JW subtitle extractor

Vitajte pri JW Broadcastingu!
13. septembra 2025
študenti 158. triedy Gileádu
ukončili 5-mesačné
intenzívne školenie.
Počas slávnostného ukončenia
študenti prežívajú rôzne pocity.
Napríklad úľavu,
že to už majú úspešne za sebou.
Alebo radosť,
že sú spolu s rodinou a priateľmi.
A možno, možno cítia trochu
aj obavy z toho, čo je teraz pred nimi.
Vypočujme si povzbudzujúce prejavy,
ktoré si pre nich bratia pripravili.
Sme presvedčení,
že tieto duchovné poklady
budú prínosom aj pre vás.
Milí bratia a sestry,
som veľmi rád,
že vás všetkých môžem privítať
na tomto slávnostnom ukončení
158. triedy biblickej školy Gileád.
Teraz by som sa rád prihovoril vám,
52 študentom tejto triedy školy Gileád.
Budem hovoriť na námet:
Neprestávajte byť soľou zeme.
Keď sa spolu pozrieme
do Matúša, 5. kapitoly,
Ježiš o tom hovoril
hneď v prvej vete 13. verša.
Čítame tam: „Vy ste soľ zeme.“
Kedy to Ježiš povedal?
Tieto slová sú súčasťou
jeho Kázne na vrchu.
A aj keď tam bolo veľa ľudí,
ktorí túto kázeň počúvali,
koho mal Ježiš
týmito slovami zvlášť na mysli?
Najmä svojich učeníkov.
A predovšetkým svojich 12 apoštolov.
Vybral si ich len krátko predtým,
a teraz určite sedeli blízko pri ňom.
Ježiš chcel, aby boli dobrým
príkladom pre jeho nasledovníkov
a aby ďalej viedli kresťanský zbor.
Takže Ježiš tieto slová
„vy ste soľou zeme“
adresoval svojim učeníkom
a zvlášť svojim apoštolom.
A milí študenti,
dajú sa uplatniť aj na vás.
Je zaujímavé,
že Ježiš tu nepoužil prirovnanie.
Nepovedal: „Vy ste ako soľ.“
Ale použil metaforu:
„Vy ste soľ.“
K ničomu ich neprirovnával.
Povedal, že takí sú.
Prečo im to Ježiš povedal
práve takto?
Lebo im chcel ukázať,
že to, aké účinky má soľ,
tak budú aj oni
pôsobiť na druhých.
Aká je tam súvislosť?
Pozrime sa, aké 3 účinky soli
mohol mať Ježiš na mysli,
keď použil túto metaforu.
Lebo aj vy,
milí študenti, ste takou soľou.
Takže prvý účinok.
Pozrime sa
do Kolosanom, 4. kapitoly.
V 6. verši čítame
o jednej vlastnosti soli,
na ktorú mohol Ježiš myslieť.
„Nech je vaša reč vždy príjemná,
akoby ochutená soľou,
aby ste vedeli,
ako máte každému odpovedať.“
O akom účinku soli sa tu hovorí?
Že zvýrazňuje chuť.
Je to ochucovadlo.
Vďaka soli je jedlo ešte chutnejšie,
je oveľa lahodnejšie.
Podobné pocity v druhých
vyvolávajú aj rozhovory s vami
a vaše láskavé správanie.
Zvlášť teraz,
keď ste absolvovali túto školu.
Vaše slová
v druhých vyvolajú radosť,
osviežia ich ako lahodné jedlo.
A kdekoľvek budete, bratia a sestry
sa s vami budú cítiť príjemne.
Lebo vy nezvýrazňujete
chuť svojich slov korením.
Ani v tom verši
sme nečítali o korení.
Nebolo tam čierne korenie
alebo kajenské korenie
ani čili papričky.
Nespomína sa tam
nič pálivé, ale soľ.
A vy tak s druhými hovoríte.
Ochucujete svoju reč soľou.
Vaše prejavy, to,
ako odpovedáte na zhromaždení,
ako sa rozprávate s druhými,
je povzbudzujúce.
Robte to tak aj ďalej,
osviežujte rodinu Bétel
a bratov a sestry v zboroch,
kde budete slúžiť.
A aký je druhý účinok soli?
Je zaujímavé,
čo sa o tom píše v knihe Ezechiel.
Nebudeme si to síce teraz čítať,
ale v Ezechielovi 16:4 sa spomína,
že v biblických časoch
sa novonarodené dieťa potieralo soľou.
Čo sa tým dosiahlo?
Prečo to robili?
Soľ zabila baktérie
a predišlo sa tak infekcii.
Podobne aj dnes.
Keď niekoho bolí hrdlo,
zvykne kloktať slanú vodu,
aby zabil baktérie a zmiernil zápal.
A niektorí umývajú zeleninu
slanou vodou, aby ju dezinfikovali,
teda zbavili baktérií.
Soľ dokáže zabiť alebo potlačiť
rast baktérií a iných patogénov.
Pravdepodobne ste si nikdy nemysleli,
že dokážete pôsobiť antibakteriálne.
Alebo protizápalovo.
Ale v duchovnom zmysle takí ste.
Napríklad, čo ak v Bételi alebo v zbore
niekto začne šíriť klebety?
Klebeta je ako škodlivá baktéria.
Čo urobíte?
Pokúsite sa ju zabiť!
Jednoducho zmeníte tému
na niečo pozitíve.
A tak sa toho patogénu zbavíte.
Možno niekto povie:
„Ten starší má strašne dlhé prejavy.
Vždy to naťahuje.
Nikdy neskončí načas.“
A vy poviete:
„Nevšimol som si to.
Ale vieš, čo?
Ja si ho veľmi vážim.
Páči sa mi, ako sa stará o zbor.
Zaujíma sa o druhých.
Je láskavý
a vždy ochotný pomôcť.
Mám ho veľmi rád.“
Tú baktériu ste zabili!
Ste duchovne antibakteriálni.
A to isté robíte aj v službe.
Likvidujete rôzne infekcie.
Napríklad náuku o Trojici, o pekle,
nesmrteľnosti duše a ďalšie.
Aký je 3. účinok soli,
ktorý mal Ježiš možno na mysli?
Otvorme si, prosím, 3. Mojžišovu.
3. Mojžišova 2:13.
Všimnite si, čo sa tu píše:
„Každú obilnú obeť ochutíš soľou.
Soľ nesmie chýbať
pri žiadnej z tvojich obilných obetí,
lebo ti bude pripomínať zmluvu
medzi tebou a tvojím Bohom.
S každým obetným darom
prinesieš soľ.“
Všimnite si ten detail.
Podľa Mojžišovho zákona
mali byť všetky obete, ktoré priniesli
na Jehovov oltár, ochutené soľou.
Podľa židovskej histórie bola
na chrámovom nádvorí veľká kopa soli.
Bola hneď vedľa medeného oltára.
Skladovala sa
na chrámovom nádvorí
v špeciálnej miestnosti –
v soľnej komore.
Boli tam veľké zásoby soli,
ktorú kňazi používali
pri predkladaní obetí.
Možno sa pýtate, prečo.
Prečo to Jehova vyžadoval?
V jednej Strážnej veži
sa písalo toto:
„Nerobilo sa to kvôli
zlepšeniu chuti obetí,
ale pravdepodobne preto,
lebo soľ predstavovala oslobodenie
od porušenosti či skazenosti.“
A toto je jej 3. účinok, konzervuje.
Soľ zabraňuje rozkladu a hnilobe.
Takto môžete chrániť mäso.
Vydrží vám veľmi dlho,
aj bez chladničky,
ak ho dobre nasolíte.
Obyčajná soľ
má vynikajúci ochranný účinok.
Podobne aj vy ste
taký obrazný konzervant.
Aj vy môžete druhých duchovne chrániť.
Povedzme, že máte štúdium
napríklad s fajčiarom,
ktorý má poškodené pľúca a srdce,
s narkomanom,
ktorý má poškodený mozog,
alebo s alkoholikom,
ktorý má poškodenú pečeň,
či s človekom, ktorý žije nemravne
a riskuje rôzne choroby.
S Jehovovou pomocou
bojuje s týmito zlozvykmi.
Prestane si ničiť zdravie
a to ho ochráni.
V mnohým prípadoch
nielenže sa proces ničenia zastaví,
ale začne sa aj proces obnovy.
Uzdravuje sa jeho myseľ i telo.
Keď ste ho učili pravdu z Biblie,
vytvoril si vzťah s Jehovom,
a tým ste mu pomohli
zachovať si život na celú večnosť.
Doslova pôsobíte ako konzervant.
Alebo ak si všimnete,
že v Bételi niekto robí niečo,
čím by si mohol duchovne ublížiť,
„snažte sa... vy, čo ste duchovne zrelí,
priviesť (ho) na správnu cestu
... v duchu miernosti“.
Pokúste sa ochrániť ho.
Ide o jeho život.
A to je len zopár príkladov,
ako môžete pôsobiť ako konzervant.
Rozobrali sme si niekoľko účinkov soli.
Hovorili sme, že ochucuje,
dezinfikuje a konzervuje.
Aká výstižná metafora.
A Ježiš ju myslel ako kompliment.
Milí naši študenti,
aj my to myslíme ako kompliment.
Vy ste soľ zeme!
Ale čo Ježiš povedal ďalej?
Otvorme si Matúša, 5. kapitolu.
Najprv apoštolov pochválil
a potom ich varoval.
Matúš 5:13.
Prečítajme si ho celý.
Ježiš povedal:
„Vy ste soľ zeme.
Ale ak soľ stratí svoju slanosť,
ako ju získa späť?
Nie je už dobrá na nič,
iba na vyhodenie,
aby po nej ľudia šliapali.“
Ježiš tu hovorí,
že soľ sa môže znehodnotiť.
Dostanú sa do nej nečistoty
a už nemá také vlastnosti.
Stratí svoje vynikajúce účinky.
To platí aj pre nás.
Musíme si udržať svoju obraznú,
teda duchovnú slanosť.
Ako na to?
Ak uplatníte to,
čo ste sa za posledných
5 mesiacov tu v Gileáde naučili,
zachováte si svoju duchovnú slanosť.
Teraz je pred nami
ďalšia časť programu,
ktorú sme si za posledné roky
veľmi obľúbili.
Je to Pohľad do zákulisia.
Moderátorom je
náš milý brat Joel Kelly,
ktorý slúži aj ako
inštruktor školy Gileád.
Už sa tešíme, čo nám
niektorí zo študentov o sebe povedia.
Vitajte pri ďalšom
Pohľade do zákulisia.
V Izaiášovi 64:8 je Jehova
opísaný ako „náš Hrnčiar“
a my sme jeho „hlinou“.
Je pravda, že sme
nedokonalí ako hlina,
ale Jehova nás môže formovať.
Keď sa nebránime
a necháme sa ním formovať,
Jehova z nás môže urobiť čokoľvek,
aby splnil svoj zámer.
Pozrime sa, ako formoval
5 študentov zo 158. triedy Gileádu.
Keď ich budeme počúvať, všimnime si,
čo sa z toho učíme o Jehovovi,
a to, ako im pomáhal
na ich duchovnej ceste.
Najprv privítajme Marka a Melissu
Gratrixovcov z britskej pobočky.
Veľmi sa teším,
že ste tu dnes spolu so mnou.
Ďakujeme.
Vieme, že ste z britskej pobočky,
ale ste obaja z Británie?
Ja som z okolia Manchestru
na severe Anglicka.
A ja som z Detroitu z USA.
Takže vás delil Atlantický oceán.
Ako ste sa potom stretli?
Bol som na medzinárodnom zjazde,
ktorý sa konal blízko miesta,
kde bývala Melissa.
Bolo to v roku 1998,
ale vzali sme sa
až po nejakých 7 rokoch.
Okej, a ako sa vám darilo
v duchovnom ohľade,
keď ste boli mladí?
No, mala som milujúcich rodičov
a dobrú výchovu,
ale čo sa týka mojej duchovnosti,
nebolo to ktoviečo.
Už odmalička som chcela byť
módnou návrhárkou,
tak som si za tým šla a 4 roky
som študovala odevný dizajn.
V tomto odbore som získala aj titul
a po škole som sa tým začala živiť.
No to všetko ovplyvnilo
moju duchovnosť –
nemala som pekné vlastnosti,
bola som zameraná na peniaze.
Nie vždy som sa rozhodovala správne,
čo sa týka kamarátov ani toho,
čomu sa venovať vo voľnom čase.
A nemala som žiadne duchovné ciele.
A čo ty, Mark?
Žiaľ, ani ja som nebol
na tej najlepšej ceste.
Pravdu som spoznal od svojej mamy
a v 13 rokoch som sa dal pokrstiť.
No krátko nato
som začal žiť dvojaký život
a každým rokom
to bolo horšie a horšie.
A to napriek tomu, že som mal
skvelé príklady v rodine
a kamarátov, ktorí Jehovovi
slúžia až dodnes.
Len Jehova naozaj vedel,
ako trávim čas a s kým,
a že v skutočnosti vlastne
nie som taký, ako sa navonok tvárim.
Ďakujem, že ste sa o to s nami podelili.
Nie vždy je ľahké
o takých veciach hovoriť.
A čo teda potom
bolo u vás bodom zlomu?
Na počudovanie, hoci môj otec
nebol naším bratom,
dal mi skvelý príklad, ako byť
dobrým otcom a manželom.
Takže keď sme začali spolu chodiť,
chcel som sa stať
tým najlepším manželom.
A aj keď to bol vzťah na diaľku,
hneď sme si spolu začali
každý týždeň študovať cez telefón.
To bolo prvýkrát, čo som robil
niečo duchovné zo správnych pohnútok.
A postupne som začal cítiť,
že môj vzťah s Jehovom
je čoraz silnejší.
Došlo mi, ako veľmi
som Jehovovi celé tie roky ubližoval.
A podobné to bolo aj u mňa.
Keď sme sa vzali,
začala som s priekopníckou.
No mala som výčitky svedomia
kvôli rozhodnutiam,
ktoré som kedysi urobila.
A tak sme sa dohodli,
že zájdeme za staršími.
A dobre sme urobili, lebo nám pomohli
duchovne sa postaviť na nohy.
Je úžasné, aký vplyv má
hlboké štúdium Biblie
na svedomie a vzťah s Jehovom.
Čo sa dialo potom?
Potom sme sa začali cítiť tak,
ako by sme sa mali cítiť,
keď slúžime Jehovovi.
A tak sme si dali prihlášky,
kde sa len dalo:
do Gileádu –
vtedy to mohli aj priekopníci,
potom aj na stavby, do Bételu.
A mali sme z toho fakt radosť,
ale nikto sa nám
na tie prihlášky neozval.
Nakoniec nám naši dobrí kamaráti
vnukli myšlienku slúžiť v Nikarague,
kde je potrebných
viac zvestovateľov, tak sme šli.
A aké to tam bolo?
Mám so sebou aj fotku.
Sme na nej my dvaja v službe.
Bolo to tam úžasné,
ľudia boli veľmi priateľskí,
v službe sa nám darilo
a mali sme veľa biblických štúdií.
Milovali sme to tam.
Bol to naozaj pekný rok.
Ako vidíš, jazdili sme tam
hlavne na bicykloch.
Hej, všimol som si.
A keď sme šli pešo okolo domu,
kde býval niekto z našich,
vždy nás pozvali na jedlo.
Aj keď žili skromne,
boli veľmi pohostinní.
Veľa sme sa od nich naučili.
Keď sa pozerám na tú fotku,
z vašich tvárí žiari radosť,
vyzeráte tam takí šťastní!
Vidno, že ste si to
tam veľmi užívali.
– Áno, je to tak.
– Ďakujem.
Čiže z Nikaraguy ste po nejakom čase
prišli do Bételu v Anglicku.
Povedzte nám, čo tam robíte,
v akom oddelení slúžite?
Pracujem v právnom oddelení
a pomáham tým, ktorí sú vo zvláštnej
službe celým časom, s vybavovaním víz.
Je to pekná práca,
lebo v tom vidno Jehovovu ruku.
Niekedy je to beh na dlhé trate,
ale vidíme, ako Jehova
odstraňuje všetky prekážky.
To je úžasné. A čo ty, Mark?
Ja pracujem v oddelení
komunikácie s verejnosťou.
Naša práca spočíva hlavne v tom,
že o nás poskytujeme presné informácie
médiám, vláde či univerzitám.
To znie ako náročná úloha.
Hej, to bola. Keď mi bratia dali
túto úlohu, mal som veľké obavy.
Živo si pamätám na jednu noc,
keď som kvôli tomu nemohol spať,
a tak som si čítal
2. Mojžišovu, 3. a 4. kapitolu,
lebo Mojžiš v podstate
dostal za úlohu niečo podobné –
mal ísť za faraónom,
teda vysokým vládnym úradníkom.
Ale vždy, keď sa na to
Mojžiš necítil, Jehova ho uistil o tom,
že sa preňho stane tým, čím práve
potrebuje, aby sa preňho stal.
A presne to isté zažívame
všetci v našom oddelení.
Vždy, keď sme sa cítili
bezradní alebo neskúsení,
Jehova nám pomohol.
A to zakaždým
veľmi posilnilo našu vieru.
Aj nás to posilňuje,
keď vidíme, ako vás Jehova používa.
A keď tak premýšľam o tom,
ako ste začínali a kde ste teraz,
čo ste sa počas tej cesty
naučili o Jehovovi?
Videla som, že Jehova
bol so mnou veľmi trpezlivý.
Vedel, že chcem život plný zážitkov
a že sa milujem učiť nové veci,
a dovolil mi ísť vlastnou cestou.
A do istej miery
ma to robilo šťastnou.
Ale až keď som začala
robiť veci Jehovovým spôsobom,
získala som vlastnosti,
ktoré ma k nemu priblížili,
a veľa krásnych zážitkov.
Vďaka Jehovovi som sa mohla naučiť
veci, ktoré by som inak nevedela,
a mať zaujímavú prácu,
ku ktorej by som sa nedostala,
keby som išla vlastnou cestou.
Som mu veľmi vďačná,
že ma v tom nenechal
a že mi dovolil presvedčiť sa,
že jedine život preňho stojí za to.
Pekne. A čo ty, Mark?
Ja som sa naučil,
aký je Jehova milosrdný.
Teraz viem, že som sa zdráhal
prijať pomoc od bratov preto,
lebo som sa bál.
Nevedel som, ako sa Jehova
pozerá na ľudí ako som bol ja.
Ale jeden kamarát mi ukázal verš,
ktorý mi vtedy veľmi pomohol.
– Môžem ho prečítať?
– Určite.
Je to Izaiáš, 28. kapitola.
Mám rád myšlienky od 24. verša,
ale teraz prečítam len 24.
„Či oráč stále len orie a nikdy neseje?“
Píše sa tu o roľníkovi,
ktorý nielen stále dookola orie.
Zameriava sa na úrodu,
ktorú bude mať
a z ktorej sa bude na konci tešiť.
A to som s Jehovom zažil aj ja.
Nešlo mu hlavne o to,
aby ma nejako naprával alebo trestal.
Správal sa ku mne tak,
aby som bol šťastný
a mohol mu s čistým svedomím
naplno slúžiť.
A obaja sme vďační,
že teraz sa v službe Jehovovi
cítime tak, ako by sme sa mali.
Vďaka vám tomuto veršu
lepšie rozumieme.
K tomu, čo hovoril Mark,
by som ešte dodala,
že na jednej hodine
sme rozoberali Hebrejom 9:14.
Hovorí sa tam o tom,
že keď máme čisté svedomie,
Jehova nám umožňuje
preukazovať mu svätú službu.
A presne to sme zažili aj my.
Z toho vidno, že keď urobíme chybu,
musíme sa zameriavať na službu Jehovovi.
Naše chyby nás nesmú paralyzovať.
A vy v tom dávate pekný príklad.
Jehova vám naozaj pomáha,
aby ste mu mohli slúžiť.
– Ďakujeme vám.
– Radi.
Náš ďalší hosť je sestra
z pobočky vo východnej Afrike.
Privítajme Wanjiku Waichigo.
Takže Wanjiku, vieme,
že si k nám prišla z Kene.
Počul som, že priatelia
ťa volajú Sheko, je to tak?
– Áno, kľudne ma tak môžeš volať.
– Tak teda budeš Sheko.
Povedz nám niečo o sebe.
Moja mama spoznala pravdu,
keď sme boli malí,
takže v pravde som vyrastala.
Otec nie je náš brat, a tak veľmi chcel,
aby sme išli na vysokú školu.
– Chcela som sa stať právničkou.
– Právničkou? Okej.
Hej, bojovať za práva
znevýhodnených, za spravodlivosť.
To bolo to, čo som
chcela robiť, keď vyrastiem.
Študovať právo,
to si vyžaduje veľa času a úsilia.
Ovplyvnilo to nejako
tvoj vzťah s Jehovom?
To áno, lebo keď som chodila do školy,
sústredila som sa len na ňu
a na to, aby som si budovala kariéru.
A tak to so mnou
duchovne išlo dolu vodou, no.
A kedy u teba nastala zmena?
Keď som skončila školu,
našla som si dom,
ktorý bol zhodou náhod
hneď vedľa sály Kráľovstva.
Pamätám sa, ako som jeden deň išla
domov z práce unavená po náročnom dni.
A videla som bratov a sestry,
ako idú do sály celí nadšení.
Povedala som si: „Tam patrím,
takto som bola vychovaná.
Toto by som mala robiť,
tam by som mala ísť.“
A na ďalšom zhromaždení
som už bola tam.
Vyzerá to tak, že tentokrát
sa oplatilo ísť s davom.
To hej.
Lebo ťa to
priviedlo späť do sály.
A keď si tam prišla, aké to bolo
byť opäť s bratmi a sestrami?
Všetci v zbore boli ku mne
veľmi milí, láskaví a srdeční.
S láskou ma privítali
a uvedomila som si,
že som doma.
V podstate mi zachránili život.
To radi počujeme.
A mohla by si nám ešte povedať,
ako si sa dostala k službe celým časom?
Dala som si za cieľ, že si za rok
prečítam Bibliu podľa určitého plánu.
Bol to taký môj projekt.
Čítavala som si
každé ráno ešte pred prácou
a stiahla som si
aj Watchtower Library.
Každý deň som si prečítala nejakú časť
a keď som to už mala prečítané, tak
som si k tým veršom ešte niečo našla.
Robila som to tak
celý rok a aj ďalšie roky.
Tak to bolo hlboké štúdium Biblie.
Tak takto sa to začalo.
A pomohlo ti ešte niečo iné?
Chodievala som
do služby aj s priekopníkmi.
A dosť často
s jednou konkrétnou sestrou.
Ona bola tiež priekopníčka
a stále mi hovorila,
že jedného dňa budem aj ja.
Vtedy som robila na plný úväzok,
takže nebola šanca,
aby som s priekopníckou začala.
– Ale bola vytrvalá.
– To bola, nedala mi pokoj.
Okej.
A tak som nakoniec
s priekopníckou začala
a bola som aj
v priekopníckej škole.
– Uhm, pekne.
– Tá fotka je odtiaľ.
Vidím, že držíte knihu pre priekopníkov.
A kto je tá sestra s tebou?
To je tá sestra, čo mi nedala pokoj,
čo ma stále povzbudzovala.
Ona bola v škole už 2. krát,
takže sme boli spolužiačky.
Takže nakoniec aj dobre,
že ti nedala pokoj.
To áno. Škola bola super,
taký dar od Jehovu.
A zdá sa, že ste
stále dobré priateľky.
– Áno, sme.
– To je fajn.
Takže potom
si začala pomáhať v Bételi
a neskôr si tam začala
slúžiť celým časom.
V akom oddelení pracuješ?
V právnom oddelení.
Takže, keď tak teraz
nad tebou premýšľam,
ty si v tejto oblasti pracovala
aj v rámci svetskej práce,
robila si kariéru, no teraz pracuješ
pre Jehovu, pre jeho organizáciu.
Keby si to mala porovnať,
v čom je rozdiel?
To sa nedá porovnať.
Pracovať pre svet,
to bolo o peniazoch.
Človek sa snaží
postupovať stále vyššie.
Ale keď pracuješ pre Jehovu,
bojuješ za svojich priateľov.
Máš ich rád, aj keď ich nepoznáš,
a keď ich spoznáš, máš ich ešte radšej.
Viera ti dáva silu
a cítiš spokojnosť a šťastie,
lebo pracuješ pre Jehovu,
a to je to najlepšie.
Ďakujeme ti za to, že si nám
porozprávala, ako ťa Jehova používa,
a aj za to, ako obetavo mu slúžiš.
Aj ty, ale aj Mark a Melissa,
všetci ste povzbudzujúcim príkladom
toho, ako nás Jehova v živote formuje.
Ďakujeme vám za vaše príbehy.
Náš ďalší hosť
je z Dominikánskej republiky.
Privítajme brata Tita Abreua.
– Tito, vitaj u nás.
– Ďakujem.
Povedz nám niečo o sebe.
Vyrastal si v pravde?
Moja mama je naša sestra,
ale otec nie.
No napriek tomu
ma veľmi podporuje,
lebo videl, ako pravda
zmenila náš život.
A keďže mama
veľmi milovala Jehovu
a takisto milovala aj službu,
snažila sa nás k tomu viesť.
A tak to bolo pre mňa
také prirodzené,
že som sa chcel
stať priekopníkom.
A potom v roku 2010
som išiel na MTS-ku.
– Bol si na MTS-ke?
– Áno.
A kam ťa potom pridelili?
Slúžil som ako zvláštny priekopník
v strednej časti ostrova.
Bolo tam fakt super.
Môžem ti ukázať jednu fotku.
Uhm, pekné.
Som tu s jedným bratom,
ktorý sa volá José.
Vtedy bol ešte len
nepokrstený zvestovateľ,
ale teraz
je zvláštny priekopník.
Ako vidíš, sme uprostred džungle
a za nami je taký malý domček.
Na takých miestach sme v službe
hľadali nepočujúcich.
Ale v tomto dome boli rodičia,
ktorí rozprávali haitskou kreolčinou,
niektoré deti hovorili po španielsky
a jedno z tých detí bolo nepočujúce,
takže sme s ním museli hovoriť
v posunkovom jazyku.
Takže v tomto dome sme museli
zvestovať v 3 rôznych jazykoch.
A ty vieš posunky?
Hej, viem, lebo moja
sestra je nepočujúca,
takže sme sa ich museli
naučiť celá rodina.
Hmm, zaujímavé.
A keď si tam prišiel,
ako si zvestoval?
Začal si chodiť z domu do domu
a hľadal si nepočujúcich?
S hľadaním nepočujúcich
mi pomáhali miestni bratia a sestry.
Začali sme na troch
konkrétnych miestach:
išli sme na policajnú stanicu,
na vojenskú základňu
a za starostkou.
– Takže hneď za tými najvyššími.
– Hej, no.
– Ako to dopadlo?
– Dopadlo to výborne.
Lebo Jehovovi svedkovia
majú v tom meste dobrú povesť
vďaka tomu, že sa správajú slušne.
A veľmi ich zaujalo, že okrem toho
sa Jehovovi svedkovia snažia
pomáhať nepočujúcim ľuďom.
A oplatilo sa tam ísť,
lebo som mal vďaka tomu
hneď 3 opätovné návštevy,
lebo pre starostku
pracovali traja nepočujúci.
Takže som s nimi mohol študovať.
Takže vďaka starostke si mal
prvé 3 biblické štúdiá.
– Hej.
– A robili pokrok?
Áno, najmä jeden pár.
Neboli zosobášení,
ale ako spoznávali pravdu,
chceli robiť to, čo je správne,
a poslúchať Jehovu.
A tak sa rozhodli, že sa vezmú.
S Jehovom si vytvorili
naozaj blízky vzťah
a dokonca začali pomáhať aj
ďalším nepočujúcim, aby ho spoznali.
Vau, to je úžasné!
Z toho vidieť,
že v posunkovom poli
je veľa ľudí,
ktorí sa chcú o Jehovovi učiť.
A vieme,
že v Dominikánskej republike
je to podobné aj so španielčinou
a inými jazykmi.
O jednom z týchto jazykov
tu máme aj video.
Poďme si ho pozrieť.
Na ostrove Haiti ležia 2 krajiny:
Dominikánska republika a Haiti.
V oboch žije Jehovov ľud,
ktorý sa vyznačuje silnou vierou.
V Dominikánskej republike
má veľa ľudí záujem o pravdu,
vrátane tých,
ktorí hovoria haitskou kreolčinou.
Veľa Haiťanov uteká
zo svojej krajiny do našej,
pretože život tam
je pre nich veľmi náročný.
Hoci Haiťania veria v Boha,
hovoria nám,
že tu nie je pre nich,
a to je veľmi smutné.
A práve preto prichádzame my.
Snažíme sa ich pochopiť,
rozprávame sa s nimi
a počúvame ich.
A keď sa k nim vrátime,
dáme im nádej,
ktorú tak veľmi potrebujú.
Z Biblie im ukazujeme,
že tu naozaj je Boh,
ktorému na nich záleží.
Keď sme k niekomu prišli,
vždy nás privítali
so širokým úsmevom
a potom nás pozvali dnu.
Hoci sme boli v službe
2 alebo aj 3 hodiny,
prešli sme
iba malú časť obvodu,
lebo pri každom dome
sme sa dlho zdržali.
Začať rozhovor
je úplne jednoduché.
Stačia otázky ako:
„Ako sa máte?“
alebo: „Čo vaša rodina?“
A už sa otvoria dvere
k peknému rozhovoru.
V podstate oni sami
nadhodia tému,
o ktorej sa chcú rozprávať.
Keď ľudia začnú spoznávať,
čo učí Biblia,
pomaličky začnú robiť zmeny,
krôčik po krôčiku.
Vtedy človek cíti
takú radosť a spokojnosť,
že sa to ani nedá slovami opísať.
Raz, keď sme zvestovali
z domu do domu,
stretli sme jednu ženu,
ktorej zomrel malý synček,
jej jediné dieťa.
Bola veľmi smutná.
No keď sa dozvedela,
že jej utrpenie nespôsobil Boh,
veľmi ju to potešilo.
O niečo neskôr sa vyjadrila,
že jediný spôsob, ako sa môže
Jehovovi odvďačiť za to,
že ju vyviedol z duchovnej tmy,
je slúžiť mu.
Teraz je už našou sestrou
a máme ju veľmi radi.
A keďže jej život má teraz zmysel,
často ju vidíme s úsmevom na tvári.
Je to obrovská radosť, keď vidíte,
ako niekto po krste vychádza z vody,
lebo viete, že je za tým Jehova.
Byť toho súčasťou
a pomáhať tomu človeku
zmeniť svoj život,
je ten najkrajší pocit na svete.
Aj keď nás v zbore bolo len asi 30,
priemerná účasť na zhromaždení bola 70.
A na Pamätnej nás bolo
každý rok viac ako 300.
To je 10-krát viac
ako počet zvestovateľov.
Chápem, prečo je Jehova
taký trpezlivý.
Ešte je tu veľa práce.
A takto je to v celej krajine.
Ľudia sú pripravení
počuť dobrú správu.
Tak ako povedal Ježiš
v Jánovi, 4. kapitole,
duchovná žatva je veľká
a čas sa kráti,
no robotníci sa „radujú“.
Sme šťastní, že sa môžeme podieľať
na tejto celosvetovej žatve.
Je úžasné vidieť,
ako Jehova pomáha ľuďom,
aby ho spoznali
a vytvorili si s ním blízky vzťah.
Povedz nám ešte niečo o tom,
čo robíš v Bételi.
Teraz pracujem v oddelení
zdravotnej starostlivosti,
ktoré sa stará o služobníkov
vo zvláštnej službe celým časom:
o misionárov,
zvláštnych priekopníkov
a krajských starších
v Dominikánskej republike.
Ale kvôli zlej situácii,
ktorá je teraz na Haiti,
sa staráme aj o bratov a sestry,
ktorí slúžia tam.
V pobočke na Haiti?
A keď sa staráte o týchto
služobníkov celým časom,
ktorí k vám prídu z Haiti
za zdravotnou starostlivosťou,
aké vlastnosti si na nich všímaš?
Vieme, že ich práca
môže byť stresujúca,
a tak im chceme pomôcť,
aby trochu vypli a oddýchli si.
A samozrejme im chceme zabezpečiť
aj zdravotnú starostlivosť.
Je nádherné vidieť ich postoj.
Spomeniem jednu situáciu.
Jeden manželský pár riešil
veľmi vážny zdravotný problém.
Keď si uvedomili, o čo ide
a aká liečba ich čaká,
opýtali sa lekára:
„Dá sa to nejako urýchliť?“
A on sa ich spýtal: „Prečo?“
To, čo mu povedali, bolo úžasné.
Povedali mu: „Naši priatelia,
bratia a sestry na Haiti, nás potrebujú.
Chceme byť s nimi,
takže keď to nejako urýchlime,
môžeme sa vrátiť a zvestovať s nimi.“
Bolo to nádherné,
pretože aj v takej náročnej situácii
boli mysľou
so svojimi bratmi a sestrami.
To je krásny príklad
nesebeckej lásky!
Ďakujeme ti zaň.
Vidíme, že si vďaka
svojej práci v pobočke
s Haiti dosť prepojený.
Ale nie len preto.
Počul som,
že aj tvoj spolubývajúci
tu v Gileáde
pochádza z Haiti.
– Je to tak?
– Áno, áno.
Čo keby sme
zavolali aj jeho?
Kľudne.
Tak privítajme brata
Francklina Aimého
z haitskej pobočky.
Francklin, sme radi,
že si tu s nami.
Ďakujem.
Povedz nám niečo o sebe.
Vyrastal si v pravde?
Áno, vyrastal som v pravde,
ale vychovávala nás iba mama.
Som najmladší z 5 súrodencov.
Keď som vyrastal, veľký vplyv
mal na mňa mamin príklad –
jej silná viera a usilovnosť.
Niekedy sa stávalo, že nevedela,
čo nám dá na druhý deň jesť.
Ale stále sa spoliehala na Jehovu.
Často som videl, ako sa modlí
a všetko necháva v jeho rukách.
A Jehova sa o nás vždy postaral.
Jej príklad mi pomohol
vnímať Jehovu ako skutočnú osobu
a vybudovať si v neho vieru.
Mať dobrý príklad
je určite skvelým školením.
A aké ďalšie školenie si dostal?
V roku 2010 som bol v MTS-ke.
2010? Tito, to bolo
v tom roku, ako ty?
Áno, len v inej časti ostrova.
A dokonca sme sa dali pokrstiť
v ten istý víkend.
– Ten istý víkend?
– V roku 1997.
To vážne?
Akoby ste žili
paralelné životy
na opačných
koncoch ostrova.
Presne.
No vieme, že v januári 2010
bolo na Haiti silné zemetrasenie.
Všetci si to dobre pamätáme.
Narobilo veľa škody
a mnoho ľudí prišlo o život.
Ako to ovplyvnilo školu?
Priebeh vyučovania
sa nám dosť zmenil.
Doobeda sme sa normálne učili,
ale poobede sme sa naplno
venovali humanitárnej práci.
Mám tu aj fotku,
ktorú ti môžem ukázať.
Ďakujem. A čo je na nej?
Sú na nej moji spolužiaci
v jedno popoludnie.
Vykladajú nákladiak
s humanitárnou pomocou
pre bratov a sestry v núdzi.
Hm, to je zaujímavé.
Čiže doobeda ste sa učili
o Ježišovom príklade
a poobede
ste to preniesli do praxe.
Presne.
Pekne.
A kam si išiel po MTS-ke?
Bol som pridelený
ako zvláštny priekopník
do jedného mestečka.
Veľmi sa mi tam páčilo,
lebo som videl,
ako Jehova žehná našu prácu.
Mohol som tiež pomáhať ľuďom,
aby spoznali Jehovu a začali mu slúžiť.
Z toho vidíme, že ľudia na Haiti
majú skutočne duchovný hlad.
Ale ako ovplyvnili zvestovanie
občianske nepokoje?
Občianske nepokoje vôbec neuhasili
horlivosť bratov a sestier na Haiti.
Hoci celkový počet zvestovateľov
sa znížil za posledných pár rokov,
lebo niektorí z krajiny utiekli,
v skutočnosti sa zvestovanie
ešte zintenzívnilo.
Napríklad v služobnom roku 2024
počet biblických kurzov vzrástol
o 18% v porovnaní s rokom 2021,
a to napriek tomu,
že situácia bola ešte horšia.
Počet pomocných priekopníkov
sa zvýšil 4-násobne
a počet tých, ktorí sa dali pokrstiť,
sa zdvojnásobil.
Z toho vidno, že aj napriek ťažkostiam
Jehova našu činnosť žehná.
To je úžasné!
Ale spomínal si občianske nepokoje,
že sa to v poslednej dobe zhoršuje.
Musí to byť náročné.
Ako to ovplyvňuje bratov a sestry?
Mnohí bratia a sestry museli
utiecť z domu aj viackrát.
Niektorí iba
s evakuačnými batohmi
alebo len v tom,
čo mali práve na sebe.
Utiekli do inej oblasti
a o niekoľko týždňov
alebo aj mesiacov
museli utiecť znova.
Ale napriek týmto
náročným okolnostiam
zostávajú pokojní a radostní.
A to je naozaj krásne!
Napríklad začiatkom tohto roka
300 bratov a sestier,
ktorí bývali neďaleko hlavného mesta,
muselo utiecť do iného veľkého mesta.
A v ten istý týždeň tam pobočka
poslala 2 členov výboru pobočky,
ktorí zorganizovali
mimoriadne zhromaždenie
a bratov a sestry veľmi povzbudili.
Môžem ti ukázať aj 1 fotku.
Uhm, a čo je na nej?
Toto je to mimoriadne zhromaždenie,
ktoré zorganizovali.
Sú na ňom bratia a sestry
a všetci sú pekne oblečení.
Na bratov z výboru pobočky
silno zapôsobilo, keď videli,
že na tom mimoriadnom zhromaždení
je sála plná bratov a sestier,
ktorí práve utiekli zo svojich domov.
Všetci boli radostní
a pripravení uctievať Jehovu.
Je to sila, že utiekli,
aby si zachránili život,
no napriek tomu
prišli na toto zhromaždenie.
To je krásny príklad!
Vidno, že silu čerpali od Jehovu.
Je úžasné vidieť, ako Jehova
používa svoju organizáciu
a bratov, ktorí nás vedú.
Poďme sa teraz pozrieť
na jedno video.
Je o tom, čo sa deje na Haiti,
a viac nám o tom povie
jeden krajský starší.
Haiti leží
na západnej strane ostrova.
Jehovovi svedkovia
tu majú náročný život.
Napriek tomu sú odvážni,
pokorní a dôverujú Jehovovi.
Ich príklad viery
je veľmi povzbudzujúci.
Pripravovali sme
prvý krajský zjazd,
ktorý sa mal konať naživo
po pandémii covidu-19.
No bol tu jeden problém.
Niektorí bratia a sestry
bývali na miestach,
kde zúrili občianske nepokoje.
Takže bolo pre nich
mimoriadne ťažké
odísť z domu
a prísť do zjazdovej sály.
Naozaj to chcelo veľkú odvahu.
Keď sme prišli do zjazdovej sály,
bolo tam už toľko bratov a sestier!
Všetci boli šťastní,
navzájom sa vítali
a vrúcne sa objímali.
Sestry si hovorili
povzbudzujúce zážitky.
Konečne sme boli všetci spolu!
Bola to nezabudnuteľná
duchovná hostina.
To, čo sme na zjazde počuli,
nás veľmi povzbudilo.
Posilnilo nás to,
aby sme zvládli ťažkosti,
ktoré nás potom čakali.
Nejaký čas sme tam totiž
zjazd nemohli mať.
Kvôli občianskym nepokojom
sa ďalší krajský zjazd naživo
mohol v tejto zjazdovej sále
konať až o 2 roky.
Je krásne vidieť, že bratia a sestry
zostávajú blízko pri Jehovovi
a majú pevnú vieru.
Starší sú veľmi pokorní,
lebo hneď poslúchajú pokyny,
ktoré dostávajú od našej organizácie.
Len čo nejaký pokyn dostanú,
robia všetko pre to,
aby ho čo najskôr uplatnili.
Najmä pokiaľ ide
o bratov a sestry,
ktorých sa to násilie,
ktoré sa tam deje,
nejakým spôsobom dotýka.
Títo zvestovatelia
sú krásnym príkladom lásky.
O svoju lásku nikdy neprišli.
Vždy sa navzájom podporujú.
A okrem toho,
hoci to vo svojom živote
nemajú vôbec jednoduché,
ich vzťah s Jehovom je ešte silnejší.
Vidno na nich, že sa naučili
Jehovovi ešte viac dôverovať
a ešte ochotnejšie poslúchajú pokyny,
ktoré nám dáva Jehovova organizácia.
Títo bratia a sestry sú výnimočným
príkladom vytrvalosti.
S manželkou sme sa
z toho veľa naučili.
Vieme, že to najlepšie,
čo môžeme robiť,
je dovoliť Jehovovi,
aby viedol naše kroky.
Sme presvedčení,
že nás nikdy neopustí,
nech už sa stane čokoľvek.
Nikdy nás nenechá
odkázaných samých na seba.
Sme si istí, že sa naňho
môžeme vždy spoľahnúť.
1 ostrov a 2 krajiny,
v ktorých Jehovovi svedkovia
verne slúžia svojmu Bohu.
Ich príbehy sú dôkazom toho,
že nech už prežívame čokoľvek,
s Jehovom to zvládneme
a bude sa nám dobre dariť.
To bolo veľmi dojímavé.
Vidíme, že naši bratia na Haiti
prechádzajú ťažkým obdobím.
Ale tak ako sa píše v Kolosanom 1:11,
„všetko (znášajú) s radosťou“.
To je dôkaz, že majú svätého ducha.
Jehova ich podporuje
a dáva im potrebnú silu.
Obom vám ďakujeme za vašu
vytrvalosť, vernosť a lásku,
ktorú prejavujete bratom a sestrám
v Dominikánskej republike a na Haiti.
To, čo sme dnes počuli,
nebolo len 5
samostatných príbehov.
Bol to príbeh o Jehovovi.
Videli sme, ako Jehova
posilňuje svojich služobníkov
v skúškach, ktoré by sami nezvládli.
Videli sme tiež, ako k sebe
vďaka službe ľudí priťahuje.
A spoznali sme ho ako milujúceho,
súcitného a trpezlivého Hrnčiara,
ktorý nás formuje
podľa toho, ako si to praje.
Je pravda, že všetci sme
ako nedokonalá hlina
a máme svoje obmedzenia.
Ale keď sa necháme formovať Jehovom,
môže z nás urobiť čokoľvek,
čo potrebuje, aby splnil svoj zámer.
Takže otázka je:
Čím sa vďaka Jehovovi staneš ty?
Tešíme sa na vás pri ďalšom
Pohľade do zákulisia.
Brat Joel a milí študenti,
pripravili ste pre nás krásny program.
Veľmi sa nám to páčilo,
ďakujeme vám.
Teraz nasleduje ďalší prejav.
Bude to hlavný prejav
nášho programu.
Sme zvedaví, o čom bude.
Pripravil si ho člen vedúceho zboru,
brat Jody Jedele.
Témou sú len 3 slová:
„Získavajte Jehovovu priazeň“.
Brat Jedele.
Milí študenti, čoskoro absolventi,
viem, že vaše srdce
prekypuje vďačnosťou
za to všetko, čo ste dostali
pri štúdiu v Gileáde.
Určite slovami ani nedokážete vyjadriť,
ako ste si užívali,
že ste sa mohli zahĺbiť
do štúdia Biblie
a zamilovať si Jehovu
ešte viac ako predtým.
Neraz ste nám to aj povedali.
A nás to teší.
Staralo sa o vás oddelenie
teokratických škôl,
ale aj iné oddelenia v Bételi.
Pomáhali vám inštruktori
a venovali sa vám
aj mnohí bratia a sestry,
vždy keď sa niečo vyskytlo.
Prečo to všetci robili?
Čo ich motivovalo?
Majú vás radi a chceli,
aby ste si Gileád naplno vychutnali.
Dostali ste toho naozaj veľa.
Za akým účelom?
Aby ste posilňovali
a upevňovali druhých.
Satan nie je nadšený z toho,
že 9 miliónov ľudí
žije v duchovnom raji,
pričom každý týždeň
pribúdajú tisíce ďalších,
a chceme, aby ich bolo ešte viac.
Pri školení v Gileáde
vás upevňovali a posilňovali,
a teraz so silnejším vzťahom k Jehovovi
a s tým, čo ste sa naučili,
môžete ísť a posilňovať
a upevňovať druhých.
Čo to zahŕňa?
To, že budeme robiť to,
čo všetci Jehovovi služobníci –
napodobňovať nášho Otca Jehovu
v každodennom živote,
v bežných činnostiach.
Robili ste to ešte predtým,
ako ste prišli do Gileádu,
a teraz po skončení štúdia
to budete môcť robiť ešte lepšie.
Čo nám v tomto smere pomôže?
Rozoberieme si to bližšie
a uvedieme si aj niekoľko príkladov.
Najprv si otvorme
knihu Prísloví, 13. kapitolu
a prečítame si 1. časť, 15. verša.
Pozrime sa.
„Človek s prenikavým úsudkom
si (získa) priazeň.“
Čo tieto slová znamenajú?
Rozoberme si ich bližšie.
Ako kresťania sme radi
za priazeň druhých,
ale v prvom rade chceme mať
Jehovovu priazeň, jeho uznanie,
jeho požehnanie vo všetkom,
čo robíme.
A Jehova rád svoju priazeň prejaví.
Je rád, keď môže urobiť niečo
pre svojich študentov,
pre svojich študentov,
pre svojich služobníkov.
Určite ste to zažili
aj pred Gileádom.
Všetci máte povesť ľudí,
ktorí si získali Jehovovu priazeň,
a keď teraz z tejto školy odídete,
chceme, aby ste mali prenikavý úsudok
a ďalej si získavali priazeň.
Ako v biblickom kontexte rozumieť
spojeniu „prenikavý úsudok“?
Podľa jedného odborného diela,
ten pôvodný výraz znamená rozvážnosť,
pochopenie a rozumné názory.
Podľa inej definície je to
schopnosť vnímať hlbšie súvislosti,
schopnosť vidieť pod povrch.
Súvisí s jasným porozumením dôvodov
a dá sa označiť za poznanie,
ktoré človeku umožňuje
konať múdro a uspieť.
To dáva zmysel.
Každý súhlasí s tým,
že treba byť rozvážny
a mať rozumné názory
a že sa máme snažiť vidieť pod povrch.
Žiadna veda.
Tak načo sa o tom
v tých Prísloviach vôbec píše?
Lebo v praxi
to nebýva také jednoduché.
Každý z nás je iný
a máme v organizácii rôzne úlohy.
Pridajme k tomu,
že sme nedokonalí,
máme odlišné názory,
pochádzame z iného prostredia,
spolupracujeme s inými oddeleniami
a tie majú iné priority,
než sú tie naše.
A aby toho nebolo málo,
vy alebo ten druhý
ste sa zle vyspali.
Výsledok? Je po dobrom úsudku.
Zoberme si Mojžiša.
Bol to duchovný človek
so silnou vierou.
Vo všeobecnosti sa dá povedať,
že mal Jehovovu priazeň.
Ale mal ju aj vtedy,
keď v Meribe pri Kádeši
mal dať Izraelitom vodu?
Bol v ťažkej situácii, pod tlakom
a keď udrel do skaly,
vytryskla z nej voda.
No v ten deň Mojžiš nebol rozvážny,
nevyvýšil Jehovu.
Bol k ľuďom drsný.
Neposilnil ich a neupevnil.
Vidíme z toho,
že aj keď vo všeobecnosti
nás Jehova v živote žehná,
môže sa stať,
že nebude spokojný s tým,
ako sme sa v určitej
situácii zachovali.
Jehova Mojžiša neodvolal.
Zostal vodcom národa,
ale za to, že sa nezachoval
rozvážne, bol pokarhaný
a ďalšiu úlohu už nedostal.
Teda dobrý úsudok musíme mať
zvlášť vtedy, keď je to ťažké.
Čo je nevyhnutnou podmienkou na to,
aby sme mali dobrý úsudok,
boli rozumní?
Pozrime si Žalm 32:8.
Jehova tu hovorí:
„Obdarím ťa rozumnosťou
a ukážem ti cestu, po ktorej máš ísť.
Budem nad tebou bdieť a radiť ti.“
Čiže najprv musíme uznať,
že rozumnosť a dobrý úsudok
je od Jehovu.
Dáva nám ho cez Bibliu,
cez svätého ducha,
cez organizáciu aj
cez spoluveriacich.
Až potom, keď svoje názory
a vnímanie dáme do súladu s tým,
ako vidí veci Jehova,
môžeme záležitosť vyriešiť dobre.
Chceme byť takí ako Jehova
a konať ako on.
A vy takí ste.
Z vášho života vidieť,
že máte Jehovovu priazeň.
Udržte si ju.
Vždy buďte rozumní,
potom budete pre druhých
posilou a upevníte ich.
Uveďme si niekoľko situácií
a pozrime sa,
aký prístup nám pomôže
mať prenikavý úsudok
a udržať si Jehovovu priazeň.
Budeme pomáhať bratom
a sestrám v zboroch, však?
Budeme ich chcieť posilniť.
Napríklad vy, bratia, starší,
všimnete si, že sestra
vynecháva zhromaždenia,
chcete jej pomôcť,
a tak sa dvaja dohodnete
na pastiersku návštevu.
Sestre vysvetlíte, ako všetkým
na zhromaždení veľmi chýba,
rozoberiete s ňou príslušné
biblické verše a pomodlíte sa.
Určite bolo dobré,
že ste na tú návštevu išli.
Ale videli ste pod povrch,
čo poviete?
Tesne vedľa.
Úmysel bol dobrý, ale úsudok nie.
Keby ste sa s ňou porozprávali,
zistili by ste, že muž jej nedovolí
chodiť do sály autom.
Sestra potrebuje odvoz.
Len jej je trápne o to niekoho poprosiť,
lebo nikoho nechce zaťažovať.
Pamätáte si definíciu z úvodu?
Prenikavý úsudok znamená
jasne porozumieť dôvodom,
až potom môžeme múdro konať.
Sestra nepotrebovala radu
o dôležitosti zhromaždení,
ale uistenie, že nie je príťažou.
Musí pochopiť, že nie je hanba
poprosiť o pomoc
a že bratia a sestry ju radi odvezú.
My odchádzame spokojní,
že sme dali dobrú radu z Biblie
a sestra ešte stále nemá odvoz.
Má iba pocit viny.
Posilnili sme ju?
Čo by nám pomohlo
zvládnuť tú situáciu lepšie
a zistiť, čo je skutočný problém?
Osobný záujem, viac počúvať.
Ak chceme situáciu dobre posúdiť,
musíme si toho človeka vypočuť
a zistiť, s čím zápasí.
A čo vy, sestry?
Očakáva sa dobrý úsudok
aj od vás alebo je to len pre bratov?
Pozrime sa.
Sestry zohrávajú v posilňovaní
a upevňovaní zboru dôležitú úlohu.
Vyše 1/2 zvestovateľov sú ženy
a potrebujú povzbudenie.
A vy, sestry, môžete
niekedy spraviť viac ako bratia.
Pozrime sa
do listu Títovi, 2. kapitoly.
3. verš, 1. časť.
„Staršie ženy nech sa správajú tak,
aby robili česť Bohu.“
A vy, všetky robíte česť Bohu,
vážite si Jehovu a jeho organizáciu.
Ale pre istotu si ujasnime:
nehovorím, že ste staré.
Tým by som porušil všetky pravidlá toho,
ako sa rozprávať so ženami.
Ale keď budete slúžiť
v zboroch alebo inde,
zrejme tam budú aj sestry,
ktoré sú mladšie ako vy.
Čo pre ne môžete urobiť?
4. verš:
„Nech (sestry) učia mladé ženy.“
Vidíte to?
Ako zrelé kresťanky môžete pomáhať
mladším sestrám v zbore,
posilňovať ich a upevňovať.
Uveďme si príklad.
Mladšia sestra žije s rodičmi,
ktorí nie sú v pravde.
Je to veľmi milá sestra,
ale z času na čas nie je oblečená
zrovna najvkusnejšie alebo najcudnejšie.
Aj keď sa nedá povedať,
že by to bolo výslovne nevhodné.
Pripomeňme si definíciu:
Dobrý úsudok
je schopnosť vidieť pod povrch.
Viaceré sestry sa jej
venovali a zistili, že má málo peňazí
a jej rodičia,
ktorí nie sú v pravde,
jej nekúpia nové oblečenie
na zhromaždenia a do služby.
Potrebovala sestra radu?
Niekoľko sestier sa zložilo
a išli s ňou na nákupy.
Tým nechcem povedať,
že ísť na nákupy
je prejav dobrého úsudku.
Aj keď v tomto prípade bolo.
V oboch prípadoch to
na prvý pohľad vyzeralo,
že tí ľudia potrebujú radu
o zhromaždeniach a o úprave zovňajška.
Ale vďaka schopnosti vnímať
hlbšie súvislosti a porozumieť dôvodom
sa dokázali zamerať na skutočný problém
a tým ľuďom pomôcť.
Tú prvú sestru celé desaťročia
vozievali na zhromaždenia
a časom sa o pravdu
začal zaujímať aj jej manžel
a pokiaľ ide o tú druhú sestru,
jej rodina prijala pravdu.
Čo sa z toho učíme?
Ak nie sme povrchní,
zaujímame sa o druhých
a venujeme im čas,
povzbudíme druhých
a získame Jehovovu priazeň.
Pozrime sa na ďalšiu oblasť,
kde treba mať dobrý úsudok.
Ide o náš pohľad na našu prácu.
Niekedy sa tak zameriame
na svoju prácu,
že zabúdame ako súvisí
s prácou druhých.
Každý z nás a tiež všetci
v našom oddelení,
chceme svoju prácu robiť dobre.
Patrí to k nášmu uctievaniu
a berieme to vážne a tak to má byť.
No občas sa na ňu musíme pozrieť
z nadhľadu, aby sme videli,
ako súvisí s prácou pre Pána
ako celkom.
Vezmime si ďalšiu definíciu
rozumnosti a dobrého úsudku.
Patrí k tomu spôsobom myslenia,
pri ktorom sa myšlienky
celkovo usporiadajú tak,
že človek koná múdro.
Znie to trochu komplikovane.
Celkovo usporiadať myšlienky.
Ale pamätajte: „Kto mnoho dostal,
od toho sa mnoho požaduje.”
Teda ak máme uspieť,
nestačí len spraviť svoju prácu.
Samozrejme, chceme
a máme ju spraviť,
no musíme pomôcť aj druhým ľuďom
a oddeleniam spraviť ich prácu,
vtedy skutočne uspejeme.
A vtedy ich budeme posilňovať
a upevňovať.
Takže pozrieme sa
na situáciu z nadhľadu,
utriedime si myšlienky,
a potom s druhými spolupracujeme,
aby sme svoju prácu
spravili čo najlepšie.
Čo nám pomôže takto premýšľať
a byť dobrým spolupracovníkom?
Otvorte si prosím
Filipanom 2. kapitolu,
verše 3 a 4.
Filipanom 2:3, 4.
Čítame tu:
„Nič nerobte z povýšenectva
a ctižiadosti,
ale pokorne sa pozerajte
na druhých ako na takých,
ktorí vás prevyšujú,
a nestarajte sa len o svoje záujmy,
ale aj o záujmy druhých.”
V tomto verši sa myslia
duchovné záujmy.
Čo nám pomôže starať sa
o duchovné záujmy druhých,
o ich dobro?
Pokora.
Zaujímajte sa o to,
čo druhí robia.
Jehova nám tu vlastne hovorí,
že by sme mali považovať prácu
iných oddelení za dôležitejšiu,
než je tá naša.
A vynikajúce je,
že oni uvažujú takisto.
Zamyslite sa:
Ak spravíme svoju prácu,
ale komplikujeme pritom prácu
iného oddelenia,
bude Jehova spokojný s tým,
ako sme to urobili?
Všetci pracujeme pre Pána.
Ak niekomu sťažujeme prácu,
komu ju v skutočnosti sťažujeme?
Vážne, nie?
Pamätajte na Mojžiša pri Meribe.
Mal výsledky, ale Jehovovi sa nepáčilo,
ako ich dosiahol.
Niekedy sa nám môže zdať,
že naša práca je dôležitejšia,
zložitejšia a naliehavejšia
ako práca druhých, tá je ľahšia.
Čakáme, že oni budú podporovať nás.
Ale vďaka pokore, budeme
s druhými ochotne spolupracovať.
Hľadajte riešenia spoločne.
Hovorili sme si, že dobrý úsudok
úzko súvisí s rozumnosťou,
a tá dnes nie je úplne bežná.
Ale ako Jehovovi služobníci
sa o ňu snažíme.
Rozumný človek chápe,
že komunikáciou
predchádzame nedorozumeniam.
Predstavte si, že potrebujete
hasiaci prístroj.
Ten od koho ho pýtate, nevie,
či chcete len vymeniť starý za nový
alebo práve vypukol požiar.
Rozumný človek rovno povie,
že horí.
Dostane ho oveľa rýchlejšie,
lebo ten druhý vie, o čo ide.
Dobrá komunikácia
je prejavom rozumnosti.
Ak považujeme prácu druhých
a ich samých za dôležitejších,
podarí sa nám uspieť.
A ak spojíme túto myšlienku
s tým, o čom sme už hovorili,
že sa máme o druhých zaujímať,
máme tu recept na dobrú spoluprácu.
Nepostavme druhých pred hotovú vec
a nečakajme,
že sa nám prispôsobia.
Plánujme spoločne.
To povedie k jednote.
Jednota má posilňujúci vplyv.
Jehova sa teší z tých,
ktorí spolupracujú.
Žalm 133:1.
„Aké je to dobré a príjemné
nažívať spolu v jednote!”
Ešte jedna oblasť,
kde potrebujeme silu.
Zmeny.
Mení sa, kde bývame,
slúžime, čo robíme.
Menia sa pracovné postupy
i používané nástroje a technológie.
Zmeny nás znervózňujú
a to je normálne.
Všetci si tým práve prechádzate.
Ako môžete v období zmien
druhých posilňovať?
Najskôr budem hovoriť k bratom.
Občas sa budete podieľať
na rozhodnutiach,
ktoré prinesú zmeny
do života druhých.
Neberte to na ľahkú váhu.
Určite chcete,
aby s nimi bol Jehova spokojný.
Buďte pri rozhodovaní o zmenách
rozumní a druhých tým posilníte.
Otvorte si prosím,
Izaiáša 60. kapitolu.
Izaiáš 60:17.
„Namiesto medi prinesiem zlato,
namiesto železa prinesiem striebro,
namiesto dreva meď
a namiesto kameňov železo.
(A teraz) za tvojho dozorcu
ustanovím pokoj
a spravodlivosť
ti bude prideľovať úlohy.”
Vieme, čo to znamená.
Jehova tu hovorí,
že bude prinášať zmeny,
a nie je to tak?
Pomaly každý týždeň
je nejaká zmena.
Jehova stále niečo robí
a to je dobré.
Meď je dobrý kov,
ale zlato je lepšie.
Sme Jehovovi
za tie zlepšenia vďační.
Ale sú s nimi spojené zmeny
a tie v nás vyvolávajú obavy.
To je v poriadku,
zvládneme to.
Napríklad k akej zmene môže dôjsť?
Kúpi sa nový tlačový stroj,
ku ktorému stačí menej ľudí.
Je jasné,
že niekto dostane inú prácu.
Čo mu pomôže vyrovnať sa s tým?
Všimli ste si, že sa tam písalo
o dozorcoch?
„Za dozorcu ustanovím
pokoj a spravodlivosť.”
Inými slovami, vyrovnať sa so zmenou
im môžete pomôcť vy, bratia.
Ako súvisí spravodlivosť s tým,
ako sa Jehova pozerá
na svojich služobníkov
a na to, ako sa k nim druhí správajú?
Hebrejom 6:10.
„Veď Boh nie je nespravodlivý,
aby zabudol na vašu prácu a lásku,
ktorú ste prejavovali jeho menu,
keď ste slúžili svätým
a naďalej slúžite.”
Zaujímavé, nie?
Jehova by považoval
za nespravodlivé,
keby zabudol
na niečiu tvrdú prácu.
„Ale veď ste ju práve zrušili.”
To však neznamená,
že zabúdame na ľudí,
aj keď sa práca zmenila.
Spravodlivý človek si uvedomuje,
že keď sa robia zmeny, meď za zlato,
musí pamätať na ľudí, s ktorými slúži
a na všetko, čo spravili.
Pri rozhodovaní musíme brať
do úvahy pocity druhých.
My, koordinátori si nemôžeme
nasadiť klapky
a sústrediť sa len na prácu.
Ak chcete niekoho posilniť,
musíte ho poznať.
Keď budete koordinátormi,
vyjdete občas z kancelárie,
aby ste sa s druhými porozprávali?
Spýtajte sa ich na rodinu,
na to čo prežívajú
alebo aké majú návrhy?
Zistíte, že niektorí
by zmenu privítali a iní nie.
Podľa toho uvidíte,
kto bude vašu pomoc potrebovať.
Zmeny určite budú, to je isté.
Jehova hovorí, že prídu zlepšenia.
On nikdy nezabúda na prácu
a lásku svojich služobníkov
a preto ani my nikdy
nezabúdajme na ich prácu a lásku.
Pomáhajme im zvládať zmeny,
tak získame Jehovovu priazeň.
A pomôcť v tom môžu aj sestry.
Zmeny sa môžu dotknúť aj vás,
ale ak ich podporíte
a budete mať pozitívny prístup,
pomôžete aj ďalším.
Snažte sa pochopiť,
na čo tá zmena bude dobrá.
A ak máte nápad, ako to celé uľahčiť,
povedzte o ňom.
To bolo len niekoľko oblastí,
v ktorých si vďaka dobrému úsudku
získame Jehovovu priazeň
a posilníme ďalších.
Zaujímajme sa o nich
a počúvajme ich,
považujme ich prácu
za dôležitejšiu ako našu.
Vytvoríte tak atmosféru
spolupráce a jednoty.
A pomáhajte bratom a sestrám
zvládať zmeny.
Vďaka dobrému úsudku sa vám
v službe pre Jehovu bude dariť
a prajeme vám, aby sa vám darilo tam,
kam pôjdete.
Jehova už dosiahol úžasné veci
a my máme tú česť s ním spolupracovať
a budovať tak duchovný raj.
Záleží nám na tom,
aby v ňom každý zostal
a aby doň prišli aj ďalší ľudia.
Milí študenti 158. triedy!
Táto škola vám určite veľa dala.
Prosím, využite to čo ste tu získali,
aby ste bratov a sestry
posilňovali a pomáhali im.
Máme vás radi a veríme,
že budete ďalej prejavovať
dobrý úsudok
a získavať tak Jehovovu priazeň.
Teraz máme pred sebou
veľmi zaujímavú
a napínavú časť programu.
Určite ste si všimli,
že tu na stole máme obálky.
A nie sú to nejaké obyčajné obálky.
Sú v nich cenné diplomy
pre našich drahých študentov.
A keď ich dostanú,
už nebudeme hovoriť,
že sú študenti, ale absolventi.
Absolventi biblickej školy Gileád.
Každý z nich teraz príde sem,
aby si prevzal svoj diplom.
Tak David, už je to na tebe.
Brat Abreu sa vracia do pobočky
v Dominikánskej republike.
Brat Aimé sa vracia
do pobočky na Haiti.
Brat Alatorre bude slúžiť
v pobočke v USA.
Arencibiovci sa vracajú
do pobočky v USA.
Brat Arulappa bude slúžiť
v pobočke na Srí Lanke.
Barrettovci sa vracajú
do mikronézskej pobočky.
Brat Bundavica sa vracia
do chorvátskej pobočky.
Carrillovci sa vracajú
do peruánskej pobočky.
Connellovci sa vracajú do pobočky
v Konžskej demokratickej republike.
Brat Dallmann sa vracia
do stredoeurópskej pobočky.
Brat François bude slúžiť
v mozambickej pobočke.
Brat Gołąb sa vracia
do poľskej pobočky.
Gratrixovci budú slúžiť
v japonskej pobočke.
Hadadovci sa vracajú
do paraguajskej pobočky.
Iewagovci sa vracajú do pobočky
na Papue Novej Guinei.
Brat Katsantonis sa vracia
do gréckej pobočky.
Kochovci sa vracajú
do čilskej pobočky.
Brat Mattusch sa vracia
do stredoeurópskej pobočky.
Momovci sa vracajú
do kamerunskej pobočky.
Brat Musona sa vracia
do pobočky v Zimbabwe.
Brat Muthami sa vracia
do východoafrickej pobočky.
Brat Ndayisaba sa vracia
do rwandskej pobočky.
Brat Njewa sa vracia
do malawijskej pobočky.
Brat Ortega sa vracia
do španielskej pobočky.
Pavlovovci sa vracajú
do bulharskej pobočky.
Peinadovci sa vracajú
do venezuelskej pobočky.
Pijalovićovci sa vracajú
do chorvátskej pobočky.
Raymondovci sa vracajú
do pobočky na Trinidade a Tobagu.
Sestra Şirinerová
sa vracia do tureckej pobočky.
Brat Székely sa vracia
do maďarskej pobočky.
Uriarteovci sa vracajú
do mjanmarskej pobočky.
Brat van der Veen bude slúžiť v pobočke
v Konžskej demokratickej republike.
Sestra Waichigová sa vracia
do východoafrickej pobočky.
Youquoiovci sa vracajú
do libérijskej pobočky.
To bolo naozaj veľmi pekné.
Mal som tú ľahšiu časť.
Spomínam si, keď som
naposledy slúžil ako predsedajúci,
bolo to pred 5 rokmi.
Končila 148. trieda
a bolo to tesne pred pandémiou.
Ako viete, nemohli sme si podávať ruky.
Podľa pokynov sme sa
mohli len dotknúť lakťami.
Som rád, že teraz som si mohol
s našimi absolventmi podať ruku
a pogratulovať im k tomuto
významnému míľniku v ich živote.
A teraz sa môžeme pozrieť
na celú triedu.
Vidno, že všetci sú na vás veľmi hrdí,
aj na to, čo ste dosiahli.
Sme si istí, že toto
cenné školenie dobre využijete.
Myslím, že teraz by mal prísť
brat Senad Pijalović.
Dúfam, že som to neskomolil.
Teraz chápete,
prečo mená čítal brat Schafer.
Takže brat Senad Pijalović
nám prečíta list triedy.
„Drahí bratia vo vedúcom zbore.
S láskou vám zo srdca ďakujeme,
že sme mohli absolvovať školu Gileád.
Na každého z nás veľmi zapôsobila
vaša štedrosť a verná láska.
Vedeli sme, že keď nás bude
vyučovať Jehova, bude to niečo úžasné,
no skutočnosť prevýšila
naše očakávania.
Ako sa píše v Efezanom 3:20,
‚Jehova (urobil) oveľa viac, ako to,
čo sme si (boli) schopní predstaviť‘.
Zo stránok Biblie na nás ešte jasnejšie
zažiarila osobnosť Jehovu a Ježiša.
Viac ako kedykoľvek predtým sme cítili,
ako veľmi sa zaujímajú o ľudí.
O ich láske nebudeme nikdy pochybovať
a sme rozhodnutí napodobňovať ich
v tom, ako milujú druhých.
Vyučovanie od Jehovu
považujeme za vzácny dar.
Naši inštruktori
sa nás ako láskaví otcovia
snažili pomocou Jehovovho slova
pripraviť na naše budúce úlohy.
Naše školenie ste veľmi obohatili
aj vy, bratia z vedúceho zboru,
keď ste nám pravidelne venovali čas
a prichádzali ste nás vyučovať.
Ďakujeme za to, že ste sa nám venovali,
a tiež za všetku vašu namáhavú prácu.
Veľký úžitok sme mali aj z vyučovania
a návštev vašich pomocníkov
a ďalších inštruktorov.
Prostredníctvom vás všetkých
Jehova akoby skomponoval
nádhernú symfóniu,
ktorá nám bude znieť v srdci
po celý život.
Veľa sme sa naučili aj od bratov
a sestier v rodine Bétel tu v USA.
Sme im vďační za ich lásku,
štedrosť a pohostinnosť.
Vy všetci tým krásne
napodobňujete Jehovu.
To nás motivuje
robiť všetko, čo môžeme,
aby sa každý v Jehovovom ľude cítil
milovaný, tak ako sme to tu cítili my.
Keď premýšľame o tom,
koľko sme tu toho dostali,
kladieme si rovnakú otázku,
aká je v Žalme 116:12.
‚Čím sa odvďačíme Jehovovi
za všetko dobré, čo pre nás urobil?‘
Je jasné, že Jehovovi sa nikdy
nedokážeme úplne odvďačiť.
No sme rozhodnutí
prejaviť rovnaký postoj
ako Rebeka a ísť kamkoľvek.
Nie je pre nás ľahké sa rozlúčiť,
lebo sme si jeden druhého zamilovali.
No sme pripravení robiť to,
čo si praje Jehova,
uplatňovať to, čo sme sa naučili
a nesklamať dôveru,
ktorú ste nám prejavili.
S vďačnosťou a láskou
vaši bratia a sestry, 158. trieda.“
Bol to naozaj pekný list,
a dobre vystihol pocity
absolventov tejto triedy.
Vy ste boli radi, že ste boli s nami
týchto 5 mesiacov
a aj my sme boli veľmi radi.
Všetci cítime, že sme sa
navzájom veľmi povzbudili.
Ale teraz sa nachvíľu
ešte vráťme k Matúšovi 5:13.
Ježiš tu hovorí: „Vy ste soľ zeme.“
Tieto slová sa vzťahujú aj na vás.
Hovorili sme o tom,
aké má soľ účinky.
Zvýrazňuje chuť jedla.
Pôsobí ako dezinfekcia,
takže zabíja baktérie.
A je to aj dobrý konzervant.
Ale je tu ešte 1 vec,
ktorá stojí za zmienku –
je to jej hodnota.
Soľ je veľmi vzácna.
V Hlbšom pochopení Písma sa píše,
že „soľ nebola vždy ľahko dostupná.
Niekedy sa kvôli nej
dokonca viedli vojny.
V starovekej Číne bolo
drahšie ako soľ už len zlato.
Kvôli soli boli manželky a deti
predávané do otroctva.
Cézarovi vojaci
dostávali špeciálny príspevok.
Bol určený na to,
aby si mohli kúpiť soľ.
V tých časoch
sa mu hovorilo salarium.“
Aj keď sa v Ježišových dňoch
dala soľ zohnať oveľa ľahšie,
nebolo to tak vždy.
Ježiš dobre vedel, že v priebehu dejín
mala veľkú hodnotu.
V 1. storočí sa soľ získavala
odparovaním vody z Mŕtveho mora
a z neďalekých kopcov.
Takže v tých dňoch ľudia zjavne
nemali problém s nedostatkom soli.
Ale ako sme už hovorili,
Ježiš si veľmi dobre uvedomoval,
že to tak nebolo vždy a všade.
Vedel aj to, že soľ má široké využitie.
Takže užitočná bola vtedy
a užitočná je aj pre nás dnes.
Zrejme si uvedomoval aj to,
že v ľudskom tele
sa priemerne nachádza
približne 226 g soli,
čo je skoro 1/4 kg.
Keďže bol ako „zručný remeselník“
pri tvorení všetkého živého,
vrátane ľudí,
musel vedieť, že naše telo
obsahuje takmer 1/4 kg soli
a že by sme bez nej neprežili.
Dokonca už aj nedostatok soli
môže spôsobiť
vážne zdravotné problémy,
ako je nevoľnosť, dezorientácia,
svalové kŕče, záchvaty,
opuch mozgu, kóma
a v závažných prípadoch
dokonca smrť.
Ježiš to určite dobre vedel,
keďže ako „zručný remeselník“
s Jehovom spolupracoval
pri tvorení všetkých vecí.
Takže Ježiš aj vás všetkých chváli:
Ste veľmi cenní.
A to vám chceme povedať aj my:
Máme vás veľmi radi. Ceníme si vás.
Vážime si, čo všetko ste už urobili.
A veríme, že v tom
budete pokračovať aj ďalej.
Na záver sa s vami lúčime slovami
zo 4. Mojžišovej, 6. kapitoly:
„Nech ťa Jehova žehná a ochraňuje.
Nech na teba Jehova
pohliadne s rozžiarenou tvárou
a obdarí ťa priazňou.
Nech Jehova pozdvihne
k tebe svoju tvár
a zaplaví ťa pokojom.“
A to je aj naša modlitba
za každého z vás,
52 absolventov 158. triedy Gileádu.
Veríme, že všetkým absolventom
sa v ich nových úlohách bude dariť.
Ďalšie prejavy
zo slávnostného ukončenia Gileádu
si budete môcť už čoskoro pozrieť
na našej stránke a v JW Library®.
Pred tým, ako sa rozlúčime,
poďme navštíviť
našich bratov v Zimbabwe.
Táto vnútrozemská krajina
má 3 rôzne podnebia:
mierne v centrálnej vysočine,
suché a horúce v údolí Zambezi
a chladné daždivé vo východnej vysočine.
Zimbabwe je rozmanité aj tým,
že sa tu používa až 16 úradných jazykov.
V celej krajine sa pestuje kukurica
a miestni obyvatelia
ju pripravujú na rôzne spôsoby.
Varia ju, pražia
a z fermentovanej kukurice
vyrábajú nápoj mahewu.
Jedným z obľúbených jedál je sadza.
Pri jej príprave sa
biela kukurica rozdrví na múku
a potom sa pomaly varí,
kým nevznikne hustá kaša.
Sadza sa zvyčajne je rukami
a podáva sa k rôznym jedlám,
napríklad k hovädzej nožine, steaku
a zelenine s arašidovou omáčkou.
História Božieho ľudu sa tu
začala písať začiatkom 20. storočia.
Biblické publikácie sem priniesli ľudia,
ktorí do Zimbabwe prichádzali za prácou
z Malawi a Južnej Afriky.
Čoskoro tu začali
vznikať študijné skupiny
a v roku 1924 bol pokrstený
jeden z prvých zvestovateľov,
Nason Mukaronda.
Krátko nato však prišiel
odpor zo strany vlády,
ktorá nechcela, aby sa
spolu stretávali ľudia rôznych rás.
Do roku 1940 už boli zakázané
všetky naše publikácie.
No bratia napriek
prenasledovaniu vytrvali
a o 6 rokov bol
zákaz našej činnosti zrušený.
Dobrá správa sa tu šírila
až do 70. rokov, kým nevypukla vojna.
Mnohí naši bratia sa pre svoj
neutrálny postoj dostali do väzenia.
Tu vidíte Bibliu, ktorú si
vo väzení medzi sebou požičiavali.
Sme veľmi radi,
že už niekoľko desaťročí
tu bratia môžu slobodne
uctievať Jehovu.
A momentálne 50 000 zvestovateľov
vedie biblický kurz
s viac ako 103 000 študujúcimi.
Takíto horliví bratia a sestry
sú aj v hlavnom meste Harare
v zbore Waterfalls.
Stretávajú sa v sále Kráľovstva,
ktorá bola v Zimbabwe
postavená ako prvá.
A biblický kurz
vedú s približne 200 študujúcimi.
Všetkým nám odkazujú toto:
POZDRAV V ŠONČINE
Čo v preklade zo šončiny znamená:
„Máme vás veľmi radi!
Všetkých vás pozdravujeme!“
Aj my vás máme veľmi radi
a pozdravujeme vás!
Sledovali ste JW Broadcasting
zo svetového ústredia
Jehovových svedkov.

JW Broadcasting – december 2025: Slávnostné ukončenie 158. triedy Gileádu