma poslal Jehova vojsk.“
Dovolili by ste niekomu,
aby vám pichol
prstom do oka?
Určite nie.
Ani Jehova nedovolí,
aby nepriatelia
uškodili Izraelitom.
V Zachariášovi 3:1, 2
anjel odhaľuje,
kto stojí v pozadí
tohto prenasledovania.
„Potom mi ukázal veľkňaza Jozuu,
ako stojí pred Jehovovým anjelom.
Po Jozuovej pravej ruke
stál Satan, aby mu odporoval.
Jehovov anjel povedal Satanovi:
‚Nech ťa Jehova pokarhá, Satan!
Nech ťa Jehova, ktorý si
vyvolil Jeruzalem, pokarhá!
Nie je azda tento človek horiacim
polenom vytrhnutým z ohňa?‘“
Chcel tým Jehova
posilniť Izraelitov,
aby viac dôverovali sebe?
Vôbec nie!
Izraeliti musia pochopiť,
že bez Jehovovej pomoci
vôbec nič nezmôžu.
Počúvajte, čo anjel
povedal Zachariášovi
v 4. kapitole,
vo veršoch 6 a 7.
„Toto hovorí Jehova Zorobábelovi:
‚„Nie vojenskou silou ani mocou,
ale mojím duchom,“
vyhlasuje Jehova vojsk.
Kto si, veľký vrch?
Pred Zorobábelom
sa staneš rovinou.
Vynesie vrchný kameň
a ľudia budú volať:
„To je krása! To je krása!“‘“
Židia povzbudení motivujúcimi slovami
dvoch Jehovových prorokov
prestávajú otáľať a s vierou
sa púšťajú do obnovy chrámu.
Samozrejme, ani nepriatelia Izraela
pod vedením Tattenaja
a Šetár-Bózenaja nezaháľajú.
Vráťme sa do knihy Ezdráš
a prečítajme si z 5. kapitoly verše 3–5.
„V tom čase k nim prišli Tattenaj,
miestodržiteľ oblasti Za Riekou,
a Šetár-Bózenaj a ich spoločníci
a opýtali sa ich:
‚Kto vám nariadil,
aby ste stavali tento dom
a dokončili túto stavbu?‘
Potom sa ich opýtali:
‚Ako sa volajú muži,
ktorí pracujú na tejto stavbe?‘
Ale Boh bdel nad židovskými staršími,
a tak ich nechali pracovať,
kým o tom nebude informovaný Dárius
a kým od neho nepríde úradná odpoveď.“
Ďalšie poučenie pre nás dnes:
Ak napriek odporu ďalej s odvahou
pokračujeme v Jehovovom diele,
Jehova nás požehná a zabezpečí,
aby sme mu mohli ďalej slúžiť.
Židia pokračujú vo výstavbe chrámu,
aj keď stále platil kráľov zákaz.
No kráľ, ktorý ho vydal, bol len
po 7 mesiacoch vlády zavraždený.
Tattenaj a jeho spoločníci sa obrátia
na nového kráľa, ktorým je Dárius I.
Očierňujú Židov a hovoria,
že Zorobábel klamlivo vyhlásil,
že pokyn na výstavbu chrámu
dostal od kráľa Kýra.
Žiadajú, aby Dárius prešetril,
či je to naozaj tak.
Kráľ teda nariadil,
aby sa záležitosť prešetrila.
K akému záveru dôjde kráľ Dárius?
Povedie obnovená viera Židov k radosti
alebo k ešte väčším problémom?
Dárius zistil, že Kýros naozaj
nariadil obnovenie chrámu.
V Ezdrášovi 6:6–12 čítame
Dáriovu ostrú odpoveď Tattenajovi.
„A tak ty, Tattenaj,
miestodržiteľ oblasti Za Riekou,
Šetár-Bózenaj a vaši spoločníci,
nižší miestodržitelia
oblasti Za Riekou,
nechajte tú vec tak.
Nenarúšajte prácu na stavbe
toho Božieho domu.
Miestodržiteľ Židov
a židovskí starší
ho znovu postavia
na jeho pôvodnom mieste.
Ďalej vydávam nariadenie o tom,
čo máte urobiť pre židovských starších,
aby bol znovu postavený ten Boží dom:
Z kráľovskej pokladnice,
z daní vybraných v oblasti Za Riekou,
sa majú týmto mužom
bez meškania hradiť náklady,
aby mohli pokračovať
v práci bez prerušenia.
A kňazom, ktorí sú v Jeruzaleme,
dávajte každý deň všetko, čo treba.
V každom prípade im dávajte
všetko, o čo požiadajú:
mladé býky, barany i jahňatá
na zápalné obete Bohu nebies,
pšenicu, soľ, víno a olej,
aby stále predkladali obete,
ktoré sa páčia Bohu nebies,
a modlili sa za život
kráľa a jeho synov.
A nariaďujem, že ak niekto
poruší tento výnos,
nech je z jeho domu
vytiahnutý trám
a on nech je naň povesený.
A jeho dom bude obrátený
na verejný záchod.
A nech Boh, ktorý dal, aby jeho
meno prebývalo v Jeruzaleme,
zvrhne každého kráľa a ľud,
ktorý sa odváži porušiť toto nariadenie
a zničiť ten Boží dom v Jeruzaleme.
Ja, Dárius, vydávam toto nariadenie.
Nech sa okamžite vykoná.“
Keď Tattenaj a jeho spoločníci
dostanú kráľovský rozkaz,
nemajú na výber.
Nielenže nesmú brániť
vo výstavbe chrámu,
ale ešte ho majú
aj finančne podporiť.
Verní Židia majú dôvod
na obrovskú radosť.
V roku 515 pred n. l.
bol Jehovov dom
slávnostne otvorený.
Prečítajme si v Ezdrášovi 6:22,
k akej radosti to viedlo.
„A s radosťou sedem dní slávili
Sviatok nekvasených chlebov,
lebo Jehova dal, aby sa radovali,
a naklonil srdce asýrskeho kráľa,
aby ich podporoval pri stavbe
domu pravého Boha, Boha Izraela.“
Keď dnes úrady
zasiahnu v náš prospech,
sme im určite vďační.
Ale naša vďaka patrí
v prvom rade Jehovovi.
V Prísloviach 21:1 sa píše:
Preto nevkladáme svoje nádeje
do žiadneho vládcu
ani ľudskej inštitúcie,
lebo nám nemôžu
priniesť trvalú záchranu.
Práve naopak, pred koncom
tohto Satanovho systému
sa všetky národy obrátia
proti Jehovovmu ľudu.
Ale dopadnú horšie ako Tattenaj.
Aké poučenie môžeme načerpať
z týchto častí kníh Ezdráš,
Aggeus a Zachariáš?
Po prvé, Jehova požehnáva
naše neochvejné úsilie
pokračovať v jeho diele
aj napriek ťažkostiam
a marí plány našich nepriateľov.
Po druhé, keď dávame
službu Jehovovi pred hmotné veci,
Jehova nám dáva pravú radosť.
Akú prácu sme dostali
od Jehovu cez Ježiša?
Keď sa Ježiš lúčil
so svojimi učeníkmi,
dal im jasný pokyn:
„Preto choďte a robte učeníkov
z ľudí všetkých národov.“
Ukazujeme nad každú pochybnosť,
že táto práca je pre nás
dôležitejšia ako hmotné veci?
Aggeus predpovedal,
že jedného dňa
bude sláva obnoveného
Jehovovho chrámu
väčšia ako sláva
Šalamúnovho chrámu.
To proroctvo sa spĺňa dnes.
Zvestovateľskou činnosťou
Jehova trasie národmi.
Milióny „drahocenných
pokladov“, nových učeníkov,
prichádzajú k Jehovovi.
Radostne vchádzajú
do veľkého duchovného chrámu,
ktorý predstavuje
systém uctievania Jehovu
na základe Ježišovej
výkupnej obete.
Teraz už naozaj nie je čas
venovať sa „obkladaniu domov“
alebo iným podobným
nepodstatným činnostiam.
Zakrátko, v deň, v ktorý
to nebudeme čakať,
sa Satanov svet skončí
a začne sa Jehovov nový svet.
Bez ohľadu na to, ako sa Satan snaží
odradiť nás od služby Jehovovi
alebo odviesť našu
pozornosť iným smerom,
nedovoľme mu, aby nás
pripravil o našu radosť,
ktorá pramení
zo služby Jehovovi.
Choďme s Jehovom
a potom mu budeme
môcť s radosťou slúžiť
v jeho pokojnom
novom svete navždy.
Zorobábel, Ješua,
Aggeus a Zachariáš
urobili veľa pre to,
aby Izraeliti znova získali
Jehovovu priazeň.
V roku 468 pred n. l.
prišiel do Jeruzalema
podporiť pravé uctievanie aj Ezdráš.
No Izraeliti aj tak
ešte potrebovali pomoc.
Preto im Jehova poslal
ďalšieho odvážneho vodcu.
Počas nasledujúcich 2 dní zjazdu
sa dozvieme viac o tomto výnimočnom,
bohabojnom mužovi – Nehemiášovi.


-