JW subtitle extractor

V komentári k dnešnému textu
je táto priama a jasná myšlienka.
„Satan sa snaží
pôsobiť na našu myseľ
prostredníctvom filmov
a televíznych programov.“
Podľa týchto slov,
ak milujeme Jehovu,
mali by sme si 2x premyslieť,
čo si v televízii pozrieme.
V Strážnej veži sa ďalej píše,
čo chce Satan
týmito prostriedkami dosiahnuť.
„Dobre vie, že príbehy
zďaleka neslúžia
len na to, aby nás pobavili.
Chce, aby sme mysleli,
cítili a správali sa tak
ako postavy v príbehoch.“
Teda keď si vyberáme zábavu,
mali by sme pamätať,
že Satan už celé tisícročia
využíva príbehy na to,
aby kazil myslenie ľudí.
Ak sa pozrieme
do Izaiáša 55:7,
55:7,
vidíme tam,
k čomu to vedie.
„Nech zlý opustí svoju cestu
a hriešnik svoje myšlienky.“
Takže ak nejakého človeka
vyučuje Satan,
jeho uvažovanie sa skazí
a časom sa z neho stane
zlý človek a hriešnik.
A v 8. a 9. verši vidíme,
že to, ako uvažujú nedokonalí ľudia,
je diametrálne odlišné od toho,
ako uvažuje Jehova.
Čítame tam:
„Moje myšlienky
nie sú vaše myšlienky
a vaše cesty nie sú moje cesty,“
vyhlasuje Jehova.
„Veď ako vysoko je nebo nad zemou,
tak moje cesty prevyšujú vaše cesty
a moje myšlienky prevyšujú
vaše myšlienky.“
V 7. verši sa hovorilo o človeku,
ktorý je zlý a hriešnik.
Ale on nebol taký vždy,
kedysi v minulosti bol len nedokonalý.
Teda niečo v jeho živote
ho nasmerovalo na zlú cestu.
A to niečo bolo,
že sa učil od Satana Diabla.
My všetci sme nedokonalí.
Čo nám pomôže uvažovať
podobne ako Jehova?
Aby sme sa aj my nedali
nasmerovať na zlú cestu
a nestali sa z nás
zlí ľudia a hriešnici?
Znova sú to príbehy.
Lebo aj Jehova ich využíva
na to, aby nám pomohol
osvojiť si jeho spôsob uvažovania.
Biblia je plná príbehov
o ľuďoch – dobrých aj zlých.
Je v nej veľa prirovnaní, podobenstiev
a zážitkov skutočných ľudí,
ktoré pôsobia na naše srdce.
Pomáhajú nám pochopiť
večne platné zásady a Božie zákony.
Vďaka tomu začíname uvažovať
podobne ako Jehova
a Božie cesty sa stávajú
našimi cestami.
Uveďme si príklad.
V celej Biblii sa zdôrazňuje,
že Jehova ochotne odpúšťa.
Pozrime sa na to bližšie.
Najskôr si otvorme
2. Mojžišovu, 34. kapitolu,
a prečítame si 7. verš.
Pamätajme pri tom na to,
že sa učíme,
ako Jehova odpúšťa.
Píše sa tu:
„Prejavuje vernú lásku tisícom,
odpúšťa previnenie,
priestupok a hriech.“
Taký je Jehova – odpúšťa.
A teraz si otvorme Izaiáša 1:18.
Tu už máme slovný obraz,
aby sme si to vedeli
lepšie predstaviť.
Izaiáš 1:18.
Tu čítame:
„Poďte a napravme
veci medzi nami,“ hovorí Jehova.
„Hoci sú vaše hriechy ako šarlát,
budú vybielené ako sneh,
hoci sú krvavočervené,
budú biele ako vlna.“
Znova sme tu videli,
v akej miere Jehova odpúšťa.
Ale Jehova chcel
aj zapôsobiť na naše city
a preto vymyslel príbeh.
Vyrozprával ho Ježiš
a nachádza sa
v Lukášovi, 15. kapitole.
Je to príbeh
o márnotratnom synovi.
Začína sa od 11. verša.
Nebudem vám ho celý čítať,
len ho stručne prerozprávam.
11. verš: Istý človek mal 2 synov.
V 12. verši si mladší syn
berie svoje dedičstvo.
V 13. odcestoval do ďalekej krajiny
a tam svoj majetok premrhal.
Podľa veršov 14–16 veľmi schudobnel
a v 17. sa konečne spamätal
a vrátil sa k otcovi.
A v 20. verši čítame,
že otec ho už z diaľky uvidel
a prišlo mu ho ľúto.
Utekal k nemu, objal ho
a nežne ho pobozkal.
Čo napríklad nás Jehova
chcel týmto príbehom naučiť?
Rozoberme si to.
V prvom rade Jehova je rád,
keď môže odpustiť.
Patrí to k jeho osobnosti.
A podobne ako ten otec
si uvedomujeme,
že ten, kto odchádza,
premárni to, čo má.
A predsa, nikdy nestrácame
nádej, že hriešnik sa vráti.
A keď sa vráti k Jehovovi,
srdečne ho privítame.
Hriešnici môžu opäť byť
plnohodnotnými členmi
Jehovovej rodiny.
A nakoniec sa učíme,
že niekedy musí hriešnik klesnúť
až na úplné dno, aby sa spamätal.
To všetko sú veľmi cenné myšlienky,
ktoré nám pomáhajú pochopiť,
ako uvažuje Jehova.
A čo musíme urobiť, aby sme
uvažovali podobne ako on.
Keď teraz hovoríme
o tomto podobenstve,
stojí za povšimnutie,
že v Preklade nového sveta
má tento príbeh necelých 400 slov.
Ale zlý život márnotratného syna
sa opisuje ani nie 10-timi slovami.
Napríklad v 13. verši sa píše,
že „žil neviazaným životom“.
A v 30. verši sa uvádza ďalší detail,
že premrhal svoj majetok s prostitútkami.
Toto je pekný príklad príbehu,
kde sa síce spomína nesprávne konanie,
ale nie tak, že by to znelo príťažlivo.
Vôbec sa naň nesústreďuje pozornosť.
Príbeh je vyrozprávaný tak,
aby nás priblížil k Jehovovi.
Aby sme pochopili,
s akým postojom odpúšťa.
Toto je jeho účelom.
Skúsme si teraz prestaviť,
ako by tento príbeh prekrútil Satan.
Ako by to asi vyzeralo.
Otca by zrejme vykreslil
ako príliš prísneho a tvrdého.
Doma by vládla atmosféra strachu,
synovia by nemohli slobodne dýchať
a byť sami sebou.
Čo myslíte, nezazneli by
v tom príbehu aj nejaké vulgarizmy?
Koľko slov by podľa vás v tomto príbehu
venoval pikantným detailom?
A čo návrat? Ľutoval by syn svoje chyby?
Alebo by skôr otec ľutoval svoj prístup
a stal by sa chápavým a tolerantným?
A dá sa očakávať, že syn by sa
nevrátil domov sám, ale s priateľkou.
Ako sme si ukázali,
so Satanovými príbehmi je to vždy tak,
že sú plné špiny a klamstiev.
Jeho príbehy sú stále o tom istom,
dookola ten istý obsah –
podsúva sa v nich vzbura,
násilie a nemravnosť.
Satan má v podstate len 1 príbeh,
ktorý zakaždým vyrozpráva
s inými postavami.
Ale v prípade Jehovových príbehov,
zakaždým, keď si ich čítame,
objavíme v nich niečo nové.
Keď o nich uvažujeme
a všímame si detaily,
vždy nás to obohatí.
Aj keď sme nejaký príbeh
od Jehovu čítali už veľakrát,
stále sa dozvieme niečo nové
o tom, ako uvažuje,
a ako by sme mali uvažovať aj my.
Teda keď sa rozhodujeme,
pri čom budeme oddychovať,
musíme sa zamyslieť nad týmto:
Od koho sa učím?
Oddýchnem si pri tomto programe
a budem sa potom cítiť lepšie?
Alebo to oslabí môj
vzťah k Jehovovi a moju vieru?
Ak by sa to mohlo stať,
potom bude lepšie nájsť si niečo iné.
Kým žijeme v Satanovom svete,
musíme si pri výbere zábavy
dávať pozor.
Učme sa od Jehovu
a snažme sa uvažovať, cítiť
a rozhodovať tak ako on.
Je príjemné vedieť, že v budúcnosti
pre nás výber zábavy
už nebude predstavovať
nijaké nebezpečenstvo.

Gary Breaux: Sila príbehov (1. Jána 5:19)
- 

Gary Breaux: Sila príbehov (1. Jána 5:19)

V komentári k dnešnému textu
je táto priama a jasná myšlienka.
„Satan sa snaží
pôsobiť na našu myseľ
prostredníctvom filmov
a televíznych programov.“
Podľa týchto slov,
ak milujeme Jehovu,
mali by sme si 2x premyslieť,
čo si v televízii pozrieme.
V Strážnej veži sa ďalej píše,
čo chce Satan
týmito prostriedkami dosiahnuť.
„Dobre vie, že príbehy
zďaleka neslúžia
len na to, aby nás pobavili.
Chce, aby sme mysleli,
cítili a správali sa tak
ako postavy v príbehoch.“
Teda keď si vyberáme zábavu,
mali by sme pamätať,
že Satan už celé tisícročia
využíva príbehy na to,
aby kazil myslenie ľudí.
Ak sa pozrieme
do Izaiáša 55:7,
55:7,
vidíme tam,
k čomu to vedie.
„Nech zlý opustí svoju cestu
a hriešnik svoje myšlienky.“
Takže ak nejakého človeka
vyučuje Satan,
jeho uvažovanie sa skazí
a časom sa z neho stane
zlý človek a hriešnik.
A v 8. a 9. verši vidíme,
že to, ako uvažujú nedokonalí ľudia,
je diametrálne odlišné od toho,
ako uvažuje Jehova.
Čítame tam:
„Moje myšlienky
nie sú vaše myšlienky
a vaše cesty nie sú moje cesty,“
vyhlasuje Jehova.
„Veď ako vysoko je nebo nad zemou,
tak moje cesty prevyšujú vaše cesty
a moje myšlienky prevyšujú
vaše myšlienky.“
V 7. verši sa hovorilo o človeku,
ktorý je zlý a hriešnik.
Ale on nebol taký vždy,
kedysi v minulosti bol len nedokonalý.
Teda niečo v jeho živote
ho nasmerovalo na zlú cestu.
A to niečo bolo,
že sa učil od Satana Diabla.
My všetci sme nedokonalí.
Čo nám pomôže uvažovať
podobne ako Jehova?
Aby sme sa aj my nedali
nasmerovať na zlú cestu
a nestali sa z nás
zlí ľudia a hriešnici?
Znova sú to príbehy.
Lebo aj Jehova ich využíva
na to, aby nám pomohol
osvojiť si jeho spôsob uvažovania.
Biblia je plná príbehov
o ľuďoch – dobrých aj zlých.
Je v nej veľa prirovnaní, podobenstiev
a zážitkov skutočných ľudí,
ktoré pôsobia na naše srdce.
Pomáhajú nám pochopiť
večne platné zásady a Božie zákony.
Vďaka tomu začíname uvažovať
podobne ako Jehova
a Božie cesty sa stávajú
našimi cestami.
Uveďme si príklad.
V celej Biblii sa zdôrazňuje,
že Jehova ochotne odpúšťa.
Pozrime sa na to bližšie.
Najskôr si otvorme
2. Mojžišovu, 34. kapitolu,
a prečítame si 7. verš.
Pamätajme pri tom na to,
že sa učíme,
ako Jehova odpúšťa.
Píše sa tu:
„Prejavuje vernú lásku tisícom,
odpúšťa previnenie,
priestupok a hriech.“
Taký je Jehova – odpúšťa.
A teraz si otvorme Izaiáša 1:18.
Tu už máme slovný obraz,
aby sme si to vedeli
lepšie predstaviť.
Izaiáš 1:18.
Tu čítame:
„Poďte a napravme
veci medzi nami,“ hovorí Jehova.
„Hoci sú vaše hriechy ako šarlát,
budú vybielené ako sneh,
hoci sú krvavočervené,
budú biele ako vlna.“
Znova sme tu videli,
v akej miere Jehova odpúšťa.
Ale Jehova chcel
aj zapôsobiť na naše city
a preto vymyslel príbeh.
Vyrozprával ho Ježiš
a nachádza sa
v Lukášovi, 15. kapitole.
Je to príbeh
o márnotratnom synovi.
Začína sa od 11. verša.
Nebudem vám ho celý čítať,
len ho stručne prerozprávam.
11. verš: Istý človek mal 2 synov.
V 12. verši si mladší syn
berie svoje dedičstvo.
V 13. odcestoval do ďalekej krajiny
a tam svoj majetok premrhal.
Podľa veršov 14–16 veľmi schudobnel
a v 17. sa konečne spamätal
a vrátil sa k otcovi.
A v 20. verši čítame,
že otec ho už z diaľky uvidel
a prišlo mu ho ľúto.
Utekal k nemu, objal ho
a nežne ho pobozkal.
Čo napríklad nás Jehova
chcel týmto príbehom naučiť?
Rozoberme si to.
V prvom rade Jehova je rád,
keď môže odpustiť.
Patrí to k jeho osobnosti.
A podobne ako ten otec
si uvedomujeme,
že ten, kto odchádza,
premárni to, čo má.
A predsa, nikdy nestrácame
nádej, že hriešnik sa vráti.
A keď sa vráti k Jehovovi,
srdečne ho privítame.
Hriešnici môžu opäť byť
plnohodnotnými členmi
Jehovovej rodiny.
A nakoniec sa učíme,
že niekedy musí hriešnik klesnúť
až na úplné dno, aby sa spamätal.
To všetko sú veľmi cenné myšlienky,
ktoré nám pomáhajú pochopiť,
ako uvažuje Jehova.
A čo musíme urobiť, aby sme
uvažovali podobne ako on.
Keď teraz hovoríme
o tomto podobenstve,
stojí za povšimnutie,
že v Preklade nového sveta
má tento príbeh necelých 400 slov.
Ale zlý život márnotratného syna
sa opisuje ani nie 10-timi slovami.
Napríklad v 13. verši sa píše,
že „žil neviazaným životom“.
A v 30. verši sa uvádza ďalší detail,
že premrhal svoj majetok s prostitútkami.
Toto je pekný príklad príbehu,
kde sa síce spomína nesprávne konanie,
ale nie tak, že by to znelo príťažlivo.
Vôbec sa naň nesústreďuje pozornosť.
Príbeh je vyrozprávaný tak,
aby nás priblížil k Jehovovi.
Aby sme pochopili,
s akým postojom odpúšťa.
Toto je jeho účelom.
Skúsme si teraz prestaviť,
ako by tento príbeh prekrútil Satan.
Ako by to asi vyzeralo.
Otca by zrejme vykreslil
ako príliš prísneho a tvrdého.
Doma by vládla atmosféra strachu,
synovia by nemohli slobodne dýchať
a byť sami sebou.
Čo myslíte, nezazneli by
v tom príbehu aj nejaké vulgarizmy?
Koľko slov by podľa vás v tomto príbehu
venoval pikantným detailom?
A čo návrat? Ľutoval by syn svoje chyby?
Alebo by skôr otec ľutoval svoj prístup
a stal by sa chápavým a tolerantným?
A dá sa očakávať, že syn by sa
nevrátil domov sám, ale s priateľkou.
Ako sme si ukázali,
so Satanovými príbehmi je to vždy tak,
že sú plné špiny a klamstiev.
Jeho príbehy sú stále o tom istom,
dookola ten istý obsah –
podsúva sa v nich vzbura,
násilie a nemravnosť.
Satan má v podstate len 1 príbeh,
ktorý zakaždým vyrozpráva
s inými postavami.
Ale v prípade Jehovových príbehov,
zakaždým, keď si ich čítame,
objavíme v nich niečo nové.
Keď o nich uvažujeme
a všímame si detaily,
vždy nás to obohatí.
Aj keď sme nejaký príbeh
od Jehovu čítali už veľakrát,
stále sa dozvieme niečo nové
o tom, ako uvažuje,
a ako by sme mali uvažovať aj my.
Teda keď sa rozhodujeme,
pri čom budeme oddychovať,
musíme sa zamyslieť nad týmto:
Od koho sa učím?
Oddýchnem si pri tomto programe
a budem sa potom cítiť lepšie?
Alebo to oslabí môj
vzťah k Jehovovi a moju vieru?
Ak by sa to mohlo stať,
potom bude lepšie nájsť si niečo iné.
Kým žijeme v Satanovom svete,
musíme si pri výbere zábavy
dávať pozor.
Učme sa od Jehovu
a snažme sa uvažovať, cítiť
a rozhodovať tak ako on.
Je príjemné vedieť, že v budúcnosti
pre nás výber zábavy
už nebude predstavovať
nijaké nebezpečenstvo.


-