JW subtitle extractor

Raz v noci do nášho domu
vtrhla polícia.
Vykopli dvere
a porozbíjali okná.
Povedali, že nám zabavujú dom,
že naň môžeme zabudnúť.
Od tej chvíle som bol
nahnevaný na celý svet.
Bol som taký naštvaný
a povedal som si,
že urobím všetko pre to,
aby som presadil spravodlivosť.
Apartheid vytvoril
obrovské rozdiely.
Napríklad vzdelanie,
ktoré dostávali bieli ľudia,
sa vôbec nedalo porovnať
s tým pre nás, černochov.
Naše školy boli
na veľmi nízkej úrovni.
Keď vláda urobila rozpočet,
väčšina peňazí išla do škôl,
kde sa učili biele deti.
Triedy, do ktorých chodili
čierne deti,
boli na rozdiel od iných tried
úplne preplnené.
Keď som bol malý,
chcel som sa stať právnikom,
aby som mohol proti apartheidu
bojovať legálne.
No po tom, ako sme prišli o dom,
a keď som zažil, ako kruto
s nami zaobchádzali,
som zmenil názor.
Snažil som sa nájsť
rýchlejšie riešenie,
ktoré by nám konečne prinieslo
pokoj a spravodlivosť.
A tak som sa pripojil
k jednej politickej organizácii.
Poslali ma do susednej krajiny,
aby som tam dostal vojenský výcvik.
Urobili zo mňa veliteľa.
Mal som na starosti vojakov,
ktorí bojovali za slobodu.
Ako veliteľ som dostal
za úlohu nájsť tajné miesta,
kde by sme mohli skladovať zbrane.
Využívali sme ich aj na to,
aby sme tam cvičili ďalších,
ktorí sa pridávali
k našej organizácii.
Učili sme ich, ako viesť
partizánsku vojnu –
ako používať rôzne
zbrane a výbušniny,
ktoré sa nám
podarilo zohnať.
Bol som veľmi krutý človek,
nikoho som si nevážil,
nemal som strach pred ničím.
Ale nebol som šťastný.
Očakával som,
že budeme v organizácii
ťahať za jeden povraz,
lebo sme mali rovnaký cieľ.
Ale realita bola úplne iná.
Aj tu som zažil predsudky,
nenávisť, hádali sme sa.
Moja manželka už vtedy
bola Jehovovou svedkyňou.
Dohodli sme sa,
že skúsi nájsť niekoho,
kto ma bude učiť z Biblie.
Tak k nám prišla jedna sestra
a začala mi hovoriť
o Božom Kráľovstve.
Bolo to fajn, kým nepovedala,
že toto Božie Kráľovstvo
rozdrví všetky ostatné kráľovstvá,
vrátane politickej organizácie,
do ktorej som patril.
Poriadne som sa rozčúlil.
Ale ona na to nereagovala,
nevrátila mi to.
Miesto toho sa len usmiala.
Na to som nebol zvyknutý.
Chytilo ma to za srdce.
Pozvali ma do sály Kráľovstva.
Jedna vec tam
na mňa veľmi zapôsobila.
Všetci okolo mňa
sa zapájali do programu.
Hlásili sa dokonca aj malé deti
a odpovedali vlastnými slovami.
Videl som, že boli dobre
pripravení a hovorili k veci.
Každý z nich si vedel rýchlo
nájsť verše v Biblii.
Študoval som na univerzite,
ale nemal som ani šajnu,
kde čo hľadať.
Pomyslel som si:
Vau, chcem byť ako oni.
Všimol som si, že vzdelanie,
ktoré ľudia v Jehovovej
organizácii dostávali,
bolo na veľmi vysokej úrovni.
S tým, čo som zažil počas apartheidu,
sa to nedalo ani porovnať.
Počas života som sa naučil,
že vkladať dôveru v ľudí
je len „honba za vetrom“.
Skutočné šťastie
nám prinesie len to,
keď budeme
dôverovať Jehovovi.
Už od detstva som chcel
nájsť pravú slobodu,
pokoj, chcel som byť šťastný.
Ale podarilo sa mi to až vtedy,
keď som prišiel do sály Kráľovstva.
Až tam som našiel
pravú slobodu, spravodlivosť.
Zažil som skutočné šťastie
a pocítil, čo je to pravá láska.
Môj život sa
od základov zmenil.
Teraz mám
blízky vzťah s Jehovom.
Vďaka tomu sa zo mňa
stal iný človek –
človek, ktorý dokáže
prejavovať lásku, empatiu,
človek, ktorý sa snaží byť pokorný
a žiť s druhými v pokoji.
Obliekol som si
úplne novú osobnosť.

Moses Maphoto: Našiel som skutočné šťastie