JW subtitle extractor

Vitajte pri vysielaní
JW Broadcasting®.
Tento mesiac sa naučíme,
ako sa na seba pozerať
Jehovovými láskavými očami.
Ďalej sa zahĺbime do knihy Micheáš
a ukážeme si, ako byť k sebe
úprimní a ešte viac pokorní.
A uvidíme, ako aj drobná láskavosť,
ktorú pre druhých urobíme,
môže mať na nich silný vplyv.
Sledujete JW Broadcasting!
Milí bratia a sestry,
cítili ste sa niekedy ako táto sestra?
Napísala:
„Nech Jehovu milujem akokoľvek,
alebo koľkokoľvek úsilia
vkladám do služby preňho,
stále mám pocit, že to nestačí.”‏
Žiaľ, naše nedokonalé srdce
nás niekedy presviedča,
že nech sa snažíme akokoľvek,
pre Jehovu nikdy nebudeme dosť dobrí.
Alebo hoci viete,
že Jehova ochotne odpúšťa,
stále si vyčítate,
čo ste kedysi urobili alebo povedali.
Hriechy alebo aj menšie chyby,
ktorých sme sa dopustili
kedysi dávno,
sa nám opakovane
vynárajú v mysli
a sme z toho smutní
a nešťastní.
S takýmito pocitmi sa stretla
už asi väčšina z nás.
Prečo to môžeme povedať?
Všimnite si, čo Jehova podnietil
napísať apoštola Jána
v 1. Jána 3:19, 20.
Tieto verše sú aj základom
pre námet tohto prejavu:
„Boh je väčší ako naše srdce.”
V 1. Jána 3:19, 20 čítame:
Všimnite si, že Ján túto myšlienku
vzťahuje aj na seba.
Napísal, že „uistíme svoje srdce”
a „naše srdce” nás odsudzuje.
Teda zjavne aj apoštol Ján
mal o sebe niekedy pochybnosti
a musel sa uisťovať o Božej láske.
No presvedčivo argumentuje,
prečo si môžeme byť istí,
že Jehova si na nás všíma to dobré.
V úvode 19. verša hovorí,
že „pochádzame z pravdy”‏.
Ako sme sa stali kresťanmi?
Čím sa to začalo?
Počuli sme pravdu z Biblie
a prijali sme ju.
Prijali sme Ježiša ako záchrancu
a tiež jeho učenie.
Zavrhli sme svet a jeho klamstvá.
Snažíme sa žiť ako Kristus,
milujeme spolukresťanov
a vyhýbame sa úmyselným hriechom.
Teda pochádzame z pravdy.
Vďaka pravde sme tým, čím sme.
Už len táto skutočnosť
sama o sebe nás uisťuje,
že Jehova nás prijíma
do svojej rodiny.
Napriek tomu všetkému
nás naše srdce niekedy odsudzuje.
Čo je za tým?
Naše svedomie.
Keď sa v Božom slove píše o srdci,
väčšinou sa tým myslí
náš vnútorný svet,
naše skutočné ja.
Prečítam vám, čo sa o tom písalo
v Strážnej veži z 1. augusta 1997.
„Biblia spája svedomie
aj s obrazným srdcom,
ktoré zahŕňa naše city a emócie.”‏
Toľko citát.
Potom sa tam uvádza Rimanom 2:15,
kde Pavol hovorí,
že svedomie funguje aj u ľudí,
ktorí nie sú pod Mojžišovým zákonom.
Prečítajme si tento verš.
Teda svedomie,
ktoré máme od Boha
nás buď obviňuje
alebo ospravedlňuje.
Môže nás vystríhať
pred niečím zlým.
A ozve sa aj vtedy,
keď už niečo zlé urobíme.
Raz, keď sa Dávid skrýval
pred kráľom Saulom v jaskyni,
potajomky mu odrezal kus plášťa.
V 1. Samuelovej 24:5 sa píše,
že Dávida potom
„začalo trápiť svedomie”‏.
A z poznámky vyplýva,
že v pôvodnom jazyku
je tu výraz „srdce”.
Dávida jeho svedomie obviňovalo,
že bol neúctivý ku kráľovi
dosadenému Bohom.
Čiže vďaka svedomiu dokážeme
posúdiť svoje myšlienky a činy.
Zlé svedomie nás môže podnietiť,
aby sme svoje konanie
oľutovali a zmenili.
No ak je príliš prísne, hrozí nám,
že nás pohltia výčitky.
A prídeme k záveru,
že Jehova nám našu chybu neodpustí,
aj keď sme ju úprimne oľutovali
a snažíme sa ju neopakovať.
Alebo nás začne presviedčať,
že ak sa máme páčiť Bohu,
chyby jednoducho nesmieme robiť.
Ako sme videli v liste Rimanom,
naše svedomie je vlastne taký sudca,
ktorý rozhoduje
o našej vine či nevine.
Rozviňme to trošku viac.
Predstavte si, že ste na súde.
Sudca, naše svedomie,
skúma všetky dôkazy
a počúva svedectvá
jednotlivých svedkov.
Svedkami sú naše myšlienky.
Nestranný sudca si vypočuje
svedkov obžaloby aj obhajoby,
aby bol rozsudok spravodlivý.
Ale čo by sa stalo,
keby sudca počúval
len svedkov obžaloby,
čiže tie obviňujúce myšlienky?
Títo svedkovia nástojčivo
žiadajú tvrdý trest.
Akoby sudcovi hovorili:
„Nech si dobre zapamätá,
čo spravil,
mal vedieť, ako to dopadne.
Je slaboch, nedokáže sa ovládať.
Treba mu napariť poriadny trest.”
Keby sudca počúval
len týchto svedkov
a nevypočul by si aj
druhú stranu, obhajobu,
aký rozsudok by vyniesol?
„Vinný v plnom rozsahu.
Pôjdete do väzenia.“
Podobne, ak naše svedomie
nepracuje správne,
môže nás ako ten nespravodlivý sudca
odsúdiť do väzenia.
Tým väzením sú nutkavé,
sebaobviňujúce myšlienky,
ktoré v nás vyvolávajú
negatívne pocity
a bránia nám preniesť sa
cez to a ísť ďalej.
Akým sudcom je tvoje svedomie?
Pamätaj, že svedomie,
ktoré dobre funguje,
nás dokáže aj ospravedlniť,
ak sa objavia prehnané pocity viny.
Teda ak nás má svedomie
posúdiť správne,
musíme sa učiť nielen
o Jehovových zákonoch,
ale aj o Jehovovi,
ktorý ich stanovil
a je tým najvyšším Sudcom.
Všimnite si tento citát
zo Strážnej veže z roku 1977
v článku s názvom:
„Škoľme si svedomie,
aby lepšie reagovalo.”
Toto je základ.
Z Biblie vieme,
že Jehova miluje spravodlivosť,
ale pri súdení berie
do úvahy okolnosti.
Jehova je milosrdný
a plný vernej lásky.
Tá je za všetkým, čo robí.
Ak vieme, aký je Jehova,
svoje svedomie
budeme usmerňovať tak,
aby nás súdilo spravodlivo.
Aby na jednej strane
nebolo povoľné
a neospravedlňovalo
nesprávne konanie,
no na druhej strane,
aby nás nesúdilo príliš prísne.
Ak sa vrátime k nášmu prirovnaniu,
dobrý sudca, ktorý pozná Jehovu,
si vypočuje aj svedkov obhajoby.
Tí možno povedia:
„Tohto človeka by si nemal súdiť,
len podľa jeho dávnych chýb.
Treba ich vymazať
z registra trestov.
Pykal už dosť.
Nemôže sa pre ne trápiť
donekonečna.
Oľutoval to.
Vrátiť sa to už nedá.
Ale pozri, ako sa zmenil.
Teraz je z neho úplne iný človek.”‏
Teda, keď nás naše srdce
z niečoho odsudzuje,
pomôže nám to,
keď poznáme Jehovu
a pripomíname si, že je väčší
ako naše srdce a vie všetko.
Vďaka tomu chápeme,
že nám odpustil a už nás to neťaží.
To je obrovská úľava.
Jehova pozná naše srdce,
vie, akí sme vnútri,
vie o našich chybách,
ale pozná aj naše pohnútky,
naše pocity, ako veľmi túžime robiť to,
čo je správne, náš potenciál.
Pozná všetky súvislosti
a vie, čo nás ovplyvňuje.
Vrátane našej genetickej výbavy
a zdedenej nedokonalosti.
V Hlbšom pochopení
sa pod heslom „Milosrdenstvo” píše:
„Je zrejme, že základné
a najväčšie poškodenie,
ktorým ľudstvo trpí,
vzniklo následkom hriechu
zdedeného po praotcovi ľudí po Adamovi.
Všetci ľudia sú teda
v poľutovaniahodnom stave
a zúfalo potrebujú pomoc.
Boh Jehova je však milosrdný
a zaobstaral prostriedok,
aby ľudia mohli byť tohto
ťažkého poškodenia zbavení.”‏
Dalo by sa povedať,
že Jehova sa na nás pozerá
ako na zdravotne postihnutých
a súcití s nami.
Zamyslime sa nad situáciou,
keď Jehova bol väčší
ako srdce jedného jeho služobníka.
Bol ním Peter.
Peter v najhoršiu noc
svojho života nie raz,
ale trikrát zaprel Ježiša a tvrdil,
že ho vôbec nepozná.
Ježiš sa vtedy obrátil,
pozrel sa na Petra
a ich pohľady sa stretli.
Myslíte si, že sa Petrovi niekedy
podarilo na tento moment zabudnúť?
A kto vie, možno vždy,
keď potom Peter počul
kikiríkať kohúta,
všetko sa mu znovu vybavilo.
Možno si celú tú situáciu
znovu prehrával v mysli,
ako sa zaprisahával a hovoril:
„Nepoznám ho, nepoznám ho.”‏
Nevieme, či to tak bolo.
Ale vieme, že Ježiš mu pomohol,
aby ho nezdrvili pocity viny.
V deň, keď bol Ježiš vzkriesený,
zjavil sa Petrovi
a on mu mohol
medzi 4 očami povedať,
ako veľmi to ľutuje.
Nevieme, čo si vtedy povedali.
Ale čo myslíte?
Zabudol Peter niekedy
na ten rozhovor?
A podľa Jána 21. kapitoly,
neskôr dal Ježiš Petrovi možnosť
pred ostatnými učeníkmi povedať,
ako veľmi ho má rád.
A Peter to urobil trikrát.
Potom mu Ježiš pred všetkými
zveril dôležitú úlohu.
Teraz si už Peter nemusel
v mysli prehrávať, ako hovorí:
„Nepoznám ho, nepoznám ho.”‏
Mal niečo lepšie, oveľa krajšie,
na čo mohol spomínať.
Jehova cez svojho syna
ukázal Petrovi,
že je väčší,
ako jeho nedokonalé srdce.
Na záver, čo sme sa naučili?
Dobre fungujúce svedomie
nie je povoľné, ale ani príliš prísne.
Naučme sa pozerať
na seba Jehovovými očami.
Verme mu, že si cení všetko,
čo preňho robíme.
A nie je neľútostným,
tvrdým sudcom.
Ukázali sme si,
že Jehova je väčší ako naše srdce.
Stotožníme sa s tým,
že nás miluje a chce nám pomôcť,
aby sme mali čisté svedomie
a slúžili mu s radosťou.
Pozrime sa na to, ako sa s tým
niektorí bratia a sestry stotožnili
a vyhrali boj
s pocitmi menejcennosti.
Nie je ľahké vyrovnať sa
s niečím, čo druhí nevidia
a ty to možno
ani nevieš pomenovať.
Len to cítiš.
Naše manželstvo bolo krásne.
Vychovali sme 2 dcéry,
môj manžel slúžil ako starší
a ja som bola priekopníčka.
A potom z ničoho nič
nečakane zomrel.
A zo mňa sa zrazu stala vdova.
Nenávidela som to slovo.
Cítila som sa bezcenná
a taká, taká stratená.
Ten, koho som v detstve volal otec,
sa ku mne nesprával ako otec.
Bolelo to.
Rástol som s pocitom,
že nie som na nič dobrý,
že som neschopný.
Poznačilo ma to.
A tieto pocity
si nesiem so sebou až dodnes.
Stále s tým bojujem.
Keď som mal 22, dozvedel som sa,
že mám obsedantno-kompulzívnu poruchu.
Je to ochorenie,
ktoré spôsobuje úzkostné stavy.
Moja hlava je plná
znepokojujúcich myšlienok.
Bojím sa, že robím niečo zlé.
Cítim sa ako zločinec,
ktorý by sa mal udať na polícii.
Deje sa to dokola.
A vyčerpáva ma to.
Bojovať s takýmito pocitmi
je nekonečný príbeh.
Zápasím s tým
nonstop každý deň.
Snažila som sa pred druhými tváriť,
že všetko je v poriadku, ale nebolo.
Asi by ma to položilo.
Keby mi nepomohol Jehova,
bratia a sestry, nezvládol by som to.
Jeden brat má takú istú poruchu.
Keď som zistil, že obidvaja
prežívame to isté, tie isté pocity,
bojujeme s tými istými obavami,
ani neviete, ako sa mi uľavilo.
Toho brata mi poslal sám Jehova.
Keď napíšem priateľom, že som smutná,
hneď sa spýtajú, čo potrebujem.
Ja často neviem, len som smutná.
Ale oni sú tu pre mňa a počúvajú ma.
Občas v zbore dostanem úlohu,
na ktorú sa vôbec necítim.
Mám pocit, že veľa bratov
by ju zvládlo lepšie.
Určite lepšie ako ja.
Ale viem, že Jehova vidí,
že sa snažím.
Cítim to presne tak,
ako je napísané v Zjavení 4:11.
Jehova si zaslúži všetko,
čo mu môžem dať.
Zaslúži si „slávu, česť a moc“.
Všetko, čo mám.
A viem, že si to veľmi cení.
Jehova je spokojný s každým,
kto sa naozaj snaží.
Aj keď sa ten človek
cíti ako úplná nula.
Proste musíš ísť do sály
a uctievať Jehovu s priateľmi.
Aj keď vieš, že budeš
plakať počas zhromaždenia
a preplačeš piesne, je to OK.
Je úplne normálne,
keď to chvíľu nezvládaš.
Keď druhí vidia,
že to je pre teba náročné,
môže ťa to s nimi zblížiť
a aj s Jehovom.
Vidieť sa tak, ako ma vidí Jehova,
je každodenný boj.
Veľmi mi pomáha modlitba
a to, že aj Jehova vie, že mám OCD.
Niekedy to na mňa doľahne.
Ale vtedy prosím Jehovu,
aby mi pomohol sa upokojiť a ísť ďalej.
A ešte mi veľmi pomáha,
ako mi Jehova odpovedá
na moje modlitby.
Fú, to je...
to ma vždy dostane.
Pretože keď sa modlíte
o niečo, čo zúfalo potrebujete
a nikto iný o tom nevie
len Jehova, on vás vypočuje.
To je niečo úžasné,
keď cítite,
že máte Jehovu po svojom boku.
Vnímaj Jehovu ako svojho Otca,
tak ako ho vnímal aj Ježiš.
Napríklad, keď sa tesne
pred svojou smrťou modlil k Jehovovi.
Keď som si čítal Jána 17. kapitolu,
cítil som, ako blízko k sebe
Jehova a Ježiš majú.
A to je ten vzťah, ktorý som
vždy chcel mať s Jehovom aj ja.
Veľmi mi pomohlo,
keď som si pri čítaní Biblie všímala,
ako sa Jehova pozerá na vdovy.
Postupne som si uvedomila,
že jeho pohľad je úplne iný
ako pohľad tohto sveta.
Jehova dal Izraelitom zákony,
ako sa majú správať k vdovám.
Z toho sa učím,
že Jehova je vždy pri mne
a že sa o mňa určite postará.
Slovo vdova
som prestala nenávidieť.
Jehova si ma zobral do náručia
a nepustí ma.
Pre Jehovu si oveľa vzácnejší,
ako si myslíš.
To, že ťa miluje, ti pomôže bojovať
s každou negatívnou myšlienkou,
ktorú o sebe máš.
To, čo preňho robíš, si veľmi váži.
Jehovove myšlienky
prevyšujú tie naše.
On vie o každom tvojom pocite,
každej tvojej úzkosti, každej bolesti
a každej radosti,
ktorú v živote zažiješ.
Buď si istý, že ťa miluje.
Jehova nás utešuje tak,
že nám dáva
milujúcich priateľov a modlitbu.
Ako povedala sestra Woodová:
„Jehova si ťa vezme do náručia
a nepustí ťa.“
Ďalšie jej krásne vyjadrenia
si vypočujeme v interview,
ktoré vyjde neskôr tento mesiac.
Máme sa na čo tešiť.
Keď je k nám niekto láskavý,
motivuje nás to,
aby sme boli takí aj my.
V ďalšom diele
„Železo sa brúsi železom“
si povieme, ako môžeme byť
láskaví tak ako Jehova.
Ahojte, ja som Jonathan,
a sledujete
„Železo sa brúsi železom“.
Dnes budeme hovoriť o vlastnosti,
ktorá k Ježišovi priťahovala hriešnikov,
chorých ľudí a deti – je ňou láskavosť.
Tak ako Jehova,
aj Ježiš bol láskavý k dobrým aj zlým.
Neprejavoval láskavosť len tým,
ktorí boli najprv láskaví k nemu,
alebo tým, ktorí ho mali radi.
Ježiš bol láskavý vždy ku všetkým,
lebo chápal,
aký veľký to má na ľudí vplyv,
a že vďaka tomu
môže chváliť Jehovu.
A čo my?
Ku komu máme byť láskaví?
A kedy?
Poprosím vás,
návštevné hodiny skončili.
Musíte odísť.
Ó, prepáčte.
Veď ešte máme čas.
Návštevy končia o 5 minút.
Nevadí Emily.
Tori, asi pôjdeme.
Ale ešte sa zastavíme.
Bolo to od našej sestry pekné,
že zachovala pokoj
a spolu s ostatnými odišla,
aj keď ešte mali pár minút.
Ale mohla urobiť aj viac?
Čo je 1. krokom k tomu,
aby sme boli láskaví?
Je to empatia.
Skús napríklad nad tým človekom
trochu popremýšľať:
Čo ho asi trápi?
Čo potrebuje?
Potom ukáž,
že ti na ňom záleží
tak, že ho budeš
pozorne počúvať.
Kľudne choďte.
Ja ešte idem sem.
– Dobrý.
– Zdravím.
Chcela som sa vám
len poďakovať za to,
ako dobre sa tu staráte
o moju kamarátku.
Nemáte za čo.
Prepáčte, že som
na vás tak vyletela.
Je nás tu málo a máme
proste roboty vyše hlavy.
Úžasné ako dokáže
jednoduché poďakovanie roztopiť ľady.
Tej žene to veľmi dobre padlo.
Keď nám niekto
povie o tom, ako sa cíti,
buďme k nemu milí a úctiví.
A to je náš 2. krok.
Keď s ľuďmi naozaj súcitíme,
môžu to z našich slov
ľahko vycítiť.
Dôležité je aj to,
akým tónom hovoríme.
Nehovorme nič,
čo by sa ich mohlo dotknúť.
Je nás tu málo a máme
proste roboty vyše hlavy.
Nemusíte sa ospravedlňovať.
Robíte dobrú prácu,
ale asi to nie je vždy ľahké.
Hej, napríklad dnes.
Tak aspoň vás zahreje dobrý čaj.
Jáj, ten sa mi rozlial
a ani som si nestihla uvariť ďalší.
No, dnes asi naozaj
nemáte svoj deň.
Inak, ja som Mandy.
Mary, teší ma.
Tak už vás nechám robiť.
Krásny príklad.
Tá žena hneď ožila.
No keď už naša sestra vie,
čo ju trápi, mohla by jej aj pomôcť?
To je náš 3. krok.
Byť láskavý neznamená len
s niekým súcitiť alebo niečo povedať.
Znamená to aj konať.
Preto hľadajme príležitosti,
ako ľuďom pomôcť.
Bude si to vyžadovať
čas a úsilie?
Niečo navyše?
Možno.
Ale bude to stáť za to.
Nech sa páči.
Zaslúžite si to.
Ó. To ste nemuseli.
Nemusela.
Ale chcela som.
Ďakujem krásne.
Môžem sa vás niečo opýtať?
Mhm.
Kto je tá pani
za ktorou ste tu boli?
Chodí za ňou
strašne veľa ľudí.
Je to naša dobrá priateľka.
V podstate rodina.
Sme Jehovovi svedkovia.
Á, vy svedkovia
ste vždy takí milí.
Vďaka.
Viete, s Tori sa
poznáme už veľmi dlho.
Láskaví chceme byť
v prvom rade preto,
lebo milujeme ľudí.
A preto sa tak správame
aj keď práve nemáme
príležitosť hovoriť im o pravde.
Ľudia nás však počúvajú ochotnejšie,
keď vidia, že nám na nich záleží.
Takže, zopakujme si tie 3 kroky,
ktoré nám pomôžu byť láskavými:
1. krok – buďme k ľuďom empatickí.
Premýšľajme nad tým,
čo ich trápi a čo potrebujú.
Keď nám niekto povie,
ako sa cíti, počúvajme ho.
Po druhé – buďme k ľuďom
milí a úctiví.
Keď s ľuďmi naozaj súcitíme,
vycítia to z toho,
ako s nimi hovoríme.
Po tretie – pomáhajme im.
Hľadajme spôsoby,
ako ľuďom pomôcť.
Možno im vďaka tomu
vydáme svedectvo.
No ešte dôležitejšie
ako nejaké metódy alebo tipy
je milovať ľudí tak ako Ježiš,
pretože ako sa píše v Biblii:
„Láska je láskavá.“
Keď sa necháme formovať Bibliou,
bude pre nás ľahšie
sa nesebecky zaujímať o druhých.
Teraz sa vo videu Pátraj po pokladoch
z knihy Micheáš pozrieme,
ako sa dá rozobrať biblický verš tak,
aby sme si v ňom všimli každý detail.
Ako na teba doteraz
pôsobila kniha Micheáš?
Viem, že Micheáš 6:8
je mamin obľúbený,
ale nebolo mi jasné,
ako tá kniha súvisí s celou Bibliou.
Vieš čo, ani mne.
Tak ako si pri štúdiu postupovala?
Najprv som sa snažila
zistiť niečo o dobe,
v ktorej Micheáš túto knihu písal.
Mhm, dobrý nápad začať týmto.
A kde si tie informácie hľadala?
Začala som krížovými odkazmi.
A to ma priviedlo
k 2. Kroník kapitolám 27–29.
Tu sa opisuje obdobie,
v ktorom Micheáš prorokoval.
Bolo to za vlády Jotáma,
Achaza a Ezechiáša.
No za Achaza to asi nebolo nič moc.
Muselo to byť hrozné,
veď on obetoval vlastné deti.
Ani obyčajní ľudia neboli oveľa lepší.
V Biblii sa píše, že aj za vlády
dobrého kráľa Jotáma
„ľud konal naďalej skazene“.
No a Micheášovou úlohou bolo
otvorene im povedať, že hrešia
a že Jehova za to zničí
Samáriu a Jeruzalem.
Ale Jehova vždy dáva nádej.
To hej. Jehova je veľmi trpezlivý,
ale nie donekonečna.
Mhm.
Je spravodlivý
a záleží mu na nevinných ľuďoch,
preto musel potrestať Izrael.
Napriek tomu to s nimi nevzdal.
Chcel, aby s ním mali
Izraeliti opäť dobrý vzťah.
Vidno to z proroctva
o návrate z vyhnanstva.
Mm, je to tak.
Micheáš oznamoval Izraelu presne to,
čo mu povedal Jehova.
Zaujímavé je, že sa to nápadne podobá
na to, čo oznamoval aj Izaiáš.
Tak napríklad Micheáš,
4. kapitola, verše 1–3.
Tam je od slova do slova to,
čo je aj v Izaiášovi 2:2–4.
Zaujímavé, nie?
Fakt? To som nevedela.
To mi nenapadlo
takto porovnávať biblické pasáže.
Aj ja to nabudúce skúsim.
Ako prvý začal prorokovať Izaiáš.
Obaja dostali pokyny od Jehovu
a robili to presne tak, ako chcel.
Ale v prípade Micheáša
to vyzeralo tak, že to len opakuje.
A kto vie, možno mu ľudia aj hovorili:
„To sme už počuli, nič nové.“
Micheáš si mohol uvedomiť,
že Jehova svoj ľud miluje
a chce, aby to pochopili.
Preto to mal zopakovať.
A toto sa mi na Micheášovi páči.
Aj ja chcem druhým hovoriť
o Božom kráľovstve,
hoci mám niekedy pocit,
že to už počuli.
A čo zaujalo teba?
Hm, vieš čo?
Našla som 1 verš, nad ktorým
som sa musela viac zamyslieť.
Je to Micheáš 3:5.
To som si nikdy nevšimla.
Zaujímavé však?
To teda je!
Keď si čítam Bibliu
a dostanem sa k takémuto veršu,
tak spomalím
a poriadne sa nad ním zamyslím.
Ak pri verši nie je
veľa odkazov na ďalšie publikácie
alebo mu úplne nerozumiem,
tak si ho rozdelím na časti
a pri každej rozmýšľam, čo znamená.
Výborný tip, zapíšem si ho.
Spomaliť a rozobrať verš po častiach.
Dobre, tak si poďme
rozdeliť tento verš.
V 1. časti
Jehova odsudzuje prorokov.
Čítame tu:
A v poznámke pod čiarou
sa píše alebo „keď majú čo žuť“.
Ty tomu ako rozumieš?
Čo tým myslel?
No, mne z toho vyplýva,
že proroci prorokovali podľa toho,
či im ľudia dávali niečo na jedenie.
Presne. Keď im ľudia niečo dávali,
napríklad dobré jedlo,
proroci mali pre nich dobré správy.
Ale keď im nedali nič,
vyhrážali sa im vojnou.
Hmm, to bolo sebecké.
Zaujímalo ich len,
čo z toho budú mať oni.
A mne tento verš ešte pripomína,
ako veľmi Jehovovi záleží
na našich pohnútkach.
Jehova vidí, prečo niečo robím.
A tak sa môžem zamyslieť:
Robím veci pre druhých,
lebo mi na nich úprimne záleží
alebo dúfam, že sa mi to vráti?
A v službe Jehovovi som ochotná
venovať svoj čas a energiu
napríklad učeniu sa nového jazyka?
A chodím za ľuďmi vtedy,
keď to vyhovuje im alebo mne?
To sú dobré otázky.
Žiaľ, tí falošní proroci
nerobili to, čo mali.
Nevážili si,
že môžu slúžiť Jehovovi.
A on ich za to odsúdil.
Vidno z toho, že Jehova
je spravodlivý a stará sa o svoj ľud.
To ma upokojuje a zároveň
núti zamyslieť sa nad sebou.
Mhm. A dostávame sa
k maminmu obľúbenému veršu.
Micheáš 6:8.
Tento verš je super.
Akoby mi Jehova hovoril:
„Nešpekuluj, rob len toto.
Iba tak bude mať tvoj život zmysel.“
Súhlasím, je v ňom všetko,
o čom sme dnes hovorili.
Jehova poslal Micheáša, aby odhalil,
akí sú falošní proroci
nespravodliví a skorumpovaní.
Micheáš zostal verný Jehovovi,
pretože si cenil svoj vzťah s ním
a nesnažil sa vyniknúť.
Pokorne chodil so svojím Bohom.
Koľko zaujímavých informácií
sme za taký krátky čas
našli v knihe Micheáš.
Mhm, to je pravda.
A to sme len preskúmali
historický kontext,
porovnali súvisiace biblické verše,
spomalili a rozobrali verš po častiach.
Veľmi ma to bavilo.
Čo ty na to?
Pozrieme sa ešte na pár veršov?
Jasné, poďme ďalej pátrať
po pokladoch v Micheášovi.
Keď budeme nad biblickými veršami
premýšľať, zistíme ako ich uplatniť.
Aký poklad si tam našiel ty?
Teraz nám brat Malenfant povie,
čo dobré nám prináša,
keď uvažujeme o tom,
ako nás Jehova veľmi miluje.
Pánova večera je pre nás
každoročnou pripomienkou toho,
ako nás Jehova a jeho Syn milujú.
A ich láska si zaslúži našu reakciu,
pretože by sme im mali ukázať,
ako veľmi sme vďační za to,
ako nás majú veľmi radi
a boli ochotní za nás
zaplatiť takú veľkú obeť.
Poďme si pozrieť,
ako zaujímavo to opísal
apoštol Pavol
v 2. Korinťanom 5:14.
Prosím, vyhľadajte si to.
2. Korinťanom 5:14 a 15.
Sú to naozaj silné slová.
Píše sa tu toto:
„Podnecuje nás
Kristova láska,
lebo sme pochopili
(všimnite si, čo),
že jeden človek
zomrel za všetkých,
pretože v podstate
všetci zomreli.
A zomrel za všetkých,
aby tí, čo žijú,
už nežili pre seba,
ale pre toho,
ktorý za nich zomrel
a bol vzkriesený.“
Zaujímavé, však, aká myšlienka
bola v úvode toho verša?
Kristova láska nás podnecuje,
aby sme už nežili pre seba.
To vyjadrenie „podnecuje nás“
neznamená, že sme do toho nútení,
aby sme už viac nežili pre seba.
Alebo že konanie Božej vôle
je len akousi povinnosťou.
To vyjadrenie znamená viac.
V cambridgskom slovníku sa píše,
že toto slovo
môže okrem iného znamenať
„vytvoriť silnú emóciu
alebo vyvolať silnú reakciu“.
A nie je to presne to,
čo Ježišova obeť vytvára aj v nás?
Aj v nás vytvára silnú emóciu
vďačnosti za to, čo urobil.
A výsledkom je naša reakcia,
že zvyšok svojho života chceme žiť
pre konanie Jehovovej vôle.
K tomu nás podnecuje
toto Jehovovo opatrenie.
Tak to cítil aj apoštol Pavol.
A nijako neskrýval
tieto svoje hlboké pocity
vďačnosti za Kristovu obeť
a tiež to, aký vplyv
má výkupné na jeho život.
Otvorte si Bibliu
v liste Galaťanom v 2. kapitole.
Galaťanom 2. kapitola, 20. verš.
Čítame tu
(a je to Pavlov opis,
ako vnímal to,
čo preňho Kristus urobil):
„Som pribitý na kôl s Kristom.
Už nežijem ja,
ale žije vo mne Kristus.
A život, ktorý teraz žijem v tele,
žijem v súlade s vierou
v Božieho Syna,
ktorý ma miloval
a dal za mňa sám seba.“
Nie je to krásne, ako to Pavol cítil?
On tú Ježišovu výkupnú obeť
bral ako niečo osobné.
A tak by sme to mali cítiť aj my.
Aj my by sme to
mali brať ako osobnú vec,
že zomrel za každého z nás,
v podstate ako keby
zomrel namiesto nás.
Ďalšia vec, na ktorú by sme
mali pamätať, je, že výkupná obeť
je najväčším prejavom
Jehovovej štedrosti.
To je ďalšia hlboká myšlienka.
Takže žijeme vierou v Božieho Syna.
A ako vieme, Boh Jehova
je najštedrejšou osobou vo vesmíre.
Dostali sme od neho nádherný dar.
A poďme sa pozrieť,
ako zaujímavo to opísal
apoštol Pavol
v 2. Korinťanom 9:15.
Pavol píše, citujem:
„Vďaka Bohu
za jeho neopísateľný dar!“
Vau!
Aké výstižné vyjadrenie!
Neopísateľný dar.
To znamená, že výkupné
je takým úžasným opatrením,
že my ho ani
nedokážeme plne opísať –
nedokážeme si
ani predstaviť všetky dôsledky
a úžitok, ktoré prináša.
Toto sa písalo vo verejnom vydaní
Strážnej veže z roku 2017.
V 2. čísle bolo v článku o výkupnom
na 6. strane toto krásne vyjadrenie:
„Neexistuje dar, ktorý by bol
od niekoho s vyšším postavením.
Žiadny dar nebol daný
z väčšej lásky (ako Ježišova obeť).
Nikto pre nás
neobetoval viac ako Jehova.
A nie je nič, čo by sme
potrebovali tak ako výkupné,
ktoré nás môže oslobodiť
od hriechu a smrti.
Žiadny dar ani zďaleka
nedosahuje hodnotu
výkupnej obete Ježiša Krista!“
Naozaj výstižné
a podnetné vyjadrenie.
Áno, je pravda, že výkupné
zabezpečuje našu záchranu,
ale to nie je jediné požehnanie,
ktoré tento Ježišov skutok prináša.
K ďalším patrí napríklad
uzdravenie všetkých chorôb,
premena tejto planéty
na nádherný raj (aj to k tomu patrí)
a potom, samozrejme,
najúžasnejšia nádej, ktorú máme –
vzkriesenie našich blízkych.
Je to tak. To, čo Ježiš
pre nás urobil, je neopísateľný dar.
A teraz sa poďme pozrieť,
ako apoštol Peter opísal
našu reakciu na tento dar –
k čomu by malo viesť to,
že sme uverili vo výkupné.
Prosím, otvorte si
Bibliu v 1. Petra.
1. Petra, 1. kapitola,
verše 8 a 9.
Peter napísal a naozaj
krásne vystihol podstatu veci:
„Aj keď ste Krista
nikdy nevideli
(a to je pravda,
ani my sme ho nevideli),
milujete ho.
Ani teraz ho nevidíte,
ale veríte v neho
a máte neopísateľne
veľkú radosť,
že dosahujete
cieľ svojej viery (teda) –
svoju záchranu.“
Presne tak, je to
neopísateľná radosť,
ktorú prežívame.
Keď sa zastavíme
a na chvíľu premýšľame o tom,
čo všetko pre nás Jehova urobil,
a o jeho sľuboch do budúcnosti,
aký nádherný život budeme mať.
A všetky tie opatrenia, ktoré vďaka
pôsobeniu svätého ducha máme už teraz,
aby sme mu slúžili a chválili ho
a tešili sa z toho, čo môžeme robiť.
Je to naozaj úžasné.
A nie je nič nezvyčajné,
keď máme srdcia naplnené
nevýslovnou radosťou
a mysle pokojom,
keď si urobíme čas,
aby sme premýšľali
o tých dobrých veciach,
ktoré Jehova pre nás
robí a ešte urobí.
Boží duch nás napĺňa
neopísateľnou radosťou,
vďačnosťou a dôverou v Jehovu.
A presne to sa píše
v Rimanom 15:13.
Rimanom 15:13.
„Nech vás Boh,
ktorý dáva nádej,
naplní úplnou
radosťou a pokojom,
lebo mu dôverujete.
Tak sa mocou svätého ducha
ešte viac posilní vaša nádej.“
Aké krásne požehnanie!
Teda to množstvo vzácnych vecí,
ktoré Jehova a Ježiš pre nás urobili,
nás podnecujú
na ich lásku reagovať –
chváliť Jehovu
a žiť pre konanie jeho vôle.
Asi to cítime rovnako,
ako sa píše v Žalmoch.
Prosím, otvorte si Žalmy.
Je to 116. žalm
a verše 12 a 14.
Žalm 116:12, 14.
Čítame tu.
Najskôr 12. verš:
„Čím sa odvďačím Jehovovi
za všetko dobré,
čo pre mňa urobil?“
A keď sa posunieme
do 14. verša,
tak tam je naša reakcia:
„To, čo som Jehovovi
slávnostne sľúbil
(všetci sme sa
Jehovovi zasvätili, však?),
splním pred celým jeho ľudom.“
Takže aká je
naša odpoveď na tú otázku:
„Čím sa odvďačím Jehovovi?“
Neexistuje lepší zmysel života,
ako ctiť si Krista
a konať Božiu vôľu,
lebo to je to,
čo Jehova chce od nás
a tiež to, čo my mu
chceme dať, aby bol chválený.
Čím sa odvďačím Jehovovi?
Nad touto otázkou uvažovali
aj Claude a Sandra Sauvageauovci.
Pozrime sa, ako im ich túžba
odvďačiť sa Jehovovi
priniesla mnoho požehnaní.
Vďaka svojim rodičom
som si veľmi obľúbila
zvestovateľskú službu.
Raz alebo dvakrát
do týždňa,
keď ocko prišiel
z práce domov,
prezliekol sa
a zobral ma do služby.
Najprv začala študovať moja mama,
a tak som sa dostal k pravde aj ja.
Doma som našiel nejaké knihy
a začal som si ich čítať.
Písalo sa tam o večnom živote v raji.
Povedal som si:
To je niečo! To by som chcel aj ja.
Keď sme sa s Claudeom vzali,
nemali sme žiadne záväzky.
Obaja sme chceli robiť pre Jehovu viac.
A nič nám v tom nebránilo.
Tak sme sa rozhodli,
že si dáme prihlášku do Gileádu.
Keď sme absolvovali Gileád,
poslali nás do Stredoafrickej republiky.
Tam sme sa učili nový jazyk.
O biblický kurz bol taký záujem,
že sme si museli urobiť poradovník.
To nezažijete hocikde.
Ale potom som ochorela.
Lekár nám odporučil,
aby sme sa vrátili domov.
Že to bude pre mňa najlepšie.
Nemali sme inú možnosť.
Odísť z Afriky
bolo pre nás veľmi ťažké.
Misionársku službu
sme si zamilovali.
A zrazu sme nevedeli,
čo ďalej.
Keď sme sa vrátili,
mali sme krajský zjazd.
Stretla som tam jedného
krajského staršieho.
Nebol z toho kraja, ale pozvali ho,
aby tam mal prednášku.
Poznal ma odmalička.
A myslím, že hneď
na mne videl, ako sa cítim.
Povedal mi:
„Máš školenie. Tak ho využi!
Nezameriavaj sa na to,
čo bolo a čo už nemôžeš robiť.
Skús sa zamerať na to,
čo je pred tebou a čo môžeš robiť.“
To bol pre mňa zlomový moment.
Ako sa mi zlepšovalo zdravie
a vládala som viac,
opäť sme začali s priekopníckou.
Kvôli mojej práci
sme sa presťahovali do USA.
A čo sa týkalo nášho nového zboru,
mohli sme si vybrať medzi anglickým,
francúzskym a španielskym.
Španielsky zbor tu bol len pár mesiacov.
A tak sme si so Sandrou povedali:
„Toto je naša nová šanca.
Znova môžeme robiť to,
čo sme sa naučili v Gileáde.“
Sandra má dar na jazyky.
Učí sa rýchlo.
Ale ja som antitalent.
Pre mňa je nový jazyk drina.
V tomto zbore sme už 25 rokov
a veľmi sa nám tu páči.
Konečne už aj ja
hovorím po španielsky.
Aspoň sa o to snažím.
Cítime sa tu naozaj dobre.
V tomto veku je to už iné
ako za mlada.
Niekedy máme obavy,
ako to všetko zvládneme.
Ale vieme, že Jehova
nám vždy pomáhal.
A že od nás chce len to,
čo mu môžeme dať.
Nie to, čo nemôžeme.
A keď nám Jehova otvoril ďalšie dvere,
rozhodli sme sa to využiť.
Mali sme už po 50-ke a nejaké
tie skúsenosti z našich stavieb.
A keď sa začal projekt vo Warwicku,
bratia nás tam pozvali.
Poznali sme niektorých,
ktorí tam už boli.
Videli sme na nich,
akí sú šťastní.
No hovorili, že je to fyzicky náročné.
A tak som si povedala,
že musím začať trénovať.
Niečo vám na Sandru prezradím.
Priniesla si do obývačky rebrík
a fakt na ňom začala cvičiť.
Chodila hore a dole,
hore a dole, hore a dole.
Koľko? Asi 15 minút,
len aby nabrala kondičku.
Bolo celkom vtipné sledovať,
čo tam stvára.
Ale viete čo?
Fakt sa na to dobre pripravila.
Šlo jej to skvele.
Dokopy slúžime Jehovovi
už viac ako 100 rokov.
Zapojili sme sa
do práce na stavbách.
Zvestovali sme
vo väzniciach aj v prístavoch.
A zistili sme, že Jehova
nám dá vždy oveľa viac,
ako dáme my jemu.
Neľutujeme nič z toho,
čo sme za ten čas zažili.
Zápal a nadšenie pre prácu
nás neopúšťa.
Radi školíme mladých,
aby aj oni boli pre Jehovu užitoční.
Do duchovného dôchodku
sa ale nechystáme.
Ďalej chceme robiť
pre Jehovu, čo sa dá.
Je to to najkrajšie,
čo v živote máme.
Tak prečo s tým prestať?
Sauvageauovci nikdy neprestali túžiť
dávať Jehovovi všetko, čo môžu.
A vďačnosť za Jehovovu štedrosť
je aj témou tohtomesačného
hudobného videa.
Vychutnajte si ho.
Stíšim trochu tento hlučný svet,
nech vnímam krásu bežných miest.
Len vtáčí spev, slnko zapadá
a lúka množstvom farieb hrá.
Rád mi vždy niečo naviac dáš,
veď deň čo deň ruku štedrú máš.
A z každej drobnosti cítim viac,
že ty sa s láskou staráš,
si priateľ náš.
Ty rád mi dáš to, čo máš,
ruku štedro otváraš.
Keď viem, že máš ma tak rád,
srdce vďačnosť napĺňa.
Tak ako ty,
aj ja túžim sa rozdávať,
a slovom, skutkom
svoju lásku dokázať.
Ty rád mi dáš to, čo máš,
ja s láskou dám čo mám.
Ja s láskou dám čo mám.
Len vďaka tebe život zmysel má,
a každý deň ma tak napĺňa.
O svoju múdrosť sa delíš rád,
a preto stále môžem rásť.
Chceš tento pekný život
všetkým dať,
ja rada budem druhým pomáhať,
nech pravda dá im nádej tiež,
tak z domu do domu
ju pôjdem niesť, veď viem...
Ty rád mi dáš to, čo máš,
ruku štedro otváraš.
Keď viem, že máš ma tak rád,
srdce vďačnosť napĺňa.
Tak ako ty,
aj ja túžim sa rozdávať,
a slovom, skutkom
svoju lásku dokázať.
Ty rád mi dáš to, čo máš,
ja s láskou dám čo mám.
Ja s láskou dám čo mám.
Ja s láskou dám čo mám.
Ja s láskou dám čo mám.
Ty rád mi dáš to, čo máš,
ruku štedro otváraš.
Keď viem, že máš ma tak rád,
srdce vďačnosť napĺňa.
Tak ako ty,
aj ja túžim sa rozdávať,
a slovom, skutkom
svoju lásku dokázať.
Ty rád mi dáš to, čo máš,
ja s láskou dám čo mám.
Ja s láskou dám čo mám.
Ja s láskou dám čo mám.
Je to tak, sme Jehovovi
veľmi vďační za všetko, čo pre nás robí.
Dal nám svoje Slovo – Bibliu,
ktorá je plná cenných rád.
Učí nás všímať si, kto by potreboval
láskavé slovo alebo pomoc.
A pripomína nám,
že sme preňho veľmi cenní.
A teraz máme pre vás
niečo mimoriadne.
Je to upútavka
na regionálny zjazd 2026
s názvom „Večné šťastie“.
Šťastie.
Mnohí veria, že im ho prinesú
pekné chvíle v živote.
Ale čo ak prídu náročné situácie?
Môžeme byť aj napriek tomu šťastní?
Asi pred 2000 rokmi Ježiš učil,
že kľúčom k skutočnému šťastiu
je blízky vzťah s naším Stvoriteľom.
„Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú
svoje duchovné potreby…
Šťastní sú mierni…
Šťastní sú milosrdní…
Šťastní sú tí, ktorí majú čisté srdce…
Šťastní sú tí, ktorí prinášajú pokoj.“
Tieto slová majú veľký význam aj dnes.
Na regionálnom zjazde Jehovových svedkov
v roku 2026 s názvom „Večné šťastie“
sa dozviete, ako môžu pomôcť aj vám.
Z biblických prejavov,
interview a videí uvidíte,
ako to, čo Ježiš učil,
pomáha ľuďom nájsť skutočné šťastie.
Tieto zjazdy sa budú konať
po celom svete a vstup na ne je voľný.
Na stránke jw.org
nájdete najbližšie miesto konania.
Budete srdečne vítaní!
Nezabudnite na tento zjazd
pozvať svoju rodinu, susedov aj známych.
S radosťou vám predstavujeme
novú zjazdovú pieseň na rok 2026
s názvom „Kľúč ku šťastiu“.
Túto pieseň
si už teraz môžete stiahnuť
v aplikácii JW Library®
alebo z našej stránky.
Nacvičujte si ju doma,
aby ste ju potom na zjazde
mohli spievať s radosťou
a z celého srdca.
Ak bude jej text
preložený do vášho jazyka,
budeme ju spievať
ako záverečnú pieseň
na zhromaždení
v týždni od 20. apríla 2026.
Tento mesiac máme pre vás
pozdrav z ostrova,
ktorý je každoročne
najnavštevovanejší v Karibiku,
z Dominikánskej republiky.
Nachádza sa tu najvyšší vrch
celej Karibskej oblasti
a nájdeme tu aj
vzácny modrý jantár.
Na túre po horách
a popri vodopádoch
môžete zazrieť zvieratá,
ktoré uvidíte len málokde.
Napríklad leguána nosorohého,
solenodona haitského
alebo veľmi hlučného
dulusa palmového.
Dominikánci sú známi
svojou srdečnosťou, veselou povahou
a hneď sa s nimi cítite ako doma.
Keď sa stretnú s priateľmi,
radi pripravia sancocho,
čo je hustá polievka,
ktorú majú všetci radi.
Dominikánska republika
je kolískou merengue,
hudobného a tanečného štýlu,
ktorý je súčasťou
ich každodenného života.
Vlajka Dominikánskej republiky
je jediná na svete,
na ktorej je zobrazená Biblia.
Je otvorená
na Jánovi 8:32, kde sa píše:
„Pravda vás oslobodí.“
Je to presne tak, ako Ježiš povedal.
Tisícky ľudí tu spoznali pravdu
a oslobodili sa od nacionalizmu
a falošných náuk.
Zvestovať tu začali misionári
Lennart a Virginia Johnsonovci,
ktorí sem prišli v apríli 1945.
Hneď 1. deň začali
s niekoľkými ľuďmi študovať Bibliu.
Neskôr prišli ďalší misionári
a na zhromaždenia
začalo chodiť čoraz viac ľudí.
Iba o 3 roky neskôr
tu bolo už 110 zvestovateľov.
No tento vzrast sa niektorým nepáčil.
Za vlády diktátora Rafaela Trujilla
boli naši bratia kruto prenasledovaní.
Trujillo získal svoju moc
s podporou Vatikánu.
Dokonca dal na všetky kostoly
na ostrove vyvesiť nápis:
„Boh na nebi, Trujillo na zemi.“
Vláda tu zakázala
našu činnosť v roku 1950
a potom znova o 7 rokov neskôr.
Ale naši bratia a sestry
sa nenechali zlomiť.
Aj počas tohto náročného obdobia
boli výnimočne vytrvalí.
Ďalej nenápadne zvestovali
a potajomky tlačili naše publikácie,
ako to vidíme aj v tejto ukážke.
Napriek zákazu počet zvestovateľov
v Dominikánskej republike ďalej rástol.
2. zákaz bol zrušený po 3 rokoch.
Dnes je tu viac ako
38 000 zvestovateľov,
ktorí vedú vyše
45 000 biblických štúdií.
Zhromaždenia tu okrem španielčiny
prebiehajú aj v haitskej kreolčine,
americkom posunkovom jazyku,
v angličtine,
mandarínskej čínštine a ruštine.
Na záver sa pozrieme
do malého mestečka Constanza,
ktoré leží v horách
asi 150 km od hlavného mesta.
Nachádza sa tu zbor Los Laureles,
ktorý má 134 zvestovateľov
a 36 z nich sú pravidelní priekopníci.
Každý mesiac vedú v priemere
viac ako 170 biblických štúdií.
V ich obvode je radosť pracovať,
nielen pre pekné výhľady,
ale aj preto, že tam žije veľa ľudí,
ktorí túžia spoznať Jehovu.
Vaši bratia a sestry zo zboru
Los Laureles v meste Constanza
vás srdečne pozdravujú.
Sledovali ste JW Broadcasting
zo svetového ústredia
Jehovových svedkov.

JW Broadcasting – apríl 2026