JW subtitle extractor

Som z Kolumbie
a mám 5 ďalších sestier.
Pravdu poznám odmalička
od svojich rodičov.
Duchovne sme boli
veľmi aktívni.
Môj ocko žil pravdou.
Nielenže bol v pravde.
On žil pravdou.
A to sa nám vždy
snažil odovzdať.
Nikdy sme neodišli
do školy bez toho,
aby si s nami neprečítal
verš na deň.
To bol proste základ.
Mohli sme meškať do školy,
ale nemohli sme vynechať
verš na deň.
Boli sme veľká rodina,
no nikdy sme nechýbali
na zhromaždení.
Zaplnili sme dva rady.
Vždy mu záležalo
na bratoch a sestrách.
Kedykoľvek
bol ochotný pomôcť.
Bol veľmi pohostinný
a mama tiež.
Zvykol k nám
pozývať bratov a sestry
a aj svojich záujemcov
a pamätám si,
že zavrel dvere do kuchyne,
zapol si hudbu
a navaril niečo dobré.
Robil všetko pre to,
aby sme sa my dievčatá
zo života tešili.
Hlavne keď sme boli
spolu ako rodina.
Každá z nás od neho
dostávala to,
čo mala rada
a čo potrebovala.
Cez víkend
po zhromaždení
alebo po službe
nás zvykol brávať von.
Bola to česť
mať takého otca.
Spomínam si,
že v ten deň sme boli doma.
Ocko sa akurát chystal
zaparkovať auto do garáže.
Prišli tam nejakí muži a vytiahli
na ocka a mamičku samopal.
Chceli ho dostať z auta a uniesť ho.
Počuli sme nejaký hluk.
Všetky nás to vystrašilo
a vybehli sme von.
Pamätám si na ten pohľad.
Náš ocko...
... ležal zranený
na zemi.
Nechali ho tam ležať.
Zobrala som ho do náručia.
Zobrali ho do nemocnice
a o pár hodín zomrel.
Ockove posledné slová boli:
„Jehova,
ochraňuj moje dcérky.
Postaraj sa o ne
a o moju drahú.“
Tým myslel mamu.
Moja mama bola silná
a pomohla aj nám,
aby sme boli silné.
Ďalej sa venovala duchovným
činnostiam, tak ako predtým.
V ten týždeň, ako ocko zomrel,
mala moja sestra Raquel
na zhromaždení úlohu.
Zomrel vlastne iba deň predtým.
No ona úlohu aj napriek tomu mala.
Ďalší týždeň sme mali zjazd.
Ani ten sme nevynechali.
Chceli sme nasledovať vzor,
ktorý nám zanechal náš ocko.
Bolo to veľmi zložité.
Ale pri každom rozhodnutí
bol na prvom mieste Jehova.
Mysleli sme v prvom rade naňho
a na to, aký verný
mu vždy bol náš ocko.
Robila som všetky veci tak,
ako keď tu ešte bol.
Chcela som pomôcť mojim sestrám,
aby sme spolu slúžili Jehovovi.
Zo začiatku som prosila Jehovu,
aby mi dodal „pokoj, ktorý
presahuje každé chápanie“
a keď si teraz prechádzam
niečím náročným, hovorím mu:
„Jehova, pomôž mi udržať si
ten pokoj, ktorý si mi už dal.
Nedovoľ, aby ma
táto skúška oň obrala.“
Vtedy ma Jehova posilní.
Svoje sestry mám veľmi rada
a veľmi si ich vážim,
lebo pre mňa boli ako ďalšie mamy.
Tri z nich žijú stále v Kolumbii,
no sme často v kontakte
cez telefón alebo Zoom.
Vďaka tomu môžu vidieť,
ako sa darí mame.
Niektorí moji príbuzní,
ktorí nie sú svedkami,
si chceli zobrať k sebe
nejaké z mojich sestier,
aby sa o ne postarali.
Ale nechceli sme sa rozdeliť.
Ocko by si to určite neprial.
Chcel, aby sme sa všetci
dostali do nového sveta
a slúžili Jehovovi spoločne.
Všetko to úsilie – celý jeho život,
všetko, čo urobil pre Jehovu –
nemohli sme na to zabudnúť
len preto, že tu už nebol.
Chceli sme to dotiahnuť do konca.
Ocko ma učil veľa jednoduchých vecí
o stvorení a o Jehovovi
a vďaka tomu som začala Jehovu milovať.
V tom čase som ešte ani netušila,
ako mi to v budúcnosti pomôže.
Často si hovorím: Váu, ocko tu nie je,
ale postaral sa, aby som
mala ďalšieho Otca – Jehovu.
A to mi pomáha ísť ďalej.
Ockove posledné slová boli:
„Jehova, moja manželka,
moje dcéry.“
Najviac sa v novom svete
teším na to,
keď mu budem môcť povedať:
„Pozri, tu sú. Všetky sme tu.“
Zvládli sme to. Dobrá práca, oci.

Sestry Otalorové: Pracuj na viere, ktorá prekoná aj tragédiu