JW subtitle extractor

Boh poveril napísaním
Biblie 40 mužov.
Ale na aké materiály ju písali?
Veď najstaršie knihy Biblie
boli napísané vyše 1 000 rokov
pred vynájdením papiera.
Najstaršie rukopisy
sa písali na papyrus.
Papyrus je rastlina,
ktorá rastie v plytkej vode,
a jeho stonky dorastajú
až do výšky 4,5 m.
Asi pred 4 000 rokmi
Egypťania vynašli spôsob,
ako z papyrusu vyrobiť
materiál na písanie
podobný dnešnému papieru.
Výroba bola veľmi prácna.
Stonky sa museli narezať
na tenké plátky,
namočiť, roztĺcť, navrstviť
a potom stĺcť dohromady
a zlisovať,
aby vznikol jednoliaty materiál.
Keď sa hárky usušili,
vyhladzovali sa slonovinou,
lastúrou alebo kameňom.
Výsledkom bol pomerne
hladký povrch
vhodný na písanie.
Na výrobu zvitku
sa jednotlivé hárky
na okrajoch zlepili.
Taký zvitok
mohol mať aj vyše 6 m.
Ale asi v 2. storočí n. l.
začali odpisovači
uprednostňovať iný spôsob
spájania hárkov – kódex.
Hárky papyrusu sa preložili,
zošili a zviazali.
Výsledok sa veľmi
podobal dnešnej knihe.
Predstavte si,
koľko práce to dalo,
aby ľudia mali na čo písať.
Čím však písali, keďže nemali
dnešné perá a ceruzky?
Perá sa často robili
z takejto tvrdej trstiny.
Koniec sa zastrúhal do špica
a potom narezal.
A čo atrament?
V biblických časoch
sa vyrábal napríklad
zo sadzí zmiešaných
s vodou a živicou,
vďaka ktorej na stránke
dobre držal.
Do atramentu
potom namáčali pero.
Hlavná nevýhoda
papyrusu bola tá,
že sa rýchlo rozpadal.
Je až neuveriteľné,
že napriek tomu
sa dodnes zachovalo veľa
papyrusových fragmentov
s útržkami biblického textu.
Na obrazovke vidíte
reprodukcie fragmentov,
ktoré majú vyše 2 000 rokov.
Časom sa text Biblie
začal odpisovať
na trvácnejšie materiály.
Asi vo 4. storočí sa
najbežnejším stal pergamen.
Ten sa vyrábal z koží
oviec, teliat a kôz.
Výroba sa začína
máčaním kože
vo vápennom roztoku.
Potom sa odstraňuje
srsť a zvyšky mäsa.
Ďalším krokom bolo
natiahnuť kožu na rám
a odstrániť z nej nožom
všetky zvyšky, napríklad tuk.
Potom sa poriadne napla
a nechala sa usušiť,
čím sa narovnala a stvrdla.
Nakoniec sa poprášila kriedou
a vybrúsila pemzou,
aby sa na ňu dobre písalo.
Ako vidíte, za jediným
hárkom pergamenu
bolo obrovské množstvo práce.
No dnes je k dispozícii
veľa biblických rukopisov
písaných na pergamen,
ako sú napríklad tieto dva.
Ďalším známym rukopisom
je Codex Amiatinus z Talianska,
ktorý má vyše 1 300 rokov.
Je to najstaršia úplná Biblia
v latinčine v jednom zväzku.
Podľa niektorých odborníkov
sa na ňu spotrebovalo vyše 400 koží.
Táto replika je veľká,
ale originál
je ešte väčší –
váži 34 kg.
Vezmite si, koľko práce dalo
vyrobiť len túto jednu Bibliu.
Všetky tieto materiály
sa časom rozpadajú.
Ale Boh Jehova sa postaral,
aby sa jeho Slovo zachovalo.
V priebehu stáročí ho ľudia
starostlivo odpisovali,
a tak máme dnes k dispozícii
tisíce rukopisov
rôznych častí Biblie.
Teda keď si najbližšie
ťuknete na biblický verš,
spomeňte si, čo všetko
bolo za jeho napísaním.
Je obdivuhodné,
že hoci sa Božie Slovo
písalo pred tisícmi rokov
na chúlostivé materiály,
máme ho až dodnes.

Ako sa písalo Božie Slovo