JW subtitle extractor

Dnešný text z Kolosanom 4:6
stanovuje Božiu normu
pre našu reč.
Píše sa tu: „Nech je vaša reč
vždy príjemná,
akoby ochutená soľou.“
Budeme hľadať odpoveď na 3 otázky:
1. Aká reč je príjemná alebo láskavá?
2. Prečo sú láskavé slová také dôležité?
3. Ako sa naučiť hovoriť láskavo?
Tak poďme na tú prvú:
Aká je to príjemná reč?
V pôvodnom jazyku
je tu použité špeciálne slovo.
Apoštol Pavol použil toto grécke slovo
vo svojich listoch viac ako stokrát.
Čím je také zaujímavé?
Toto slovo sa tiež prekladá ako
„nezaslúžená láskavosť“.
A v niektorých kontextoch je možné
preložiť ho ako „dar z lásky“.
Takže dnešný text by mohol znieť aj:
„Nech je vaša reč vždy ako dar z lásky.“
Porovnajme túto myšlienku s tým,
čo Pavol napísal v 4. kapitole Efezanom.
Efezanom 4:29b.
„Vaše slová nech slúžia na povzbudenie,
ktoré je v danej chvíli potrebné,
a nech odovzdávajú poslucháčom
to, čo je užitočné.“
Ale všimnite si 1. časť toho verša.
„Nech z vašich úst nevychádza nič zlé“
alebo skazené.
To je silný koncept.
Zrejme sa aj vám už stalo, že sa vám
v chladničke nejaké jedlo pokazilo.
Na prvý pohľad vyzeralo OK.
Ale keď ste otvorili vrchnák,
tak vás ovanul silný zápach.
Znechutene ste odvrátili hlavu,
zavreli vrchnák a jedlo vyhodili.
Teraz si predstavte, že sa rozprávate
s blízkym priateľom.
Očakávate, že vám povie
niečo pekné a povzbudzujúce.
Ale to, čo hovorí,
je plné kritiky a hnevu.
Veľmi negatívne sa vyjadruje
o nejakom bratovi alebo opatrení.
Ste sklamaní.
Jeho reč akoby zapáchala,
ale nemôžete urobiť to,
čo by ste urobili s pokazeným jedlom,
lebo nabudúce bude takto hovoriť o vás.
Takže len pokojne ten rozhovor ukončíte
a prejdete na inú tému.
Asi viete, o čom hovorím.
Lebo každý z nás už určite bol
na oboch stranách takého rozhovoru.
Teraz poďme na druhú otázku:
Prečo je také dôležité,
aby sme hovorili láskavo?
Všimnite si, čo napísal
Ježišov brat Jakub.
Jakub 3:6.
Jakub 3:6.
„Aj jazyk je oheň.
Zo všetkých častí nášho tela
práve jazyk predstavuje svet zla,
lebo znečisťuje celé telo.
Podpaľuje celý život človeka
a je rozpaľovaný gehennou.“
Teda kto skončí v gehenne?
Ten, kto si nedáva pozor na jazyk.
Podobne to povedal Ježiš.
Všimnite si, čo sa píše
v Matúšovi, v 12. kapitole.
Matúš 12:36.
Píše sa tu:
„Hovorím vám, že v súdny deň
sa ľudia budú zodpovedať
z každého prázdneho slova,
ktoré vyslovia.“
Niekto by mohol namietať:
„Ale veď Jehova nás bude súdiť
podľa toho, čo máme v srdci, nie?“
Presne tak.
Ale všimnite si,
čo sa píše na konci 34. verša.
„Ústa hovoria to,
čím je naplnené srdce.“
Takže aj keď ústa sú na hlave,
slová prichádzajú priamo zo srdca.
A Jehova nás bude súdiť
podľa nášho srdca
a tiež podľa toho, aký vplyv
majú naše slová na druhých.
A, samozrejme, Jehova je nám
najlepším príkladom v láskavej reči.
Pozrime si jeden príklad
v Zachariášovi, v 1. kapitole.
V 12. verši tejto 1. kapitoly
je zaznamenané,
čo Jehovovi povedal
jeden jeho anjel.
Ten anjel bol nešťastný,
lebo to vyzeralo tak,
že pravé uctievanie
bude úplne vytlačené
falošným uctievaním.
A tak v tom 12. verši hovorí:
„Jehova vojsk, kedy sa zľutuješ
nad Jeruzalemom
a judskými mestami,
na ktoré si
už 70 rokov rozhorčený?“
Všimnite si 13. verš.
„Jehova na to anjelovi,
ktorý so mnou hovoril,
odpovedal láskavými,
utešujúcimi slovami.“
Nepíše sa tam,
čo Jehova povedal,
ale vidíme,
že Jehova hovorí láskavo.
A teraz tretia otázka:
Ako sa naučiť
hovoriť láskavo alebo príjemne?
Vyzdvihol by som len 2 zásady,
lebo je to veľmi komplexná otázka.
Prvá zásada je z Efezanom 5:1.
Efezanom 5:1.
Tu sa píše:
„Preto napodobňujte Boha
ako milované deti.“
A ako všetci dobre vieme,
deti svojich rodičov
rady napodobňujú.
A chcú svojich rodičov potešiť
tým, že niečo pre nich urobia.
Malé dievčatko dá
svojej mame nejaký darček.
Asi to nebude ten najhonosnejší
dar, aký kedy dostala.
Ale aj tak ju veľmi poteší. Prečo?
Lebo to dievčatko ju napodobňuje.
Pravdepodobne videlo,
ako mama dáva darčeky druhým.
A mama má z toho veľkú radosť.
To isté platí o Jehovovi.
Keď ho napodobňujeme,
robíme mu veľkú radosť.
Vidíte, že to celé súvisí s vďačnosťou.
Vďačnosť si môžeme pestovať tak,
že budeme pravidelne ďakovať.
A preto nezabúdajme Jehovovi ďakovať.
Za všetko, čo pre nás robí každý deň.
Je jasné, že väčšinu vecí, ktoré Jehova
pre nás robí, si ani neuvedomujeme.
Ale keď mu každý deň budeme ďakovať,
keď si každý deň dáme za cieľ
poďakovať mu za to, čo pre nás robí,
tak to bude v našom srdci
roznecovať vďačnosť.
A to nás zase bude viesť k tomu,
že budeme Jehovu obdivovať.
A čím viac ho budeme obdivovať,
tým viac ho budeme
chcieť napodobňovať.
Keďže Jehova je dokonalý,
mali by sme sa cítiť
nehodní napodobňovať ho?
Nie.
Jediná podmienka,
ktorú musíme splniť,
je byť vďační.
Druhá zásada,
ktorú chcem vyzdvihnúť,
je z dnešného textu,
kde sa píše,
že naša reč má byť
„akoby ochutená soľou“.
V biblických časoch,
samozrejme, nemali chladničky.
Takže ak chceli uchovať
napríklad mäso, museli ho nasoliť.
Keď bolo dobre nasolené,
tak sa nepokazilo a vydržalo.
Naša reč, naša láskavá reč,
môže ľuďom pomôcť,
aby si zachovali sebaúctu.
Mala by chrániť lásku,
mala by chrániť priateľstvá,
aby trvali večne.
Takáto reč bude
z našich úst vychádzať vtedy,
keď bude naše srdce
naplnené vďačnosťou.
A preto hľadajte
na druhých to dobré,
aby ste to v nich
svojou rečou posilnili.
Najkrajšie slová hovoríme tým,
ktorých máme radi, však?
Takže na záver:
Bez ohľadu na to, čo zažívate
alebo ako sa cítite,
vždy buďte láskaví.
Láskavými slovami
určite nikdy nič nepokazíte.
Nevzdávajte sa.
Nech vás taká reč
charakterizuje,
ako sa píše v Žalme 19:14:
„Nech sú ti príjemné moje slová
a rozjímanie môjho srdca,
Jehova, moja Skala
a môj Vykupiteľ.“

Izak Marais: Nech je vaša reč vždy príjemná (Kol. 4:6)