JW subtitle extractor

Bol mesiac tišri
a začínalo sa sviatočné obdobie,
ktoré trvalo celý mesiac.
Práve sme dokončili obnovu hradieb
Jehovovho veľkého mesta.
Teraz bol čas na to,
aby Jehovu jeho vyvolený ľud
začal uctievať správnym spôsobom.
Mnohí nepoznali Boží Zákon.
Kto by nám lepšie pomohol
rozumieť zákonu než muž,
ktorý prišiel predo mnou – Ezdráš?
„Jehovove nariadenia
a právne predpisy.“
On a ďalší Léviti nahlas čítali
z mojžišovského Zákona.
Nielenže ho čítali, ale aj vysvetľovali
a objasňovali jeho zmysel.
Začali sme si uvedomovať,
že ako národ sme Jehovu veľmi sklamali,
keď sme pracovali v sabat,
obetovali chromé obete,
rozvádzali sa
a ženili sa s cudzinkami.
Zabolelo nás to pri srdci,
ale z Božieho Zákona sme sa učili,
ako máme správne uctievať Jehovu.
Nesmúťte a neplačte.
Teraz, keď viete, čo sa Bohu nepáči,
môžete robiť, čo sa mu páči.
Choďte. Jedzte chutné jedlá
a pite sladké nápoje
a podeľte sa s tými, čo nič nemajú.
A nebuďte smutní, lebo radosť,
ktorú dáva Jehova, je vašou pevnosťou.
Podľa Jehovových pokynov
sme slávili Sviatok stánkov.
Celé dni sme sa radovali
a ďakovali za Jehovovo požehnanie.
Potom, 24. dňa mesiaca,
sme sa zhromaždili
a čítali Boží Zákon,
vyznávali hriechy
a plakali nad svojimi previneniami.
Prijali sme písomný zmluvný záväzok.
Rozhodli sme sa, že budeme
poslúchať Jehovov Zákon.
Amen! Amen!
No niektorí rýchlo zabudli
na svoje sľuby.
Pelet!
Racham!
Naše nájomné.
Daj to do vreca.
Košík sa zle nesie.
Počul si, čo chce Nehemiáš?
Myslíš plán osídliť Jeruzalem?
Myslím ten šialený nápad
nútiť ľudí presťahovať sa do mesta,
vybrať každého desiateho lósom.
Hej, počul.
A práve mňa vybrali.
Prečo ja?
Mám tu polia.
To ho nezaujíma?
Uh!
A kedy
sa máš presťahovať?
Čože? Ja sa nikde neodsťahujem.
Mám právo žiť, kde chcem. A aj ty.
Mňa nevybrali.
Zatiaľ. A keď ťa vyberú,
chcem, aby si odmietol tak ako ja.
Racham.
To kráľ poslal Nehemiáša
obnoviť mesto.
Vládne tu Nehemiáš.
Dnes vládne, zajtra nie.
Kráľ očakáva, že Nehemiáš sa vráti,
a potom sa veci vrátia do normálu.
Aj keby raz Nehemiáš odišiel,
Jehova tu bude stále.
On si praje,
aby bol Jeruzalem obnovený.
Neveríš tomu?
Takže ty si s Nehemiášom?
Ako môžeš byť taký nevďačný?
Ach.
Racham!
Nájomné.
Čo to bolo?
Racham sa nechce
presťahovať do Jeruzalema.
A chce, aby sme ho podporili.
Čo si povedal?
Povedal som, že Nehemiáš
koná Jehovovu vôľu.
Racham si neuvedomuje,
aký by mohol byť šťastný,
keby poslúchal Jehovu.
Takže... pôjdeme, ak nás vyberú?
Áno.
Chcem byť ako Nehemiáš.
Nie ako Racham.
Súhlasíte?
Áno.
Ja tiež.
Pri zasvätení hradieb
sme naplnili Jeruzalem
piesňami chvály a vďaky Jehovovi.
Našu radosť bolo počuť doďaleka.
Po mojom návrate ku kráľovi
som často myslel na ten deň.
Teraz, keď viem, čo nasledovalo,
ľutujem, že som vtedy odišiel.
Jehova podnietil proroka, aby zapísal,
čo sa odohralo v Jeruzaleme,
keď som tam nebol.
Volal sa Malachiáš.
Tobiáš nebol Žid, ale našiel spôsob,
ako sa dostať do chrámu.
– Eljašib!
– Tobiáš!
Prostredníctvom svojich židovských
príbuzných využíval iných Židov.
– Pokoj s tebou.
– Pokoj aj s tebou.
Čo ťa privádza do chrámu?
Dlho si tu nebol.
Chcel som ťa vidieť.
Ó, a dať ti tento malý dar.
Tobiáš, vždy si ku mne taký štedrý.
Je to len maličkosť.
Môžem aj ja pre teba niečo urobiť?
Keď už sa pýtaš, bola by tu jedna vec.
Hovor. Ako ti môžem pomôcť?
– Keď hovoríme o rodine...
– Uhm.
Keď prídu zo Samárie
naši príbuzní, tvoji aj moji,
bolo by fajn, keby sme sa
mali kde spolu najesť.
– Uhm.
– Napríklad tu v chráme.
Napokon, aj oni uctievajú Jehovu.
Často.
Dobre, tak občas.
Miesto v chráme?
Veď vieš, že nemôžem.
Chápeš, všetko je obsadené.
Naozaj všetko?
Nie sú to iba sklady?
Ale tie patria Lévitom.
Nemôžeš mi jeden uvoľniť?
Iba jeden.
Potrebujem len jeden.
Ale čo povie Nehemiáš?
Prečo ti na tom záleží?
Nehemiáš je ďaleko v Šušane.
Ale čo ak sa to dozvie?
A kto by mu to povedal?
Ty mu to povieš?
– Nie, nie! Ale...
– Tak čoho sa potom bojíš?
Náš veľkňaz teda opäť ustúpil Tobiášovi.
– Kde mám dať to obilie?
– Tu je miesto.
– Opatrne!
– Dobre.
Pozri, kto ide.
Môžete si pohnúť?
Keď to tu vypracú, tak, hmm,
stôl pôjde sem a stoličky tam k stene.
Tobiáš, povedz mi,
kde máme dať teraz svoje veci?
Kde chcete! Je to váš problém.
A teraz sa pohnite.
No tak, choďte už.
Dobre, tu to vyložíme,
a ako som povedal,
stoličky tam, stôl sem,
tu bude jedlo...
Ako mohol Eljašib dovoliť, aby niekto,
a najmä Tobiáš, zabral miesto pre seba?
Po tom všetkom, čo Nehemiáš urobil
na zachovanie čistoty chrámu?
Väčšina ľudí aj tak už nedáva desiatky.
Ak chceme jesť, musíme sa starať
o vlastné stáda a polia.
Slúžiť Bohu je zbytočné.
No tak, bratia!
Nedajme sa tým, čo robia,
pripraviť o radosť.
Prečo? Čo máme z toho,
že slúžime Jehovovi?
Áno. Nehovorí Písmo:
„Svedomito sa staraj o svoje ovce“?
Ale hovorí aj to, že „verný človek
bude zahrnutý požehnaním.“
Musíme čakať na Jehovu.
Časom dá všetko do poriadku.
Malachiáš videl,
ako veľmi sa ľud vzdialil od Boha.
Léviti, kedysi hrdí strážcovia
Jehovových noriem,
sa teraz pýtali,
či má ich služba vôbec cenu.
Mladý muž!
Nechceš obetovať ovcu?
Čím väčšia obeť,
tým väčšie požehnanie.
Okrem toho,
taká obeť oveľa viac
zapôsobí na susedov, hm?
Nie, ďakujem.
Ja už mám obeť.
Hej, hej, ale pozri!
Si mi veľmi sympatický.
Dnes mám pre teba
dobrú cenu, hm?
Len o málo viac, ako si zaplatil
za tie holuby. Pozri sa.
Tá ovca je slepá. A pozri, ako chodí!
Mladý muž, to je úplne normálne
pri tomto plemene.
Boží Zákon zakazuje obetovať
slepé, chromé či choré zvieratá.
Keď si budem môcť dovoliť
obetovať ovcu, bude zdravá.
Nemrhaj peniazmi!
Je to dobrá ovca za dobrú cenu.
Musím ísť.
Buď rozumný.
Veď je to len tradícia.
Pcha!
Chrámová služba sa zmenila.
Akoby vôbec nemysleli na Jehovu.
KLOPANIE NA DVERE
Azuba!
Čo je?
Čo sa stalo?
Čo Racham?
Potvrdenie o rozvode?
Ja... snažila som sa byť
dobrou ženou, ale to nestačilo.
Racham ma vyhnal.
Neboj sa, Azuba.
Môžeš bývať tu, s nami.
Pomestíme sa.
Bože! Je to moja vina.
Nie, určite to nie je tvoja vina.
Ale... nedala som mu žiadne deti.
S deťmi alebo bez nich,
manželstvo je posvätné.
Dôveruj Jehovovi.
On ťa nikdy nepošle preč.
Ďakujem.
Racham!
Včera sme mali návštevu.
Tvoju manželku.
Alebo skôr bývalú manželku.
Racham, je ti jedno,
že ubližuješ nevinnej žene?
Ako môžeš byť taký tvrdý?
Pozri, Mojžiš povedal, že ak muž
nájde na žene niečo hodné odsúdenia,
napíše jej potvrdenie o rozvode,
dá jej ho a pošle ju preč.
Ak to, že mi nedala deti,
nie je dôvod, potom čo?
Už som z nej bol unavený.
Dnes sa žením s Gizlou.
Gizla?
Tá Moábka?
To nemyslíš vážne!
Počul som, ako si prisahal,
že si nevezmeš manželku z národov!
Boží Zákon vraví:
„Odvrátia tvojich synov odo mňa
a tí začnú slúžiť iným bohom.
Potom Jehova vzplanie hnevom proti vám“!
Kto si ty, aby si mi radil? Každý muž
si potrebuje urobiť radosť. Aj ja.
Racham!
Iba Jehova dáva pravú radosť.
Naozaj si myslíš,
že môžeš nájsť radosť bez neho?
Jehova,
prečo zrádzame jeden druhého
a znesväcujeme tvoju zmluvu?
BOŽÍ HLAS
Malachiáš!
Povedz kňazom,
ktorí pohŕdajú mojím menom:
„Syn si ctí otca a sluha svojho pána.
Ak som otcom, kde je úcta voči mne?
A ak som pánom,
kde je bázeň predo mnou?“
Dobrý človek!
Dobrý človek,
vidím, že nemáš obeť.
Prečo vy Léviti
pohŕdate Jehovovým menom?
Pohŕdame? Ako?
Obetujete slepé, chromé
alebo choré zviera a hovoríte:
„Nie je na tom nič zlé.“
Mal by to Jehova od vás prijať?
Keď je mäso hotové, nikto nedokáže
povedať, či bolo chromé.
A čo Jehova? On nevidí rozdiel?
Jedného dňa
príde Jehova do svojho chrámu.
A prečistí synov Léviho ohňom.
Malachiáš, čo ti je?
Prečo nás kritizuješ,
keď sú všetci spokojní?
„Kňazi, ak si to nevezmete k srdcu,“
hovorí Jehova,
„prekľajem vás a zmením
vaše požehnanie na prekliatie.
Vráťte sa ku mne
a ja sa vrátim k vám,“ hovorí Jehova.
Ako sa máme vrátiť?
„Môže človek okrádať Boha?
– Ale vy ma okrádate,“ hovorí Jehova.
– Ako ho okrádame?
„Na desiatkoch a na príspevkoch,“
hovorí Jehova.
„Všetci, celý národ, ma okrádate.“
„Prineste všetky desiatky do zásobárne,
nech je v mojom dome potrava.
Vyskúšajte ma a uvidíte,
či neotvorím nebesia
a nevylejem na vás toľko požehnania,
že vám nebude nič chýbať.“
A je tu ešte niečo, pre čo
si už Boh nevšíma vaše obete.
– Čo také?
– Zrádzate manželku svojej mladosti,
hoci je vašou partnerkou
a zákonitou manželkou.
Ale sú aj takí, ktorí to nerobia,
pretože v nich zostalo
niečo z Božieho ducha.
Dávajte pozor na svoje zmýšľanie
a nekonajte zradne
s manželkou svojej mladosti.
„Lebo ja nenávidím rozvod,“
hovorí Jehova, Boh Izraela.
Pery kňaza majú strážiť poznanie
a uňho majú ľudia hľadať poučenie.
Ale vašou vinou
mnohí ľudia porušujú Zákon.
Jehovovo posolstvo odhalilo,
že problém bol v ich srdci.
Napriek tomu Malachiáš našiel takých,
ktorí mali radosť
z konania toho, čo je správne.
Pelet.
– Malachiáš.
– Zdravím ťa.
Azuba, neboj sa.
Uvidíš rozdiel
medzi spravodlivým a zlým,
medzi tým,
kto slúži Bohu, a kto neslúži.
– Ty musíš byť prorok.
– Slúžim Jehovovi tak ako vy.
A hovorím vám, keď rozprávate
o Jehovovi, on počúva.
A píše sa pred ním kniha o tých,
ktorí majú pred ním bázeň
a myslia na jeho meno.
Nech je Jehova s vami.
Celé roky som bol preč z Jeruzalema,
ale srdcom som bol
stále so svojím ľudom.
A tak som požiadal kráľa,
aby som sa mohol vrátiť.
To, čo som uvidel, ma šokovalo.
Eljašib!
– Pokoj s tebou!
– Nehemiáš!
Nečakal som ťa tu.
Kde sú Léviti a speváci?
Niektorí tu teraz nie sú.
Nie sú?
Prečo tu nie sú?
Hmm, Pedajah je tu!
Pedajah, ujmi sa
miestodržiteľa Nehemiáša.
Prepáč, prosím.
Iste.
Pedajah, povedz mi
o chrámových službách.
Máte všetko, čo potrebujete?
Nehemiáš, nemáme takmer nič.
Ako je to možné?
Kňazi a Léviti už dlho
neberú svoje povinnosti vážne.
Keď to ľudia videli,
prestali prinášať desiatky.
Bez nich sa väčšina Lévitov
a spevákov vrátila na polia.
Prečo si nešiel aj ty?
Nejako to zvládam.
Vždy som veril, že Jehova
pomôže tým, čo mu dôverujú.
Viem, že časom dá veci do poriadku.
Nepovedal Eljašib ľudu,
aby prinášali zásoby?
Keď si tu nebol, prorok Malachiáš
karhal jeho aj všetkých kňazov.
Ale Eljašib...
zobral nám sklady
a vypratal naše zásoby.
A dovolil Tobiášovi
urobiť si tam jedáleň.
Pedajah, pomôž nám to vyhádzať.
Čo to robíte?
Eljašib!
Čo to robíš ty?
Prečo ste aj s vládcami
zanedbali Boží dom?
– Nehemiáš...
– Ty spolu s nimi...
... vypracte to a vráťte späť náčinie.
– Áno, pane. – ELJAŠIB: Nie!
A zhromaždi ku mne všetkých Lévitov,
spevákov a zastupujúcich vládcov.
Nech sa všetci vrátia na svoje miesto.
Pedajah, dávam tebe, Šelemjahovi
a Cádokovi na starosť sklady.
Chanan vám bude pomáhať.
Vašou úlohou bude
rozdeľovať podiely svojim bratom.
Nehemiáš, počkaj,
počkaj chvíľku. Vysvetlím ti to.
Poviem všetkým obyvateľom Judska,
aby priniesli desiatok z obilia,
mladého vína a oleja.
Vysvetlím to.
Nie, počkaj.
Pamätaj na mňa, môj Bože.
A nezabudni na moje skutky
vernej lásky pre tvoj dom.
Nielenže zanedbávali Jehovov dom,
ale niektorí Židia
ďalej obchodovali v sabat,
v deň, ktorý Jehova vyhlásil za svätý.
Čo dnes predávaš?
Len ryby najvyššej kvality z Týru.
Čo to robíte?
Neprekáža vám, že je sabat?
Nehemiáš.
Prečo páchate také zlo?
To bol dôvod,
prečo Boh zničil toto mesto!
– Ľudia si myslia, že je to v poriadku.
– A čo si myslí Jehova?
ROZPRÁVAČ
Nedovolil som kupovať a predávať
a dal som zavrieť brány,
aby sa dodržiaval sabat.
Ale ďalší týždeň prišli predavači znova.
Čo to má znamenať?
Minulú noc som musel spať na zemi.
Poznáte Zákon.
Práca, obchod
sú v sabat zakázané. Choďte!
Vy a Léviti strážte brány,
aby sabat zostal svätý.
Nikoho nepúšťajte dnu!
Bože, aj pre toto
na mňa pamätaj v dobrom
a zľutuj sa nado mnou
podľa svojej hojnej vernej lásky.
No musel som urobiť ešte niečo...
Poďme.
HOVORÍ PO MOÁBSKY
Hej, vráť sa!
Musíš ma počúvať. Som tvoj otec!
– Čo je to s tvojimi deťmi?
– Nechcú chodiť do chrámu.
Zlatko, čo sa ti nepáči?
HOVORÍ PO MOÁBSKY
Okamžite sa vráť!
Prepáč, pane.
Manželka nevie
veľmi po hebrejsky.
Prosím? Neprisahal si, že si nevezmeš
niekoho, kto neslúži Jehovovi?
Nehemiáš, všetci to robia.
– Prisahal si, či nie?
– Áno! Áno!
Prečo si potom nedodržal
Jehovov príkaz a vlastný sľub?
Nechaj ma!
Nie div, že tvoje deti
nemilujú Jehovu.
Au!
Myslíš, že sa ti bude dariť
bez Jehovovho požehnania?
Modlil som sa o požehnanie!
Modlil?
Ale neposlúchal si ho.
Racham, ako môže Jehova požehnať
niečo, čo je proti jeho vôli?
ROZPRÁVAČ
Prečo som sa čudoval?
Veď ľud iba nasledoval
zlý príklad ‎svojich vodcov.
Pozri, Eljašibov vnuk
si vzal za ženu cudzinku,
dcéru Sanballata.
Je ti jedno, čo hovorí Boží Zákon?
Nebudete dávať svoje dcéry ich synom
a nebudete brať ich dcéry
pre svojich synov ani pre seba!
Nezhrešil práve pre to kráľ Šalamún?
Starý otec, povedz niečo.
Ty buď ticho.
To vám vôbec nenapadlo,
že keď si beriete cudzie ženy,
páchate veľké zlo?
Poškvrnil si kňazský úrad!
Nesmieš už slúžiť ako kňaz
ani zostať v Jeruzaleme.
Fajn.
Idem do Samárie.
Sú tolerantnejší.
Veď je to môj vnuk.
Tak prečo si mu dovolil
porušovať Jehovov zákon?
Dobre vieš, že chrámová služba
udržiava náš vzťah s Bohom!
Ale hneď ako som odišiel,
vy všetci ste dovolili,
aby sa zastavila.
Trvalo to istý čas,
ale pravé uctievanie Jehovu
bolo obnovené.
Keď sa pozriem na všetko,
čo nám Jehova dovolil dosiahnuť...
... napriek odporu...
„Navrhujem, aby sme
Nehemiáša obvinili zo vzbury.“
„Ďalší zvuk, ktorý budú počuť,
bude náš bojový pokrik.“
„Chcete čakať,
kým nás nezačnú zabíjať?“
... napriek zlým vplyvom,
ktorým sme odolali...
„Mám právo žiť, kde chcem. A aj ty.
Chcem, aby si odmietol tak ako ja.“
„Nemrhaj peniazmi!
Buď rozumný. Veď je to len tradícia.“
„Ak chceme jesť, musíme sa
starať o vlastné stáda a polia.
Slúžiť Bohu je zbytočné.“
... napriek bezsenným nociam...
„Pôjdem do Jeruzalema
a dozriem na toho Nehemiáša.“
„Nemá to zmysel. Nevidíš?
Tí ľudia sú proti tomu. Nenávidia nás.“
... napriek potu a únave...
„Táto práca
je nad naše sily. Sme vyčerpaní.“
„A načo sú nám vôbec hradby?“
... spomínam si len
na radosť, ktorú sme mali,
keď sme slúžili Jehovovi
správnym spôsobom.
Mysleli sme si,
že pracujeme len na hradbách.
Ale Jehova budoval aj našu vieru.
Nikdy nezabudnem, ako nás Jehova spojil,
aby sme vykonali jeho vôľu.
Naučil nás spoliehať sa na neho.
A posilňoval nás.
„Jedzte chutné jedlá
a pite sladké nápoje
a podeľte sa s tými, čo nič nemajú.
A nebuďte smutní, lebo radosť,
ktorú dáva Jehova, je vašou pevnosťou.“
Pamätaj na mňa v dobrom, môj Bože.
Nehemiáš bol odvážny muž.
Mohol zostať v luxusnom paláci
v Šušane a slúžiť Jehovovi odtiaľ.
Ale neurobil to.
Keď to bolo potrebné,
vydal sa na dlhú cestu do Jeruzalema,
aby podporil svojich bratov.
Ale nebolo to ľahké.
Najskôr musel požiadať
o povolenie kráľa Perzie.
Čo pomohlo Nehemiášovi
odvážne pracovať pre Jehovu?
Spoliehal sa na svoje schopnosti
alebo na dobrý vzťah s kráľom?
Pozrime si túto časť znova.
Mesto, kde sú
pochovaní moji predkovia,
leží v troskách
a jeho brány pohltil oheň.
Nehemiáš, o čo ide?
Hovor otvorene.
Čo potrebuješ?
Okamžite som sa
pomodlil k Bohu nebies.
Ak to uznáš za vhodné
a ak si tvoj sluha získal tvoju priazeň,
pošli ma do Judska, do mesta,
kde sú pochovaní moji predkovia,
aby som ho vystaval.
Môžeš ísť.
Jehova bol s nami.
Nehemiáš sa ihneď
pokorne pomodlil k Jehovovi,
pravému zdroju odvahy.
Vlastne sa modlil opakovane
počas svojej služby
a Jehova požehnal jeho úsilie.
Prvé poučenie, ktoré si môžeme vziať:
V ťažkých časoch sa možno
rýchlo obraciame na Jehovu.
Ale čo ak ide všetko dobre?
Spoliehame sa na Jehovu aj vtedy?
Alebo sme spokojní
sami so sebou a hovoríme si:
„Teraz sa mi celkom darí.
Viem, že je ešte treba
vykonať veľa práce,
ale slúžim Jehovovi už veľa rokov.
Svoj diel som urobil.
Teraz môže niekto iný“?
Požehná Jehova taký postoj?
Nebolo by oveľa lepšie
modliť sa k Jehovovi,
prosiť ho o odvahu a radosť,
aby sme sa mohli v službe preňho
aj naďalej namáhať?
Možno budete prekvapení,
aké dvere vám Jehova otvorí.
Keď Nehemiáš prišiel do Jeruzalema,
nedával iba príkazy.
V Biblii sa píše, že denne
pracoval s ďalšími Izraelitmi
„od svitania, až kým nevyšli hviezdy“.
Keď budeme aj my
prejavovať obetavého ducha,
Jehova nám dá potrebnú silu,
aby sme urobili to, čo je dôležité.
Izraeliti dokončili
obnovu hradieb už za 52 dní.
To bol obdivuhodný výkon,
najmä vzhľadom na trvalý odpor.
Najskôr prišiel v podobe posmechu.
Potom sa odporcovia
vyhrážali, že zaútočia.
Na severe boli Samaritáni,
na východe Ammónci,
na juhu Arabi a na západe Ašdóďania.
Jeruzalem bol obkolesený nepriateľmi.
Nehemiáš sa mohol cítiť ako v pasci
a poddať sa strachu.
Čo urobil?
Nuž čo zvyčajne v takej situácii robil?
Sám odpovedá:
„Modlili sme sa k nášmu Bohu.“
Potom Nehemiáš posilnil ľud slovami:
„Nebojte sa ich. Pamätajte na Jehovu,
ktorý je veľký a vzbudzuje bázeň.“
A tak pokračovali v práci.
Keď Nehemiášovi nepriatelia videli,
že otvorené hrozby nepomáhajú,
vzdali sa?
Nie. Uchýlili sa k iným formám odporu.
Skúšali tri rôzne úskoky,
aby odviedli Nehemiáša od práce.
Všimli ste si ich?
Pozrime si znova video.
Požiadali Nehemiáša,
aby sa s nimi stretol na polceste.
Povedz Nehemiášovi:
„Príď, dajme si schôdzku
na údolnej rovine Onó.“
Chcú ma vylákať
z Jeruzalema a ublížiť mi.
Šírili klamstvá.
Gešem, je čas použiť tvoj plán.
Tobiáš, napíš mu:
„Medzi národmi kolujú správy,
a hovorí to aj Gešem,
že ty a ostatní Židia plánujete vzburu.
Preto staviaš hradby.“
A použili zradcu,
ktorý sa snažil Nehemiáša oklamať.
Prídu ťa zabiť! Túto noc.
Musíme ísť rýchlo
do chrámu a zavrieť sa tam.
Šemajah, mal by človek ako ja utekať?
Ty mi nerozumieš.
Nie. Veď by to zneistilo celý národ.
Jedine tam sa môžeš skryť.
Okrem toho, ja nie som kňaz.
Keby som vošiel do chrámu,
mali by dôvod zabiť ma.
Nepôjdem tam.
To nie je dobrá voľba, Nehemiáš.
Už chápem!
Nahovorili ťa Tobiáš a Sanballat.
Je to tak, ty pokrytec?
Kiež Jehova odplatí im
aj všetkým falošným prorokom,
ktorí ma chceli zastrašiť.
Poď Chanani, máme prácu.
Tri úskoky, tri neúspechy.
Takže druhé poučenie:
Podobne ako Nehemiáš,
aj my môžeme zažiť pokusy odporcov
zastaviť nás
v našej vernej službe Jehovovi.
Niektorí chcú, aby sme sa, takpovediac,
s nimi stretli na polceste.
Môžu nás presviedčať, že ak budeme
slúžiť Jehovovi menej horlivo,
môžeme sa usilovať aj o svetské ciele.
No keďže Božie Kráľovstvo
je u nás na prvom mieste,
môžeme byť ako Nehemiáš
a odmietneme kompromis.
Vieme, kam smeruje tento svet.
Odporcovia o nás šíria
aj falošné obvinenia.
V niektorých krajinách
nás označujú za hrozbu pre štát.
Niektoré obvinenia
boli na súde úspešne vyvrátené.
No bez ohľadu na výsledok veríme,
že Jehova bude viesť
záležitosti podľa svojej vôle.
Odpor môže prísť aj od ľudí,
ktorí sa tvária, že slúžia Jehovovi.
Tak ako jeden Žid
sa snažil naviesť Nehemiáša,
aby porušil Boží zákon,
a tak si zachránil život,
aj bývalí svedkovia sa nás môžu
snažiť navádzať na kompromis.
No my odmietame
odpadlíkov, lebo vieme,
že život si nezachránime
porušením Božích zákonov,
ale ich dodržiavaním.
Nehemiáš sa nikdy
nedal chytiť do pasce.
Prečo?
Lebo bol
taký inteligentný?
Nie! Bolo to preto,
lebo sa spoliehal na Jehovu
a Jehova mu dal múdrosť potrebnú
na to, aby rozpoznal ich podvody.
Keď boli hradby hotové,
Nehemiáš na istý čas odišiel.
Ale čo našiel, keď sa vrátil?
Pravé uctievanie
nielenže neprekvitalo,
ale sotva prežívalo.
Ako sa asi cítil po tom všetkom,
čo urobil pre ľud,
aby ich naučil dôverovať Jehovovi?
Skúste si to predstaviť.
Mohol si povedať:
„Je po všetkom. Končím.
Nech to rieši niekto iný,“
a odísť.
No urobil to?
Pozrime sa.
Prečo ste aj s vládcami
zanedbali Boží dom?
Ty spolu s nimi, vypracte to
a vráťte späť náčinie.
Poznáte Zákon.
Práca, obchod
sú v sabat zakázané. Choďte!
Neprisahal si, že si nevezmeš
niekoho, kto neslúži Jehovovi?
Prečo si potom nedodržal
Jehovov príkaz a vlastný sľub?
Pozri, Eljašibov vnuk
si vzal za ženu cudzinku,
dcéru Sanballata.
Nebudete dávať svoje dcéry ich synom
a nebudete brať
ich dcéry pre svojich synov!
Poškvrnil si kňazský úrad!
Nesmieš už slúžiť ako kňaz
ani zostať v Jeruzaleme.
Trvalo to istý čas, ale pravé uctievanie
Jehovu bolo obnovené.
Nehemiáš to nevzdal, však?
Nie, vytrvalo
konal svoju úlohu.
Prečo?
Pamätal na to, čo je preňho
hlavným zdrojom radosti.
Spomínate si, čo to bolo?
Neboli to výsledky jeho práce
ani ochrana,
ktorú poskytovali hradby,
či to, čo robili iní.
Odkiaľ pramení pravá radosť?
Nehemiáš sám hovorí:
„Radosť, ktorú dáva Jehova,
je vašou pevnosťou.“
A to je tretie poučenie pre nás:
Napriek ťažkostiam a neúspechom
môžeme cítiť radosť,
lebo pravá radosť pramení
z dobrého vzťahu s Jehovom.
Nehemiáš bol človek, ako sme my.
Jehova mu nezjavil svoju moc
nadprirodzeným spôsobom
ako Mojžišovi a Jozuovi.
Tak čo mu pomáhalo?
Bola to modlitba,
silná viera a úplná dôvera.
To mu pomáhalo.
A niet pochýb, že Jehova
aktívne Nehemiáša viedol
a žehnal jeho úsilie.
Nám dnes pomáha to isté.
Modlite sa k Jehovovi,
majte v neho vieru a dôverujte,
že požehná vaše obetavé úsilie.
Jehova dal Nehemiášovi odvahu,
silu, múdrosť a vytrvalosť,
aby splnil svoju úlohu.
A to isté urobí aj pre vás.

Nehemiáš: „Radosť, ktorú dáva Jehova, je vašou pevnosťou“ (2. časť)
- 

Nehemiáš: „Radosť, ktorú dáva Jehova, je vašou pevnosťou“ (2. časť)

Bol mesiac tišri
a začínalo sa sviatočné obdobie,
ktoré trvalo celý mesiac.
Práve sme dokončili obnovu hradieb
Jehovovho veľkého mesta.
Teraz bol čas na to,
aby Jehovu jeho vyvolený ľud
začal uctievať správnym spôsobom.
Mnohí nepoznali Boží Zákon.
Kto by nám lepšie pomohol
rozumieť zákonu než muž,
ktorý prišiel predo mnou – Ezdráš?
„Jehovove nariadenia
a právne predpisy.“
On a ďalší Léviti nahlas čítali
z mojžišovského Zákona.
Nielenže ho čítali, ale aj vysvetľovali
a objasňovali jeho zmysel.
Začali sme si uvedomovať,
že ako národ sme Jehovu veľmi sklamali,
keď sme pracovali v sabat,
obetovali chromé obete,
rozvádzali sa
a ženili sa s cudzinkami.
Zabolelo nás to pri srdci,
ale z Božieho Zákona sme sa učili,
ako máme správne uctievať Jehovu.
Nesmúťte a neplačte.
Teraz, keď viete, čo sa Bohu nepáči,
môžete robiť, čo sa mu páči.
Choďte. Jedzte chutné jedlá
a pite sladké nápoje
a podeľte sa s tými, čo nič nemajú.
A nebuďte smutní, lebo radosť,
ktorú dáva Jehova, je vašou pevnosťou.
Podľa Jehovových pokynov
sme slávili Sviatok stánkov.
Celé dni sme sa radovali
a ďakovali za Jehovovo požehnanie.
Potom, 24. dňa mesiaca,
sme sa zhromaždili
a čítali Boží Zákon,
vyznávali hriechy
a plakali nad svojimi previneniami.
Prijali sme písomný zmluvný záväzok.
Rozhodli sme sa, že budeme
poslúchať Jehovov Zákon.
Amen! Amen!
No niektorí rýchlo zabudli
na svoje sľuby.
Pelet!
Racham!
Naše nájomné.
Daj to do vreca.
Košík sa zle nesie.
Počul si, čo chce Nehemiáš?
Myslíš plán osídliť Jeruzalem?
Myslím ten šialený nápad
nútiť ľudí presťahovať sa do mesta,
vybrať každého desiateho lósom.
Hej, počul.
A práve mňa vybrali.
Prečo ja?
Mám tu polia.
To ho nezaujíma?
Uh!
A kedy
sa máš presťahovať?
Čože? Ja sa nikde neodsťahujem.
Mám právo žiť, kde chcem. A aj ty.
Mňa nevybrali.
Zatiaľ. A keď ťa vyberú,
chcem, aby si odmietol tak ako ja.
Racham.
To kráľ poslal Nehemiáša
obnoviť mesto.
Vládne tu Nehemiáš.
Dnes vládne, zajtra nie.
Kráľ očakáva, že Nehemiáš sa vráti,
a potom sa veci vrátia do normálu.
Aj keby raz Nehemiáš odišiel,
Jehova tu bude stále.
On si praje,
aby bol Jeruzalem obnovený.
Neveríš tomu?
Takže ty si s Nehemiášom?
Ako môžeš byť taký nevďačný?
Ach.
Racham!
Nájomné.
Čo to bolo?
Racham sa nechce
presťahovať do Jeruzalema.
A chce, aby sme ho podporili.
Čo si povedal?
Povedal som, že Nehemiáš
koná Jehovovu vôľu.
Racham si neuvedomuje,
aký by mohol byť šťastný,
keby poslúchal Jehovu.
Takže... pôjdeme, ak nás vyberú?
Áno.
Chcem byť ako Nehemiáš.
Nie ako Racham.
Súhlasíte?
Áno.
Ja tiež.
Pri zasvätení hradieb
sme naplnili Jeruzalem
piesňami chvály a vďaky Jehovovi.
Našu radosť bolo počuť doďaleka.
Po mojom návrate ku kráľovi
som často myslel na ten deň.
Teraz, keď viem, čo nasledovalo,
ľutujem, že som vtedy odišiel.
Jehova podnietil proroka, aby zapísal,
čo sa odohralo v Jeruzaleme,
keď som tam nebol.
Volal sa Malachiáš.
Tobiáš nebol Žid, ale našiel spôsob,
ako sa dostať do chrámu.
– Eljašib!
– Tobiáš!
Prostredníctvom svojich židovských
príbuzných využíval iných Židov.
– Pokoj s tebou.    
– Pokoj aj s tebou.
Čo ťa privádza do chrámu?
Dlho si tu nebol.
Chcel som ťa vidieť.
Ó, a dať ti tento malý dar.
Tobiáš, vždy si ku mne taký štedrý.
Je to len maličkosť.
Môžem aj ja pre teba niečo urobiť?
Keď už sa pýtaš, bola by tu jedna vec.
Hovor. Ako ti môžem pomôcť?
– Keď hovoríme o rodine...
– Uhm.                                  
Keď prídu zo Samárie
naši príbuzní, tvoji aj moji,
bolo by fajn, keby sme sa
mali kde spolu najesť.
– Uhm.                               
– Napríklad tu v chráme.
Napokon, aj oni uctievajú Jehovu.
Často.
Dobre, tak občas.
Miesto v chráme?
Veď vieš, že nemôžem.
Chápeš, všetko je obsadené.
Naozaj všetko?
Nie sú to iba sklady?
Ale tie patria Lévitom.
Nemôžeš mi jeden uvoľniť?
Iba jeden.
Potrebujem len jeden.
Ale čo povie Nehemiáš?
Prečo ti na tom záleží?
Nehemiáš je ďaleko v Šušane.
Ale čo ak sa to dozvie?
A kto by mu to povedal?
Ty mu to povieš?
– Nie, nie! Ale...                     
– Tak čoho sa potom bojíš?
Náš veľkňaz teda opäť ustúpil Tobiášovi.
– Kde mám dať to obilie?
– Tu je miesto.                  
– Opatrne!
– Dobre.    
Pozri, kto ide.
Môžete si pohnúť?
Keď to tu vypracú, tak, hmm,
stôl pôjde sem a stoličky tam k stene.
Tobiáš, povedz mi,
kde máme dať teraz svoje veci?
Kde chcete! Je to váš problém.
A teraz sa pohnite.
No tak, choďte už.
Dobre, tu to vyložíme,
a ako som povedal,
stoličky tam, stôl sem,
tu bude jedlo...
Ako mohol Eljašib dovoliť, aby niekto,
a najmä Tobiáš, zabral miesto pre seba?
Po tom všetkom, čo Nehemiáš urobil
na zachovanie čistoty chrámu?
Väčšina ľudí aj tak už nedáva desiatky.
Ak chceme jesť, musíme sa starať
o vlastné stáda a polia.
Slúžiť Bohu je zbytočné.
No tak, bratia!
Nedajme sa tým, čo robia,
pripraviť o radosť.
Prečo? Čo máme z toho,
že slúžime Jehovovi?
Áno. Nehovorí Písmo:
„Svedomito sa staraj o svoje ovce“?
Ale hovorí aj to, že „verný človek
bude zahrnutý požehnaním.“
Musíme čakať na Jehovu.
Časom dá všetko do poriadku.
Malachiáš videl,
ako veľmi sa ľud vzdialil od Boha.
Léviti, kedysi hrdí strážcovia
Jehovových noriem,
sa teraz pýtali,
či má ich služba vôbec cenu.
Mladý muž!
Nechceš obetovať ovcu?
Čím väčšia obeť,
tým väčšie požehnanie.
Okrem toho,
taká obeť oveľa viac
zapôsobí na susedov, hm?
Nie, ďakujem.
Ja už mám obeť.
Hej, hej, ale pozri!
Si mi veľmi sympatický.
Dnes mám pre teba
dobrú cenu, hm?
Len o málo viac, ako si zaplatil
za tie holuby. Pozri sa.
Tá ovca je slepá. A pozri, ako chodí!
Mladý muž, to je úplne normálne
pri tomto plemene.
Boží Zákon zakazuje obetovať
slepé, chromé či choré zvieratá.
Keď si budem môcť dovoliť
obetovať ovcu, bude zdravá.
Nemrhaj peniazmi!
Je to dobrá ovca za dobrú cenu.
Musím ísť.
Buď rozumný.
Veď je to len tradícia.
Pcha!
Chrámová služba sa zmenila.
Akoby vôbec nemysleli na Jehovu.
KLOPANIE NA DVERE
Azuba!
Čo je?
Čo sa stalo?
Čo Racham?
Potvrdenie o rozvode?
Ja... snažila som sa byť
dobrou ženou, ale to nestačilo.
Racham ma vyhnal.
Neboj sa, Azuba.
Môžeš bývať tu, s nami.
Pomestíme sa.
Bože! Je to moja vina.
Nie, určite to nie je tvoja vina.
Ale... nedala som mu žiadne deti.
S deťmi alebo bez nich,
manželstvo je posvätné.
Dôveruj Jehovovi.
On ťa nikdy nepošle preč.
Ďakujem.
Racham!
Včera sme mali návštevu.
Tvoju manželku.
Alebo skôr bývalú manželku.
Racham, je ti jedno,
že ubližuješ nevinnej žene?
Ako môžeš byť taký tvrdý?
Pozri, Mojžiš povedal, že ak muž
nájde na žene niečo hodné odsúdenia,
napíše jej potvrdenie o rozvode,
dá jej ho a pošle ju preč.
Ak to, že mi nedala deti,
nie je dôvod, potom čo?
Už som z nej bol unavený.
Dnes sa žením s Gizlou.
Gizla?
Tá Moábka?
To nemyslíš vážne!
Počul som, ako si prisahal,
že si nevezmeš manželku z národov!
Boží Zákon vraví:
„Odvrátia tvojich synov odo mňa
a tí začnú slúžiť iným bohom.
Potom Jehova vzplanie hnevom proti vám“!
Kto si ty, aby si mi radil? Každý muž
si potrebuje urobiť radosť. Aj ja.
Racham!
Iba Jehova dáva pravú radosť.
Naozaj si myslíš,
že môžeš nájsť radosť bez neho?
Jehova,
prečo zrádzame jeden druhého
a znesväcujeme tvoju zmluvu?
BOŽÍ HLAS
Malachiáš!
Povedz kňazom,
ktorí pohŕdajú mojím menom:
„Syn si ctí otca a sluha svojho pána.
Ak som otcom, kde je úcta voči mne?
A ak som pánom,
kde je bázeň predo mnou?“
Dobrý človek!
Dobrý človek,
vidím, že nemáš obeť.
Prečo vy Léviti
pohŕdate Jehovovým menom?
Pohŕdame? Ako?
Obetujete slepé, chromé
alebo choré zviera a hovoríte:
„Nie je na tom nič zlé.“
Mal by to Jehova od vás prijať?
Keď je mäso hotové, nikto nedokáže
povedať, či bolo chromé.
A čo Jehova? On nevidí rozdiel?
Jedného dňa
príde Jehova do svojho chrámu.
A prečistí synov Léviho ohňom.
Malachiáš, čo ti je?
Prečo nás kritizuješ,
keď sú všetci spokojní?
„Kňazi, ak si to nevezmete k srdcu,“
hovorí Jehova,
„prekľajem vás a zmením
vaše požehnanie na prekliatie.
Vráťte sa ku mne
a ja sa vrátim k vám,“ hovorí Jehova.
Ako sa máme vrátiť?
„Môže človek okrádať Boha?
– Ale vy ma okrádate,“ hovorí Jehova.
– Ako ho okrádame?                              
„Na desiatkoch a na príspevkoch,“
hovorí Jehova.
„Všetci, celý národ, ma okrádate.“
„Prineste všetky desiatky do zásobárne,
nech je v mojom dome potrava.
Vyskúšajte ma a uvidíte,
či neotvorím nebesia
a nevylejem na vás toľko požehnania,
že vám nebude nič chýbať.“
A je tu ešte niečo, pre čo
si už Boh nevšíma vaše obete.
– Čo také?                                                
– Zrádzate manželku svojej mladosti,
hoci je vašou partnerkou
a zákonitou manželkou.
Ale sú aj takí, ktorí to nerobia,
pretože v nich zostalo
niečo z Božieho ducha.
Dávajte pozor na svoje zmýšľanie
a nekonajte zradne
s manželkou svojej mladosti.
„Lebo ja nenávidím rozvod,“
hovorí Jehova, Boh Izraela.
Pery kňaza majú strážiť poznanie
a uňho majú ľudia hľadať poučenie.
Ale vašou vinou
mnohí ľudia porušujú Zákon.
Jehovovo posolstvo odhalilo,
že problém bol v ich srdci.
Napriek tomu Malachiáš našiel takých,
ktorí mali radosť
z konania toho, čo je správne.
Pelet.
– Malachiáš. 
– Zdravím ťa.
Azuba, neboj sa.
Uvidíš rozdiel
medzi spravodlivým a zlým,
medzi tým,
kto slúži Bohu, a kto neslúži.
– Ty musíš byť prorok.           
– Slúžim Jehovovi tak ako vy.
A hovorím vám, keď rozprávate
o Jehovovi, on počúva.
A píše sa pred ním kniha o tých,
ktorí majú pred ním bázeň
a myslia na jeho meno.
Nech je Jehova s vami.
Celé roky som bol preč z Jeruzalema,
ale srdcom som bol
stále so svojím ľudom.
A tak som požiadal kráľa,
aby som sa mohol vrátiť.
To, čo som uvidel, ma šokovalo.
Eljašib!
– Pokoj s tebou!
– Nehemiáš!      
Nečakal som ťa tu.
Kde sú Léviti a speváci?
Niektorí tu teraz nie sú.
Nie sú?
Prečo tu nie sú?
Hmm, Pedajah je tu!
Pedajah, ujmi sa
miestodržiteľa Nehemiáša.
Prepáč, prosím.
Iste.
Pedajah, povedz mi
o chrámových službách.
Máte všetko, čo potrebujete?
Nehemiáš, nemáme takmer nič.
Ako je to možné?
Kňazi a Léviti už dlho
neberú svoje povinnosti vážne.
Keď to ľudia videli,
prestali prinášať desiatky.
Bez nich sa väčšina Lévitov
a spevákov vrátila na polia.
Prečo si nešiel aj ty?
Nejako to zvládam.
Vždy som veril, že Jehova
pomôže tým, čo mu dôverujú.
Viem, že časom dá veci do poriadku.
Nepovedal Eljašib ľudu,
aby prinášali zásoby?
Keď si tu nebol, prorok Malachiáš
karhal jeho aj všetkých kňazov.
Ale Eljašib...
zobral nám sklady
a vypratal naše zásoby.
A dovolil Tobiášovi
urobiť si tam jedáleň.
Pedajah, pomôž nám to vyhádzať.
Čo to robíte?
Eljašib!
Čo to robíš ty?
Prečo ste aj s vládcami
zanedbali Boží dom?
– Nehemiáš...         
– Ty spolu s nimi...
... vypracte to a vráťte späť náčinie.
– Áno, pane.             – ELJAŠIB: Nie!
A zhromaždi ku mne všetkých Lévitov,
spevákov a zastupujúcich vládcov.
Nech sa všetci vrátia na svoje miesto.
Pedajah, dávam tebe, Šelemjahovi
a Cádokovi na starosť sklady.
Chanan vám bude pomáhať.
Vašou úlohou bude
rozdeľovať podiely svojim bratom.
Nehemiáš, počkaj,
počkaj chvíľku. Vysvetlím ti to.
Poviem všetkým obyvateľom Judska,
aby priniesli desiatok z obilia,
mladého vína a oleja.
Vysvetlím to.
Nie, počkaj.
Pamätaj na mňa, môj Bože.
A nezabudni na moje skutky
vernej lásky pre tvoj dom.
Nielenže zanedbávali Jehovov dom,
ale niektorí Židia
ďalej obchodovali v sabat,
v deň, ktorý Jehova vyhlásil za svätý.
Čo dnes predávaš?
Len ryby najvyššej kvality z Týru.
Čo to robíte?
Neprekáža vám, že je sabat?
Nehemiáš.
Prečo páchate také zlo?
To bol dôvod,
prečo Boh zničil toto mesto!
– Ľudia si myslia, že je to v poriadku.
– A čo si myslí Jehova?                          
ROZPRÁVAČ
Nedovolil som kupovať a predávať
a dal som zavrieť brány,
aby sa dodržiaval sabat.
Ale ďalší týždeň prišli predavači znova.
Čo to má znamenať?
Minulú noc som musel spať na zemi.
Poznáte Zákon.
Práca, obchod
sú v sabat zakázané. Choďte!
Vy a Léviti strážte brány,
aby sabat zostal svätý.
Nikoho nepúšťajte dnu!
Bože, aj pre toto
na mňa pamätaj v dobrom
a zľutuj sa nado mnou
podľa svojej hojnej vernej lásky.
No musel som urobiť ešte niečo...
Poďme.
HOVORÍ PO MOÁBSKY
Hej, vráť sa!
Musíš ma počúvať. Som tvoj otec!
– Čo je to s tvojimi deťmi?    
– Nechcú chodiť do chrámu.
Zlatko, čo sa ti nepáči?
HOVORÍ PO MOÁBSKY
Okamžite sa vráť!
Prepáč, pane.
Manželka nevie
veľmi po hebrejsky.
Prosím? Neprisahal si, že si nevezmeš
niekoho, kto neslúži Jehovovi?
Nehemiáš, všetci to robia.
– Prisahal si, či nie?
– Áno! Áno!              
Prečo si potom nedodržal
Jehovov príkaz a vlastný sľub?
Nechaj ma!
Nie div, že tvoje deti
nemilujú Jehovu.
Au!
Myslíš, že sa ti bude dariť
bez Jehovovho požehnania?
Modlil som sa o požehnanie!
Modlil?
Ale neposlúchal si ho.
Racham, ako môže Jehova požehnať
niečo, čo je proti jeho vôli?
ROZPRÁVAČ
Prečo som sa čudoval?
Veď ľud iba nasledoval
zlý príklad ‎svojich vodcov.
Pozri, Eljašibov vnuk
si vzal za ženu cudzinku,
dcéru Sanballata.
Je ti jedno, čo hovorí Boží Zákon?
Nebudete dávať svoje dcéry ich synom
a nebudete brať ich dcéry
pre svojich synov ani pre seba!
Nezhrešil práve pre to kráľ Šalamún?
Starý otec, povedz niečo.
Ty buď ticho.
To vám vôbec nenapadlo,
že keď si beriete cudzie ženy,
páchate veľké zlo?
Poškvrnil si kňazský úrad!
Nesmieš už slúžiť ako kňaz
ani zostať v Jeruzaleme.
Fajn.
Idem do Samárie.
Sú tolerantnejší.
Veď je to môj vnuk.
Tak prečo si mu dovolil
porušovať Jehovov zákon?
Dobre vieš, že chrámová služba
udržiava náš vzťah s Bohom!
Ale hneď ako som odišiel,
vy všetci ste dovolili,
aby sa zastavila.
Trvalo to istý čas,
ale pravé uctievanie Jehovu
bolo obnovené.
Keď sa pozriem na všetko,
čo nám Jehova dovolil dosiahnuť...
... napriek odporu...
„Navrhujem, aby sme
Nehemiáša obvinili zo vzbury.“
„Ďalší zvuk, ktorý budú počuť,
bude náš bojový pokrik.“
„Chcete čakať,
kým nás nezačnú zabíjať?“
... napriek zlým vplyvom,
ktorým sme odolali...
„Mám právo žiť, kde chcem. A aj ty.
Chcem, aby si odmietol tak ako ja.“
„Nemrhaj peniazmi!
Buď rozumný. Veď je to len tradícia.“
„Ak chceme jesť, musíme sa
starať o vlastné stáda a polia.
Slúžiť Bohu je zbytočné.“
... napriek bezsenným nociam...
„Pôjdem do Jeruzalema
a dozriem na toho Nehemiáša.“
„Nemá to zmysel. Nevidíš?
Tí ľudia sú proti tomu. Nenávidia nás.“
... napriek potu a únave...
„Táto práca
je nad naše sily. Sme vyčerpaní.“
„A načo sú nám vôbec hradby?“
... spomínam si len
na radosť, ktorú sme mali,
keď sme slúžili Jehovovi
správnym spôsobom.
Mysleli sme si,
že pracujeme len na hradbách.
Ale Jehova budoval aj našu vieru.
Nikdy nezabudnem, ako nás Jehova spojil,
aby sme vykonali jeho vôľu.
Naučil nás spoliehať sa na neho.
A posilňoval nás.
„Jedzte chutné jedlá
a pite sladké nápoje
a podeľte sa s tými, čo nič nemajú.
A nebuďte smutní, lebo radosť,
ktorú dáva Jehova, je vašou pevnosťou.“
Pamätaj na mňa v dobrom, môj Bože.
Nehemiáš bol odvážny muž.
Mohol zostať v luxusnom paláci
v Šušane a slúžiť Jehovovi odtiaľ.
Ale neurobil to.
Keď to bolo potrebné,
vydal sa na dlhú cestu do Jeruzalema,
aby podporil svojich bratov.
Ale nebolo to ľahké.
Najskôr musel požiadať
o povolenie kráľa Perzie.
Čo pomohlo Nehemiášovi
odvážne pracovať pre Jehovu?
Spoliehal sa na svoje schopnosti
alebo na dobrý vzťah s kráľom?
Pozrime si túto časť znova.
Mesto, kde sú
pochovaní moji predkovia,
leží v troskách
a jeho brány pohltil oheň.
Nehemiáš, o čo ide?
Hovor otvorene.
Čo potrebuješ?
Okamžite som sa
pomodlil k Bohu nebies.
Ak to uznáš za vhodné
a ak si tvoj sluha získal tvoju priazeň,
pošli ma do Judska, do mesta,
kde sú pochovaní moji predkovia,
aby som ho vystaval.
Môžeš ísť.
Jehova bol s nami.
Nehemiáš sa ihneď
pokorne pomodlil k Jehovovi,
pravému zdroju odvahy.
Vlastne sa modlil opakovane
počas svojej služby
a Jehova požehnal jeho úsilie.
Prvé poučenie, ktoré si môžeme vziať:
V ťažkých časoch sa možno
rýchlo obraciame na Jehovu.
Ale čo ak ide všetko dobre?
Spoliehame sa na Jehovu aj vtedy?
Alebo sme spokojní
sami so sebou a hovoríme si:
„Teraz sa mi celkom darí.
Viem, že je ešte treba
vykonať veľa práce,
ale slúžim Jehovovi už veľa rokov.
Svoj diel som urobil.
Teraz môže niekto iný“?
Požehná Jehova taký postoj?
Nebolo by oveľa lepšie
modliť sa k Jehovovi,
prosiť ho o odvahu a radosť,
aby sme sa mohli v službe preňho
aj naďalej namáhať?
Možno budete prekvapení,
aké dvere vám Jehova otvorí.
Keď Nehemiáš prišiel do Jeruzalema,
nedával iba príkazy.
V Biblii sa píše, že denne
pracoval s ďalšími Izraelitmi
„od svitania, až kým nevyšli hviezdy“.
Keď budeme aj my
prejavovať obetavého ducha,
Jehova nám dá potrebnú silu,
aby sme urobili to, čo je dôležité.
Izraeliti dokončili
obnovu hradieb už za 52 dní.
To bol obdivuhodný výkon,
najmä vzhľadom na trvalý odpor.
Najskôr prišiel v podobe posmechu.
Potom sa odporcovia
vyhrážali, že zaútočia.
Na severe boli Samaritáni,
na východe Ammónci,
na juhu Arabi a na západe Ašdóďania.
Jeruzalem bol obkolesený nepriateľmi.
Nehemiáš sa mohol cítiť ako v pasci
a poddať sa strachu.
Čo urobil?
Nuž čo zvyčajne v takej situácii robil?
Sám odpovedá:
„Modlili sme sa k nášmu Bohu.“
Potom Nehemiáš posilnil ľud slovami:
„Nebojte sa ich. Pamätajte na Jehovu,
ktorý je veľký a vzbudzuje bázeň.“
A tak pokračovali v práci.
Keď Nehemiášovi nepriatelia videli,
že otvorené hrozby nepomáhajú,
vzdali sa?
Nie. Uchýlili sa k iným formám odporu.
Skúšali tri rôzne úskoky,
aby odviedli Nehemiáša od práce.
Všimli ste si ich?
Pozrime si znova video.
Požiadali Nehemiáša,
aby sa s nimi stretol na polceste.
Povedz Nehemiášovi:
„Príď, dajme si schôdzku
na údolnej rovine Onó.“
Chcú ma vylákať
z Jeruzalema a ublížiť mi.
Šírili klamstvá.
Gešem, je čas použiť tvoj plán.
Tobiáš, napíš mu:
„Medzi národmi kolujú správy,
a hovorí to aj Gešem,
že ty a ostatní Židia plánujete vzburu.
Preto staviaš hradby.“
A použili zradcu,
ktorý sa snažil Nehemiáša oklamať.
Prídu ťa zabiť! Túto noc.
Musíme ísť rýchlo
do chrámu a zavrieť sa tam.
Šemajah, mal by človek ako ja utekať?
Ty mi nerozumieš.
Nie. Veď by to zneistilo celý národ.
Jedine tam sa môžeš skryť.
Okrem toho, ja nie som kňaz.
Keby som vošiel do chrámu,
mali by dôvod zabiť ma.
Nepôjdem tam.
To nie je dobrá voľba, Nehemiáš.
Už chápem!
Nahovorili ťa Tobiáš a Sanballat.
Je to tak, ty pokrytec?
Kiež Jehova odplatí im
aj všetkým falošným prorokom,
ktorí ma chceli zastrašiť.
Poď Chanani, máme prácu.
Tri úskoky, tri neúspechy.
Takže druhé poučenie:
Podobne ako Nehemiáš,
aj my môžeme zažiť pokusy odporcov
zastaviť nás
v našej vernej službe Jehovovi.
Niektorí chcú, aby sme sa, takpovediac,
s nimi stretli na polceste.
Môžu nás presviedčať, že ak budeme
slúžiť Jehovovi menej horlivo,
môžeme sa usilovať aj o svetské ciele.
No keďže Božie Kráľovstvo
je u nás na prvom mieste,
môžeme byť ako Nehemiáš
a odmietneme kompromis.
Vieme, kam smeruje tento svet.
Odporcovia o nás šíria
aj falošné obvinenia.
V niektorých krajinách
nás označujú za hrozbu pre štát.
Niektoré obvinenia
boli na súde úspešne vyvrátené.
No bez ohľadu na výsledok veríme,
že Jehova bude viesť
záležitosti podľa svojej vôle.
Odpor môže prísť aj od ľudí,
ktorí sa tvária, že slúžia Jehovovi.
Tak ako jeden Žid
sa snažil naviesť Nehemiáša,
aby porušil Boží zákon,
a tak si zachránil život,
aj bývalí svedkovia sa nás môžu
snažiť navádzať na kompromis.
No my odmietame
odpadlíkov, lebo vieme,
že život si nezachránime
porušením Božích zákonov,
ale ich dodržiavaním.
Nehemiáš sa nikdy
nedal chytiť do pasce.
Prečo?
Lebo bol
taký inteligentný?
Nie! Bolo to preto,
lebo sa spoliehal na Jehovu
a Jehova mu dal múdrosť potrebnú
na to, aby rozpoznal ich podvody.
Keď boli hradby hotové,
Nehemiáš na istý čas odišiel.
Ale čo našiel, keď sa vrátil?
Pravé uctievanie
nielenže neprekvitalo,
ale sotva prežívalo.
Ako sa asi cítil po tom všetkom,
čo urobil pre ľud,
aby ich naučil dôverovať Jehovovi?
Skúste si to predstaviť.
Mohol si povedať:
„Je po všetkom. Končím.
Nech to rieši niekto iný,“
a odísť.
No urobil to?
Pozrime sa.
Prečo ste aj s vládcami 
zanedbali Boží dom?
Ty spolu s nimi, vypracte to
a vráťte späť náčinie.
Poznáte Zákon.
Práca, obchod
sú v sabat zakázané. Choďte!
Neprisahal si, že si nevezmeš
niekoho, kto neslúži Jehovovi?
Prečo si potom nedodržal
Jehovov príkaz a vlastný sľub?
Pozri, Eljašibov vnuk
si vzal za ženu cudzinku,
dcéru Sanballata.
Nebudete dávať svoje dcéry ich synom
a nebudete brať
ich dcéry pre svojich synov!
Poškvrnil si kňazský úrad!
Nesmieš už slúžiť ako kňaz
ani zostať v Jeruzaleme.
Trvalo to istý čas, ale pravé uctievanie
Jehovu bolo obnovené.
Nehemiáš to nevzdal, však?
Nie, vytrvalo
konal svoju úlohu.
Prečo?
Pamätal na to, čo je preňho
hlavným zdrojom radosti.
Spomínate si, čo to bolo?
Neboli to výsledky jeho práce
ani ochrana,
ktorú poskytovali hradby,
či to, čo robili iní.
Odkiaľ pramení pravá radosť?
Nehemiáš sám hovorí:
„Radosť, ktorú dáva Jehova,
je vašou pevnosťou.“
A to je tretie poučenie pre nás:
Napriek ťažkostiam a neúspechom
môžeme cítiť radosť,
lebo pravá radosť pramení
z dobrého vzťahu s Jehovom.
Nehemiáš bol človek, ako sme my.
Jehova mu nezjavil svoju moc
nadprirodzeným spôsobom
ako Mojžišovi a Jozuovi.
Tak čo mu pomáhalo?
Bola to modlitba,
silná viera a úplná dôvera.
To mu pomáhalo.
A niet pochýb, že Jehova
aktívne Nehemiáša viedol
a žehnal jeho úsilie.
Nám dnes pomáha to isté.
Modlite sa k Jehovovi,
majte v neho vieru a dôverujte,
že požehná vaše obetavé úsilie.
Jehova dal Nehemiášovi odvahu,
silu, múdrosť a vytrvalosť,
aby splnil svoju úlohu.
A to isté urobí aj pre vás.


-