JW subtitle extractor

Zažili ste už niekedy krivdu
alebo nespravodlivosť?
Stalo sa vám, že vás niekto
riadne nahneval?
Určite áno.
Keď sa to stane niekomu,
kto nepozná biblickú pravdu,
zvyčajne reaguje
veľmi podráždene.
Snaží sa to tomu druhému
vrátiť, pomstiť sa mu.
My však vieme,
že Jehova všetko vidí
a v správny čas
dá veci do poriadku.
Je múdre, keď dbáme
na Ježišove slová:
„Šťastní sú mierni“
a „tí, ktorí prinášajú pokoj.“
V Biblii sa píše o jednom mužovi,
ktorý si dokázal zachovať
pokoj a miernosť
aj za náročných okolností.
A to opakovane.
Nesnažil sa druhým pomstiť,
ale snažil sa riešiť
napäté situácie pokojne.
Kto je tým mužom?
Je to Jakob.
Jakob sa veľa naučil v tomto ohľade
od svojho otca Izáka.
Raz bol v krajine veľký hlad.
Izák sa presťahoval
aj s rodinou do Geráru.
Vládcom krajiny
bol filištínsky kráľ Abimelech.
Prečítajme si o tom, aké problémy
tam vznikli a ako ich Izák riešil.
Sledujme teraz v Biblii
čítanie od 1. Mojžišovej 26:12.
„A Izák v tej krajine zasial semeno
a v tom roku zožal stonásobnú úrodu,
lebo Jehova ho žehnal.
Zbohatol, darilo sa mu čoraz viac,
až bol veľmi bohatý.
Nadobudol stáda oviec
a dobytka a veľa služobníctva
a Filištínci mu začali závidieť.
A všetky studne, ktoré kedysi vykopali
sluhovia jeho otca Abraháma,
Filištínci zasypali zeminou.
Vtedy Abimelech povedal Izákovi:
‚Odíď odtiaľto, lebo si sa stal
oveľa mocnejším ako my.‘
A tak odtiaľ Izák odišiel,
utáboril sa v údolí Gerár a býval tam.
A Izák znovu vykopal studne, ktoré
vykopali sluhovia jeho otca Abraháma,
ale ktoré Filištínci
po Abrahámovej smrti zasypali.
A nazval ich tak,
ako ich nazval jeho otec.
Keď Izákovi sluhovia kopali v údolí,
našli studňu s pitnou vodou.
A gerárski pastieri sa začali hádať
s Izákovými pastiermi a hovorili:
‚To je naša voda!‘
A tak Izák nazval studňu Esek,
lebo sa s ním hádali.
Vykopali inú studňu
a aj o ňu vznikla hádka.
Preto ju nazval Sitna.
Odišiel odtiaľ a vykopal ďalšiu studňu,
ale o ňu sa už nehádali.
Nazval ju Rechobót a povedal:
‚Teraz nám Jehova dal veľa miesta,
aby sme mohli mať mnoho potomkov.‘
Izák odtiaľ odišiel do Beer-Šeby.
V tú noc sa mu zjavil Jehova
a povedal mu:
‚Ja som Boh tvojho otca Abraháma.
Neboj sa, lebo som s tebou.
Požehnám ťa a dám ti veľa potomkov
kvôli svojmu služobníkovi Abrahámovi.‘“
Filištínci, podnecovaní závisťou,
zasypávali všetky studne,
ktoré Abrahám vykopal.
A kráľ prikázal Izákovi,
aby sa z krajiny vysťahoval.
Ako na to Izák zareaguje?
Možno ho niektorí presviedčajú,
aby neodišiel.
Možnože mu hovoria
niečo v zmysle:
„Veď si nič zlé neurobil.
Jehova sľúbil tebe
a tvojim potomkom,
že raz budete
vlastniť túto krajinu.
Nemáš sa čoho báť,
máš dosť služobníkov
a sú silnejší ako Filištínci.
Konečne sa im môžeš pomstiť za to,
že ti zakopávali studne.“
Ako by ste na Izákovom mieste
reagovali vy?
Izák sa rozhodol
riešiť situáciu pokojne.
Rozhodol sa, že sa presťahuje.
To nebolo vôbec ľahké.
Izák mal veľa služobníctva
a veľké stáda oviec a dobytka.
Pripravil si pôdu, zasial obilie
a jeho polia bohato zarodili.
Napriek tomu Izák
všetko zanechal a opustil krajinu.
Skončili sa tým
Izákove ťažkosti?
Ani zďaleka!
Tam, kde prišiel, jeho sluhovia
začali kopať studne a našli vodu.
No pastieri, ktorí tam žijú, mu hovoria:
„To je naša voda!“
A tak Izák dáva kopať
ďalšiu studňu,
ale aj na túto studňu
si nárokujú miestni pastieri.
A Izák opäť
nesnaží sa s nimi bojovať,
ale presťahuje sa
a nakoniec nájde miesto,
kde môžu pokojne bývať.
Jakob videl, že keď Izák
udržiaval pokojné vzťahy,
viedlo to k dobrým výsledkom.
A vedel tiež, že Jehova
takéto konanie vždy požehná.
Poučenie?
Rodičia, nikdy nepodceňujte,
aký silný vplyv môže mať
váš dobrý príklad pri výchove detí.
Jakob mal dvojča, Ezaua.
Keď sa narodili,
prvý prišiel na svet Ezau.
Ale aj napriek tomu,
že bol prvorodený,
Jehova predpovedal, že starší, Ezau,
bude slúžiť mladšiemu, Jakobovi.
Jehova predvídal, akú osobnosť
bude mať každý z nich.
A vedel, že Ezau si nebude vážiť
svoje duchovné dedičstvo.
A to sa prejavilo, keď Ezau predal
svoje právo prvorodeného
za misku dusenej šošovice.
Dokonca bol ochotný to odprisahať.
Ale nešlo len o právo prvorodeného.
Tým, že predal toto právo,
automaticky sa zriekol
aj svojho duchovného požehnania,
ktoré mal dostať
ako prvorodený syn.
Uplynulo veľa rokov.
Izák zostarol, a tak sa rozhodne,
že požehná svojho prvorodeného.
Možno nevie, že jeho prvorodený
predal svoje právo,
ale v každom prípade povie svojmu
synovi Ezauovi, že ho chce požehnať.
Najprv ho požiada, aby pripravil
chutné jedlo z čerstvo ulovenej diviny.
Tento rozhovor si vypočuje aj Rebeka,
matka Ezaua a Jakoba.
Presvedčí Jakoba, aby šiel za otcom,
kým sa jeho brat vráti
a predstieral, že je Ezau.
Plán sa vydarí.
Izák nevedomky požehná Jakoba.
Keď sa to Ezau dozvedel, rozzúril sa.
Prečítajme si o tom správu,
ktorá začína v 1. Mojžišovej 27:41.
„A Ezau znenávidel Jakoba
pre požehnanie, ktoré mu dal jeho otec,
a hovoril si:
‚Blíži sa obdobie smútku
za mojím otcom.
Potom svojho brata Jakoba zabijem.‘
Keď Rebeke oznámili,
čo zamýšľa jej starší syn Ezau,
hneď si dala zavolať
svojho mladšieho syna Jakoba
a povedala mu:
‚Tvoj brat Ezau
sa ti chce pomstiť, chce ťa zabiť.
Teraz ma počúvaj, syn môj:
Zober sa a uteč
k môjmu bratovi Lábanovi do Cháranu.
Zostaň uňho nejaký čas,
kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata,
kým ho neprejde hnev
a nezabudne, čo si mu urobil.
Potom po teba pošlem a vrátiš sa.
Prečo by som vás oboch
mala stratiť v jeden deň?‘
Potom Rebeka hovorila Izákovi:
‚Sprotivil sa mi život pre tie Chetitky.
Ak si aj Jakob zoberie za ženu jednu
z Chetitiek, ktoré žijú v tomto kraji,
už sa mi ani nebude chcieť žiť.‘
Izák si zavolal Jakoba,
požehnal ho a prikázal mu:
‚Nevezmeš si manželku
spomedzi Kanaánok.
Choď do Páddan-Aramu,
do domu svojho starého otca Betuela,
a vezmi si manželku
z dcér matkinho brata Lábana.
Všemohúci Boh ťa požehná,
urobí ťa plodným a dá ti veľa potomkov
a staneš sa veľkým národom.
A tebe a tvojim potomkom
dá Abrahámovo požehnanie,
aby si si podmanil krajinu,
v ktorej bývaš ako cudzinec
a ktorú Boh dal Abrahámovi.‘
Potom Izák poslal Jakoba preč
a on odišiel do Páddan-Aramu k Lábanovi,
synovi Aramejca Betuela, bratovi Rebeky,
ktorá bola matkou Jakoba a Ezaua.“
Jakobovi jeho rodičia prikazujú,
aby šiel k svojmu strýkovi Lábanovi
a tam si našiel manželku.
Samozrejme, ide hlavne o to,
aby bol ochránený pred Ezauom.
Spomínate si, ako Izák
riešil konflikt s Filištíncami?
Ako sme videli, nech robil čokoľvek,
nikdy neboli spokojní.
Čo teda Izák vtedy urobil?
Odsťahoval sa odtiaľ.
V podobnej situácii
sa teraz ocitol Jakob.
Jeho brat Ezau
kypí zlosťou proti nemu.
Čo urobí Jakob?
Aj on odchádza.
Nie je to ľahké, lebo musí
odísť z domu, od svojej rodiny
a dlho cestovať
do vzdialenej krajiny.
Jakob sa mohol rozhodnúť,
že nikam nepôjde.
Veď má právo prvorodeného.
Mohol protirečiť svojim rodičom:
„Veď ja už nie som dieťa.
Mám 77 rokov!“
Ale Jakob to neurobil.
Ako ukazuje biblická správa,
Jakob poslúchol
svojich rodičov a odišiel.
Čo sa z toho učíme?
Ak sa ocitneme v situácii,
ktorú nie je možné pokojne vyriešiť,
možno nebudeme musieť utiecť,
aby sme si zachránili život.
Ale sú situácie,
keď to najmúdrejšie,
čo môžeme
v danej situácii urobiť, je odísť.
V Prísloviach 17:14 čítame:
„Začiatok hádky je,
ako keď sa trhá hrádza.
Preto odíď skôr,
ako vypukne hádka.“
Jakob sa teda vybral
k svojmu strýkovi.
Cestou sa mu vo sne zjavil Jehova
a sľubuje mu, že ho bude
podporovať a chrániť.
To však neznamená,
že Jakob nebude zažívať ťažkosti.
Po dlhej ceste nakoniec
príde k Lábanovi.
Časom Jakob opäť zažíva situáciu,
v ktorej sa jasne ukáže,
že Jakob sa veľmi usiluje o pokoj.
Prečítajme si o tom správu
od 1. Mojžišovej 29:16.
„Lában mal dve dcéry.
Staršia sa volala Lea
a mladšia sa volala Ráchel.
Lea nemala iskru v očiach,
kým Ráchel bola veľmi príťažlivá
a krásna žena.
Keďže Jakob sa zamiloval
do Ráchel, povedal:
‚Budem ti slúžiť sedem rokov
za tvoju mladšiu dcéru Ráchel.‘
Lában odpovedal:
‚Radšej ju dám tebe
ako niekomu inému.
Zostaň u mňa.‘
A Jakob slúžil za Ráchel
sedem rokov,
ale pripadalo mu to
len ako niekoľko dní,
lebo ju veľmi miloval.
Potom Jakob povedal Lábanovi:
‚Moja služba sa skončila.
Daj mi moju manželku,
aby sme spolu mohli začať žiť.‘
A tak Lában zvolal
všetkých ľudí z okolia a urobil hostinu.
Ale večer vzal svoju dcéru Leu
a priviedol ju k Jakobovi,
aby s ňou mal styk.
A dal svojej dcére Lei
svoju slúžku Zilpu.
Ráno Jakob uvidel,
že je pri ňom Lea.
‚Čo si mi to urobil?!‘
povedal Lábanovi.
‚Či som u teba neslúžil za Ráchel?
Prečo si ma podviedol?‘
Lában mu odpovedal:
‚U nás nie je zvykom,
aby sa mladšia dcéra
vydávala skôr ako staršia.
Venuj sa tento svadobný týždeň Lei.
Potom dostaneš aj tú mladšiu,
ale musíš mi odslúžiť
ďalších 7 rokov.‘
Jakob súhlasil.
Venoval sa ten týždeň Lei
a potom mu Lában dal za manželku
svoju dcéru Ráchel.
A Lában dal Ráchel
svoju slúžku Bilhu.“
Jakob bol oprávnene nahnevaný.
S Lábanom sa dohodli,
že keď mu odpracuje 7 rokov,
dá mu za manželku Ráchel.
Po 7 rokoch teda bola svadba,
ale Lában ho oklamal.
Žena, ktorá je zahalená
a ktorú dostane, nie je Ráchel.
Viete si predstaviť,
aký musel byť Jakob šokovaný?
No namiesto toho,
aby si Lában chybu priznal,
začne sa vyhovárať.
Ako sa s tým Jakob vyrovná?
Prišlo mu na um,
že Jehova možno tú vec pripustil,
aby sa uskutočnil jeho zámer
a aby bolo jeho potomstva
„ako prachu zeme“?
To nevieme.
Lea porodila Jakobovi
nakoniec 6 synov.
Okrem iného Júdu a Léviho,
ktorí sa stali hlavami
najvýznamnejších rodov v Izraeli.
To samozrejme
Jakob vtedy nemohol vedieť.
Ale Jakob v záujme zachovania pokoja,
prijme Leu za manželku
a je ochotný vyhovieť
nehoráznej požiadavke Lábana,
aby pracoval pre neho
ďalších 7 rokov za Ráchel.
Čo sa z toho učíme?
Aj my sme sklamaní,
keď druhí nedodržia svoje slovo.
Ale sme schopní, tak ako Jakob,
úprimne odpustiť tomu, kto nám ukrivdil
a obnoviť s ním pokojné vzťahy?
Jakob slúži Lábanovi 14 rokov
za svoje 2 manželky.
A potom mu slúži ešte ďalších 6 rokov,
aby mohol mať svoje vlastné stáda.
Napokon na Jehovov pokyn
Jakob zhromažďuje
svoju rodinu a svoje stáda
a bez toho, aby Lábana informoval,
vyberie sa na cestu domov.
Keď sa to Lában dozvie,
veľmi sa nahnevá.
Ženie sa za ním a dostihne ho.
Situácia je vyhrotená a hrozí konflikt.
Predstavme si tú situáciu:
Jakob sa utáboril v hornatej oblasti.
Možno je skoro ráno.
Vzduch je ešte chladný a naplnený
pachmi a zvukmi rôznych zvierat:
sú tam ovce, osly a ťavy.
Služobníci sa starajú o zvieratá
a pripravujú ich na celodennú cestu.
Ale zrazu, v tábore je poplach!
Lában a jeho ozbrojení muži
dostihli tábor.
Pricválali na ťavách a zosadli.
To nevyzerá na priateľskú návštevu.
Muži sú pripravení
okamžite reagovať na Lábanov rozkaz.
Zo všetkých strán
pribehujú Jakobovi sluhovia.
Všetci uprene hľadia na Jakoba
a Lábana, ktorí sa hádajú.
Predchádzajúcu noc
Jehova vo sne varoval Lábana,
aby si dával pozor,
ako sa bude rozprávať s Jakobom.
No aj tak, Lában
je rozhnevaný a agresívny.
Lában vyčíta Jakobovi 2 veci.
Po prvé: „Ako si sa opovážil ma oklamať?
Prečo si uniesol moje dcéry
ako vojnové zajatkyne?
Prečo si tajne odišiel a oklamal ma?
Prečo si mi nepovedal, že chceš odísť?“
Je jasné, prečo to Jakob neurobil.
Preto mu povedal:
„Urobil som to preto,
lebo som sa bál,
že by si mi mohol
násilím vziať svoje dcéry.“
Lában tiež vyčíta Jakobovi,
že mu ukradol domácich bohov.
Ráchel naozaj ukradla týchto bohov,
ale Jakob vôbec netuší, že to urobila.
Lában všetko prehľadá,
ale svojich bohov nenájde.
Jakob sa teraz začne obhajovať.
Pozrime sa na to do 1. Mojžišovej,
31. kapitoly, od 36. verša.
„Vtedy sa Jakob rozhneval
a začal Lábanovi vyčítať:
‚Čím som sa previnil?
Za aký hriech
ma tak prenasleduješ?
Prehľadal si všetok môj majetok.
Koľko svojich vecí si našiel?
Polož to sem pred mojich a tvojich
príbuzných a nech nás rozsúdia.
Dvadsať rokov som bol u teba.
Tvoje ovce a kozy nikdy nepotratili
a nikdy som nejedol
barany z tvojho stáda.
Keď nejaké zviera roztrhala divá zver,
nepriniesol som ti ho.
Sám som uhradil škodu.
Ak nejaké zviera ukradli, či vo dne,
alebo v noci, žiadal si náhradu odo mňa.
Vo dne ma trápila horúčava, v noci chlad
a často som ani oka nezažmúril.
Takto som slúžil v tvojom dome 20 rokov.
Štrnásť rokov som ti slúžil
za tvoje dve dcéry
a šesť rokov za tvoje stádo.
Za ten čas si mi
desaťkrát zmenil mzdu.
Keby Boh môjho otca,
Boh Abraháma
a Boh, ktorého sa bojí Izák,
nebol so mnou,
bol by si ma poslal preč
s prázdnymi rukami.
Ale Boh videl moje trápenie
a ťažkú prácu,
a preto ťa dnes v noci pokarhal.‘
Lában odpovedal Jakobovi:
‚Tieto ženy sú moje dcéry,
tieto deti sú moje vnúčatá
a toto sú moje stáda.
Všetko, čo tu vidíš,
je moje a mojich dcér.
Ako by som mohol ublížiť im
alebo deťom, ktoré sa im narodili?
Poď, uzatvorme zmluvu
a bude svedectvom
medzi mnou a tebou.‘
Vtedy Jakob vzal kameň
a vztýčil ho ako pamätník.
A svojim príbuzným povedal:
‚Nazbierajte kamene.‘
A tak nazbierali kamene,
navŕšili ich na hromadu
a potom pri tej hromade jedli.
Lában ju pomenoval Jegar-Sahaduta
a Jakob ju nazval Galéd.
Lában povedal:
‚Táto hromada je dnes svedkom
medzi mnou a tebou.‘
Preto ju pomenoval Galéd
a tiež Strážna veža, lebo povedal:
‚Nech Jehova stráži mňa a teba,
keď budeme ďaleko od seba.
Keby si zle zaobchádzal
s mojimi dcérami
alebo by si si vzal
ďalšie manželky, pamätaj:
hoci by to nevidel nijaký človek,
videl by to Boh,
ktorý je naším svedkom.‘
A Lában dodal:
‚Tu je táto hromada kamenia
a tu je pamätník,
ktorý som vztýčil ako znamenie zmluvy
medzi mnou a tebou.
Táto hromada
i tento pamätník sú svedkami,
že za ne neprejdem,
aby som ti uškodil,
a ani ty za ne neprejdeš,
aby si uškodil mne.
Nech nás súdi Abrahámov Boh
a Náchorov Boh, Boh ich otca.‘
A Jakob prisahal na Boha,
ktorého sa bál jeho otec Izák.
Potom Jakob obetoval na vrchu obeť
a pozval svojich príbuzných,
aby sa najedli.
Jedli teda a prenocovali tam.
Skoro ráno Lában vstal,
pobozkal svoje vnúčatá
a dcéry a požehnal ich.
Potom odišiel
a vrátil sa domov.“
Jakob slúžil verne Lábanovi 20 rokov,
a to i napriek tomu,
že ho Lában klamal a podvádzal.
Lában si to nepriznal.
Namiesto toho klame a hovorí,
že všetok Jakobov majetok
v skutočnosti patrí jemu.
Nakoniec Lában navrhuje,
aby uzavreli zmluvu pokoja,
ktorá má zaručiť pokojné vzťahy
medzi oboma rodinami.
Lábanovi však v skutočnosti
nejde o pokoj.
Ide mu skôr o to,
aby si Jakob po Lábanovej smrti
nemohol nárokovať na časť dedičstva
pomocou ukradnutých bohov
a tak ukrátiť jeho synov
o časť dedičstva.
Jakob súhlasí
a tak sa atmosféra upokojí
bez toho, aby došlo k násilnostiam.
Je zriadený tiež pomník,
ktorý je svedectvom dohody o pokoji.
Aj keď si Jakob
veľa toho vytrpel od Lábana,
súhlasil s tým,
aby uzavreli zmluvu o pokoji
a neprechováva voči nemu hnev,
ani netúži po pomste.
Jakob úspešne zvládol tento problém,
ale na obzore je už ďalší problém.
Jakob vyslal k svojmu bratovi poslov.
Informujú ho, že Jakob sa vracia domov
a veľmi túži po jeho priazni.
Keď sa posli vrátia k Jakobovi,
povedia mu, že Ezau mu ide oproti
a s ním 400 ozbrojených mužov.
No nazdar!
Hnevá sa naňho ešte Ezau?
Je pochopiteľné, že Jakob sa zľakol.
Nechce bojovať so svojím bratom.
Pozrime sa spolu, čo Jakob urobil.
Čítajme ďalej 1. Mojžišovu,
32. kapitolu, od 13. verša.
„A prenocoval tam.
Potom zo svojho majetku pripravil
pre svojho brata Ezaua tento dar:
200 kôz a 20 capov,
200 oviec a 20 baranov,
30 tiav s mláďatami,
40 kráv a 10 býkov,
20 oslíc a 10 oslov.
Jednotlivé stáda zveril
svojim sluhom a povedal im:
‚Choďte predo mnou a medzi stádami
nechávajte určitý odstup.‘
A prvému prikázal:
‘Keď stretneš môjho brata Ezaua
a spýta sa ťa: „Čí si sluha?
Kam ideš a komu patrí to stádo?“,
povieš mu: „Tvojmu sluhovi Jakobovi.
Toto je dar, ktorý posiela
môjmu pánovi Ezauovi,
a on sám ide za nami.“‘
A druhému i tretiemu sluhovi
a všetkým, ktorí hnali stáda, prikázal:
‚To isté povedzte Ezauovi aj vy,
keď ho stretnete.
Povedzte tiež:
„Tvoj sluha Jakob ide za nami.“‘
Lebo Jakob si hovoril:
‚Udobrím si ho darom,
ktorý pošlem pred sebou,
a keď sa potom stretneme,
azda ma prijme priateľsky.‘“
Jakob túži mať
pokojné vzťahy s Ezauom
a tak mu posiela
štedrý dar na udobrenie –
stovky zvierat.
Bol Jakob slaboch?
Bál sa postaviť
svojmu bratovi na odpor?
Určite nie!
Krátko pred tým,
ako sa mal stretnúť s Ezauom,
Jakob až do úsvitu zápasil s anjelom.
Chcel dostať ďalšie uistenie
od Jehovu, že ho požehná.
No pozrime sa teraz, ako dopadne
stretnutie medzi Jakobom a Ezauom.
Čítajme ďalej od 1. Mojžišovej 33:1.
„Jakob sa rozhliadol
a uvidel prichádzať Ezaua so 400 mužmi.
Preto rozdelil deti medzi Leu,
Ráchel a dve slúžky.
Dopredu dal slúžky a ich deti,
za ne Leu a jej deti
a dozadu dal Ráchel a Jozefa.
Sám išiel pred nimi,
a ako sa približoval k svojmu bratovi,
sedemkrát sa poklonil až k zemi.
Ezau sa mu rozbehol v ústrety,
objal ho a pobozkal
a obaja sa rozplakali.
Keď Ezau zdvihol zrak
a uvidel ženy a deti, spýtal sa:
‚Kto sú títo s tebou?‘
Jakob odpovedal:
‚Deti, ktorými Boh
obdaril tvojho sluhu.‘
Vtedy pristúpili slúžky
so svojimi deťmi a poklonili sa,
potom pristúpila Lea
so svojimi deťmi a poklonili sa
a nakoniec pristúpil
Jozef s Ráchel a poklonili sa.
Ezau sa spýtal:
‚Prečo si poslal
všetkých tých ľudí a zvieratá?‘
‚Aby som získal priazeň
svojho pána,‘
odpovedal Jakob.
Ezau mu na to povedal:
‚Ja mám všetkého dosť, brat môj.
Len si nechaj, čo je tvoje.‘
‚Nie, prosím,‘
povedal Jakob.
‚Ak som získal tvoju priazeň,
prijmi odo mňa tento dar.
Lebo keď som videl tvoju tvár,
akoby som videl Božiu tvár,
pretože si ma prijal láskavo.
Vezmi si, prosím, tento dar,
ktorý som ti priniesol,
lebo Boh mi prejavil priazeň
a mám všetko, čo potrebujem.‘
A toľko naňho naliehal, až si to vzal.“
Aký radostný výsledok!
Namiesto hnevu a hádok,
radostné zvítanie.
Obaja bratia plačú od dojatia
a objímajú sa.
Jakobovi sa podarilo
obnoviť pokojné vzťahy.
Ako to dokázal?
Modlil sa a potom konal
v súlade so svojimi modlitbami.
Poslal Ezauovi dar, prejavil mu úctu,
dokonca ho nazval svojím pánom
a sedemkrát sa mu poklonil.
Čo sa z toho učíme?
Tento príbeh
je názornou ukážkou toho,
ako ďaleko by sme
mali byť ochotní ísť,
keď chceme s našimi bratmi
udržiavať pokojné vzťahy.
Jakob nás učí veľa o tom,
čo všetko môžeme urobiť v záujme pokoja.
Keď ho Ezau ohrozoval, radšej odišiel.
Aj keď ho Lában podviedol,
a dal mu Leu namiesto Ráchel,
podriadil sa.
Aj keď ho neskôr
Lában naháňal a krivo obvinil,
Jakob bol ochotný
uzavrieť s ním zmluvu o pokoji.
A keď sa mal po rokoch
stretnúť s Ezauom, poslal mu dary.
A pritom Jakob v žiadnej
z týchto situácií neurobil niečo,
za čo by sa mal ospravedlňovať.
Počas celého života
Jakob dokazoval, že miluje pokoj.
Spoliehal sa na Jehovu
a Jehova mu pomáhal.
Nikdy Jakoba neopustil
a tešil sa z toho, keď videl,
ako sa usiluje o pokoj.
Ak sa aj my tak ako Jakob
usilujeme o pokoj s druhými,
aj napriek tomu,
že nám možno niekto krivdí,
alebo nás prenasleduje,
či už ide o malé skúšky
alebo veľké skúšky,
ani nás Jehova nikdy neopustí.
A požehná nás
tak ako požehnal Jakoba,
ktorý miloval pokoj.

Jakob – muž, ktorý miloval pokoj
- 

Jakob – muž, ktorý miloval pokoj

Zažili ste už niekedy krivdu
alebo nespravodlivosť?
Stalo sa vám, že vás niekto
riadne nahneval?
Určite áno.
Keď sa to stane niekomu,
kto nepozná biblickú pravdu,
zvyčajne reaguje
veľmi podráždene.
Snaží sa to tomu druhému
vrátiť, pomstiť sa mu.
My však vieme,
že Jehova všetko vidí
a v správny čas
dá veci do poriadku.
Je múdre, keď dbáme
na Ježišove slová:
„Šťastní sú mierni“
a „tí, ktorí prinášajú pokoj.“
V Biblii sa píše o jednom mužovi,
ktorý si dokázal zachovať
pokoj a miernosť
aj za náročných okolností.
A to opakovane.
Nesnažil sa druhým pomstiť,
ale snažil sa riešiť
napäté situácie pokojne.
Kto je tým mužom?
Je to Jakob.
Jakob sa veľa naučil v tomto ohľade
od svojho otca Izáka.
Raz bol v krajine veľký hlad.
Izák sa presťahoval
aj s rodinou do Geráru.
Vládcom krajiny
bol filištínsky kráľ Abimelech.
Prečítajme si o tom, aké problémy
tam vznikli a ako ich Izák riešil.
Sledujme teraz v Biblii
čítanie od 1. Mojžišovej 26:12.
„A Izák v tej krajine zasial semeno
a v tom roku zožal stonásobnú úrodu,
lebo Jehova ho žehnal.
Zbohatol, darilo sa mu čoraz viac,
až bol veľmi bohatý.
Nadobudol stáda oviec
a dobytka a veľa služobníctva
a Filištínci mu začali závidieť.
A všetky studne, ktoré kedysi vykopali
sluhovia jeho otca Abraháma,
Filištínci zasypali zeminou.
Vtedy Abimelech povedal Izákovi:
‚Odíď odtiaľto, lebo si sa stal
oveľa mocnejším ako my.‘
A tak odtiaľ Izák odišiel,
utáboril sa v údolí Gerár a býval tam.
A Izák znovu vykopal studne, ktoré
vykopali sluhovia jeho otca Abraháma,
ale ktoré Filištínci
po Abrahámovej smrti zasypali.
A nazval ich tak,
ako ich nazval jeho otec.
Keď Izákovi sluhovia kopali v údolí,
našli studňu s pitnou vodou.
A gerárski pastieri sa začali hádať
s Izákovými pastiermi a hovorili:
‚To je naša voda!‘
A tak Izák nazval studňu Esek,
lebo sa s ním hádali.
Vykopali inú studňu
a aj o ňu vznikla hádka.
Preto ju nazval Sitna.
Odišiel odtiaľ a vykopal ďalšiu studňu,
ale o ňu sa už nehádali.
Nazval ju Rechobót a povedal:
‚Teraz nám Jehova dal veľa miesta,
aby sme mohli mať mnoho potomkov.‘
Izák odtiaľ odišiel do Beer-Šeby.
V tú noc sa mu zjavil Jehova
a povedal mu:
‚Ja som Boh tvojho otca Abraháma.
Neboj sa, lebo som s tebou.
Požehnám ťa a dám ti veľa potomkov
kvôli svojmu služobníkovi Abrahámovi.‘“
Filištínci, podnecovaní závisťou,
zasypávali všetky studne,
ktoré Abrahám vykopal.
A kráľ prikázal Izákovi,
aby sa z krajiny vysťahoval.
Ako na to Izák zareaguje?
Možno ho niektorí presviedčajú,
aby neodišiel.
Možnože mu hovoria
niečo v zmysle:
„Veď si nič zlé neurobil.
Jehova sľúbil tebe
a tvojim potomkom,
že raz budete
vlastniť túto krajinu.
Nemáš sa čoho báť,
máš dosť služobníkov
a sú silnejší ako Filištínci.
Konečne sa im môžeš pomstiť za to,
že ti zakopávali studne.“
Ako by ste na Izákovom mieste
reagovali vy?
Izák sa rozhodol
riešiť situáciu pokojne.
Rozhodol sa, že sa presťahuje.
To nebolo vôbec ľahké.
Izák mal veľa služobníctva
a veľké stáda oviec a dobytka.
Pripravil si pôdu, zasial obilie
a jeho polia bohato zarodili.
Napriek tomu Izák
všetko zanechal a opustil krajinu.
Skončili sa tým
Izákove ťažkosti?
Ani zďaleka!
Tam, kde prišiel, jeho sluhovia
začali kopať studne a našli vodu.
No pastieri, ktorí tam žijú, mu hovoria:
„To je naša voda!“
A tak Izák dáva kopať
ďalšiu studňu,
ale aj na túto studňu
si nárokujú miestni pastieri.
A Izák opäť
nesnaží sa s nimi bojovať,
ale presťahuje sa
a nakoniec nájde miesto,
kde môžu pokojne bývať.
Jakob videl, že keď Izák
udržiaval pokojné vzťahy,
viedlo to k dobrým výsledkom.
A vedel tiež, že Jehova
takéto konanie vždy požehná.
Poučenie?
Rodičia, nikdy nepodceňujte,
aký silný vplyv môže mať
váš dobrý príklad pri výchove detí.
Jakob mal dvojča, Ezaua.
Keď sa narodili,
prvý prišiel na svet Ezau.
Ale aj napriek tomu,
že bol prvorodený,
Jehova predpovedal, že starší, Ezau,
bude slúžiť mladšiemu, Jakobovi.
Jehova predvídal, akú osobnosť
bude mať každý z nich.
A vedel, že Ezau si nebude vážiť
svoje duchovné dedičstvo.
A to sa prejavilo, keď Ezau predal
svoje právo prvorodeného
za misku dusenej šošovice.
Dokonca bol ochotný to odprisahať.
Ale nešlo len o právo prvorodeného.
Tým, že predal toto právo,
automaticky sa zriekol
aj svojho duchovného požehnania,
ktoré mal dostať
ako prvorodený syn.
Uplynulo veľa rokov.
Izák zostarol, a tak sa rozhodne,
že požehná svojho prvorodeného.
Možno nevie, že jeho prvorodený
predal svoje právo,
ale v každom prípade povie svojmu
synovi Ezauovi, že ho chce požehnať.
Najprv ho požiada, aby pripravil
chutné jedlo z čerstvo ulovenej diviny.
Tento rozhovor si vypočuje aj Rebeka,
matka Ezaua a Jakoba.
Presvedčí Jakoba, aby šiel za otcom,
kým sa jeho brat vráti
a predstieral, že je Ezau.
Plán sa vydarí.
Izák nevedomky požehná Jakoba.
Keď sa to Ezau dozvedel, rozzúril sa.
Prečítajme si o tom správu,
ktorá začína v 1. Mojžišovej 27:41.
„A Ezau znenávidel Jakoba
pre požehnanie, ktoré mu dal jeho otec,
a hovoril si:
‚Blíži sa obdobie smútku
za mojím otcom.
Potom svojho brata Jakoba zabijem.‘
Keď Rebeke oznámili,
čo zamýšľa jej starší syn Ezau,
hneď si dala zavolať
svojho mladšieho syna Jakoba
a povedala mu:
‚Tvoj brat Ezau
sa ti chce pomstiť, chce ťa zabiť.
Teraz ma počúvaj, syn môj:
Zober sa a uteč
k môjmu bratovi Lábanovi do Cháranu.
Zostaň uňho nejaký čas,
kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata,
kým ho neprejde hnev
a nezabudne, čo si mu urobil.
Potom po teba pošlem a vrátiš sa.
Prečo by som vás oboch
mala stratiť v jeden deň?‘
Potom Rebeka hovorila Izákovi:
‚Sprotivil sa mi život pre tie Chetitky.
Ak si aj Jakob zoberie za ženu jednu
z Chetitiek, ktoré žijú v tomto kraji,
už sa mi ani nebude chcieť žiť.‘
Izák si zavolal Jakoba,
požehnal ho a prikázal mu:
‚Nevezmeš si manželku
spomedzi Kanaánok.
Choď do Páddan-Aramu,
do domu svojho starého otca Betuela,
a vezmi si manželku
z dcér matkinho brata Lábana.
Všemohúci Boh ťa požehná,
urobí ťa plodným a dá ti veľa potomkov
a staneš sa veľkým národom.
A tebe a tvojim potomkom
dá Abrahámovo požehnanie,
aby si si podmanil krajinu,
v ktorej bývaš ako cudzinec
a ktorú Boh dal Abrahámovi.‘
Potom Izák poslal Jakoba preč
a on odišiel do Páddan-Aramu k Lábanovi,
synovi Aramejca Betuela, bratovi Rebeky,
ktorá bola matkou Jakoba a Ezaua.“
Jakobovi jeho rodičia prikazujú,
aby šiel k svojmu strýkovi Lábanovi
a tam si našiel manželku.
Samozrejme, ide hlavne o to,
aby bol ochránený pred Ezauom.
Spomínate si, ako Izák
riešil konflikt s Filištíncami?
Ako sme videli, nech robil čokoľvek,
nikdy neboli spokojní.
Čo teda Izák vtedy urobil?
Odsťahoval sa odtiaľ.
V podobnej situácii
sa teraz ocitol Jakob.
Jeho brat Ezau
kypí zlosťou proti nemu.
Čo urobí Jakob?
Aj on odchádza.
Nie je to ľahké, lebo musí
odísť z domu, od svojej rodiny
a dlho cestovať
do vzdialenej krajiny.
Jakob sa mohol rozhodnúť,
že nikam nepôjde.
Veď má právo prvorodeného.
Mohol protirečiť svojim rodičom:
„Veď ja už nie som dieťa.
Mám 77 rokov!“
Ale Jakob to neurobil.
Ako ukazuje biblická správa,
Jakob poslúchol
svojich rodičov a odišiel.
Čo sa z toho učíme?
Ak sa ocitneme v situácii,
ktorú nie je možné pokojne vyriešiť,
možno nebudeme musieť utiecť,
aby sme si zachránili život.
Ale sú situácie,
keď to najmúdrejšie,
čo môžeme
v danej situácii urobiť, je odísť.
V Prísloviach 17:14 čítame:
„Začiatok hádky je,
ako keď sa trhá hrádza.
Preto odíď skôr,
ako vypukne hádka.“
Jakob sa teda vybral
k svojmu strýkovi.
Cestou sa mu vo sne zjavil Jehova
a sľubuje mu, že ho bude
podporovať a chrániť.
To však neznamená,
že Jakob nebude zažívať ťažkosti.
Po dlhej ceste nakoniec
príde k Lábanovi.
Časom Jakob opäť zažíva situáciu,
v ktorej sa jasne ukáže,
že Jakob sa veľmi usiluje o pokoj.
Prečítajme si o tom správu
od 1. Mojžišovej 29:16.
„Lában mal dve dcéry.
Staršia sa volala Lea
a mladšia sa volala Ráchel.
Lea nemala iskru v očiach,
kým Ráchel bola veľmi príťažlivá
a krásna žena.
Keďže Jakob sa zamiloval
do Ráchel, povedal:
‚Budem ti slúžiť sedem rokov
za tvoju mladšiu dcéru Ráchel.‘
Lában odpovedal:
‚Radšej ju dám tebe
ako niekomu inému.
Zostaň u mňa.‘
A Jakob slúžil za Ráchel
sedem rokov,
ale pripadalo mu to
len ako niekoľko dní,
lebo ju veľmi miloval.
Potom Jakob povedal Lábanovi:
‚Moja služba sa skončila.
Daj mi moju manželku,
aby sme spolu mohli začať žiť.‘
A tak Lában zvolal
všetkých ľudí z okolia a urobil hostinu.
Ale večer vzal svoju dcéru Leu
a priviedol ju k Jakobovi,
aby s ňou mal styk.
A dal svojej dcére Lei
svoju slúžku Zilpu.
Ráno Jakob uvidel,
že je pri ňom Lea.
‚Čo si mi to urobil?!‘
povedal Lábanovi.
‚Či som u teba neslúžil za Ráchel?
Prečo si ma podviedol?‘
Lában mu odpovedal:
‚U nás nie je zvykom,
aby sa mladšia dcéra
vydávala skôr ako staršia.
Venuj sa tento svadobný týždeň Lei.
Potom dostaneš aj tú mladšiu,
ale musíš mi odslúžiť
ďalších 7 rokov.‘
Jakob súhlasil.
Venoval sa ten týždeň Lei
a potom mu Lában dal za manželku
svoju dcéru Ráchel.
A Lában dal Ráchel
svoju slúžku Bilhu.“
Jakob bol oprávnene nahnevaný.
S Lábanom sa dohodli,
že keď mu odpracuje 7 rokov,
dá mu za manželku Ráchel.
Po 7 rokoch teda bola svadba,
ale Lában ho oklamal.
Žena, ktorá je zahalená
a ktorú dostane, nie je Ráchel.
Viete si predstaviť,
aký musel byť Jakob šokovaný?
No namiesto toho,
aby si Lában chybu priznal,
začne sa vyhovárať.
Ako sa s tým Jakob vyrovná?
Prišlo mu na um,
že Jehova možno tú vec pripustil,
aby sa uskutočnil jeho zámer
a aby bolo jeho potomstva
„ako prachu zeme“?
To nevieme.
Lea porodila Jakobovi
nakoniec 6 synov.
Okrem iného Júdu a Léviho,
ktorí sa stali hlavami
najvýznamnejších rodov v Izraeli.
To samozrejme
Jakob vtedy nemohol vedieť.
Ale Jakob v záujme zachovania pokoja,
prijme Leu za manželku
a je ochotný vyhovieť
nehoráznej požiadavke Lábana,
aby pracoval pre neho
ďalších 7 rokov za Ráchel.
Čo sa z toho učíme?
Aj my sme sklamaní,
keď druhí nedodržia svoje slovo.
Ale sme schopní, tak ako Jakob,
úprimne odpustiť tomu, kto nám ukrivdil
a obnoviť s ním pokojné vzťahy?
Jakob slúži Lábanovi 14 rokov
za svoje 2 manželky.
A potom mu slúži ešte ďalších 6 rokov,
aby mohol mať svoje vlastné stáda.
Napokon na Jehovov pokyn
Jakob zhromažďuje
svoju rodinu a svoje stáda
a bez toho, aby Lábana informoval,
vyberie sa na cestu domov.
Keď sa to Lában dozvie,
veľmi sa nahnevá.
Ženie sa za ním a dostihne ho.
Situácia je vyhrotená a hrozí konflikt.
Predstavme si tú situáciu:
Jakob sa utáboril v hornatej oblasti.
Možno je skoro ráno.
Vzduch je ešte chladný a naplnený
pachmi a zvukmi rôznych zvierat:
sú tam ovce, osly a ťavy.
Služobníci sa starajú o zvieratá
a pripravujú ich na celodennú cestu.
Ale zrazu, v tábore je poplach!
Lában a jeho ozbrojení muži
dostihli tábor.
Pricválali na ťavách a zosadli.
To nevyzerá na priateľskú návštevu.
Muži sú pripravení
okamžite reagovať na Lábanov rozkaz.
Zo všetkých strán
pribehujú Jakobovi sluhovia.
Všetci uprene hľadia na Jakoba
a Lábana, ktorí sa hádajú.
Predchádzajúcu noc
Jehova vo sne varoval Lábana,
aby si dával pozor,
ako sa bude rozprávať s Jakobom.
No aj tak, Lában
je rozhnevaný a agresívny.
Lában vyčíta Jakobovi 2 veci.
Po prvé: „Ako si sa opovážil ma oklamať?
Prečo si uniesol moje dcéry
ako vojnové zajatkyne?
Prečo si tajne odišiel a oklamal ma?
Prečo si mi nepovedal, že chceš odísť?“
Je jasné, prečo to Jakob neurobil.
Preto mu povedal:
„Urobil som to preto,
lebo som sa bál,
že by si mi mohol
násilím vziať svoje dcéry.“
Lában tiež vyčíta Jakobovi,
že mu ukradol domácich bohov.
Ráchel naozaj ukradla týchto bohov,
ale Jakob vôbec netuší, že to urobila.
Lában všetko prehľadá,
ale svojich bohov nenájde.
Jakob sa teraz začne obhajovať.
Pozrime sa na to do 1. Mojžišovej,
31. kapitoly, od 36. verša.
„Vtedy sa Jakob rozhneval
a začal Lábanovi vyčítať:
‚Čím som sa previnil?
Za aký hriech
ma tak prenasleduješ?
Prehľadal si všetok môj majetok.
Koľko svojich vecí si našiel?
Polož to sem pred mojich a tvojich
príbuzných a nech nás rozsúdia.
Dvadsať rokov som bol u teba.
Tvoje ovce a kozy nikdy nepotratili
a nikdy som nejedol 
barany z tvojho stáda.
Keď nejaké zviera roztrhala divá zver,
nepriniesol som ti ho.
Sám som uhradil škodu.
Ak nejaké zviera ukradli, či vo dne,
alebo v noci, žiadal si náhradu odo mňa.
Vo dne ma trápila horúčava, v noci chlad
a často som ani oka nezažmúril.
Takto som slúžil v tvojom dome 20 rokov.
Štrnásť rokov som ti slúžil
za tvoje dve dcéry
a šesť rokov za tvoje stádo.
Za ten čas si mi
desaťkrát zmenil mzdu.
Keby Boh môjho otca,
Boh Abraháma
a Boh, ktorého sa bojí Izák,
nebol so mnou,
bol by si ma poslal preč
s prázdnymi rukami.
Ale Boh videl moje trápenie
a ťažkú prácu,
a preto ťa dnes v noci pokarhal.‘
Lában odpovedal Jakobovi:
‚Tieto ženy sú moje dcéry,
tieto deti sú moje vnúčatá
a toto sú moje stáda.
Všetko, čo tu vidíš,
je moje a mojich dcér.
Ako by som mohol ublížiť im
alebo deťom, ktoré sa im narodili?
Poď, uzatvorme zmluvu
a bude svedectvom
medzi mnou a tebou.‘
Vtedy Jakob vzal kameň
a vztýčil ho ako pamätník.
A svojim príbuzným povedal:
‚Nazbierajte kamene.‘
A tak nazbierali kamene,
navŕšili ich na hromadu
a potom pri tej hromade jedli.
Lában ju pomenoval Jegar-Sahaduta
a Jakob ju nazval Galéd.
Lában povedal:
‚Táto hromada je dnes svedkom
medzi mnou a tebou.‘
Preto ju pomenoval Galéd
a tiež Strážna veža, lebo povedal:
‚Nech Jehova stráži mňa a teba,
keď budeme ďaleko od seba.
Keby si zle zaobchádzal
s mojimi dcérami
alebo by si si vzal
ďalšie manželky, pamätaj:
hoci by to nevidel nijaký človek,
videl by to Boh,
ktorý je naším svedkom.‘
A Lában dodal:
‚Tu je táto hromada kamenia
a tu je pamätník,
ktorý som vztýčil ako znamenie zmluvy
medzi mnou a tebou.
Táto hromada
i tento pamätník sú svedkami,
že za ne neprejdem,
aby som ti uškodil,
a ani ty za ne neprejdeš,
aby si uškodil mne.
Nech nás súdi Abrahámov Boh
a Náchorov Boh, Boh ich otca.‘
A Jakob prisahal na Boha,
ktorého sa bál jeho otec Izák.
Potom Jakob obetoval na vrchu obeť
a pozval svojich príbuzných,
aby sa najedli.
Jedli teda a prenocovali tam.
Skoro ráno Lában vstal,
pobozkal svoje vnúčatá
a dcéry a požehnal ich.
Potom odišiel
a vrátil sa domov.“
Jakob slúžil verne Lábanovi 20 rokov,
a to i napriek tomu,
že ho Lában klamal a podvádzal.
Lában si to nepriznal.
Namiesto toho klame a hovorí,
že všetok Jakobov majetok
v skutočnosti patrí jemu.
Nakoniec Lában navrhuje,
aby uzavreli zmluvu pokoja,
ktorá má zaručiť pokojné vzťahy
medzi oboma rodinami.
Lábanovi však v skutočnosti
nejde o pokoj.
Ide mu skôr o to,
aby si Jakob po Lábanovej smrti
nemohol nárokovať na časť dedičstva
pomocou ukradnutých bohov
a tak ukrátiť jeho synov
o časť dedičstva.
Jakob súhlasí
a tak sa atmosféra upokojí
bez toho, aby došlo k násilnostiam.
Je zriadený tiež pomník,
ktorý je svedectvom dohody o pokoji.
Aj keď si Jakob
veľa toho vytrpel od Lábana,
súhlasil s tým,
aby uzavreli zmluvu o pokoji
a neprechováva voči nemu hnev,
ani netúži po pomste.
Jakob úspešne zvládol tento problém,
ale na obzore je už ďalší problém.
Jakob vyslal k svojmu bratovi poslov.
Informujú ho, že Jakob sa vracia domov
a veľmi túži po jeho priazni.
Keď sa posli vrátia k Jakobovi,
povedia mu, že Ezau mu ide oproti
a s ním 400 ozbrojených mužov.
No nazdar!
Hnevá sa naňho ešte Ezau?
Je pochopiteľné, že Jakob sa zľakol.
Nechce bojovať so svojím bratom.
Pozrime sa spolu, čo Jakob urobil.
Čítajme ďalej 1. Mojžišovu,
32. kapitolu, od 13. verša.
„A prenocoval tam.
Potom zo svojho majetku pripravil
pre svojho brata Ezaua tento dar:
200 kôz a 20 capov,
200 oviec a 20 baranov,
30 tiav s mláďatami,
40 kráv a 10 býkov,
20 oslíc a 10 oslov.
Jednotlivé stáda zveril
svojim sluhom a povedal im:
‚Choďte predo mnou a medzi stádami
nechávajte určitý odstup.‘
A prvému prikázal:
‘Keď stretneš môjho brata Ezaua
a spýta sa ťa: „Čí si sluha?
Kam ideš a komu patrí to stádo?“,
povieš mu: „Tvojmu sluhovi Jakobovi.
Toto je dar, ktorý posiela
môjmu pánovi Ezauovi,
a on sám ide za nami.“‘
A druhému i tretiemu sluhovi
a všetkým, ktorí hnali stáda, prikázal:
‚To isté povedzte Ezauovi aj vy,
keď ho stretnete.
Povedzte tiež:
„Tvoj sluha Jakob ide za nami.“‘
Lebo Jakob si hovoril:
‚Udobrím si ho darom,
ktorý pošlem pred sebou,
a keď sa potom stretneme,
azda ma prijme priateľsky.‘“
Jakob túži mať
pokojné vzťahy s Ezauom
a tak mu posiela
štedrý dar na udobrenie –
stovky zvierat.
Bol Jakob slaboch?
Bál sa postaviť
svojmu bratovi na odpor?
Určite nie!
Krátko pred tým,
ako sa mal stretnúť s Ezauom,
Jakob až do úsvitu zápasil s anjelom.
Chcel dostať ďalšie uistenie
od Jehovu, že ho požehná.
No pozrime sa teraz, ako dopadne
stretnutie medzi Jakobom a Ezauom.
Čítajme ďalej od 1. Mojžišovej 33:1.
„Jakob sa rozhliadol
a uvidel prichádzať Ezaua so 400 mužmi.
Preto rozdelil deti medzi Leu,
Ráchel a dve slúžky.
Dopredu dal slúžky a ich deti,
za ne Leu a jej deti
a dozadu dal Ráchel a Jozefa.
Sám išiel pred nimi,
a ako sa približoval k svojmu bratovi,
sedemkrát sa poklonil až k zemi.
Ezau sa mu rozbehol v ústrety,
objal ho a pobozkal
a obaja sa rozplakali.
Keď Ezau zdvihol zrak
a uvidel ženy a deti, spýtal sa:
‚Kto sú títo s tebou?‘
Jakob odpovedal:
‚Deti, ktorými Boh
obdaril tvojho sluhu.‘
Vtedy pristúpili slúžky
so svojimi deťmi a poklonili sa,
potom pristúpila Lea
so svojimi deťmi a poklonili sa
a nakoniec pristúpil
Jozef s Ráchel a poklonili sa.
Ezau sa spýtal:
‚Prečo si poslal
všetkých tých ľudí a zvieratá?‘
‚Aby som získal priazeň
svojho pána,‘
odpovedal Jakob.
Ezau mu na to povedal:
‚Ja mám všetkého dosť, brat môj.
Len si nechaj, čo je tvoje.‘
‚Nie, prosím,‘
povedal Jakob.
‚Ak som získal tvoju priazeň,
prijmi odo mňa tento dar.
Lebo keď som videl tvoju tvár,
akoby som videl Božiu tvár,
pretože si ma prijal láskavo.
Vezmi si, prosím, tento dar,
ktorý som ti priniesol,
lebo Boh mi prejavil priazeň
a mám všetko, čo potrebujem.‘
A toľko naňho naliehal, až si to vzal.“
Aký radostný výsledok!
Namiesto hnevu a hádok,
radostné zvítanie.
Obaja bratia plačú od dojatia
a objímajú sa.
Jakobovi sa podarilo
obnoviť pokojné vzťahy.
Ako to dokázal?
Modlil sa a potom konal
v súlade so svojimi modlitbami.
Poslal Ezauovi dar, prejavil mu úctu,
dokonca ho nazval svojím pánom
a sedemkrát sa mu poklonil.
Čo sa z toho učíme?
Tento príbeh
je názornou ukážkou toho,
ako ďaleko by sme
mali byť ochotní ísť,
keď chceme s našimi bratmi
udržiavať pokojné vzťahy.
Jakob nás učí veľa o tom,
čo všetko môžeme urobiť v záujme pokoja.
Keď ho Ezau ohrozoval, radšej odišiel.
Aj keď ho Lában podviedol,
a dal mu Leu namiesto Ráchel,
podriadil sa.
Aj keď ho neskôr
Lában naháňal a krivo obvinil,
Jakob bol ochotný
uzavrieť s ním zmluvu o pokoji.
A keď sa mal po rokoch
stretnúť s Ezauom, poslal mu dary.
A pritom Jakob v žiadnej
z týchto situácií neurobil niečo,
za čo by sa mal ospravedlňovať.
Počas celého života
Jakob dokazoval, že miluje pokoj.
Spoliehal sa na Jehovu
a Jehova mu pomáhal. 
Nikdy Jakoba neopustil
a tešil sa z toho, keď videl,
ako sa usiluje o pokoj.
Ak sa aj my tak ako Jakob
usilujeme o pokoj s druhými,
aj napriek tomu,
že nám možno niekto krivdí,
alebo nás prenasleduje,
či už ide o malé skúšky
alebo veľké skúšky,
ani nás Jehova nikdy neopustí.
A požehná nás
tak ako požehnal Jakoba,
ktorý miloval pokoj.


-