JW subtitle extractor

Vitajte pri JW Broadcastingu.
Niekedy sa stane,
že sa dostaneme do situácie,
s ktorou si nevieme rady.
Ako ovládnuť svoje pocity,
keď sme pod tlakom
a rozmýšľame, čo ďalej?
Zahĺbime sa do knihy Jonáš,
aby sme sa naučili,
ako sa prejavuje verná láska.
Mnohí ľudia snívajú,
že budú slávni a bohatí.
Určite vás zaujme
rozprávanie jednej sestry,
ktorá uprednostnila Jehovu
pred slávou.
Vo videoklipe
k novej piesni uvidíme,
ako si bratia posilňujú vieru,
aj keď sú vo väzení.
Sledujete JW Broadcasting®.
„Nech sa vaše srdce neznepokojuje.“
Toto povedal Ježiš svojim apoštolom
hneď potom, ako im oznámil,
že už s nimi dlho nebude.
Určite z toho boli prekvapení a smutní.
Aby ich povzbudil, tak im povedal to,
čo čítame v Jánovi 14:1.
Biblia často prirovnáva
ľudskú spoločnosť k rozbúrenému moru.
A je to výstižný opis, však?
Zlé správy chodia
ako vlny jedna za druhou.
Chaos vo svete,
naše osobné problémy
na nás doliehajú
a vysávajú našu energiu.
Na konci dňa sa preto
môžeme cítiť emocionálne vyčerpaní.
Ako nám môže pomôcť to,
čo Ježiš povedal svojim apoštolom,
aby sme so svojou emocionálnou
energiou nakladali múdro?
V tých Ježišových slovách
nachádzame 2 múdre rady.
Tá prvá:
„Nech sa vaše srdce
neznepokojuje.“
Tieto Ježišove slová naznačovali,
že apoštoli mali možnosť výberu.
Buď to svojmu srdcu dovolia
alebo nedovolia, aby sa znepokojovalo.
Emócie vychádzajú z toho,
o čom rozmýšľame.
Emócie môžu vyvolať
spomienky na osoby,
veci alebo udalosti.
A preto tá Ježišova rada znamená,
že musíme mať pod kontrolou to,
o čom rozmýšľame.
Ak napríklad rozmýšľame
o niečom smutnom, budeme smutní.
Ak rozmýšľame o niečom
riskantnom, budeme mať strach.
Našu myseľ by sme mohli prirovnať
k veľkému domu s mnohými izbami.
Každá izba predstavuje
udalosť v našom živote.
Keď v tej izbe trávime čas,
vyvoláva to v nás emócie,
ktoré s tou udalosťou súvisia.
Tá izba v mysli Ježišových apoštolov
by sa dala nazvať Ježiš nás opúšťa.
A tá udalosť vyvolávala smútok a obavy.
Ale podstatou Ježišovej rady
bolo to, že majú na výber.
Buď budú tráviť celý svoj čas
v tejto smutnej izbe,
alebo prejdú do inej izby
s názvom Viera v Jehovu a v Ježiša.
To je dobrá rada aj pre nás.
Aj my môžeme ovplyvniť
svoje pocity tým, o čom premýšľame.
Niekedy sme ako tí apoštoli
hodení do tmavej miestnosti
plnej smútku a strachu.
Ale berte to tak, že ste
v tej miestnosti iba na návšteve.
Nezabývajte sa v nej.
Ďalší spôsob, ako si chrániť srdce,
je nemíňať svoju
emocionálnu energiu bezhlavo.
V Izaiášovi 55:2 sa píše:
Tak ako by sme si
nekúpili umelý chlieb,
tak nechceme ani míňať svoju energiu
na veci, z ktorých nemáme úžitok.
Uvediem príklad:
Ak máte 10 dolárov
na jedlo na celý deň
a miniete 8 na raňajky,
tak vám na obed
a večeru veľa nezostane.
Každý z nás má len určité množstvo
emocionálnej energie na každý deň,
a preto si musíme dávať pozor,
na čo ju míňame.
Na čo ty míňaš svoju energiu?
Polož si otázku,
či ju nemíňaš v situáciách,
v ktorých by si až tak nemusel?
Predstav si, že ťa niekto
drzo predbehne pri parkovaní.
Alebo sa niekto k tebe
nezachová pekne alebo ťa sklame.
Tieto veci ťa môžu veľmi rozhodiť
a môžeš na ne minúť
veľa svojej emocionálnej energie.
Ale bolo by to správne
hospodárenie s tým, čo máš?
Zamysli sa, či náhodou nemíňaš
príliš veľa svojej energie
na veci, ktoré ti nepomôžu.
Veď dal by si niekomu
svoju plnú peňaženku,
nech si zoberie, čo chce?
Ak je to niekto,
koho máš rád, možno.
Ale ak nie, nedovolíš mu,
aby si zobral, čo chce.
A preto by sme si
mali šetriť svoju energiu
pre tých, ktorých milujeme.
Dávať ju tým,
ktorí sú pre nás dôležití.
Naša rodina, bratia a sestry
a zo všetkého najviac
náš Boh Jehova.
Sociálne siete, politika,
filmy, a čo ja viem, čo ešte
sú nastavené tak, aby z nás
vysali energiu na svoje ciele.
Preto im nemôžeme dať
našu „emocionálnu peňaženku“
a povedať: „Nech sa páči.
Berte, čo chcete.“
Lebo sa vám môže stať,
že na konci dňa
už nebudete mať energiu
pre ľudí, ktorých máte radi.
Keď svoju emocionálnu energiu
míňame múdro
na ľudí, ktorých milujeme,
a veci, ktoré sú podstatné,
budeme oveľa šťastnejší.
Mnohí ľudia si myslia,
že budú šťastní,
keď utrácajú peniaze
na seba a osobné ciele.
Ale sebectvo
nás neurobí naozaj šťastnými.
Ježiš povedal,
že dávanie prináša viac radosti.
Z tejto hlbokej myšlienky
sa môžeme naučiť veľa o tom,
ako míňať svoju emocionálnu energiu.
Musíme pochopiť 1 vec.
Šťastie je vedľajším produktom
nesebeckej lásky.
Príklad.
Čo je vedľajším produktom,
keď urobíte oheň?
Teplo a svetlo.
Nemôžete chcieť mať teplo
a svetlo, keď si neurobíte oheň.
Musíte investovať energiu
do založenia ohňa
a až potom môžete očakávať,
že dostanete teplo a svetlo.
Keď svoju emocionálnu energiu
použijeme pre druhých,
tak jedným z vedľajších produktov
bude hrejivý pocit šťastia.
Takže Ježišovo nabádanie
„nech sa vaše srdce neznepokojuje“
ukazuje, že máme na výber,
že môžeme ovplyvniť to,
ako sa cítime, tým, o čom rozmýšľame.
Našu emocionálnu energiu
chceme používať múdro –
pre svoju rodinu, pre bratov a sestry
a hlavne na uctievanie Boha Jehovu.
Teraz sa pozrime
na 2. časť Jána 14:1.
Ježiš v nej povedal:
Všimnite si, že Ježiš
tu nepovedal len: „Verte.“
Ako keby viera sama osebe
bola 1 z izieb v tom dome.
Ježiš tu vieru priamo prepojil
so sebou a svojím Otcom.
Takže keď si znepokojený
alebo máš strach, pamätaj,
že Jehova a Ježiš sú s tebou.
A čoskoro všetky problémy
natrvalo odstránia.
Sú ako keby vo vedľajšej izbe.
Kedykoľvek môžeš do tej izby ísť
cez modlitbu a rozjímanie.
Viera v to, že Jehova
môže ukončiť všetky problémy
a aj to urobí,
nám môže vliať pokoj.
Ježiš vedel,
že ako ľudia máme sklon
myslieť si, že všetko
musíme vyriešiť sami.
V Kázni na vrchu povedal:
„Nerobte si starosti.“
Prečo?
Lebo „váš nebeský Otec vie,
že to všetko potrebujete“.
Veríš, že Jehova ťa vidí
a vie, čo potrebuješ?
Taká viera ti pomôže upokojiť srdce.
Keď sa snažíme riešiť veci,
ktoré by sme mali nechať na Jehovu,
iba si pridávame starosti.
Napríklad vieš vyriešiť chudobu?
Alebo starnutie?
Vojny? Vzbury?
Kriminalitu?
Keď si to takto povieme,
tak nám je jasné,
že toto vyriešiť nedokážeme.
Ale vieme, že to vyrieši Ježiš
a Jehova v Božom Kráľovstve.
Teda viera v Jehovu a v Ježiša
je najlepším upokojovateľom
našich emócií,
zvlášť keď počujeme
zlé správy alebo zažívame problémy.
Viete, mňa veľmi znepokojovali
správy o zlom
zaobchádzaní s našimi bratmi
v krajinách ako je
Eritrea alebo Rusko.
A zrejme aj vás.
Je to niečo,
čo na nás ťažko dolieha.
Tak čo môžeme robiť,
aby sa naše srdce neznepokojovalo?
Mne pomohlo, keď som si položil otázky:
„Urobili zbory všetko, čo mohli?
Urobili pobočky a svetové ústredie
všetko, čo mohli?
Modlím sa za nich?“
Ak odpovede sú áno,
tak potom poviem Jehovovi:
„Urobili sme, čo sme mohli.
Teraz je to v tvojich rukách.“
7. verš 112. žalmu ukazuje,
ako sa môžu spravodliví
vyrovnávať so zlými správami:
Takže čo nám pomáha?
Dôvera, že Jehova nám
svojím svätým duchom pomôže.
Keď sme citovo vyčerpaní
alebo preťažení, pamätajme,
že Jehova nám môže dať
silu väčšiu, ako je naša.
Dôveruj, že Jehova ti svoj sľub splní.
Keď hovoríme Jehovovi,
ako sa cítime, počúva nás.
A dá nám emocionálnu silu,
ktorú potrebujeme.
Jehova nesľubuje,
že náš problém odstráni,
ale že nám ho pomôže
úspešne zvládnuť.
V Rimanom 12:11 sa píše,
že máme byť „zanietení duchom“.
V angličtine je tu výraz
„žiariť duchom“.
A to mi pripomína kameň
s 1 zaujímavou vlastnosťou.
Keď naň zasvietite
UV svetlom, tak žiari.
Bez toho svetla vyzerá
ako obyčajný kameň.
Ale keď naň zasvietime,
vidíte, ako žiari?
To sme my,
keď na nás pôsobí Boží duch.
Podobným spôsobom
Jehova používa svojho ducha,
aby nám každý deň dával silu –
aby sme takpovediac žiarili zvnútra.
Je to ako keď sa malé dieťa
v noci bojí vo svojej izbe.
Kam pobeží?
Predsa k otcovi a mame,
lebo vie, že mu pomôžu.
Modlitba je spôsob,
ktorým bežíme o pomoc do Jehovovej izby.
A Jehova nás potom uteší prostredníctvom
svojho ducha, Biblie a bratov a sestier.
Akoby na nás zasvietil svojím svetlom
a dáva nám silu,
ktorá je väčšia, ako je naša.
Keď zažívate ťažké chvíle, spomeňte si:
Toto nie je jediná izba v dome.
Pomodlite sa k Jehovovi,
čítajte si Bibliu a predstavujte si,
ako vás Jehova berie za ruku,
vyvádza z vašej tmavej izby
a berie do iných izieb v dome.
Keď vám niekto zomrie,
zoberie vás do izby Vzkriesenie.
Keď ste chorí,
do izby Dokonalé zdravie.
Keď vás trápi svedomie,
do izby Odpustenie.
Viete si predstaviť,
akí boli apoštoli šťastní,
keď bol Ježiš vzkriesený?
Bolo to akoby sa premiestnili
z izby s názvom Ježiš nás opustil
do izby s názvom Ježiš je opäť s nami.
Ich viera v Jehovu
a v Ježiša bola odmenená.
Poďme si na záver zrekapitulovať,
čo sme sa naučili
z Ježišových slov v Jánovi 14:1.
Prvá časť, kde povedal
„nech sa vaše srdce neznepokojuje“,
nás učí, že máme na výber,
ako sa budeme cítiť.
Môžeme to zmeniť tým,
o čom uvažujeme.
A že si svoju emocionálnu energiu
musíme chrániť,
aby sme ju mohli dať rodine,
bratom a sestrám a v prvom rade
ju ušetrili na uctievanie Jehovu.
V 2. časti Ježiš povedal „verte v Boha“
a potom dodal „verte aj vo mňa“.
Dôveruj, že Jehova a Ježiš
vyriešia to, čo ty nemôžeš.
Jehova má trvalé riešenie
na každý problém, ktorý zažívame.
A dovtedy dôveruj,
že Jehova ti cez svojho ducha
dá mimoriadnu silu
zvládnuť všetky vysiľujúce
problémy života v tomto svete.
Preto keď sa nabudúce
budeš cítiť emocionálne vyčerpaný,
spomeň si, čo Ježiš
povedal v Jánovi 14:1,
a hlboko sa nad tým zamysli:
Jonáš slúžil Jehovovi.
No musel sa naučiť
dôverovať mu.
A keď sa v tom zlepšil,
bolo preňho oveľa ľahšie
ovládať svoje pocity.
Pozrime sa, čo sa ešte
učíme z knihy Jonáš
v ďalšej časti Pátraj po pokladoch.
Oci, to video
Jonáš - Príbeh o odvahe a súcite
je úplne super.
Hej, je perfektné.
A Biblia nám pomáha
ísť ešte hlbšie.
Napríklad,
dajme si len takú otázku:
Čo sa z toho učíme
o Jehovovi?
Okej, píšem si.
Máš niečo, čo si si všimol?
Hej, to, ako Jehova odpúšťa
a aký je trpezlivý.
Presne. Jehova bol
k Jonášovi veľmi trpezlivý
a vďaka tomu duchovne rástol.
V Jonášovi 3:1 čítame,
že mu dal druhú šancu.
Aj keď ho hneď neposlúchol,
chránil ho.
A neskôr, keď začal mať zlý postoj,
láskavo ho napravil.
Je pekné, že to Jehova
s Jonášom nevzdal.
Hej, Jehova mu prejavil
vernú lásku.
Pamätáš si,
čo je to verná láska?
Hm, tak trochu.
Dobre, pozrime sa spolu,
čo to znamená.
Napíš „verná láska“
do vyhľadávania v Biblii.
A ťukni na „Články“.
Vidíš, tento výraz
našlo aj v Slovníku pojmov.
Aha, vidím.
– Prečítal by si to?
– Dobre.
No, presne takto
sa Jehova správal k Jonášovi.
Svojim služobníkom
chce pomáhať, lebo ich má rád.
Ale kým na to
Jonáš prišiel, trvalo mu to.
Najskôr zažil búrku, 3 dni bol v rybe,
videl ako Ninivčania ľutujú, čo robili,
a aj tak stále myslel len na seba.
A keď Jehova nezničil Ninive,
Jonáš sa nahneval.
Myslel si, že bude vyzerať
ako falošný prorok.
Chcel, aby Ninivčania zomreli,
len aby sa necítil trápne, že sa mýlil.
To od Jonáša nebolo úplne pekné.
Ako Jehova reagoval?
Bol trpezlivejší, ako by som bol ja.
To, že Jonáš zareagoval zle,
z neho ešte neurobilo zlého človeka.
A tak Jehova použil fľaškovitú tekvicu,
aby ho niečo naučil.
Čo sa píše v 4. kapitole, 6. verši?
Je tu, že „Jehova nechal nad Jonášom
vyrásť... tekvicu, aby mu robila tieň“.
Urobil to, aj keď sa Jonáš správal zle.
V tom verši sa píše,
že „Jonáš sa z nej veľmi tešil“.
Jehova prejavil Jonášovi
vernú lásku.
Tým mu pomohol,
aby zmenil svoj postoj
a aby duchovne dozrel.
Mohol mu dať ďalšiu lekciu.
Hej, Jehova poslal malého červíka,
aby zničil tú tekvicu –
nie človeka, iba tekvicu.
A čo na to Jonáš?
Zase sa nahneval.
Teraz to mohol
konečne pochopiť.
V 10. a 11. verši
mu to Jehova vysvetlil.
Hej, opýtal sa ho:
Tak „tebe je ľúto tekvice...
A mne nemá byť ľúto
(ľudí a zvierat z) Ninive?“
A týmito slovami
kniha Jonáš končí.
Jonáš už nemá čo dodať.
Pochopil to.
Je jasné, že sa naučil
pozerať na ľudí tak ako Jehova.
Takže Jehova bol stále s Jonášom.
Nikdy mu neprestal
prejavovať vernú lásku.
A to nie je všetko.
Jehova prejavil
svoju lásku nielen Jonášovi.
Poďme vyskúšať tip
z knihy Napodobňuj ich vieru.
Môžeme využiť svoju predstavivosť;
snažiť sa vžiť do pocitov biblických
postáv a vidieť to, čo videli oni.
Všímať si aj, ako reagovali
v rôznych situáciách,
a premýšľať,
ako by sme asi reagovali my.
Vieš si predstaviť, ako sa Jonáš cítil,
keď videl tých námorníkov
volať o pomoc k falošným bohom,
a pritom vedel, koľká bije?
Aj keď sa im Jonáš priznal,
tí nevinní muži
ho nechceli hodiť cez palubu.
Hej, aj keď tí námorníci
neuctievali Jehovu,
nechceli,
aby Jonáš prišiel o život.
A pritom boli zúfalí.
Jehova tým Jonášovi ukázal,
že aj oni majú pekné vlastnosti.
Myslíš, že to Jonášovi pomohlo
pozerať sa na nich tak ako Jehova?
Hmm.
Ale poďme ďalej –
prečo vlastne Jehova
poslal Jonáša do inej krajiny,
k ľuďom, ktorí ho neuctievali?
Možno chcel dať Ninivčanom šancu,
aby ukázali, čo je v ich srdci.
Takže, komu ešte Jehova prejavil lásku?
No, keď tak nad tým premýšľam,
Jehova prejavil vernú lásku Jonášovi.
Ale mal rád
aj námorníkov a Ninivčanov.
Je to tak.
A predstav si,
že keď bude Jonáš vzkriesený,
dozvie sa, že jeho najväčšiu chybu
Jehova využil na to,
aby nás naučil niečo o svojom synovi.
Čo myslíš, ako sa bude Jonáš cítiť,
keď bude počuť,
že o ňom druhým Ježiš hovoril
a dokonca sa k nemu
sám prirovnal?
Vau!
Videli sme krásny príklad
Jehovovej lásky.
Ale čo my?
Ako ho v tom
môžeme napodobniť?
Napríklad, keď ideme
za ľuďmi do obvodu.
Úprimne, niekedy ma to nebaví.
Hlavne vtedy, keď ľudia
nechcú počúvať, čo im hovorím.
Ale potom si poviem,
že tu nejde o mňa.
Ide o niečo oveľa väčšie.
Keď to s ľuďmi nevzdáva Jehova,
prečo by som mal ja?
To je pekná myšlienka.
Páči sa mi, že takto uvažuješ.
Ja sa cítim ako Jonáš,
keď dostanem úlohu,
o ktorej si myslím,
že ju nezvládnem.
Vtedy sa mi stáva,
že poviem niečo,
čo neskôr ľutujem.
Potom mám zo seba
zlý pocit a obviňujem sa.
Ale upokojuje ma,
že Jehova nám naše chyby
neustále nepripomína.
Vie, akí naozaj sme,
a je k nám trpezlivý.
Super!
A to sme sa len pýtali,
čo nás to učí o Jehovovi,
zistili sme si viac o neznámych pojmoch
a využili sme predstavivosť.
A je toho ešte oveľa viac,
čo sa od Jonáša môžeme naučiť.
Napríklad, keď si predstavíme,
ako by sme sa cítili v bruchu ryby
a prosili Jehovu o pomoc.
Alebo z toho,
že zvestovať Ninivčanom
nebolo až také náročné,
ako si Jonáš predstavoval.
Tak sa ešte poďme pozrieť...
Aké krásne poučenie!
To, že sa nezachoval správne,
ešte neznamenalo, že je zlý.
Pri čítaní tejto knihy nepochybne
nájdete ďalšie krásne myšlienky.
Radostnou udalosťou v každom zbore
je návšteva krajského staršieho.
Nahliadnime teraz do minulosti.
Ako táto služba začala?
To sa dozvieme v ďalšom diele seriálu
o našej organizácii.
Je tu výnimočný týždeň
pre každého v zbore.
Príde krajský starší.
Bude to týždeň plný služby,
povzbudzujúcich prejavov
a dobrej nálady.
Ale ako krajská služba začala?
A ako sa zmenila?
To uvidíme v tomto diele seriálu
Naša organizácia v pohybe.
Práca krajských starších
začala už v 1. storočí.
Zbory chodili povzbudzovať
muži ako Pavol, Barnabáš a Timotej.
A podobne v roku 1894
začala Jehovova organizácia
posielať niektorých bratov,
aby navštevovali a povzbudzovali
skupiny Bádateľov Biblie.
Neskôr sa im začalo hovoriť pútnici.
Cestovali z jedného zboru do druhého.
V každom boli 1–2 dni,
aby bratov a sestry povzbudili.
A cestovať v tom čase
dalo poriadne zabrať.
Predstav si, že si
jeden z prvých pútnikov,
ako napríklad Edward Brenisen.
Ideš za bratmi do dedinky
na západe USA.
Najprv cestuješ vlakom,
potom cez noc dostavníkom
a nakoniec nastúpiš
do rozheganého koča,
v ktorom ťa čaká nekonečná cesta
hrboľatým terénom.
Pútnici mali byť vynikajúci učitelia,
ale museli byť aj pokorní.
Napríklad taký Alexander Graham.
Bol to energický rečník.
Ale ako to povedať...
Niekedy to s tou
dĺžkou prejavov trošku prehnal.
Trvali celé hodiny.
Keď sa o tom
brat Russell dopočul,
poslal mu list
s týmto odporúčaním:
„Drahý brat, viem,
že veľmi miluješ biblickú pravdu
a rád sa o ňu delíš s druhými.
A tak si možno nevšimneš,
ako dlho o týchto
vzácnych pravdách rozprávaš.“
Brat Graham
si to pokorne vzal k srdcu
a stal sa z neho obľúbený pútnik.
A jeho prejavy boli teraz kratšie.
Hlavnou úlohou pútnikov
v tom čase bolo mať verejné prejavy.
Ale od roku 1920 sa mali zamerať
hlavne na zvestovanie
dobrej správy z domu do domu.
A tak sa im začalo hovoriť
regionálny vedúci služby,
neskôr regionálny služobník.
Mali teda najmä slúžiť
a podporovať bratov.
A potom prišla ešte väčšia zmena.
V 30. rokoch sa v USA stupňoval odpor.
Preto sa niektoré zbory
v službe spojili,
aby zvestovali spolu ako skupina.
Takáto spolupráca
ich ešte viac zomkla.
Aby bola služba
lepšie organizovaná,
bratia vytvorili skupiny
asi 20 zborov, ktoré nazývali zóny.
Každý zbor potom navštevoval
zónový služobník.
Pravidelne mávali aj zónové zjazdy,
ktoré boli predchodcami
krajských zjazdov.
V 40. rokoch sa tí,
ktorí cestovali po zboroch
začali nazývať služobníci bratov.
Bol ním aj Angelo Catanzaro.
Keď začal s touto službou,
mal len 19 rokov.
Sám seba opísal ako služobníka,
ktorý je stále na cestách.
Slúžil takto viac ako 60 rokov
a s manželkou spolu precestovali
skoro celé USA.
Posilňovali bratov a sestry
a tisícom nových pomohli
vytvoriť si vzťah k Jehovovi.
V roku 1948 sa títo služobníci bratov
premenovali na krajských služobníkov.
Dnes ich poznáme
ako krajských starších.
Títo bratia a ich manželky
sú veľmi obetaví,
ochotne vymenili pohodlie domova
za kočovnícky život.
Napríklad Winston a Pam Paynovci
nemali ani 30, keď začali
s krajskou službou v Južnom Tichomorí.
Museli si zvyknúť na horúčavy,
roje komárov
a niekedy mali aj málo jedla.
No Paynovci si
službu na ostrovoch zamilovali
a s bratmi a sestrami
si vytvorili hlboké priateľstvá.
Dnes sú na celom svete
tisíce krajských starších.
Aby svoju prácu
mohli robiť čo najlepšie,
v roku 1999 sa zriadila škola
pre krajských starších a ich manželky.
Ako sme videli,
pomenovanie týchto bratov
sa v priebehu rokov menilo.
Ale 1 vec sa nemenila.
Tak ako v 1. storočí,
aj dnes sa bratia a ich manželky
ochotne rozdávajú,
školia nás v službe,
povzbudzujú mladých
a posilňujú zbory.
Keď najbližšie prídu do tvojho zboru,
skús popremýšľať, ako by si im mohol
poďakovať za to, že sa tak obetujú.
Tešíme sa na vás pri ďalšom pokračovaní
seriálu Naša organizácia v pohybe.
Za týchto usilovných
a obetavých bratov a ich manželky
sme Jehovovi veľmi vďační.
Máš aj ty na nich nejaké
pekné spomienky?
Možno ste boli spolu v službe.
A možno to bol práve krajský starší,
kto ťa povzbudil,
aby si robil pre Jehovu viac.
Nie každý môže slúžiť
ako krajský starší,
ale každý z nás sa môže snažiť
milovať ľudí ako oni.
Pozrime sa,
ako to niektorí ukázali tým,
že boli ochotní sa ľuďom
v službe prispôsobiť.
Keď sme sa dozvedeli, že je v tejto
oblasti potrebných viac zvestovateľov,
rozhodli sme sa sem presťahovať,
a cítili sme, že to tak chce aj Jehova.
V kečuánskom zbore slúžime už 4 roky.
Volám sa Fernando.
A ja Micaela.
Slúžime v kečuánskom zbore
v mestečku Ingeniero Huergo
v Argentíne.
V mnohých častiach Bolívie
majú ľudia problém uživiť sa.
Preto sa viacerí sťahujú do Argentíny,
aby tu pracovali na poliach.
To, čo robia, je fyzicky náročné.
Niekedy končia až pred polnocou.
A prácu si nemôžu vyberať.
Chodíme za nimi na polia
okolo obeda.
Ešte skôr, než začnú
popoludní pracovať.
Zvestovať v tom čase,
keď je vonku asi 40°C,
nie je úplne jednoduché.
Často s nimi počas práce
vedieme biblický kurz.
Takže popri tom,
ako zbierajú úrodu
alebo robia niečo na poli,
im my čítame odsek
alebo biblický verš.
Napríklad im v Biblii
ukazujeme Božie meno,
o ktorom predtým nikdy nepočuli.
Keď uvidia v Biblii toto meno
alebo niečo iné, čo ich zaujme,
na chvíľu prestanú pracovať;
vidieť, že sú zvedaví.
A aj keď musia pokračovať v práci,
počúvajú nás.
Viackrát nás prosili,
aby sme na nich počkali aj po práci.
Tak sme sa rozhodli, že im pomôžeme,
aby skončili trochu skôr.
Najskôr ich to zarazilo.
Pýtali sa nás:
„Ako nám chcete pomôcť?
Veď sa celí zašpiníte.“
Ale nám to nevadilo.
Stálo to za to.
Časom sa z nás stali priatelia;
a myslím, že o to aj ide –
spriateliť sa so študujúcimi
a pomôcť im tak napredovať.
Vidia na nás, že sa o nich
úprimne zaujímame.
Na službe mám najradšej
to, keď vidím,
ako to úprimným ľuďom pomáha.
Milujem službu; nie je to niečo,
do čoho by som sa musel nútiť.
Volám sa Toni Marrero.
A ja Maryluz.
Pochádzame zo Španielska,
ale teraz slúžime v Paraguaji.
Počas pandémie sme si dávali pozor,
aby sme sa s nikým nestretávali.
A tak sme sa museli nejako vynájsť.
Ale hovoriť cez telefón s niekým,
koho nevidím...
Hm, už len z tej predstavy
sa mi rozbúšilo srdce.
Jednému mužovi som
počas telefonátu ponúkol biblický kurz.
A na moje prekvapenie ho prijal.
Opýtal som sa, či by som
mu mohol na ďalší deň
v správe poslať jednu otázku,
ktorá stojí za zamyslenie.
A on súhlasil.
Najskôr mi neodpisoval,
tak som si myslel,
že ho to nezaujíma.
Ale neskôr večer mi odpísal.
Zistil som, že je len
veľmi zaneprázdnený,
keďže od rána do večera pracuje.
Ale prispôsobil som sa mu.
Raz som sa ho opýtal:
„Nechcela by študovať
aj vaša manželka?“
A on na to, že hej.
Ale celé mesiace z toho nič nebolo.
Nikdy sme nevedeli, kedy zavolá.
A tak sme boli stále v strehu.
Vždy sa ozval v inom čase –
niekedy o 21h,
inokedy o 22h
alebo až o 23h večer.
Ale raz mi napísal:
„O 5 minút môžem.“
Potom nám zakýval do kamery,
pozdravil nás a šiel sa umyť.
A keď bol pripravený,
začali sme študovať.
Na začiatku to nebolo ľahké.
No, to teda nie.
Ale onedlho sme si
to štúdium začali užívať.
Vždy sme sa po ňom
cítili takí...
... šťastní.
Veľmi šťastní.
Na konci sme sa vždy
pozreli na seba a povedali si:
„Vau, to je neuveriteľné!“
Alebo:
„Ich to asi naozaj zaujíma.“
Fakt boli nadšení. Zaujalo ich to.
Onedlho začali robiť pokroky
a asi o rok sa dali pokrstiť.
Som taká šťastná!
Každý deň
za to ďakujem Jehovovi,
pretože to naozaj stálo za to.
Som mu veľmi vďačná.
Učiť ľudí z Biblie v čase
a na mieste, ktoré im vyhovuje
si môže vyžadovať obete.
No vidieť, ako to niekomu pomáha
priblížiť sa k Jehovovi,
stojí za všetko to úsilie.
V časopise Prebuďte sa!
bol pred viac ako 20 rokmi
uverejnený príbeh Rosalie Phillipsovej.
V ďalšom videu uvidíme,
ako to, že sa rozhodla slúžiť Jehovovi,
pomohlo jej a jej blízkym.
Narodila som sa do rodiny
slávnych spevákov a hercov.
Najslávnejší bol asi môj otec.
Germán Valdés, známy aj ako Tin Tán.
Hudba bola súčasťou môjho života.
Už v detstve som bola umelecká duša.
A tak som vzala gitaru
a začala skladať vlastné piesne.
Nikdy som nesnívala
o umeleckej kariére.
Nechcela som sa tým živiť.
Ale keď zomrel otec,
chcela som rodine finančne pomôcť.
A tak som si musela nájsť nejakú prácu.
Začala som spievať v 1 skupine,
vďaka ktorej som sa stala slávnou.
Potom som dostala aj úlohy vo filme.
Všimla som si, že medzi hercami
je veľmi rozšírená
nemravnosť a neúprimnosť.
Nepáčilo sa mi to,
a prestala som ľuďom dôverovať.
Keď som spoznala pravdu,
spoznala som aj úprimných ľudí,
ktorí ma mali naozaj radi.
A to ma zmenilo.
Zrazu bol zo mňa iný človek.
Bola som šťastná,
veselá a plná života.
Ako rodičia sme sa veľmi báli,
že naše deti zláka hudobná kariéra.
Preto sme sa s manželom snažili
robiť všetko pre to, aby sa to nestalo.
Raz som mala pracovné stretnutie
v 1 z najväčších televíznych
spoločností v Mexico City.
Išla so mnou aj
naša dcéra Gianna, mala vtedy 17.
Bol tam aj 1 muž,
ktorý hľadal nové talenty.
Opýtal sa jej, či aj ona spieva.
Povedala, že hej.
Niečo mu zaspievala
a jemu sa to tak páčilo,
že ju okamžite zavolal
do svojej kancelárie.
Počula som, ako jej hovorí:
„U nás urobíš kariéru.
Postaráme sa o to,
aby si bola slávna.
Pripravím zmluvu,
prídeš v pondelok a podpíšeme ju.“
Veľmi som sa bála, čo spraví.
A tak keď vyšla,
hneď som sa jej opýtala, či to prijala.
A ona na to: „Ale mami.
Toto vymeniť za službu Jehovovi?
Ako by som mohla?
Veď vieš, že mám priekopnícku rada.“
Veľmi ju prekvapilo,
keď ju týždeň nato zavolali do Bételu,
aby spolupracovala
na 1 hudobnom projekte.
Teraz je šťastná, že svojím
krásnym hlasom môže chváliť Jehovu.
Už niekoľko rokov môžeme
takto spolupracovať s Bételom obe.
A som za to Jehovovi veľmi vďačná.
Ale stávalo sa aj to,
že Satan sa ma snažil
odlákať od služby Jehovovi.
Napríklad mi ako prejav pocty
môjmu otcovi ponúkli prácu,
ktorá by si vyžadovala veľa času.
To by znamenalo, že by som nemohla
pokračovať v priekopníckej službe.
Takže som to odmietla.
Po celé tie roky
ma Jehova štedro odmeňoval.
Vždy keď som odmietla
nejakú pracovnú ponuku,
Jehova mi dal niečo oveľa lepšie.
Napríklad, keď sa konali
teokratické školy,
mohla som pomáhať
pri príprave občerstvenia.
Všetko, čo som zažila,
ma naučilo dôverovať Jehovovi.
Tak ako to napísal Pavol.
„Bez viery nie je možné
páčiť sa Bohu
a on odmeňuje tých,
ktorí ho usilovne hľadajú.“
Teším sa, keď môžem
druhým hovoriť o Jehovovi
s mojou vyše 90-ročnou maminkou.
Máme rady rôzne formy služby.
V priebehu rokov niekoľko mojich
príbuzných začalo študovať Bibliu.
A niektorí z nich sú dnes
už Jehovovými svedkami.
Mám veľmi rada chvíle,
keď s mojou maminkou a dcérou
spolu hráme na gitare a spievame.
A všetci si užívame
spoločne strávený čas.
Neviem sa dočkať chvíle,
keď v raji opäť uvidím svojho otca.
Teším sa, ako ho objímem,
predstavím mu svoje deti
a ako bude môcť
byť opäť s mojou mamou.
Dúfam, že to bude niekde pri mori.
A najviac sa teším na to,
ako si budeme môcť
opäť zaspievať.
Všetci spolu.
Som pevne rozhodnutá
verne slúžiť Jehovovi.
Navždy.
Aký krásny príbeh!
Sestra Phillipsová
dôverovala Jehovovi
a vďaka tomu sa ona a jej rodina,
tešia z mnohých požehnaní.
Jehova chce,
aby sme mu dôverovali,
zvlášť, keď prežívame
niečo náročné.
V rannom uctievaní
nám brat Lett povie,
ako sa môžeme spoliehať na Jehovu
počas prenasledovania.
Námetom tohto prejavu je:
Svätý duch nám dáva silu
znášať prenasledovanie.
A komentár zo Strážnej veže
spomína niekoľko foriem
prenasledovania Božích služobníkov.
Dnešný denný verš,
Zachariáš 4:6 nás však uisťuje,
že svätý duch nám pomôže
vydržať akékoľvek prenasledovanie.
Čo Satan prenasledovaním
Jehovových služobníkov sleduje?
Chce, aby sa vzdali
a prestali uctievať Jehovu
alebo sa dopustili kompromisu.
Zoberme si takého leva.
Keď niečo zožerie,
čo sa stane s tým, čo zožral?
Dalo by sa povedať,
že sa to stane jeho súčasťou.
A Satan je obrazný lev.
Chce pohltiť nás.
Chce, aby tí, ktorí nie sú časťou
tohto sveta, sa stali jeho časťou.
Aby s ním splynuli.
Zaradili sa do jeho systému,
jeho usporiadania.
No vďaka pomoci svätého ducha
a nášmu odhodlaniu
sa to nemusí stať.
Aké podoby malo prenasledovanie
Božích služobníkov
v minulosti a aj dnes?
Povedzme si o 5.
Nikto z nás nevie,
s ktorou z nich sa stretneme my sami
alebo naši blízki,
ešte než príde Armagedon.
No buďme rozhodnutí,
že nech už zažijeme čokoľvek,
zostaneme Jehovovi verní
a budeme v tom pomáhať aj ďalším.
1. formou je zákaz našej činnosti.
Jehovovi svedkovia boli zakázaní
v krajinách po celom svete.
Od Albánska po Zimbabwe.
Všade možne,
vo viac ako 100 krajinách.
A takéto zákazy
boli aj v biblických časoch.
V roku 522 pred n. l.
vláda zakázala obnoviť chrám.
V 1. storočí na rôznych miestach
zakazovali kresťanom zvestovať.
A keďže neposlúchli, vláčili ich
pred kráľov a miestodržiteľov.
Ako im svätý duch pomohol,
keď ich priviedli pred tých kráľov
a miestodržiteľov?
A ako pomôže nám?
Otvorme si evanjelium Matúša,
10. kapitolu a pozrime sa.
Matúš 10:19.
Ježiš hovorí:
„Ale keď vás zatknú,
nerobte si starosti,
čo a ako máte hovoriť.
(Teda Ježiš hovorí:
‚Netrápte sa tým, či budete vedieť,
čo máte povedať.‘
A dôvod?)
Lebo v tej chvíli vám bude dané,
čo máte hovoriť.
Veď nebudete hovoriť vy sami,
ale bude prostredníctvom vás
hovoriť duch vášho Otca.“
Nie sme na to sami.
Musíme síce odviesť
svoj kus práce,
ale svätý duch nám pomôže
nájsť tie správne slová.
2. formou prenasledovania
je väzenie.
Kresťania v 1. storočí
boli často vo väzení.
A Ježiš ich na to pripravoval.
Lukáš 21:12.
„Ľudia na vás vztiahnu ruku...
a uväznia vás.“
Teda väzenie.
A deje sa to aj dnes.
V priebehu desaťročí boli
Jehovovi svedkovia často zatváraní.
Vieme, že túto formu prenasledovania
rado využíva Rusko a jeho spojenci.
A podobne je to aj v iných krajinách.
Ale páči sa mi myšlienka,
že sa máme modliť za uväznených bratov.
Často sme povzbudzovaní,
aby sme sa modlili za bratov
v Eritrei, Turkménsku,
Rusku a inde.
Pekné je to, čo sa píše
v Hebrejom 13:3.
„Pamätajte na tých, ktorí sú vo väzení,
ako by ste boli uväznení s nimi.“
My teraz možno nie sme vo väzení,
ale to sa môže zmeniť.
A určite nás bude hriať vedomie,
že bratia sa za nás modlia,
ako by boli uväznení s nami.
3. formou prenasledovania je,
keď deti vylučujú zo školy.
Satan vie, že keď siahne na deti,
dotýka sa tým oka ich rodičov
a dúfa, že ich donúti
urobiť ústupky vo viere.
V 40. rokoch to bol
obrovský problém v USA.
A nie len tam.
V priebehu desaťročí
boli vylučované deti zo škôl
aj v mnohých iných krajinách.
Človeku to pripomína
toho mladého muža,
ktorého vylúčili zo synagógy,
lebo uveril v Ježiša.
O 4. podobe prenasledovania
sa dočítame
v Zjavení 13:16, 17.
Píše sa tam o divom zvierati,
vládach, ktoré podporuje Satan
a o tom, že nútia ľudí,
aby prijali znak na ruku alebo na čelo.
A ak to nechcú urobiť,
nemôžu kupovať ani predávať.
Teda čo je tým prenasledovaním?
Ekonomický tlak,
ktorého cieľom je priviesť bratov
ku kompromisu v otázke neutrality.
A znova je to niečo,
čo Satan s obľubou využíva.
Bratia boli za svoju neutralitu
prepustení z práce,
alebo ľudia bojkotovali ich obchod.
Otrasnou ukážkou
tejto satanovej metódy je to,
čo robili našim bratom v Malawi,
lebo si nechceli kúpiť
stranícky preukaz za 25 centov.
Z finančného hľadiska o nič nešlo.
Ale z duchovného hľadiska
by zaplatili privysokú cenu.
A to nechceli.
O poslednej forme prenasledovania,
o ktorej dnes budeme hovoriť,
sa píše v Matúšovi 5:11.
Ježiš hovorí:
„Šťastní ste, keď vás ľudia
urážajú, prenasledujú
a šíria o vás zlomyseľné klamstvá za to,
že ste mojimi učeníkmi.“
Tak čo to je?
Ohováranie.
Pravidelne nás ohovárajú v médiách.
Aj Ježiša ohovárali.
Hovorili, že je posadnutý,
rúha sa, veľa je a pije.
A ohovárali aj kresťanov
v 1. storočí.
Je to zjavné zo slov,
ktoré povedali poprední Židia
apoštolovi Pavlovi,
keď bol vo väzení.
Skutky 28:22.
„Vieme, že všade sa hovorí
proti tejto sekte.“
Teda naozaj ich ohovárali.
Ale svätý duch nám dáva silu
znášať ohováranie.
Pomáha nám.
To bolo 5 podôb prenasledovania.
Satan využíva zákazy, väzenie,
vylučovanie detí zo škôl,
ekonomický tlak, aby nás donútil
ku kompromisu a ohováranie.
A dalo by sa hovoriť ešte o ďalších.
Ale svätý duch nám pomôže
zvládnuť akékoľvek prenasledovanie
a zostať verný Jehovovi.
No dôležitá otázka.
Ako získať svätého ducha
a neprísť oň?
Zmieňme si 3 spôsoby.
V Lukášovi 11:13 Ježiš hovorí:
„Nebeský Otec dá svätého ducha
tým, čo ho prosia.“
Teda modlitba.
Po druhé, musíme
so svätým duchom spolupracovať.
Chodiť na zhromaždenia,
do služby, čítať si Bibliu.
Po tretie, Efezanom 4:30.
„Nezarmucujte Božieho ducha.“
Čiže nerobiť nič, čím by sme bránili
jeho pôsobeniu vo svojom živote.
Modlime sa oň, spolupracujme s ním
a nebráňme jeho pôsobeniu.
A potom nám svätý duch,
ktorý je vo vesmíre tou najväčšou silou,
pomôže v 4. ohľadoch.
V akých?
3 spomenul Ježiš v Jánovi 14:26.
Bude naším „pomocníkom“,
po druhé,
bude „nás učiť“
a po tretie, bude nám „pripomínať
všetko“, čo učil Ježiš.
Teda čo,
keď sme prenasledovaní?
Modlime sa k Jehovovi.
Prosme ho o to, aby nám svojím
svätým duchom pomohol
spomenúť si na to,
čo by nám v danej chvíli mohlo pomôcť.
A 4. spôsob spomenul Ježiš
v Jánovi 16:13.
Že svätý duch nás povedie,
aby sme pochopili pravdu.
Zopakujme si to.
Svätý duch nám pomáha,
učí nás, pripomína a vedie.
Keby ste mali prejsť
mínovým polom,
určite by ste boli radi,
keby s vami bol niekto,
kto vás tadiaľ bezpečne prevedie.
Takže čo sa nám vďaka
svätému duchu podarí?
Nech na nás Satan
vymyslí čokoľvek,
nepohltí nás.
Nesplynieme s jeho svetom.
Zostaneme od neho oddelení
a budeme môcť povedať to,
čo Jehova vo verši na dnešný deň.
„Nie vojenskou silou, ani mocou,
ale Jehovovým duchom“
vydržíme akékoľvek prenasledovanie.
Vždy žasnem nad tým,
že sa môžete spoliehať
na tú najmocnejšiu silu vo vesmíre,
posilňuje nás každý deň.
V tohto mesačnom
hudobnom videu uvidíme,
ako si jeden mladý brat
dokázal vďaka svätému duchu
udržať pevnú nádej
aj napriek prenasledovaniu.
Si Boh môj, pri mne bdieš,
keď znášam útlak zlých.
Ty cítiš hnev, keď útočia,
keď v srdci mám ich šíp.
Vtom dvíham zrak
a hnev aj strach
sa rýchlo vytratí.
Viem, len ty sám
sa pomstiť máš.
V ten deň zvíťazíš.
Blízko je čas na tvoj súd.
Naň čakám s dôverou.
Brániš nás vždy s láskou.
Si našou záchranou.
Keď výsmechom
a väznením
strach náhle šíriť chcú.
Od blízkych tlak
či zákaz vlád –
tak vieru skúšajú.
No láska k Jah
strach odplaví.
Už zlých sa neľakám.
Veď toľko síl
vždy dávaš nám.
Viem, nie som
v tom viac sám.
Blízko je čas na tvoj súd.
Naň čakám s dôverou.
Brániš nás vždy s láskou.
Si našou záchranou.
Právo! Kto ho nastolí?
Nik iný nie, len ty sám.
Právo aj raj nádherný.
Sme vďační, Otče náš,
za všetko, čo nám dáš.
Blízko je čas na tvoj súd.
Naň čakám s dôverou.
Brániš nás vždy s láskou.
Si našou záchranou.
Ani mreže väzenia neobrali
mladého brata o jeho nádej.
Nezameriaval sa na to,
čo videl okolo seba, ale na to,
čo videl očami viery
a čo mohlo posilniť jeho nádej –
služba, sála Kráľovstva,
bratia a sestry.
Odniesli ste si
z tohto vysielania niečo,
čo by vám mohlo dať silu
do ďalších dní?
Hovorili sme o tom,
aké dôležité je citovo sa nevyčerpať
a že jeden z najlepších spôsobov,
ako to dosiahnuť,
je pomáhať druhým.
Ukázali sme si, ako môžeme mať
zo služby väčšiu radosť,
keď sa ľuďom,
ktorým zvestujeme, prispôsobíme.
A v knihe Jonáš sme našli niekoľko
cenných duchovných pokladov.
Na záver tú máme
ešte videopozdrav.
Tento mesiac je z Čiernej hory.
Názov tejto krajiny je veľmi príznačný,
keďže hory tu pokrývajú tmavé lesy.
Ale nenechajme sa pomýliť.
Čierna hora je plná farieb a života.
Je to nádherný klenot
na brehu Jadranského mora.
Rieka Tara preteká kaňonom,
ktorý je jedným z najhlbších v Európe.
A Skadarské jazero
je najväčším jazerom na Balkáne.
Je tu fascinujúca vtáčia rezervácia,
kde hniezdi okolo 280 druhov vtákov.
Historické mestečko Kotor
láka návštevníkov nádhernými výhľadmi,
romantickými uličkami
alebo cyklojazdou
po legendárnych serpentínach.
Novodobé dejiny Čiernej hory
poznačili vojny a trápenie.
V roku 1918 Čiernu horu vojensky
zabralo Kráľovstvo Srbov,
Chorvátov a Slovincov.
V 1929 sa premenovalo
na Juhoslovanské kráľovstvo,
ktoré tvorili územia dnešnej
Bosny a Hercegoviny, Chorvátska,
Kosova, Severného Macedónska,
Čiernej hory, Srbska a Slovinska.
Z neho po 2. sv. vojne vznikol
socialistický štát Juhoslávia,
ktorý sa rozpadol
na konci 20. storočia.
V 2006 Čierna hora vyhlásila
nezávislosť od Srbska.
Všetko, čo obyvatelia
tejto krajiny zažili,
má vplyv na to, akí sú.
Vážia si druhých a vlastnosti,
ako je čestnosť, pokora a obetavosť.
V 20. rokoch minulého storočia
Franz Brand, mladý muž z Srbska,
počul v Rakúsku dobrú správu z Biblie.
Aj keď táto prednáška
bola prerušená výtržníkmi,
nemohol zabudnúť na to, čo počul.
Preto sa rozhodol hovoriť
o biblickej pravde iným.
Vrátil sa do rodného mesta
a spolu s ďalšími začal študovať Bibliu.
Neskôr sa presťahoval
do Slovinska, do Mariboru,
kde si našiel prácu ako holič.
Zvestoval svojim zákazníkom,
ktorí len ticho sedeli a počúvali.
V tom istom období Alfred Tuček,
dirigent vojenského orchestra
kráľovskej stráže,
dostal od svojho kolegu
biblické publikácie.
Zakrátko dal výpoveď
z tejto dobre platenej práce
a stal sa 1. priekopníkom
po vtedajšej Juhoslávii.
Začiatkom 30. rokoch spolu
s ďalšími premietali fotodrámu Stvorenie
a zvestovali posolstvo pravdy.
Alfred s manželkou Fridou
prešli na bicykloch a motorkách
územie dnešného Chorvátska,
Macedónska, Čiernej hory a Srbska.
Dnes v Čiernej hore zvestuje
432 nadšených zvestovateľov.
1/3 z nich sú priekopníci.
V roku 2024 počet zvestovateľov
vzrástol o 4%.
Táto krajina je veľmi rozmanitá.
A taká je tu aj služba.
V hlavnom meste v Podgorici,
bratia a sestry
zo zboru Podgorica-Sever,
zvestujú na rozľahlom území.
Niektorí zvestovatelia bývajú
až 100 km od sály Kráľovstva,
takže na zhromaždenia
cestujú takmer 2 hodiny.
Zvestovatelia z Podgorice,
raz alebo 2-krát za mesiac,
cestujú do vzdialených dedín.
Spolu s miestnymi bratmi a sestrami
sa snažia osloviť čo najviac ľudí
a povedať im niečo o Bohu.
Deň začínajú schôdzkou
pred službou v parku, potom sú v službe
a večer majú zhromaždenie
cez videokonferenciu.
Prenocujú u miestnych bratov
a ráno sa vrátia domov.
Juh krajiny je preslávený
svojimi krásnymi plážami
a v určitých obdobiach roka je tu
2-násobný počet turistov ako domácich.
Počas turistickej sezóny
preto zvestovatelia slúžia
najmä na verejných miestach.
A mimo sezóny zvestujú
viac z domu do domu,
v obchodoch a vo firmách.
Ich horlivosť je odmenená.
V roku 2024 bolo
na Pamätnej slávnosti 769 prítomných.
37 zvestovateľov
zo sboru Herceg Novi
posiela vrúcne pozdravy
všetkým svojim bratom a sestrám.
Sledovali ste vysielanie
JW Broadcasting
zo svetového ústredia
Jehovových svedkov.

JW Broadcasting – marec 2026
- 

JW Broadcasting – marec 2026

Vitajte pri JW Broadcastingu.
Niekedy sa stane,
že sa dostaneme do situácie,
s ktorou si nevieme rady.
Ako ovládnuť svoje pocity,
keď sme pod tlakom
a rozmýšľame, čo ďalej?
Zahĺbime sa do knihy Jonáš,
aby sme sa naučili,
ako sa prejavuje verná láska.
Mnohí ľudia snívajú,
že budú slávni a bohatí.
Určite vás zaujme
rozprávanie jednej sestry,
ktorá uprednostnila Jehovu
pred slávou. 
Vo videoklipe
k novej piesni uvidíme,
ako si bratia posilňujú vieru,
aj keď sú vo väzení.
Sledujete JW Broadcasting®.
„Nech sa vaše srdce neznepokojuje.“
Toto povedal Ježiš svojim apoštolom
hneď potom, ako im oznámil,
že už s nimi dlho nebude.
Určite z toho boli prekvapení a smutní.
Aby ich povzbudil, tak im povedal to,
čo čítame v Jánovi 14:1.
Biblia často prirovnáva
ľudskú spoločnosť k rozbúrenému moru.
A je to výstižný opis, však?
Zlé správy chodia
ako vlny jedna za druhou.
Chaos vo svete,
naše osobné problémy
na nás doliehajú
a vysávajú našu energiu.
Na konci dňa sa preto
môžeme cítiť emocionálne vyčerpaní.
Ako nám môže pomôcť to,
čo Ježiš povedal svojim apoštolom,
aby sme so svojou emocionálnou
energiou nakladali múdro?
V tých Ježišových slovách
nachádzame 2 múdre rady.
Tá prvá:
„Nech sa vaše srdce
neznepokojuje.“
Tieto Ježišove slová naznačovali,
že apoštoli mali možnosť výberu.
Buď to svojmu srdcu dovolia
alebo nedovolia, aby sa znepokojovalo.
Emócie vychádzajú z toho,
o čom rozmýšľame.
Emócie môžu vyvolať
spomienky na osoby,
veci alebo udalosti.
A preto tá Ježišova rada znamená,
že musíme mať pod kontrolou to,
o čom rozmýšľame.
Ak napríklad rozmýšľame
o niečom smutnom, budeme smutní.
Ak rozmýšľame o niečom
riskantnom, budeme mať strach.
Našu myseľ by sme mohli prirovnať
k veľkému domu s mnohými izbami.
Každá izba predstavuje
udalosť v našom živote.
Keď v tej izbe trávime čas,
vyvoláva to v nás emócie,
ktoré s tou udalosťou súvisia.
Tá izba v mysli Ježišových apoštolov
by sa dala nazvať Ježiš nás opúšťa.
A tá udalosť vyvolávala smútok a obavy.
Ale podstatou Ježišovej rady
bolo to, že majú na výber.
Buď budú tráviť celý svoj čas
v tejto smutnej izbe,
alebo prejdú do inej izby
s názvom Viera v Jehovu a v Ježiša.
To je dobrá rada aj pre nás.
Aj my môžeme ovplyvniť
svoje pocity tým, o čom premýšľame.
Niekedy sme ako tí apoštoli
hodení do tmavej miestnosti
plnej smútku a strachu.
Ale berte to tak, že ste 
v tej miestnosti iba na návšteve.
Nezabývajte sa v nej.
Ďalší spôsob, ako si chrániť srdce,
je nemíňať svoju
emocionálnu energiu bezhlavo.
V Izaiášovi 55:2 sa píše:
Tak ako by sme si
nekúpili umelý chlieb,
tak nechceme ani míňať svoju energiu
na veci, z ktorých nemáme úžitok.
Uvediem príklad:
Ak máte 10 dolárov
na jedlo na celý deň
a miniete 8 na raňajky,
tak vám na obed
a večeru veľa nezostane.
Každý z nás má len určité množstvo
emocionálnej energie na každý deň,
a preto si musíme dávať pozor,
na čo ju míňame.
Na čo ty míňaš svoju energiu?
Polož si otázku,
či ju nemíňaš v situáciách,
v ktorých by si až tak nemusel?
Predstav si, že ťa niekto
drzo predbehne pri parkovaní.
Alebo sa niekto k tebe
nezachová pekne alebo ťa sklame.
Tieto veci ťa môžu veľmi rozhodiť
a môžeš na ne minúť
veľa svojej emocionálnej energie.
Ale bolo by to správne
hospodárenie s tým, čo máš?
Zamysli sa, či náhodou nemíňaš
príliš veľa svojej energie
na veci, ktoré ti nepomôžu.
Veď dal by si niekomu
svoju plnú peňaženku,
nech si zoberie, čo chce?
Ak je to niekto,
koho máš rád, možno.
Ale ak nie, nedovolíš mu,
aby si zobral, čo chce.
A preto by sme si
mali šetriť svoju energiu
pre tých, ktorých milujeme.
Dávať ju tým,
ktorí sú pre nás dôležití.
Naša rodina, bratia a sestry
a zo všetkého najviac
náš Boh Jehova.
Sociálne siete, politika,
filmy, a čo ja viem, čo ešte
sú nastavené tak, aby z nás
vysali energiu na svoje ciele.
Preto im nemôžeme dať
našu „emocionálnu peňaženku“
a povedať: „Nech sa páči.
Berte, čo chcete.“
Lebo sa vám môže stať,
že na konci dňa
už nebudete mať energiu
pre ľudí, ktorých máte radi.
Keď svoju emocionálnu energiu
míňame múdro
na ľudí, ktorých milujeme,
a veci, ktoré sú podstatné,
budeme oveľa šťastnejší.
Mnohí ľudia si myslia,
že budú šťastní,
keď utrácajú peniaze
na seba a osobné ciele.
Ale sebectvo
nás neurobí naozaj šťastnými.
Ježiš povedal,
že dávanie prináša viac radosti.
Z tejto hlbokej myšlienky
sa môžeme naučiť veľa o tom,
ako míňať svoju emocionálnu energiu.
Musíme pochopiť 1 vec.
Šťastie je vedľajším produktom
nesebeckej lásky.
Príklad.
Čo je vedľajším produktom,
keď urobíte oheň?
Teplo a svetlo.
Nemôžete chcieť mať teplo
a svetlo, keď si neurobíte oheň.
Musíte investovať energiu
do založenia ohňa
a až potom môžete očakávať,
že dostanete teplo a svetlo.
Keď svoju emocionálnu energiu
použijeme pre druhých,
tak jedným z vedľajších produktov
bude hrejivý pocit šťastia.
Takže Ježišovo nabádanie
„nech sa vaše srdce neznepokojuje“
ukazuje, že máme na výber,
že môžeme ovplyvniť to,
ako sa cítime, tým, o čom rozmýšľame.
Našu emocionálnu energiu
chceme používať múdro –
pre svoju rodinu, pre bratov a sestry
a hlavne na uctievanie Boha Jehovu.
Teraz sa pozrime
na 2. časť Jána 14:1.
Ježiš v nej povedal:
Všimnite si, že Ježiš
tu nepovedal len: „Verte.“
Ako keby viera sama osebe
bola 1 z izieb v tom dome.
Ježiš tu vieru priamo prepojil
so sebou a svojím Otcom.
Takže keď si znepokojený
alebo máš strach, pamätaj,
že Jehova a Ježiš sú s tebou.
A čoskoro všetky problémy
natrvalo odstránia.
Sú ako keby vo vedľajšej izbe.
Kedykoľvek môžeš do tej izby ísť
cez modlitbu a rozjímanie.
Viera v to, že Jehova
môže ukončiť všetky problémy
a aj to urobí,
nám môže vliať pokoj.
Ježiš vedel,
že ako ľudia máme sklon
myslieť si, že všetko
musíme vyriešiť sami.
V Kázni na vrchu povedal:
„Nerobte si starosti.“
Prečo?
Lebo „váš nebeský Otec vie,
že to všetko potrebujete“.
Veríš, že Jehova ťa vidí
a vie, čo potrebuješ?
Taká viera ti pomôže upokojiť srdce.
Keď sa snažíme riešiť veci,
ktoré by sme mali nechať na Jehovu,
iba si pridávame starosti.
Napríklad vieš vyriešiť chudobu?
Alebo starnutie?
Vojny? Vzbury?
Kriminalitu?
Keď si to takto povieme,
tak nám je jasné,
že toto vyriešiť nedokážeme.
Ale vieme, že to vyrieši Ježiš
a Jehova v Božom Kráľovstve.
Teda viera v Jehovu a v Ježiša
je najlepším upokojovateľom
našich emócií,
zvlášť keď počujeme
zlé správy alebo zažívame problémy.
Viete, mňa veľmi znepokojovali
správy o zlom
zaobchádzaní s našimi bratmi
v krajinách ako je
Eritrea alebo Rusko.
A zrejme aj vás.
Je to niečo,
čo na nás ťažko dolieha.
Tak čo môžeme robiť,
aby sa naše srdce neznepokojovalo?
Mne pomohlo, keď som si položil otázky:
„Urobili zbory všetko, čo mohli?
Urobili pobočky a svetové ústredie
všetko, čo mohli?
Modlím sa za nich?“
Ak odpovede sú áno,
tak potom poviem Jehovovi:
„Urobili sme, čo sme mohli.
Teraz je to v tvojich rukách.“
7. verš 112. žalmu ukazuje,
ako sa môžu spravodliví
vyrovnávať so zlými správami:
Takže čo nám pomáha?
Dôvera, že Jehova nám
svojím svätým duchom pomôže.
Keď sme citovo vyčerpaní
alebo preťažení, pamätajme,
že Jehova nám môže dať
silu väčšiu, ako je naša.
Dôveruj, že Jehova ti svoj sľub splní.
Keď hovoríme Jehovovi,
ako sa cítime, počúva nás.
A dá nám emocionálnu silu,
ktorú potrebujeme.
Jehova nesľubuje,
že náš problém odstráni,
ale že nám ho pomôže
úspešne zvládnuť.
V Rimanom 12:11 sa píše,
že máme byť „zanietení duchom“.
V angličtine je tu výraz
„žiariť duchom“.
A to mi pripomína kameň
s 1 zaujímavou vlastnosťou.
Keď naň zasvietite
UV svetlom, tak žiari.
Bez toho svetla vyzerá
ako obyčajný kameň.
Ale keď naň zasvietime,
vidíte, ako žiari?
To sme my,
keď na nás pôsobí Boží duch.
Podobným spôsobom
Jehova používa svojho ducha,
aby nám každý deň dával silu –
aby sme takpovediac žiarili zvnútra.
Je to ako keď sa malé dieťa
v noci bojí vo svojej izbe.
Kam pobeží?
Predsa k otcovi a mame,
lebo vie, že mu pomôžu.
Modlitba je spôsob,
ktorým bežíme o pomoc do Jehovovej izby.
A Jehova nás potom uteší prostredníctvom
svojho ducha, Biblie a bratov a sestier.
Akoby na nás zasvietil svojím svetlom
a dáva nám silu,
ktorá je väčšia, ako je naša.
Keď zažívate ťažké chvíle, spomeňte si:
Toto nie je jediná izba v dome.
Pomodlite sa k Jehovovi,
čítajte si Bibliu a predstavujte si,
ako vás Jehova berie za ruku,
vyvádza z vašej tmavej izby
a berie do iných izieb v dome.
Keď vám niekto zomrie,
zoberie vás do izby Vzkriesenie.
Keď ste chorí,
do izby Dokonalé zdravie.
Keď vás trápi svedomie,
do izby Odpustenie.
Viete si predstaviť,
akí boli apoštoli šťastní,
keď bol Ježiš vzkriesený?
Bolo to akoby sa premiestnili
z izby s názvom Ježiš nás opustil
do izby s názvom Ježiš je opäť s nami.
Ich viera v Jehovu
a v Ježiša bola odmenená.
Poďme si na záver zrekapitulovať,
čo sme sa naučili
z Ježišových slov v Jánovi 14:1.
Prvá časť, kde povedal
„nech sa vaše srdce neznepokojuje“,
nás učí, že máme na výber,
ako sa budeme cítiť.
Môžeme to zmeniť tým,
o čom uvažujeme.
A že si svoju emocionálnu energiu
musíme chrániť,
aby sme ju mohli dať rodine,
bratom a sestrám a v prvom rade
ju ušetrili na uctievanie Jehovu.
V 2. časti Ježiš povedal „verte v Boha“
a potom dodal „verte aj vo mňa“.
Dôveruj, že Jehova a Ježiš
vyriešia to, čo ty nemôžeš.
Jehova má trvalé riešenie
na každý problém, ktorý zažívame.
A dovtedy dôveruj,
že Jehova ti cez svojho ducha
dá mimoriadnu silu
zvládnuť všetky vysiľujúce
problémy života v tomto svete.
Preto keď sa nabudúce
budeš cítiť emocionálne vyčerpaný,
spomeň si, čo Ježiš
povedal v Jánovi 14:1,
a hlboko sa nad tým zamysli:
Jonáš slúžil Jehovovi.
No musel sa naučiť
dôverovať mu.
A keď sa v tom zlepšil,
bolo preňho oveľa ľahšie
ovládať svoje pocity.
Pozrime sa, čo sa ešte
učíme z knihy Jonáš
v ďalšej časti <i>Pátraj po pokladoch</i>.
Oci, to video
<i>Jonáš - Príbeh o odvahe a súcite</i>
je úplne super.
Hej, je perfektné.
A Biblia nám pomáha
ísť ešte hlbšie.
Napríklad,
dajme si len takú otázku:
Čo sa z toho učíme
o Jehovovi?
Okej, píšem si.
Máš niečo, čo si si všimol?
Hej, to, ako Jehova odpúšťa
a aký je trpezlivý.
Presne. Jehova bol
k Jonášovi veľmi trpezlivý
a vďaka tomu duchovne rástol.
V Jonášovi 3:1 čítame,
že mu dal druhú šancu.
Aj keď ho hneď neposlúchol,
chránil ho.
A neskôr, keď začal mať zlý postoj,
láskavo ho napravil.
Je pekné, že to Jehova
s Jonášom nevzdal.
Hej, Jehova mu prejavil
vernú lásku.
Pamätáš si,
čo je to verná láska?
Hm, tak trochu.
Dobre, pozrime sa spolu,
čo to znamená.
Napíš „verná láska“
do vyhľadávania v Biblii.
A ťukni na „Články“.
Vidíš, tento výraz
našlo aj v Slovníku pojmov.
Aha, vidím.
– Prečítal by si to?
– Dobre.                  
No, presne takto
sa Jehova správal k Jonášovi.
Svojim služobníkom
chce pomáhať, lebo ich má rád.
Ale kým na to
Jonáš prišiel, trvalo mu to.
Najskôr zažil búrku, 3 dni bol v rybe,
videl ako Ninivčania ľutujú, čo robili,
a aj tak stále myslel len na seba.
A keď Jehova nezničil Ninive,
Jonáš sa nahneval.
Myslel si, že bude vyzerať
ako falošný prorok.
Chcel, aby Ninivčania zomreli,
len aby sa necítil trápne, že sa mýlil.
To od Jonáša nebolo úplne pekné.
Ako Jehova reagoval?
Bol trpezlivejší, ako by som bol ja.
To, že Jonáš zareagoval zle,
z neho ešte neurobilo zlého človeka.
A tak Jehova použil fľaškovitú tekvicu,
aby ho niečo naučil.
Čo sa píše v 4. kapitole, 6. verši?
Je tu, že „Jehova nechal nad Jonášom
vyrásť... tekvicu, aby mu robila tieň“.
Urobil to, aj keď sa Jonáš správal zle.
V tom verši sa píše,
že „Jonáš sa z nej veľmi tešil“.
Jehova prejavil Jonášovi
vernú lásku.
Tým mu pomohol,
aby zmenil svoj postoj
a aby duchovne dozrel. 
Mohol mu dať ďalšiu lekciu.
Hej, Jehova poslal malého červíka,
aby zničil tú tekvicu –
nie človeka, iba tekvicu.
A čo na to Jonáš?
Zase sa nahneval.
Teraz to mohol
konečne pochopiť.
V 10. a 11. verši
mu to Jehova vysvetlil.
Hej, opýtal sa ho:
Tak „tebe je ľúto tekvice...
A mne nemá byť ľúto
(ľudí a zvierat z) Ninive?“
A týmito slovami
kniha Jonáš končí.
Jonáš už nemá čo dodať.
Pochopil to.
Je jasné, že sa naučil
pozerať na ľudí tak ako Jehova.
Takže Jehova bol stále s Jonášom.
Nikdy mu neprestal
prejavovať vernú lásku.
A to nie je všetko.
Jehova prejavil
svoju lásku nielen Jonášovi.
Poďme vyskúšať tip
z knihy <i>Napodob</i><i>ňuj ich vieru</i>.
Môžeme využiť svoju predstavivosť;
snažiť sa vžiť do pocitov biblických
postáv a vidieť to, čo videli oni.
Všímať si aj, ako reagovali
v rôznych situáciách,
a premýšľať,
ako by sme asi reagovali my.
Vieš si predstaviť, ako sa Jonáš cítil,
keď videl tých námorníkov
volať o pomoc k falošným bohom,
a pritom vedel, koľká bije?
Aj keď sa im Jonáš priznal,
tí nevinní muži
ho nechceli hodiť cez palubu.
Hej, aj keď tí námorníci
neuctievali Jehovu,
nechceli,
aby Jonáš prišiel o život.
A pritom boli zúfalí.
Jehova tým Jonášovi ukázal,
že aj oni majú pekné vlastnosti.
Myslíš, že to Jonášovi pomohlo
pozerať sa na nich tak ako Jehova?
Hmm.
Ale poďme ďalej –
prečo vlastne Jehova
poslal Jonáša do inej krajiny,
k ľuďom, ktorí ho neuctievali?
Možno chcel dať Ninivčanom šancu,
aby ukázali, čo je v ich srdci.
Takže, komu ešte Jehova prejavil lásku?
No, keď tak nad tým premýšľam,
Jehova prejavil vernú lásku Jonášovi.
Ale mal rád
aj námorníkov a Ninivčanov.
Je to tak.
A predstav si,
že keď bude Jonáš vzkriesený,
dozvie sa, že jeho najväčšiu chybu
Jehova využil na to,
aby nás naučil niečo o svojom synovi.
Čo myslíš, ako sa bude Jonáš cítiť,
keď bude počuť,
že o ňom druhým Ježiš hovoril
a dokonca sa k nemu
sám prirovnal?
Vau!
Videli sme krásny príklad
Jehovovej lásky.
Ale čo my?
Ako ho v tom
môžeme napodobniť?
Napríklad, keď ideme
za ľuďmi do obvodu.
Úprimne, niekedy ma to nebaví.
Hlavne vtedy, keď ľudia
nechcú počúvať, čo im hovorím.
Ale potom si poviem,
že tu nejde o mňa.
Ide o niečo oveľa väčšie.
Keď to s ľuďmi nevzdáva Jehova,
prečo by som mal ja?
To je pekná myšlienka.
Páči sa mi, že takto uvažuješ.
Ja sa cítim ako Jonáš,
keď dostanem úlohu,
o ktorej si myslím,
že ju nezvládnem.
Vtedy sa mi stáva,
že poviem niečo,
čo neskôr ľutujem.
Potom mám zo seba
zlý pocit a obviňujem sa.
Ale upokojuje ma,
že Jehova nám naše chyby
neustále nepripomína.
Vie, akí naozaj sme,
a je k nám trpezlivý.
Super!
A to sme sa len pýtali,
čo nás to učí o Jehovovi,
zistili sme si viac o neznámych pojmoch
a využili sme predstavivosť.
A je toho ešte oveľa viac,
čo sa od Jonáša môžeme naučiť.
Napríklad, keď si predstavíme,
ako by sme sa cítili v bruchu ryby
a prosili Jehovu o pomoc.
Alebo z toho,
že zvestovať Ninivčanom
nebolo až také náročné,
ako si Jonáš predstavoval.
Tak sa ešte poďme pozrieť...
Aké krásne poučenie!
To, že sa nezachoval správne,
ešte neznamenalo, že je zlý.
Pri čítaní tejto knihy nepochybne
nájdete ďalšie krásne myšlienky.
Radostnou udalosťou v každom zbore
je návšteva krajského staršieho.
Nahliadnime teraz do minulosti.
Ako táto služba začala?
To sa dozvieme v ďalšom diele seriálu
o našej organizácii.
Je tu výnimočný týždeň
pre každého v zbore.
Príde krajský starší.
Bude to týždeň plný služby,
povzbudzujúcich prejavov
a dobrej nálady.
Ale ako krajská služba začala?
A ako sa zmenila?
To uvidíme v tomto diele seriálu
<i>Naša organizácia v</i> <i>pohybe</i>.
Práca krajských starších
začala už v 1. storočí.
Zbory chodili povzbudzovať
muži ako Pavol, Barnabáš a Timotej.
A podobne v roku 1894
začala Jehovova organizácia
posielať niektorých bratov,
aby navštevovali a povzbudzovali
skupiny Bádateľov Biblie.
Neskôr sa im začalo hovoriť pútnici.
Cestovali z jedného zboru do druhého.
V každom boli 1–2 dni,
aby bratov a sestry povzbudili.
A cestovať v tom čase
dalo poriadne zabrať.
Predstav si, že si
jeden z prvých pútnikov,
ako napríklad Edward Brenisen.
Ideš za bratmi do dedinky
na západe USA.
Najprv cestuješ vlakom,
potom cez noc dostavníkom
a nakoniec nastúpiš
do rozheganého koča,
v ktorom ťa čaká nekonečná cesta
hrboľatým terénom. 
Pútnici mali byť vynikajúci učitelia,
ale museli byť aj pokorní.
Napríklad taký Alexander Graham.
Bol to energický rečník.
Ale ako to povedať...
Niekedy to s tou
dĺžkou prejavov trošku prehnal.
Trvali celé hodiny.
 Keď sa o tom
brat Russell dopočul,
poslal mu list
s týmto odporúčaním:
„Drahý brat, viem,
že veľmi miluješ biblickú pravdu
a rád sa o ňu delíš s druhými.
A tak si možno nevšimneš,
ako dlho o týchto
vzácnych pravdách rozprávaš.“
Brat Graham
si to pokorne vzal k srdcu
a stal sa z neho obľúbený pútnik.
A jeho prejavy boli teraz kratšie.
Hlavnou úlohou pútnikov
v tom čase bolo mať verejné prejavy.
Ale od roku 1920 sa mali zamerať
hlavne na zvestovanie
dobrej správy z domu do domu.
A tak sa im začalo hovoriť
regionálny vedúci služby,
neskôr regionálny služobník.
Mali teda najmä slúžiť
a podporovať bratov.
A potom prišla ešte väčšia zmena.
V 30. rokoch sa v USA stupňoval odpor.
Preto sa niektoré zbory
v službe spojili,
aby zvestovali spolu ako skupina.
Takáto spolupráca
ich ešte viac zomkla.
Aby bola služba
lepšie organizovaná,
bratia vytvorili skupiny
asi 20 zborov, ktoré nazývali zóny.
Každý zbor potom navštevoval
zónový služobník.
Pravidelne mávali aj zónové zjazdy,
ktoré boli predchodcami
krajských zjazdov.
V 40. rokoch sa tí,
ktorí cestovali po zboroch
začali nazývať služobníci bratov.
Bol ním aj Angelo Catanzaro.
Keď začal s touto službou,
mal len 19 rokov.
Sám seba opísal ako služobníka,
ktorý je stále na cestách.
Slúžil takto viac ako 60 rokov
a s manželkou spolu precestovali
skoro celé USA.
Posilňovali bratov a sestry
a tisícom nových pomohli
vytvoriť si vzťah k Jehovovi.
V roku 1948 sa títo služobníci bratov
premenovali na krajských služobníkov.
Dnes ich poznáme
ako krajských starších.
Títo bratia a ich manželky
sú veľmi obetaví,
ochotne vymenili pohodlie domova
za kočovnícky život.
Napríklad Winston a Pam Paynovci
nemali ani 30, keď začali
s krajskou službou v Južnom Tichomorí.
Museli si zvyknúť na horúčavy,
roje komárov
a niekedy mali aj málo jedla.
No Paynovci si
službu na ostrovoch zamilovali
a s bratmi a sestrami
si vytvorili hlboké priateľstvá. 
Dnes sú na celom svete
tisíce krajských starších.
Aby svoju prácu
mohli robiť čo najlepšie,
v roku 1999 sa zriadila škola
pre krajských starších a ich manželky.
Ako sme videli,
pomenovanie týchto bratov
sa v priebehu rokov menilo.
Ale 1 vec sa nemenila.
Tak ako v 1. storočí,
aj dnes sa bratia a ich manželky
ochotne rozdávajú,
školia nás v službe,
povzbudzujú mladých
a posilňujú zbory.
Keď najbližšie prídu do tvojho zboru,
skús popremýšľať, ako by si im mohol
poďakovať za to, že sa tak obetujú.
Tešíme sa na vás pri ďalšom pokračovaní
seriálu <i>Naša organizácia v pohybe.</i>
Za týchto usilovných
a obetavých bratov a ich manželky
sme Jehovovi veľmi vďační.
Máš aj ty na nich nejaké
pekné spomienky?
Možno ste boli spolu v službe.
A možno to bol práve krajský starší,
kto ťa povzbudil,
aby si robil pre Jehovu viac.
Nie každý môže slúžiť
ako krajský starší,
ale každý z nás sa môže snažiť
milovať ľudí ako oni.
Pozrime sa,
ako to niektorí ukázali tým,
že boli ochotní sa ľuďom
v službe prispôsobiť.
Keď sme sa dozvedeli, že je v tejto
oblasti potrebných viac zvestovateľov,
rozhodli sme sa sem presťahovať,
a cítili sme, že to tak chce aj Jehova.
V kečuánskom zbore slúžime už 4 roky.
Volám sa Fernando.
A ja Micaela.
Slúžime v kečuánskom zbore
v mestečku Ingeniero Huergo
v Argentíne.
V mnohých častiach Bolívie
majú ľudia problém uživiť sa.
Preto sa viacerí sťahujú do Argentíny,
aby tu pracovali na poliach.
To, čo robia, je fyzicky náročné.
Niekedy končia až pred polnocou.
A prácu si nemôžu vyberať.
Chodíme za nimi na polia
okolo obeda.
Ešte skôr, než začnú
popoludní pracovať.
Zvestovať v tom čase,
keď je vonku asi 40°C,
nie je úplne jednoduché.
Často s nimi počas práce
vedieme biblický kurz.
Takže popri tom,
ako zbierajú úrodu
alebo robia niečo na poli,
im my čítame odsek
alebo biblický verš.
Napríklad im v Biblii
ukazujeme Božie meno,
o ktorom predtým nikdy nepočuli.
Keď uvidia v Biblii toto meno
alebo niečo iné, čo ich zaujme,
na chvíľu prestanú pracovať;
vidieť, že sú zvedaví.
A aj keď musia pokračovať v práci,
počúvajú nás. 
Viackrát nás prosili,
aby sme na nich počkali aj po práci.
Tak sme sa rozhodli, že im pomôžeme,
aby skončili trochu skôr.
Najskôr ich to zarazilo.
Pýtali sa nás:
„Ako nám chcete pomôcť?
Veď sa celí zašpiníte.“
Ale nám to nevadilo.
Stálo to za to.
Časom sa z nás stali priatelia;
a myslím, že o to aj ide –
spriateliť sa so študujúcimi
a pomôcť im tak napredovať.
Vidia na nás, že sa o nich
úprimne zaujímame.
Na službe mám najradšej
to, keď vidím,
ako to úprimným ľuďom pomáha.
Milujem službu; nie je to niečo,
do čoho by som sa musel nútiť.
Volám sa Toni Marrero.
A ja Maryluz.
Pochádzame zo Španielska,
ale teraz slúžime v Paraguaji.
Počas pandémie sme si dávali pozor,
aby sme sa s nikým nestretávali.
A tak sme sa museli nejako vynájsť.
Ale hovoriť cez telefón s niekým,
koho nevidím...
Hm, už len z tej predstavy
sa mi rozbúšilo srdce.
Jednému mužovi som
počas telefonátu ponúkol biblický kurz.
A na moje prekvapenie ho prijal.
Opýtal som sa, či by som
mu mohol na ďalší deň
v správe poslať jednu otázku,
ktorá stojí za zamyslenie.
A on súhlasil.
Najskôr mi neodpisoval,
tak som si myslel,
že ho to nezaujíma.
Ale neskôr večer mi odpísal.
Zistil som, že je len
veľmi zaneprázdnený,
keďže od rána do večera pracuje.
Ale prispôsobil som sa mu.
Raz som sa ho opýtal:
„Nechcela by študovať
aj vaša manželka?“
A on na to, že hej.
Ale celé mesiace z toho nič nebolo.
Nikdy sme nevedeli, kedy zavolá.
A tak sme boli stále v strehu.
Vždy sa ozval v inom čase –
niekedy o 21h,
inokedy o 22h
alebo až o 23h večer.
Ale raz mi napísal:
„O 5 minút môžem.“
Potom nám zakýval do kamery,
pozdravil nás a šiel sa umyť.
A keď bol pripravený,
začali sme študovať.
Na začiatku to nebolo ľahké.
No, to teda nie.
Ale onedlho sme si
to štúdium začali užívať.
Vždy sme sa po ňom
cítili takí...
... šťastní.
Veľmi šťastní.
Na konci sme sa vždy
pozreli na seba a povedali si:
„Vau, to je neuveriteľné!“
Alebo:
„Ich to asi naozaj zaujíma.“
Fakt boli nadšení. Zaujalo ich to.
Onedlho začali robiť pokroky
a asi o rok sa dali pokrstiť.
Som taká šťastná!
Každý deň
za to ďakujem Jehovovi,
pretože to naozaj stálo za to.
Som mu veľmi vďačná.
Učiť ľudí z Biblie v čase
a na mieste, ktoré im vyhovuje
si môže vyžadovať obete.
No vidieť, ako to niekomu pomáha
priblížiť sa k Jehovovi,
stojí za všetko to úsilie.
V časopise <i>Prebu</i><i>ďte sa!</i>
bol pred viac ako 20 rokmi
uverejnený príbeh Rosalie Phillipsovej.
V ďalšom videu uvidíme,
ako to, že sa rozhodla slúžiť Jehovovi,
pomohlo jej a jej blízkym.
Narodila som sa do rodiny
slávnych spevákov a hercov.
Najslávnejší bol asi môj otec.
Germán Valdés, známy aj ako Tin Tán.
Hudba bola súčasťou môjho života.
Už v detstve som bola umelecká duša.
A tak som vzala gitaru
a začala skladať vlastné piesne.
Nikdy som nesnívala
o umeleckej kariére.
Nechcela som sa tým živiť.
Ale keď zomrel otec,
chcela som rodine finančne pomôcť.
A tak som si musela nájsť nejakú prácu.
Začala som spievať v 1 skupine,
vďaka ktorej som sa stala slávnou.
Potom som dostala aj úlohy vo filme.
Všimla som si, že medzi hercami
je veľmi rozšírená
nemravnosť a neúprimnosť.
Nepáčilo sa mi to,
a prestala som ľuďom dôverovať.
Keď som spoznala pravdu,
spoznala som aj úprimných ľudí,
ktorí ma mali naozaj radi.
A to ma zmenilo.
Zrazu bol zo mňa iný človek.
Bola som šťastná,
veselá a plná života.
Ako rodičia sme sa veľmi báli,
že naše deti zláka hudobná kariéra.
Preto sme sa s manželom snažili
robiť všetko pre to, aby sa to nestalo.
Raz som mala pracovné stretnutie
v 1 z najväčších televíznych
spoločností v Mexico City.
Išla so mnou aj
naša dcéra Gianna, mala vtedy 17.
Bol tam aj 1 muž,
ktorý hľadal nové talenty.
Opýtal sa jej, či aj ona spieva.
Povedala, že hej.
Niečo mu zaspievala
a jemu sa to tak páčilo,
že ju okamžite zavolal
do svojej kancelárie.
Počula som, ako jej hovorí:
„U nás urobíš kariéru.
Postaráme sa o to,
aby si bola slávna.
Pripravím zmluvu,
prídeš v pondelok a podpíšeme ju.“
Veľmi som sa bála, čo spraví.
A tak keď vyšla,
hneď som sa jej opýtala, či to prijala.
A ona na to: „Ale mami.
Toto vymeniť za službu Jehovovi?
Ako by som mohla?
Veď vieš, že mám priekopnícku rada.“
Veľmi ju prekvapilo,
keď ju týždeň nato zavolali do Bételu,
aby spolupracovala
na 1 hudobnom projekte.
Teraz je šťastná, že svojím
krásnym hlasom môže chváliť Jehovu.
Už niekoľko rokov môžeme
takto spolupracovať s Bételom obe.
A som za to Jehovovi veľmi vďačná.
Ale stávalo sa aj to,
že Satan sa ma snažil
odlákať od služby Jehovovi.
Napríklad mi ako prejav pocty
môjmu otcovi ponúkli prácu,
ktorá by si vyžadovala veľa času.
To by znamenalo, že by som nemohla
pokračovať v priekopníckej službe.
Takže som to odmietla.
Po celé tie roky
ma Jehova štedro odmeňoval.
Vždy keď som odmietla
nejakú pracovnú ponuku,
Jehova mi dal niečo oveľa lepšie.
Napríklad, keď sa konali
teokratické školy,
mohla som pomáhať
pri príprave občerstvenia.
Všetko, čo som zažila,
ma naučilo dôverovať Jehovovi.
Tak ako to napísal Pavol.
„Bez viery nie je možné
páčiť sa Bohu
a on odmeňuje tých,
ktorí ho usilovne hľadajú.“
Teším sa, keď môžem
druhým hovoriť o Jehovovi
s mojou vyše 90-ročnou maminkou.
Máme rady rôzne formy služby.
V priebehu rokov niekoľko mojich
príbuzných začalo študovať Bibliu.
A niektorí z nich sú dnes
už Jehovovými svedkami.
Mám veľmi rada chvíle,
keď s mojou maminkou a dcérou
spolu hráme na gitare a spievame.
A všetci si užívame
spoločne strávený čas.
Neviem sa dočkať chvíle,
keď v raji opäť uvidím svojho otca.
Teším sa, ako ho objímem,
predstavím mu svoje deti
a ako bude môcť
byť opäť s mojou mamou.
Dúfam, že to bude niekde pri mori.
A najviac sa teším na to,
ako si budeme môcť
opäť zaspievať.
Všetci spolu.
Som pevne rozhodnutá
verne slúžiť Jehovovi.
Navždy.
Aký krásny príbeh!
Sestra Phillipsová
dôverovala Jehovovi
a vďaka tomu sa ona a jej rodina,
tešia z mnohých požehnaní.
Jehova chce,
aby sme mu dôverovali,
zvlášť, keď prežívame
niečo náročné.
V rannom uctievaní
nám brat Lett povie,
ako sa môžeme spoliehať na Jehovu
počas prenasledovania.
Námetom tohto prejavu je:
Svätý duch nám dáva silu
znášať prenasledovanie.
A komentár zo Strážnej veže
spomína niekoľko foriem
prenasledovania Božích služobníkov.
Dnešný denný verš,
Zachariáš 4:6 nás však uisťuje,
že svätý duch nám pomôže
vydržať akékoľvek prenasledovanie.
Čo Satan prenasledovaním
Jehovových služobníkov sleduje?
Chce, aby sa vzdali
a prestali uctievať Jehovu
alebo sa dopustili kompromisu.
Zoberme si takého leva.
Keď niečo zožerie,
čo sa stane s tým, čo zožral?
Dalo by sa povedať,
že sa to stane jeho súčasťou.
A Satan je obrazný lev.
Chce pohltiť nás.
Chce, aby tí, ktorí nie sú časťou
tohto sveta, sa stali jeho časťou.
Aby s ním splynuli.
Zaradili sa do jeho systému,
jeho usporiadania.
No vďaka pomoci svätého ducha
a nášmu odhodlaniu
sa to nemusí stať.
Aké podoby malo prenasledovanie
Božích služobníkov
v minulosti a aj dnes?
Povedzme si o 5.
Nikto z nás nevie,
s ktorou z nich sa stretneme my sami
alebo naši blízki,
ešte než príde Armagedon.
No buďme rozhodnutí,
že nech už zažijeme čokoľvek,
zostaneme Jehovovi verní
a budeme v tom pomáhať aj ďalším.
1. formou je zákaz našej činnosti.
Jehovovi svedkovia boli zakázaní
v krajinách po celom svete.
Od Albánska po Zimbabwe.
Všade možne,
vo viac ako 100 krajinách.
A takéto zákazy
boli aj v biblických časoch.
V roku 522 pred n. l.
vláda zakázala obnoviť chrám.
V 1. storočí na rôznych miestach
zakazovali kresťanom zvestovať.
A keďže neposlúchli, vláčili ich
pred kráľov a miestodržiteľov.
Ako im svätý duch pomohol,
keď ich priviedli pred tých kráľov
a miestodržiteľov?
A ako pomôže nám?
Otvorme si evanjelium Matúša,
10. kapitolu a pozrime sa.
Matúš 10:19.
Ježiš hovorí:
„Ale keď vás zatknú,
nerobte si starosti,
čo a ako máte hovoriť.
(Teda Ježiš hovorí:
‚Netrápte sa tým, či budete vedieť,
čo máte povedať.‘
A dôvod?)
Lebo v tej chvíli vám bude dané,
čo máte hovoriť.
Veď nebudete hovoriť vy sami,
ale bude prostredníctvom vás
hovoriť duch vášho Otca.“
Nie sme na to sami.
Musíme síce odviesť
svoj kus práce,
ale svätý duch nám pomôže
nájsť tie správne slová.
2. formou prenasledovania
je väzenie.
Kresťania v 1. storočí
boli často vo väzení.
A Ježiš ich na to pripravoval.
Lukáš 21:12.
„Ľudia na vás vztiahnu ruku...
a uväznia vás.“
Teda väzenie.
A deje sa to aj dnes.
V priebehu desaťročí boli
Jehovovi svedkovia často zatváraní.
Vieme, že túto formu prenasledovania
rado využíva Rusko a jeho spojenci.
A podobne je to aj v iných krajinách.
Ale páči sa mi myšlienka,
že sa máme modliť za uväznených bratov.
Často sme povzbudzovaní,
aby sme sa modlili za bratov
v Eritrei, Turkménsku,
Rusku a inde.
Pekné je to, čo sa píše
v Hebrejom 13:3.
„Pamätajte na tých, ktorí sú vo väzení,
ako by ste boli uväznení s nimi.“
My teraz možno nie sme vo väzení,
ale to sa môže zmeniť.
A určite nás bude hriať vedomie,
že bratia sa za nás modlia,
ako by boli uväznení s nami.
3. formou prenasledovania je,
keď deti vylučujú zo školy.
Satan vie, že keď siahne na deti,
dotýka sa tým oka ich rodičov
a dúfa, že ich donúti
urobiť ústupky vo viere.
V 40. rokoch to bol
obrovský problém v USA.
A nie len tam.
V priebehu desaťročí
boli vylučované deti zo škôl
aj v mnohých iných krajinách.
Človeku to pripomína
toho mladého muža,
ktorého vylúčili zo synagógy,
lebo uveril v Ježiša.
O 4. podobe prenasledovania
sa dočítame
v Zjavení 13:16, 17.
Píše sa tam o divom zvierati,
vládach, ktoré podporuje Satan
a o tom, že nútia ľudí,
aby prijali znak na ruku alebo na čelo.
A ak to nechcú urobiť,
nemôžu kupovať ani predávať.
Teda čo je tým prenasledovaním?
Ekonomický tlak,
ktorého cieľom je priviesť bratov
ku kompromisu v otázke neutrality.
A znova je to niečo,
čo Satan s obľubou využíva.
Bratia boli za svoju neutralitu
prepustení z práce,
alebo ľudia bojkotovali ich obchod.
Otrasnou ukážkou
tejto satanovej metódy je to,
čo robili našim bratom v Malawi,
lebo si nechceli kúpiť
stranícky preukaz za 25 centov.
Z finančného hľadiska o nič nešlo.
Ale z duchovného hľadiska
by zaplatili privysokú cenu.
A to nechceli.
O poslednej forme prenasledovania,
o ktorej dnes budeme hovoriť,
sa píše v Matúšovi 5:11.
Ježiš hovorí:
„Šťastní ste, keď vás ľudia
urážajú, prenasledujú
a šíria o vás zlomyseľné klamstvá za to,
že ste mojimi učeníkmi.“
Tak čo to je?
Ohováranie.
Pravidelne nás ohovárajú v médiách.
Aj Ježiša ohovárali.
Hovorili, že je posadnutý,
rúha sa, veľa je a pije.
A ohovárali aj kresťanov
v 1. storočí.
Je to zjavné zo slov,
ktoré povedali poprední Židia
apoštolovi Pavlovi,
keď bol vo väzení.
Skutky 28:22.
„Vieme, že všade sa hovorí
proti tejto sekte.“
Teda naozaj ich ohovárali.
Ale svätý duch nám dáva silu
znášať ohováranie.
Pomáha nám.
To bolo 5 podôb prenasledovania.
Satan využíva zákazy, väzenie,
vylučovanie detí zo škôl,
ekonomický tlak, aby nás donútil
ku kompromisu a ohováranie.
A dalo by sa hovoriť ešte o ďalších.
Ale svätý duch nám pomôže
zvládnuť akékoľvek prenasledovanie
a zostať verný Jehovovi.
No dôležitá otázka.
Ako získať svätého ducha
a neprísť oň?
Zmieňme si 3 spôsoby.
V Lukášovi 11:13 Ježiš hovorí:
„Nebeský Otec dá svätého ducha
tým, čo ho prosia.“
Teda modlitba.
Po druhé, musíme
so svätým duchom spolupracovať.
Chodiť na zhromaždenia,
do služby, čítať si Bibliu.
Po tretie, Efezanom 4:30.
„Nezarmucujte Božieho ducha.“
Čiže nerobiť nič, čím by sme bránili
jeho pôsobeniu vo svojom živote.
Modlime sa oň, spolupracujme s ním
a nebráňme jeho pôsobeniu.
A potom nám svätý duch,
ktorý je vo vesmíre tou najväčšou silou,
pomôže v 4. ohľadoch.
V akých?
3 spomenul Ježiš v Jánovi 14:26.
Bude naším „pomocníkom“,
po druhé,
bude „nás učiť“
a po tretie, bude nám „pripomínať
všetko“, čo učil Ježiš.
Teda čo,
keď sme prenasledovaní?
Modlime sa k Jehovovi.
Prosme ho o to, aby nám svojím
svätým duchom pomohol
spomenúť si na to,
čo by nám v danej chvíli mohlo pomôcť.
A 4. spôsob spomenul Ježiš
v Jánovi 16:13.
Že svätý duch nás povedie,
aby sme pochopili pravdu.
Zopakujme si to.
Svätý duch nám pomáha,
učí nás, pripomína a vedie.
Keby ste mali prejsť
mínovým polom,
určite by ste boli radi,
keby s vami bol niekto,
kto vás tadiaľ bezpečne prevedie.
Takže čo sa nám vďaka
svätému duchu podarí?
Nech na nás Satan
vymyslí čokoľvek,
nepohltí nás.
Nesplynieme s jeho svetom.
Zostaneme od neho oddelení
a budeme môcť povedať to,
čo Jehova vo verši na dnešný deň.
„Nie vojenskou silou, ani mocou,
ale Jehovovým duchom“
vydržíme akékoľvek prenasledovanie.
Vždy žasnem nad tým,
že sa môžete spoliehať
na tú najmocnejšiu silu vo vesmíre,
posilňuje nás každý deň.
V tohto mesačnom
hudobnom videu uvidíme,
ako si jeden mladý brat
dokázal vďaka svätému duchu
udržať pevnú nádej
aj napriek prenasledovaniu.
Si Boh môj, pri mne bdieš,
keď znášam útlak zlých.
Ty cítiš hnev, keď útočia,
keď v srdci mám ich šíp.
Vtom dvíham zrak
a hnev aj strach
sa rýchlo vytratí.
Viem, len ty sám
sa pomstiť máš.
V ten deň zvíťazíš.
Blízko je čas na tvoj súd.
Naň čakám s dôverou.
Brániš nás vždy s láskou.
Si našou záchranou.
Keď výsmechom
a väznením
strach náhle šíriť chcú.
Od blízkych tlak
či zákaz vlád –
tak vieru skúšajú.
No láska k Jah
strach odplaví.
Už zlých sa neľakám.
Veď toľko síl
vždy dávaš nám.
Viem, nie som
v tom viac sám.
Blízko je čas na tvoj súd.
Naň čakám s dôverou.
Brániš nás vždy s láskou.
Si našou záchranou.
Právo! Kto ho nastolí?
Nik iný nie, len ty sám.
Právo aj raj nádherný.
Sme vďační, Otče náš,
za všetko, čo nám dáš.
Blízko je čas na tvoj súd.
Naň čakám s dôverou.
Brániš nás vždy s láskou.
Si našou záchranou.
Ani mreže väzenia neobrali
mladého brata o jeho nádej.
Nezameriaval sa na to,
čo videl okolo seba, ale na to,
čo videl očami viery
a čo mohlo posilniť jeho nádej –
služba, sála Kráľovstva,
bratia a sestry.
Odniesli ste si
z tohto vysielania niečo,
čo by vám mohlo dať silu
do ďalších dní?
Hovorili sme o tom,
aké dôležité je citovo sa nevyčerpať
a že jeden z najlepších spôsobov,
ako to dosiahnuť,
je pomáhať druhým.
Ukázali sme si, ako môžeme mať
zo služby väčšiu radosť,
keď sa ľuďom,
ktorým zvestujeme, prispôsobíme.
A v knihe Jonáš sme našli niekoľko
cenných duchovných pokladov.
Na záver tú máme
ešte videopozdrav.
Tento mesiac je z Čiernej hory.
Názov tejto krajiny je veľmi príznačný,
keďže hory tu pokrývajú tmavé lesy.
Ale nenechajme sa pomýliť.
Čierna hora je plná farieb a života.
Je to nádherný klenot
na brehu Jadranského mora.
Rieka Tara preteká kaňonom,
ktorý je jedným z najhlbších v Európe.
A Skadarské jazero
je najväčším jazerom na Balkáne.
Je tu fascinujúca vtáčia rezervácia,
kde hniezdi okolo 280 druhov vtákov.
Historické mestečko Kotor
láka návštevníkov nádhernými výhľadmi,
romantickými uličkami
alebo cyklojazdou
po legendárnych serpentínach.
Novodobé dejiny Čiernej hory
poznačili vojny a trápenie.
V roku 1918 Čiernu horu vojensky
zabralo Kráľovstvo Srbov,
Chorvátov a Slovincov.
V 1929 sa premenovalo
na Juhoslovanské kráľovstvo,
ktoré tvorili územia dnešnej
Bosny a Hercegoviny, Chorvátska,
Kosova, Severného Macedónska,
Čiernej hory, Srbska a Slovinska.
Z neho po 2. sv. vojne vznikol
socialistický štát Juhoslávia,
ktorý sa rozpadol
na konci 20. storočia.
V 2006 Čierna hora vyhlásila
nezávislosť od Srbska.
Všetko, čo obyvatelia
tejto krajiny zažili,
má vplyv na to, akí sú.
Vážia si druhých a vlastnosti,
ako je čestnosť, pokora a obetavosť.
V 20. rokoch minulého storočia
Franz Brand, mladý muž z Srbska,
počul v Rakúsku dobrú správu z Biblie.
Aj keď táto prednáška
bola prerušená výtržníkmi,
nemohol zabudnúť na to, čo počul.
Preto sa rozhodol hovoriť
o biblickej pravde iným.
Vrátil sa do rodného mesta
a spolu s ďalšími začal študovať Bibliu.
Neskôr sa presťahoval
do Slovinska, do Mariboru,
kde si našiel prácu ako holič.
Zvestoval svojim zákazníkom,
ktorí len ticho sedeli a počúvali.
V tom istom období Alfred Tuček,
dirigent vojenského orchestra
kráľovskej stráže,
dostal od svojho kolegu
biblické publikácie.
Zakrátko dal výpoveď
z tejto dobre platenej práce
a stal sa 1. priekopníkom
po vtedajšej Juhoslávii.
Začiatkom 30. rokoch spolu
s ďalšími premietali fotodrámu Stvorenie
a zvestovali posolstvo pravdy.
Alfred s manželkou Fridou
prešli na bicykloch a motorkách
územie dnešného Chorvátska,
Macedónska, Čiernej hory a Srbska.
Dnes v Čiernej hore zvestuje
432 nadšených zvestovateľov.
1/3 z nich sú priekopníci.
V roku 2024 počet zvestovateľov
vzrástol o 4%.
Táto krajina je veľmi rozmanitá.
A taká je tu aj služba.
V hlavnom meste v Podgorici,
bratia a sestry
zo zboru Podgorica-Sever,
zvestujú na rozľahlom území.
Niektorí zvestovatelia bývajú
až 100 km od sály Kráľovstva,
takže na zhromaždenia
cestujú takmer 2  hodiny.
Zvestovatelia z Podgorice,
raz alebo 2-krát za mesiac,
cestujú do vzdialených dedín.
Spolu s miestnymi bratmi a sestrami
sa snažia osloviť čo najviac ľudí
a povedať im niečo o Bohu.
Deň začínajú schôdzkou
pred službou v parku, potom sú v službe
a večer majú zhromaždenie
cez videokonferenciu.
Prenocujú u miestnych bratov
a ráno sa vrátia domov.
Juh krajiny je preslávený
svojimi krásnymi plážami
a v určitých obdobiach roka je tu
2-násobný počet turistov ako domácich.
Počas turistickej sezóny
preto zvestovatelia slúžia
najmä na verejných miestach.
A mimo sezóny zvestujú
viac z domu do domu,
v obchodoch a vo firmách.
Ich horlivosť je odmenená.
V roku 2024 bolo
na Pamätnej slávnosti 769 prítomných.
37 zvestovateľov
zo sboru Herceg Novi
posiela vrúcne pozdravy
všetkým svojim bratom a sestrám.
Sledovali ste vysielanie
JW Broadcasting
zo svetového ústredia
Jehovových svedkov.


-