JW subtitle extractor

Ako to vidia tínedžeri – Ako môžem odolať tlaku mať sex pred manželstvom?

Video Other languages Share text Share link Show times

Na strednej sa moji spolužiaci
každý deň bavili o sexe.
Každý hovoril o svojej frajerke
alebo frajerovi,
o tom, čo spolu cez víkend robili
alebo čo sa chystajú robiť.
Všetci vedeli, že som Jehovov svedok
a že by som sa s nikým len tak nevyspal.
No aj tak mi nedali pokoj.
Chalani vôbec nerešpektovali
moju osobnú zónu
a niekedy sa ma snažili aj obchytkávať.
Raz odo mňa jedno dievča chcelo,
aby som sa jej dotkol
na intímnych miestach.
Jasné, že som to neurobil,
no ona mi začala nadávať,
hovorila mi, že neviem, o čom je život,
a že som určite gay.
Brali to ako nejakú hru,
snažili sa ma zlomiť a donútiť ma,
aby som s nimi robila to, čo chceli.
Ale keď videli,
že s nimi nechcem nič mať,
zabávali sa na mne ešte viac.
Bavilo ich to.
S tou spolužiačkou
sa to ešte viac vyhrotilo.
Dvaja spolužiaci
ma k nej odzadu začali tlačiť.
Z každej strany ma chytili za ruku
a snažili sa ma donútiť,
aby som sa jej dotkol.
Pochopil som, že musím zmiznúť.
Už len tým, že som Jehovova svedkyňa,
som sa od ostatných veľmi odlišovala.
Ale ja som dosť utiahnutá,
takže niekedy som mala chuť
proste zapadnúť
a robiť to, čo ostatní,
aby som nepútala pozornosť.
No bolo mi jasné,
že ak by som správala tak ako oni,
Jehovovi by sa to nepáčilo.
Hneď som sa v duchu pomodlil:
„Jehova, prosím, nejako mi pomôž.“
V tom momente
som si spomenul na Jozefa.
Od Putifárovej manželky
proste utiekol,
dokázal to, lebo mu veľmi záležalo
na tom, aby sa páčil Jehovovi.
Vedel som, že musím urobiť to, čo Jozef.
A aj som to urobil, utiekol som odtiaľ.
To, čo mi veľmi pomohlo,
bolo osobné štúdium.
Vďaka nemu bol pre mňa Jehova skutočný
a čím reálnejšie som ho vnímala,
tým viac mi záležalo na tom,
aby som ho nesklamala.
To, že som s ním mala
taký blízky vzťah a dôverovala mu,
mi pomohlo zvládnuť situácie,
keď som mala chuť
zapadnúť medzi spolužiakov.
Odmietnuť to dievča nebolo ľahké,
no vedel som, že je to správne.
Zaujímavé bolo, že krátko predtým
ma na to pripravila moja babka.
Ukázala mi zopár
článkov zo Strážnej veže,
v ktorých sa rozoberalo,
ako odolať pokušeniu.
Baviť sa s ňou o tom bolo dosť trápne,
ale, úprimne, pomohlo mi to
rozhodnúť sa správne
a zvládnuť ten tlak.
Moji rodičia ma vždy učili,
aby som neuvažovala krátkozrako.
Viedli ma k tomu,
aby som rozmýšľala o tom,
ako moje rozhodnutia
ovplyvnia moju budúcnosť,
môj vzťah s Jehovom,
s priateľmi a rodinou.
Veľakrát sa mi to v tých situáciách
prehrávalo v hlave.
To najdôležitejšie
je dôverovať Jehovovi,
lebo keď mu dôverujeme,
všetko dobre dopadne.
Veľmi mi tiež pomohla
2. kniha Mladí ľudia sa pýtajú,
konkrétne 5. kapitola.
Má názov „Prečo si zachovať panenstvo?“
Fakt neviem,
čo by som bez tejto knihy robil.
Keď som čítal o tom,
že mladí na celom svete
si prechádzajú presne tým istým,
hneď som sa cítil lepšie.
Pochopil som,
že to tak nemám iba ja.
Som veľmi vďačná Jehovovi
a jeho organizácii za to,
koľko lásky a pozornosti
nám mladým prejavuje.
Pomáha nám to,
aby sme sa necítili sami
a nevzdali to,
ani keď prídu nejaké tlaky.
V 2. knihe Mladí ľudia sa pýtajú
sa mi veľmi páčila 14. kapitola s názvom
„Ako sa môžem v škole chrániť?“
Povzbudila ma,
aby som si stála za svojim
a vždy sa rozhodovala tak,
aby mal zo mňa Jehova radosť.
Ďakujem Jehovovi, že mi vždy
pripomenul nejaký verš.
Napríklad 1. Korinťanom 6:18:
„Utekajte pred nemravnosťou.“
Som rád, že presne to som urobil.
No najviac sa teším z toho,
že som urobil radosť Jehovovi.
Tomu pocitu sa nič nevyrovná.