JW subtitle extractor

Ako sme sa dozvedeli
z dramatizovaného čítania Biblie,
Židia sa v roku 537 pred n. l.
vrátili do Jeruzalema,
aby znova postavili chrám.
A v roku 515 pred n. l. ho dokončili.
No mestské hradby boli stále zborené.
Teraz prišiel čas na obnovu hradieb
a Jehova použil verného muža Nehemiáša,
aby toto dielo viedol.
Pre Židov to bola náročná úloha.
A opäť mali aj nepriateľov.
Nehemiáš Izraelitom povedal,
že „radosť, ktorú dáva Jehova,
je ich pevnosťou“.
Ako ich dokázal povzbudiť,
aby si zachovali radosť napriek odporu?
Čo sa môžeme naučiť z ich príkladu?
Je toho veľa, ale pri sledovaní
tohto filmu premýšľajte o 3 otázkach:
Máte to? Výborne.
Tak si tieto otázky dobre zapamätajte,
pohodlne sa usaďte a sledujte film
s názvom „Radosť, ktorú dáva Jehova,
je vašou pevnosťou“.
Bolo výsadou pracovať
na obnove uctievania Jehovu.
Ľudia vedia,
že sme znovu vystavali hradby.
Ale nebolo to jednoduché.
No poďme poporiadku.
V 20. roku kráľa Artaxerxa Longimana
som bol na hrade v Šušane.
Bol som kráľovým čašníkom.
Úplne mi dôveroval.
Hoci som bol ďaleko od Jeruzalema,
tešila ma predstava,
že môj ľud tam slúži Jehovovi.
Až kým ma jedného dňa
nenavštívil môj brat Chanani.
Táto návšteva všetko zmenila.
Čo sa deje, Chanani?
Ako sa darí nášmu ľudu?
Je to zlé.
Podmienky sú žalostné.
Hradby Jeruzalema sú zborené
a mestské brány spálené.
A čo chrám?
Stojí, ale Jehovu uctievajú
len formálne.
Väčšina ľudu a kňazov
nedbá na Boží Zákon.
Musíš sa vrátiť s nami.
Celé dni ma trápilo svedomie.
Dovolí mi vôbec kráľ odísť?
Náš ľud zhrešil, lebo nedodržiaval
Jehovove prikázania.
Ale teraz som sa cítil previnilo aj ja,
lebo som im nepomohol,
keď to potrebovali.
Prosil som Jehovu, aby bol so mnou.
Nehemiáš, prečo si taký smutný,
keď nie si chorý?
Určite ťa niečo trápi.
Ako nemám byť smutný,
keď mesto, kde sú pochovaní
moji predkovia, leží v troskách
a jeho brány pohltil oheň?
Nehemiáš, o čo ide?
Hovor otvorene.
Čo potrebuješ?
Okamžite som sa pomodlil k Bohu nebies.
Ak to uznáš za vhodné
a ak si tvoj sluha získal tvoju priazeň,
pošli ma do Judska, do mesta,
kde sú pochovaní moji predkovia,
aby som ho vystaval.
Môžeš ísť.
Jehova bol s nami.
Kráľ mi dal zásoby, vojsko
a ustanovil ma za miestodržiteľa.
Vydali sme sa na cestu do Jeruzalema,
aby sme obnovili hradby.
Už som videl časť mesta,
ale až keď som raz v noci vstal
a išiel si prezrieť hradby,
videl som, v akom
hroznom stave je Božie mesto.
Počkaj tu.
Bol to hrozný pohľad.
Prišiel čas odhaliť
Jehovov zámer s Jeruzalemom.
Zvolal som vodcov.
Kto je to?
Vraj je to Nehemiáš, kráľov čašník.
Čo od nás chce?
Muži!
Sväté mesto je nechránené.
Postavme znova hradby Jeruzalema,
nech nezostávame v tejto hanbe.
– Ale čo na to naši susedia?
– Hej, máme veľa mocných nepriateľov.
Artaxerxes ma poveril
znovu vystavať hradby a celé mesto.
Nevideli ste jazdcov,
ktorých poslal, a všetko to drevo?
To všetko nám dal!
Bratia, som si istý,
že to Boh takto viedol.
Jeho sa bojme, nie ľudí.
On sám nám dá úspech!
Niektorým sa však nepáčilo,
že sme prišli pomôcť izraelskému ľudu.
Tak toto chce ten Nehemiáš.
Gešem, čo si o tom myslíš?
Bez hradieb máme Židov pod kontrolou.
Ale keď ich obnovia,
nebudú už na nás odkázaní.
– Takže chystá vzburu.
– To nesmieme dovoliť.
Musíme zasiahnuť, spoločne.
– Súhlasíte?
– Ja som s tebou.
Aj ja, ako vždy.
Dobre! Pôjdem do Jeruzalema
a dozriem na toho Nehemiáša.
Odporcovia chceli Jehovov ľud
naďalej ovládať a zarábať na ňom.
Okamžite sa nás pokúšali zastrašiť.
Kto je to?
To je Sanballat, miestodržiteľ Samárie.
Vedľa neho je Tobiáš, ammónsky úradník.
Prenajíma mnohým Židom pôdu.
Všetci ho obdivujú.
A to je Gešem, bohatý Arab,
blízky priateľ Sanballata.
Nehemiáš, búrite sa proti kráľovi?
– Sám kráľ nám dal poverenie.
– Obnoviť mesto a hradby?
Obnoviť mesto a hradby,
presne to chce kráľ.
Prečo si sa ma na to nespýtal?
Som miestodržiteľ Samárie.
Áno, ale kráľ dosadil Nehemiáša
za miestodržiteľa Judska.
Tak prečo si nás nepožiadal o pomoc?
Aj my uctievame Jehovu.
Celé generácie mu prinášame obete.
Áno, spolu s obeťami všetkým iným bohom.
Sám Boh nebies nám bude pomáhať
a my, jeho služobníci, sa pustíme
do práce a budeme stavať.
Nikto by nemal svojou vierou
narúšať jednotu ľudu.
S Jeruzalemom nemáte nič spoločné.
Sanballat, nie si to ty,
kto sa búri proti najvyššiemu Kráľovi?
Ľud napriek odporu usilovne pracoval.
Nehemiáš, toto treba niekam dať.
Stavba hradieb nebola jediným problémom.
Viacerí museli prekonávať
rôzne osobné ťažkosti.
Keď som to videl,
veľmi to posilnilo moju vieru.
Jehova pamätá na bratov ako je Pelet.
Pelet.
Racham.
Toto nikdy nedorobíme.
Sú to len ruiny.
Aspoň sa s tým snažíme niečo urobiť.
Vždy optimista.
No a inak, meškáš s nájomným – znova.
Racham, prepáč, daj mi čas.
– Tá práca na hradbách...
– Mám dosť starostí.
Ak nezaplatíš do konca mesiaca,
môžete sa zbaliť a ísť.
Nedá sa s tým nič urobiť?
Môžem si to odpracovať,
nech to doplatíme.
To vážne?
Veď nemáš čas odpracovať si to.
Ale tvoja dcéra by mohla.
Môže prísť k nám.
Ako otrok?
Nie, bude pomáhať
Azube splácať tvoj dlh.
Chcem ti pomôcť,
ale nemáš veľmi na výber, priateľ môj.
Uvažuj o tom.
Rozprával som sa dnes s Rachamom.
O čom?
Chce zamestnať Simchu,
aby pomáhala Azube okolo domu.
Hovorí, že sa o ňu bude starať
ako o vlastnú dcéru.
Imma, poznám Rachama a Azubu,
odkedy som sem prišiel s Ezdrášom.
Racham nám pomohol.
Žijeme v jeho dome.
Neverím mu.
Chce, aby naša Simcha u nich bývala?
Imma
A čo Jehovov príkaz, že rodičia
majú vychovávať svoje deti?
Nechceš, aby mala lepší život?
Ja nemôžem súhlasiť,
aby bola od nás preč,
aj keby sme mali žiť len z paberkovania.
Ako vieš, že vôbec prežijeme?
Jehova sa vždy postará o tých,
čo ho milujú a poslúchajú.
Muži ako Pelet sa spoliehali na Jehovu
a pokračovali v práci.
Sanballat sa utáboril pri Jeruzaleme,
aby videl, ako postupujeme.
Čo sa deje?
– Môj pane.
– Áno?
Hradby rastú rýchlo okolo celého mesta.
Zašlo to už priďaleko.
Gešem, ako dlho by trvalo
zhromaždiť vojsko a zaútočiť?
Zaútočiť?
Môj pán Sanballat, útok proti Židom
by bol útok proti kráľovi.
– O čom to hovoríš?
– Má pravdu.
Nehemiáša poveril
touto prácou Artaxerxes.
A koľko jazdcov s ním kráľ poslal...
Hovoril by si tak,
aj keby tí jazdci boli ešte tu?
– A môžu sa vrátiť.
– Nezmysel! Čo ťa je po jazdcoch?
Toto je moja provincia.
Tu rozhodujem ja.
Teraz ich musíme zastrašiť.
Gešem, vezmeš samaritánske vojsko
a pôjdeš odtiaľto.
Chcú na nás zaútočiť!
– Ako to viete?
– Počul som ich.
Bratia, prosím vás.
Zaútočili už niekde?
Museli. On niečo videl.
Chcete čakať, kým nás nezačnú zabíjať?
To nie! Určite nie!
Chanani, postav mužov
na najnižšie časti hradieb.
Na všetky slabé miesta.
– Dobre, Nehemiáš.
– To nebude dobré.
Bratia, ak nás hrozby nepriateľov
zastavia, dosiahli svoj cieľ.
Nemá to zmysel. Nevidíš?
Tí ľudia sú proti tomu. Nenávidia nás.
Ty nemusíš žiť
a pracovať pri nich ako my.
Bratia, kde je vaša viera?
Jehova chce, aby sme postavili hradby.
Ak to naozaj Jehova chce,
prečo všetok ten odpor?
– Možno teraz nie je ten správny čas.
– Navyše, táto práca je nad naše sily.
– Sme vyčerpaní.
– A načo sú nám vôbec hradby?
Aby chránili Jehovov ľud.
Bratia, nemajte strach z nepriateľov.
Pamätajte na Jehovu,
ktorý je veľký a všemohúci.
A bojujte za svojich bratov,
za svojich synov a dcéry,
za svoje manželky a domovy.
Keď budete počuť zvuk rohu,
zhromaždite sa k nám.
Náš Boh bude za nás bojovať.
Čakajte na signál.
Hrozby ich nezastrašili.
Ďalší zvuk, ktorý budú počuť,
bude náš bojový pokrik.
Pomaly!
Už sme o tom hovorili.
Priamy útok by bol vzburou.
Okrem toho už sa vyzbrojili.
Počkaj.
Počkaj môj pane, Gešem má pravdu.
To by nám nikdy neprešlo.
Zabúdaš, kto tu Nehemiáša dosadil?
Bol to kráľ. Chápeš?
Bol to kráľ Perzie.
Nehemiáš sa správa,
akoby bol sám kráľom.
Navrhujem, aby sme Nehemiáša
obvinili zo vzbury.
Skvelý nápad!
Áno, bude prosiť o pomoc.
Poďme do Samárie.
Chanani!
Vyzeráš, akoby si pracoval.
A asi to je aj cítiť.
Áno! Tak trošku.
Bratia!
Bratia, hradby budú čoskoro dokončené.
Jehova je s nami,
ale teraz sa nesmieme vzdať.
Odteraz budeme nocovať v Jeruzaleme.
A všetci budeme strážiť.
Chanani to bude mať na starosti.
Urobili ste dobrú prácu.
Všetci usilovne pracovali na hradbách.
No prišli aj ďalšie problémy.
Vitajte bratia, ako vám môžem pomôcť?
Nehemiáš, máme veľa synov a dcér.
Potrebujeme jesť, aby sme prežili.
Dali sme do zálohu svoje polia, vinice
a domy, pretože nemáme dosť jedla.
Museli sme založiť polia a vinice,
aby sme mohli zaplatiť kráľovi daň.
A niektoré deti
sme museli predať do otroctva.
Nemôžeme s tým nič urobiť,
lebo naše polia a vinice patria iným.
Ďakujem, že ste mi to povedali.
Musím to zvážiť.
Ďakujeme.
Chanani, zvolaj na zajtra ráno
všetkých urodzených mužov
a zastupujúcich vládcov.
S Božou pomocou to dáme do poriadku.
Judskí muži, každý z vás
požaduje od svojho brata úrok.
Mali by ste sa hanbiť.
Nemali by ste mať bázeň
pred naším Bohom,
aby sa nám nepriatelia
z iných národov nemohli vysmievať?
Prosím vás, prestaňte požadovať úrok.
Vráťte im, prosím, ich polia, vinice,
olivové háje, domy
a úroky.
Dobre, Nehemiáš, vrátim im polia
ešte dnes do západu slnka.
Všetci vrátime tieto veci našim bratom.
Prisaháte, že splníte tieto sľuby?
Áno!
Každého kto nedodrží tento sľub,
nech pravý Boh vytrasie z jeho domu.
Amen!
Mešullam, musíme o tom
rýchlo informovať Tobiáša.
Bude to dobré.
Jehova nás požehná.
Racham!
Mám dobré správy.
– Naozaj?
– Áno. Mám nájomné.
Á?
Môžeš si poň hocikedy prísť.
Ale myslel som – a čo Simcha?
Zostane s nami.
Ale ako si to dal dokopy tak rýchlo?
Jehova sa stará o tých,
čo ho poslúchajú.
Odkedy prišiel Nehemiáš,
situácia sa stále zlepšuje.
Nehemiáš si myslí,
že sme stále takí mladí,
ako keď sme prišli s Ezdrášom.
Tvrdo som robil.
Ale on sa k nám správa,
akoby nám to všetko spadlo z neba.
Narobil som sa na tom, čo mám, je tak?
– Áno, narobil.
– Keď vrátim svoje polia, čo budem jesť?
Čo budem piť?
Čo je zlé na tom, keď požičiam na úrok?
Požičiaš si, tak vráť aj s úrokom.
Racham, Jehova len chce,
aby sme boli k bratom spravodliví.
Nepočúvaš, čo hovorím?
Som férový ku všetkým.
– Tak prečo sa hneváš?
– Ja sa nehnevám!
Prečo sa tak so mnou rozprávaš?
Cítim sa zradený.
– A kým?
– Ľuďmi, ktorým som požičal peniaze!
Čo s tým mám robiť?
Len to, čo by žena mala robiť.
Daj mi syna!
Ak nie syna, tak dcéru.
Nemôžem ti dať to, čo nám Jehova nedal.
Raz bude už neskoro.
Napíšme kráľovi list.
Počkajme, s čím sa vráti ten chlapec.
Môj pán Sanballat.
Tak ako?
V hradbách už nie je žiaden prielom.
Čože?
Ako to mohli urobiť tak rýchlo?
A mám aj list pre Tobiáša.
Nehemiáš núti ľudí,
aby vrátili polia pôvodným majiteľom.
Už nemôžeme čakať.
Stačilo!
Povedz Nehemiášovi:
„Príď, dajme si schôdzku
na údolnej rovine Onó.“
Chcú ma vylákať
z Jeruzalema a ublížiť mi.
Odkáž svojmu pánovi:
„Pracujem na dôležitom diele,
nemôžem prísť.
Ak by som odišiel na stretnutie s vami,
práca by sa zastavila.“
Tú istú správu mi poslali niekoľkokrát.
Vždy som im dal rovnakú odpoveď.
Pane, tvoju ponuku
odmietol už štvrtý raz.
Gešem, je čas použiť tvoj plán.
Tobiáš, napíš mu:
„Medzi národmi kolujú správy,
a hovorí to aj Gešem,
že ty a ostatní Židia plánujete vzburu.
Preto staviaš hradby.“
Áno?
Toto je pre Nehemiáša.
Povedz svojmu pánovi:
„Nič z toho, čo hovoríš, nie je pravda.
Je to len výplod tvojej fantázie.“
Blafujú.
Chcú nás zastrašiť,
aby sme prestali pracovať.
Áno, vedia, že kráľ nezmení svoj výnos.
No ver mi.
Neprestanú.
Jehova, daj mi odvahu, prosím ťa!
Ako ho zastaviť?
Nemáme už veľa času.
Hradby sú už takmer hotové.
Sanballat, viem, čo urobíme.
Šemajah, volal si ma?
Áno!
Poďte!
Hrozí ti veľké nebezpečenstvo.
A mne tiež, lebo o tom viem.
Tak povedz.
O čo ide? Hovor!
Prídu ťa zabiť!
Túto noc. Musíme ísť rýchlo
do chrámu a zavrieť sa tam.
Šemajah, mal by človek ako ja utekať?
Ty mi nerozumieš.
Nie.
Veď by to zneistilo celý národ.
Jedine tam sa môžeš skryť.
Okrem toho, ja nie som kňaz.
Keby som vošiel do chrámu,
mali by dôvod zabiť ma.
Nepôjdem tam.
To nie je dobrá voľba, Nehemiáš.
Už chápem!
Nahovorili ťa Tobiáš a Sanballat.
Je to tak, ty pokrytec?
Kiež Jehova odplatí im
aj všetkým falošným prorokom,
ktorí ma chceli zastrašiť.
Poď Chanani, máme prácu.
Uh!
Ďalej sme pracovali vo dne v noci.
Ani sme sa nenazdali
a dokončovali sme posledný úsek hradieb.
Jehova nám pomohol vykonať nemožné.
Boli sme unavení, ale našli sme niečo,
čo sme predtým stratili – radosť.
Nehemiáš, hradby sú hotové.
A je to.
Len za 52 dní.
Pane, to je od Šemajaha.
Čo tam je?
Hradby sú hotové.
Už len osadia dvere.
Sanballat, musíme konať rýchlo.
– Sanballat...
– Tobiáš.
Už prestaň.
Nie, ešte je čas.
Napíšme kráľovi ten list.
Tobiáš, nevidíš to?
Boh musí byť s nimi.
Je neskoro.
Stratíme nad nimi kontrolu.
Nie je neskoro.
Obnova hradieb bol len začiatok.
Na to, čo bolo ešte pred nami,
sme určite potrebovali Božiu pomoc.

Nehemiáš: „Radosť, ktorú dáva Jehova, je vašou pevnosťou“ (1. časť)
- 

Nehemiáš: „Radosť, ktorú dáva Jehova, je vašou pevnosťou“ (1. časť)

Ako sme sa dozvedeli
z dramatizovaného čítania Biblie,
Židia sa v roku 537 pred n. l.
vrátili do Jeruzalema,
aby znova postavili chrám.
A v roku 515 pred n. l. ho dokončili.
No mestské hradby boli stále zborené.
Teraz prišiel čas na obnovu hradieb
a Jehova použil verného muža Nehemiáša,
aby toto dielo viedol.
Pre Židov to bola náročná úloha.
A opäť mali aj nepriateľov.
Nehemiáš Izraelitom povedal,
že „radosť,  ktorú dáva Jehova,
je ich pevnosťou“.
Ako ich dokázal povzbudiť,
aby si zachovali radosť napriek odporu?
Čo sa môžeme naučiť z ich príkladu?
Je toho veľa, ale pri sledovaní
tohto filmu premýšľajte o 3 otázkach:
Máte to? Výborne.
Tak si tieto otázky dobre zapamätajte,
pohodlne sa usaďte a sledujte film
s názvom „Radosť, ktorú dáva Jehova,
je vašou pevnosťou“.
Bolo výsadou pracovať
na obnove uctievania Jehovu.
Ľudia vedia,
že sme znovu vystavali hradby.
Ale nebolo to jednoduché.
No poďme poporiadku.
V 20. roku kráľa Artaxerxa Longimana
som bol na hrade v Šušane.
Bol som kráľovým čašníkom.
Úplne mi dôveroval.
Hoci som bol ďaleko od Jeruzalema,
tešila ma predstava,
že môj ľud tam slúži Jehovovi.
Až kým ma jedného dňa
nenavštívil môj brat Chanani.
Táto návšteva všetko zmenila.
Čo sa deje, Chanani?
Ako sa darí nášmu ľudu?
Je to zlé.
Podmienky sú žalostné.
Hradby Jeruzalema sú zborené
a mestské brány spálené.
A čo chrám?
Stojí, ale Jehovu uctievajú
len formálne.
Väčšina ľudu a kňazov
nedbá na Boží Zákon.
Musíš sa vrátiť s nami.
Celé dni ma trápilo svedomie.
Dovolí mi vôbec kráľ odísť?
Náš ľud zhrešil, lebo nedodržiaval
Jehovove prikázania.
Ale teraz som sa cítil previnilo aj ja,
lebo som im nepomohol,
keď to potrebovali.
Prosil som Jehovu, aby bol so mnou.
Nehemiáš, prečo si taký smutný,
keď nie si chorý?
Určite ťa niečo trápi.
Ako nemám byť smutný,
keď mesto, kde sú pochovaní
moji predkovia, leží v troskách
a jeho brány pohltil oheň?
Nehemiáš, o čo ide?
Hovor otvorene.
Čo potrebuješ?
Okamžite som sa pomodlil k Bohu nebies.
Ak to uznáš za vhodné
a ak si tvoj sluha získal tvoju priazeň,
pošli ma do Judska, do mesta,
kde sú pochovaní moji predkovia,
aby som ho vystaval.
Môžeš ísť.
Jehova bol s nami.
Kráľ mi dal zásoby, vojsko
a ustanovil ma za miestodržiteľa.
Vydali sme sa na cestu do Jeruzalema,
aby sme obnovili hradby.
Už som videl časť mesta,
ale až keď som raz v noci vstal
a išiel si prezrieť hradby,
videl som, v akom
hroznom stave je Božie mesto.
Počkaj tu.
Bol to hrozný pohľad.
Prišiel čas odhaliť
Jehovov zámer s Jeruzalemom.
Zvolal som vodcov.
Kto je to?
Vraj je to Nehemiáš, kráľov čašník.
Čo od nás chce?
Muži!
Sväté mesto je nechránené.
Postavme znova hradby Jeruzalema,
nech nezostávame v tejto hanbe.
– Ale čo na to naši susedia?                     
– Hej, máme veľa mocných nepriateľov.
Artaxerxes ma poveril
znovu vystavať hradby a celé mesto.
Nevideli ste jazdcov,
ktorých poslal, a všetko to drevo?
To všetko nám dal!
Bratia, som si istý,
že to Boh takto viedol.
Jeho sa bojme, nie ľudí.
On sám nám dá úspech!
Niektorým sa však nepáčilo,
že sme prišli pomôcť izraelskému ľudu.
Tak toto chce ten Nehemiáš.
Gešem, čo si o tom myslíš?
Bez hradieb máme Židov pod kontrolou.
Ale keď ich obnovia,
nebudú už na nás odkázaní.
– Takže chystá vzburu. 
– To nesmieme dovoliť.
Musíme zasiahnuť, spoločne.
– Súhlasíte?         
– Ja som s tebou.
Aj ja, ako vždy. 
Dobre! Pôjdem do Jeruzalema
a dozriem na toho Nehemiáša.
Odporcovia chceli Jehovov ľud
naďalej ovládať a zarábať na ňom.
Okamžite sa nás pokúšali zastrašiť.
Kto je to?
To je Sanballat, miestodržiteľ Samárie.
Vedľa neho je Tobiáš, ammónsky úradník.
Prenajíma mnohým Židom pôdu.
Všetci ho obdivujú.
A to je Gešem, bohatý Arab,
blízky priateľ Sanballata.
Nehemiáš, búrite sa proti kráľovi?
– Sám kráľ nám dal poverenie.
– Obnoviť mesto a hradby?      
Obnoviť mesto a hradby,
presne to chce kráľ.
Prečo si sa ma na to nespýtal?
Som miestodržiteľ Samárie.
Áno, ale kráľ dosadil Nehemiáša
za miestodržiteľa Judska.
Tak prečo si nás nepožiadal o pomoc?
Aj my uctievame Jehovu.
Celé generácie mu prinášame obete.
Áno, spolu s obeťami všetkým iným bohom.
Sám Boh nebies nám bude pomáhať
a my, jeho služobníci, sa pustíme
do práce a budeme stavať.
Nikto by nemal svojou vierou
narúšať jednotu ľudu.
S Jeruzalemom nemáte nič spoločné.
Sanballat, nie si to ty,
kto sa búri proti najvyššiemu Kráľovi?
Ľud napriek odporu usilovne pracoval.
Nehemiáš, toto treba niekam dať.
Stavba hradieb nebola jediným problémom.
Viacerí museli prekonávať
rôzne osobné ťažkosti.
Keď som to videl,
veľmi to posilnilo moju vieru.
Jehova pamätá na bratov ako je Pelet.
Pelet.
Racham.
Toto nikdy nedorobíme.
Sú to len ruiny.
Aspoň sa s tým snažíme niečo urobiť.
Vždy optimista.
No a inak, meškáš s nájomným – znova.
Racham, prepáč, daj mi čas.
– Tá práca na hradbách...
– Mám dosť starostí.        
Ak nezaplatíš do konca mesiaca,
môžete sa zbaliť a ísť.
Nedá sa s tým nič urobiť?
Môžem si to odpracovať,
nech to doplatíme.
To vážne?
Veď nemáš čas odpracovať si to.
Ale tvoja dcéra by mohla.
Môže prísť k nám.
Ako otrok?
Nie, bude pomáhať
Azube splácať tvoj dlh.
Chcem ti pomôcť,
ale nemáš veľmi na výber, priateľ môj.
Uvažuj o tom.
Rozprával som sa dnes s Rachamom.
O čom?
Chce zamestnať Simchu,
aby pomáhala Azube okolo domu.
Hovorí, že sa o ňu bude starať
ako o vlastnú dcéru.
Imma, poznám Rachama a Azubu,
odkedy som sem prišiel s Ezdrášom.
Racham nám pomohol.
Žijeme v jeho dome.
Neverím mu.
Chce, aby naša Simcha u nich bývala?
Imma
A čo Jehovov príkaz, že rodičia
majú vychovávať svoje deti?
Nechceš, aby mala lepší život?
Ja nemôžem súhlasiť,
aby bola od nás preč,
aj keby sme mali žiť len z paberkovania.
Ako vieš, že vôbec prežijeme?
Jehova sa vždy postará o tých,
čo ho milujú a poslúchajú.
Muži ako Pelet sa spoliehali na Jehovu
a pokračovali v práci.
Sanballat sa utáboril pri Jeruzaleme,
aby videl, ako postupujeme.
Čo sa deje?
– Môj pane.
– Áno?         
Hradby rastú rýchlo okolo celého mesta.
Zašlo to už priďaleko.
Gešem, ako dlho by trvalo
zhromaždiť vojsko a zaútočiť?
Zaútočiť?
Môj pán Sanballat, útok proti Židom
by bol útok proti kráľovi.
– O čom to hovoríš?
– Má pravdu.            
Nehemiáša poveril
touto prácou Artaxerxes.
A koľko jazdcov s ním kráľ poslal...
Hovoril by si tak,
aj keby tí jazdci boli ešte tu?
– A môžu sa vrátiť.                           
– Nezmysel! Čo ťa je po jazdcoch?
Toto je moja provincia.
Tu rozhodujem ja.
Teraz ich musíme zastrašiť.
Gešem, vezmeš samaritánske vojsko
a pôjdeš odtiaľto.
Chcú na nás zaútočiť!
– Ako to viete?   
– Počul som ich.
Bratia, prosím vás.
Zaútočili už niekde?
Museli. On niečo videl.
Chcete čakať, kým nás nezačnú zabíjať?
To nie! Určite nie!
Chanani, postav mužov
na najnižšie časti hradieb.
Na všetky slabé miesta.
– Dobre, Nehemiáš.    
– To nebude dobré.     
Bratia, ak nás hrozby nepriateľov
zastavia, dosiahli svoj cieľ.
Nemá to zmysel. Nevidíš?
Tí ľudia sú proti tomu. Nenávidia nás.
Ty nemusíš žiť
a pracovať pri nich ako my.
Bratia, kde je vaša viera?
Jehova chce, aby sme postavili hradby.
Ak to naozaj Jehova chce,
prečo všetok ten odpor?
– Možno teraz nie je ten správny čas.
– Navyše, táto práca je nad naše sily.
– Sme vyčerpaní.                          
– A načo sú nám vôbec hradby?
Aby chránili Jehovov ľud.
Bratia, nemajte strach z nepriateľov.
Pamätajte na Jehovu,
ktorý je veľký a všemohúci.
A bojujte za svojich bratov,
za svojich synov a dcéry,
za svoje manželky a domovy.
Keď budete počuť zvuk rohu,
zhromaždite sa k nám.
Náš Boh bude za nás bojovať.
Čakajte na signál.
Hrozby ich nezastrašili.
Ďalší zvuk, ktorý budú počuť,
bude náš bojový pokrik.
Pomaly!
Už sme o tom hovorili.
Priamy útok by bol vzburou.
Okrem toho už sa vyzbrojili.
Počkaj.
Počkaj môj pane, Gešem má pravdu.
To by nám nikdy neprešlo.
Zabúdaš, kto tu Nehemiáša dosadil?
Bol to kráľ. Chápeš?
Bol to kráľ Perzie.
Nehemiáš sa správa,
akoby bol sám kráľom.
Navrhujem, aby sme Nehemiáša
obvinili zo vzbury.
Skvelý nápad!
Áno, bude prosiť o pomoc.
Poďme do Samárie.
Chanani!
Vyzeráš, akoby si pracoval.
A asi to je aj cítiť.
Áno! Tak trošku.
Bratia!
Bratia, hradby budú čoskoro dokončené.
Jehova je s nami,
ale teraz sa nesmieme vzdať.
Odteraz budeme nocovať v Jeruzaleme.
A všetci budeme strážiť.
Chanani to bude mať na starosti.
Urobili ste dobrú prácu.
Všetci usilovne pracovali na hradbách.
No prišli aj ďalšie problémy.
Vitajte bratia, ako vám môžem pomôcť?
Nehemiáš, máme veľa synov a dcér.
Potrebujeme jesť, aby sme prežili.
Dali sme do zálohu svoje polia, vinice
a domy, pretože nemáme dosť jedla.
Museli sme založiť polia a vinice,
aby sme mohli zaplatiť kráľovi daň.
A niektoré deti
sme museli predať do otroctva.
Nemôžeme s tým nič urobiť,
lebo naše polia a vinice patria iným.
Ďakujem, že ste mi to povedali.
Musím to zvážiť.
Ďakujeme.
Chanani, zvolaj na zajtra ráno
všetkých urodzených mužov
a zastupujúcich vládcov.
S Božou pomocou to dáme do poriadku.
Judskí muži, každý z vás
požaduje od svojho brata úrok.
Mali by ste sa hanbiť.
Nemali by ste mať bázeň
pred naším Bohom,
aby sa nám nepriatelia
z iných národov nemohli vysmievať?
Prosím vás, prestaňte požadovať úrok.
Vráťte im, prosím, ich polia, vinice,
olivové háje, domy
a úroky.
Dobre, Nehemiáš, vrátim im polia
ešte dnes do západu slnka.
Všetci vrátime tieto veci našim bratom.
Prisaháte, že splníte tieto sľuby?
Áno!
Každého kto nedodrží tento sľub,
nech pravý Boh vytrasie z jeho domu.
Amen!
Mešullam, musíme o tom
rýchlo informovať Tobiáša.
Bude to dobré.
Jehova nás požehná.
Racham!
Mám dobré správy.
– Naozaj?                      
– Áno. Mám nájomné.
Á?
Môžeš si poň hocikedy prísť.
Ale myslel som – a čo Simcha?
Zostane s nami.
Ale ako si to dal dokopy tak rýchlo?
Jehova sa stará o tých,
čo ho poslúchajú.
Odkedy prišiel Nehemiáš,
situácia sa stále zlepšuje.
Nehemiáš si myslí,
že sme stále takí mladí,
ako keď sme prišli s Ezdrášom.
Tvrdo som robil.
Ale on sa k nám správa,
akoby nám to všetko spadlo z neba.
Narobil som sa na tom, čo mám, je tak?
– Áno, narobil.                                             
– Keď vrátim svoje polia, čo budem jesť?
Čo budem piť?
Čo je zlé na tom, keď požičiam na úrok?
Požičiaš si, tak vráť aj s úrokom.
Racham, Jehova len chce,
aby sme boli k bratom spravodliví.
Nepočúvaš, čo hovorím?
Som férový ku všetkým.
– Tak prečo sa hneváš?
– Ja sa nehnevám!        
Prečo sa tak so mnou rozprávaš?
Cítim sa zradený.
– A kým?                                                    
– Ľuďmi, ktorým som požičal peniaze!
Čo s tým mám robiť?
Len to, čo by žena mala robiť.
Daj mi syna! 
Ak nie syna, tak dcéru.
Nemôžem ti dať to, čo nám Jehova nedal.
Raz bude už neskoro.
Napíšme kráľovi list.
Počkajme, s čím sa vráti ten chlapec. 
Môj pán Sanballat.
Tak ako?
V hradbách už nie je žiaden prielom.
Čože? 
Ako to mohli urobiť tak rýchlo?
A mám aj list pre Tobiáša.
Nehemiáš núti ľudí,
aby vrátili polia pôvodným majiteľom.
Už nemôžeme čakať.
Stačilo!
Povedz Nehemiášovi:
„Príď, dajme si schôdzku
na údolnej rovine Onó.“
Chcú ma vylákať
z Jeruzalema a ublížiť mi.
Odkáž svojmu pánovi:
„Pracujem na dôležitom diele,
nemôžem prísť.
Ak by som odišiel na stretnutie s vami,
práca by sa zastavila.“ 
Tú istú správu mi poslali niekoľkokrát.
Vždy som im dal rovnakú odpoveď.
Pane, tvoju ponuku
odmietol už štvrtý raz.
Gešem, je čas použiť tvoj plán.
Tobiáš, napíš mu:
„Medzi národmi kolujú správy,
a hovorí to aj Gešem,
že ty a ostatní Židia plánujete vzburu.
Preto staviaš hradby.“
Áno?
Toto je pre Nehemiáša.
Povedz svojmu pánovi:
„Nič z toho, čo hovoríš, nie je pravda.
Je to len výplod tvojej fantázie.“
Blafujú.
Chcú nás zastrašiť,
aby sme prestali pracovať.
Áno, vedia, že kráľ nezmení svoj výnos.
No ver mi.
Neprestanú.
Jehova, daj mi odvahu, prosím ťa!
Ako ho zastaviť?
Nemáme už veľa času.
Hradby sú už takmer hotové.
Sanballat, viem, čo urobíme.
Šemajah, volal si ma?
Áno!
Poďte!
Hrozí ti veľké nebezpečenstvo.
A mne tiež, lebo o tom viem.
Tak povedz.
O čo ide? Hovor!
Prídu ťa zabiť!
Túto noc. Musíme ísť rýchlo
do chrámu a zavrieť sa tam.
Šemajah, mal by človek ako ja utekať?
Ty mi nerozumieš.
Nie.
Veď by to zneistilo celý národ.
Jedine tam sa môžeš skryť.
Okrem toho, ja nie som kňaz.
Keby som vošiel do chrámu,
mali by dôvod zabiť ma.
Nepôjdem tam.
To nie je dobrá voľba, Nehemiáš.
Už chápem!
Nahovorili ťa Tobiáš a Sanballat.
Je to tak, ty pokrytec?
Kiež Jehova odplatí im
aj všetkým falošným prorokom,
ktorí ma chceli zastrašiť.
Poď Chanani, máme prácu.
Uh!
Ďalej sme pracovali vo dne v noci.
Ani sme sa nenazdali
a dokončovali sme posledný úsek hradieb.
Jehova nám pomohol vykonať nemožné.
Boli sme unavení, ale našli sme niečo,
čo sme predtým stratili – radosť.
Nehemiáš, hradby sú hotové.
A je to.
Len za 52 dní.
Pane, to je od Šemajaha.
Čo tam je?
Hradby sú hotové.
Už len osadia dvere.
Sanballat, musíme konať rýchlo.
– Sanballat...
– Tobiáš.
Už prestaň.
Nie, ešte je čas.
Napíšme kráľovi ten list.
Tobiáš, nevidíš to?
Boh musí byť s nimi.
Je neskoro.
Stratíme nad nimi kontrolu.
Nie je neskoro.
Obnova hradieb bol len začiatok.
Na to, čo bolo ešte pred nami,
sme určite potrebovali Božiu pomoc.


-