JW subtitle extractor

Vitajte!
Sledujete JW Broadcasting®.
Tento mesiac sa
spolu pozrieme na to,
akým Otcom je Jehova.
Povieme si,
prečo sa môžeme
v Božej rodine cítiť
príjemne a v bezpečí.
Zoznámime sa aj
so sestrou,
ktorá zostala verná
svojmu Otcovi, Jehovovi,
napriek rôznym
náročným situáciám.
Potom budeme
pátrať po pokladoch.
Tentokrát z knihy Náhum.
A máme pre vás
novinky – 2 nové seriály!
V 1. uvidíme, ako nás
Jehova s láskou školí,
keď sa dáme k dispozícii,
aby sme slúžili celým časom.
A 2. nám poskytne
výnimočný pohľad do zákulisia
rôznych teokratických úloh.
Sledujete JW Broadcasting.
Čo sa ti vybaví,
keď počuješ slovo „otec“?
Láskavý muž, ktorý sa obetavo
stará o svoju rodinu?
Alebo drsný muž, ktorému
na svojej rodine ani nezáleží?
Zrejme to do veľkej miery
závisí od toho,
aký je alebo bol tvoj otec.
Prečo je pojem „otec“
pre nás dôležitý?
Jeden dôvod je ten,
že Biblia hovorí
o Jehovovi ako o Otcovi.
Biblia používa na opis
Jehovu mnoho titulov.
Ale Ježiš ho najčastejšie
oslovoval Otec.
To znamená, že si praje,
aby sme ho aj my tak vnímali.
A takisto aj Ježiš má v Biblii
mnoho titulov:
zručný remeselník,
Slovo, Archanjel Michael.
Ale najčastejšie je označený
ako Boží Syn.
A vďaka Ježišovej výkupnej obeti
sa Jehova môže aj na nás
pozerať ako na svoje deti.
Jehova chce, aby medzi
ním a tebou bol taký vzťah
ako medzi milujúcim
Otcom a dieťaťom.
Označenie Otec ukazuje,
že Jehova svojich služobníkov miluje
a že má rád rodiny.
Všimnite si, čo o tom napísal
Izaiáš 64:8.
Aké krásne vyjadrenie:
„Jehova, ty si náš Otec“!
Bez ohľadu na to,
akého máme biologického otca,
Jehova je úžasný Otec.
A to, že je náš Otec,
je jednou z hlavných tém Biblie.
Vedeli ste, že v evanjeliách
Ježiš použil označenie Otec
viac ako 160-krát?
Prečo?
Pre Jehovu sme rodina.
Čím lepšie pochopíme,
akým je Jehova Otcom,
akú má osobnosť
a ako nás má rád,
tým viac ho budeme milovať
a dôverovať mu.
A preto poďme teraz
na chvíľu pouvažovať,
prečo môžeme mať
s Jehovom taký vzťah.
Všimnite si, čo sa píše
v 1. Mojžišovej 1:26.
Jehova sa tam s Ježišom rozpráva
o stvorení svojich pozemských detí.
„Potom Boh povedal:
,Urobme človeka na svoj obraz,
aby sa nám podobal.‘“
Jehova nás urobil na svoj obraz.
A to dáva zmysel.
Veď deti sa často podobajú
na svojich rodičov.
V čom sa teda my
podobáme na Jehovu?
Nie vonkajším vzhľadom.
Veď Jehova je duch.
V tejto otázke nám
môže pomôcť 1. Jána 4:8.
Tu sa píše:
Sme vytvorení
na Boží obraz v tom,
že máme vlastnosti,
aké má on, ako napríklad láska.
Jehova je láskavý
a starostlivý Otec.
Miluje svoju rodinu.
A ako jeho deti vytvorené
na jeho obraz
môžeme jeho lásku cítiť
a opätovať mu ju.
Presne tak, láska je základom
nášho vzťahu s Jehovom.
Ukážme si 3 spôsoby,
ktorými nám Jehova
dokazuje svoju lásku.
Prvý, Jehova sa o nás,
o svoje deti, stará.
V 1. Petra 5:7 čítame toto:
Starostlivosť si ľudia často spájajú
so zabezpečením telesných potrieb.
A to je dobré.
Ale je Jehovova starostlivosť
vymedzená len na fyzické potreby?
Nie.
Všimnite si 2. Korinťanom 1:3, 4:
Jehova je „súcitný a milosrdný Otec
a Boh všetkej útechy“.
Takže Jehova sa naozaj stará
o naše telesné potreby,
ale robí pre nás oveľa viac.
Jehova sa o nás stará
aj po emocionálnej stránke.
Utešuje nás.
Takže Jehova sa o nás stará hmotne,
citovo aj duchovne.
Príklad.
Predstav si, že sa zraníš
a ideš k lekárovi.
On ti povie, že si to
bude vyžadovať liečbu
a uistí ťa, že ti pomôže.
Ale čo ak ten lekár
nie je len skúsený lekár,
ale aj tvoj otec.
V tom prípade je tvoja liečba
jeho prioritou.
Ako otec ťa bude nielen liečiť,
ale bude sa o teba
každý deň starať.
Tvoj otec bude tú liečbu
brať osobne,
lebo ťa miluje.
A tak je to s Jehovom.
Jehova je skúseným lekárom
a má presne určený deň,
keď odstráni utrpenie.
Ale robí ešte viac.
Je „súcitný a milosrdný Otec
a Boh všetkej útechy“.
Osobne sa o nás zaujíma
a každý deň sa o nás stará.
Robí to, kým príde koniec
a bude to robiť aj potom.
Máš osobnú skúsenosť s tým,
ako sa Jehova o teba postaral?
Mohol to urobiť cez tvojich
duchovných súrodencov –
cez bratov a sestry v zbore,
ktorí sa snažia jeho lásku napodobňovať,
mohol ťa posilniť a povzbudiť
cez nejaký biblický príbeh
alebo cez nejaký konkrétny verš,
ktorý obsahuje jeden z jeho sľubov.
Jehova sa o nás stará,
pretože nás má rád.
A keďže jeho láska je nekonečná,
aj jeho starostlivosť je nekonečná.
A teraz druhý spôsob,
ktorým nám Jehova dokazuje lásku.
Dovoľuje nám rozprávať
s ním voľne a o čomkoľvek.
Otvorená komunikácia
je v rodine nevyhnutná.
Mnohé rodiny sa večer stretnú
a porozprávajú o tom, čo cez deň zažili.
Už sme spomínali, že v 1. Petra
nás Jehova povzbudzuje
uvrhnúť naňho všetky svoje starosti.
Ale Boh je v nebi.
Tak ako s ním môžeme komunikovať?
Cez modlitbu.
V modlitbe môžeme Jehovovi
povedať všetko, čo je pre nás dôležité,
čoho sa bojíme, čo nás teší,
aké máme ciele
a samozrejme, ďakovať mu.
Jehova naše modlitby
počúva presne tak,
ako milujúci otec
počúva svoje deti.
No Jehova robí viac
ako len počúva naše modlitby.
On na ne odpovedá.
Napríklad viedol
biblických pisateľov,
aby zapísali jeho myšlienky
pre nás.
Keď čítame jeho Slovo
a tiež publikácie
od verného a rozvážneho otroka,
tak Jehova nás
cez svojho ducha môže viesť,
aby sme tam našli,
čo potrebujeme,
aby sme si všimli jeho odpoveď.
Na modlitby nám môže odpovedať
cez svojich služobníkov
alebo aj cez ľudí,
ktorí mu ešte neslúžia.
Je dobré, aby sme na jeho odpovede
boli vnímaví.
Napríklad si ich môžeme zapisovať
a z času na čas pripomínať.
Prečo musíme niekedy
na odpovede na naše modlitby čakať?
Znamená to,
že pre Jehovu neboli dôležité?
Alebo že si na ne nenašiel čas?
Určite nie.
Možno si len ešte
musíme chvíľu počkať.
Alebo sme si odpoveď nevšimli,
lebo nebola taká, akú sme čakali.
Predstavte si, že rodina s deťmi
ide navštíviť starých rodičov.
Rodičia vedia,
že tá cesta bude trvať 10 hodín.
Ale čo sa deti už po chvíli pýtajú?
„Už sme tam?“
Je normálne,
že tam chcú byť čo najskôr.
Ale nech robia, čo chcú,
bude to trvať 10 hodín.
Musia byť trpezlivé.
A cesta im bude rýchlejšie ubiehať,
keď sa niečím zabavia.
Aj my sa modlíme,
aby už prišiel koniec.
A chceli by sme,
aby prišiel ešte dnes.
Akoby sme sa Jehovu pýtali:
„Už sme tam?“
Je správne, že sa o to modlíme.
Ale ako to bolo v prípade tých detí,
musíme byť trpezliví.
No hoci deti musia čakať,
nie sú na výlete samy.
Majú tam rodičov.
A tak je to s nami.
Musíme byť trpezliví,
ale tiež pamätať,
že náš Otec Jehova cestuje s nami.
Koniec tohto sveta príde
v presne určenom čase.
A keď chceme,
aby nám čas rýchlejšie ubehol,
venujme sa naplno službe.
No niekedy však možno zistíme,
že Jehova odpovedá „nie“
na niektorú našu modlitbu.
Aj rodičia, ktorí majú svoje deti radi,
im musia niekedy povedať nie.
Spomeňme si na Pavla.
Jeden zo svojich problémov
označil ako osteň v tele.
Zamyslime sa nad jeho situáciou.
Jehova mu dal moc
robiť zázraky pre druhých.
Ale pokiaľ išlo
o jeho vlastný problém,
tak musel 3-krát prosiť Jehovu,
aby ho odstránil.
A aká bola odpoveď?
Nie.
Jehova mu povedal,
že mu prejavil dosť
nezaslúženej láskavosti.
Pavlov osteň neodstránil,
ale dal mu silu ďalej
verne mu slúžiť
aj napriek tomu ostňu.
Jehova pomôže aj nám
zvládnuť naše problémy.
A naša vytrvalosť je dôkazom toho,
že ho milujeme a dôverujeme mu.
Či už si musíme počkať
na Jehovovu odpoveď,
alebo jeho odpoveď je nie,
môžeme si byť istí, že nás miluje.
Všimnite si,
čo pod Jehovovým vedením
napísal apoštol Ján
v Jánovi 14:21.
Sú to Ježišove slová:
A teraz si všimnite:
Keď zo všetkých síl
napodobňujeme Ježiša,
tak Jehova hovorí,
že nás má rád.
A keď Jehova niečo hovorí,
tak to myslí vážne.
Je to úžasná česť,
že môžeme otvorene komunikovať
s naším milujúcim Otcom.
Pouvažujme ešte
o jednom spôsobe,
ktorým Jehova ukazuje,
že je náš Otec.
Usilovne pracuje
v prospech svojej rodiny.
Každý rodič vám povie,
že vychovávať deti je radosť,
ale aj starosť.
A to aj vtedy,
keď sú deti poslušné.
No určite aspoň niektorí z nás
to rodičom sem tam ešte sťažili.
Skúste si spomenúť aspoň
na niektoré z tých mnohých vecí,
ktoré rodičia robia pre deti.
Zabezpečujú jedlo, oblečenie,
bývanie, oddychové činnosti...
A pridajte k tomu chodenie po lekároch,
vzdelávanie a naprávanie.
Počkať.
Naprávanie?
Naprávanie si často
spájame s trestom.
A právom, lebo to k tomu patrí.
Ale nie je to len o tom.
Biblia pridáva výchovu,
usmerňovanie, učenie a tiež karhanie.
Naprávanie je správna vec,
keď je podopreté vysvetľovaním
a vyučovaním.
Jehova chce, aby sme žili večne.
Niekedy nás musí naprávať,
teda nás musí viesť,
učiť, školiť a karhať,
aby sme robili pokrok
v našom duchovnom zmýšľaní.
Robí to cez Bibliu,
cez duchovný pokrm od verného otroka
a tiež cez skúsených ľudí v zbore,
ktorí nám pomáhajú stať sa
zrelými kresťanmi.
Byť dobrým rodičom je fuška.
Ale väčšina z vás
to robí s radosťou.
Jehova si to veľmi cení.
Aj on sa usilovne stará o nás.
A nerobí to len pár rokov,
ale stará sa o nás už mnoho tisícročí.
Ktoré z Božích stvoriteľských diel
najviac tešia teba?
Krásny západ slnka, chutné jedlo,
hudba a spev, vôňa kvetov,
posedenie s priateľmi?
A nehovoriac o množstve
duchovných darov.
Všetky tieto dobré veci pochádzajú
od nášho nebeského Otca.
Usilovne sa o svoju rodinu stará,
lebo ju miluje.
Tento príhovor som začal otázkou:
Čo sa ti vybaví,
keď počuješ slovo „otec“?
A hovorili sme, že to zrejme závisí
od toho, akého si mal otca.
Ale čo ak si z nejakého dôvodu
otca nemal?
Prosím, prečítaj si, s akou láskou
sa Jehova prihovára tebe
v Žalme 68:5.
Zo svojho svätého príbytku
v nebi Jehova vidí tvoju situáciu
a spomína priamo teba,
lebo si preňho dôležitý.
Všimol si si,
že tam bolo napísané,
že otcom sirôt
a ochrancom vdov je Boh?
Inými slovami, Jehova ti hovorí:
„Toto ma charakterizuje.
Viem, že nemáš otca
alebo sa o teba nestará.
Ale máš mňa.
Ja som tvoj Otec.“
Ale čo ak máš otca a rodinu,
ale robia ti zle,
lebo uctievaš Jehovu?
Pre teba má Jehova tento sľub.
Marek 10:29, 30.
Ježiš povedal:
Ak ťa rodina alebo príbuzní
pre tvoju vieru odvrhli,
pamätaj, patríš do Jehovovej rodiny.
Po celom svete máš
milióny bratov a sestier,
ktorí ťa majú radi.
A vždy budeme dúfať,
že aspoň niekto z tvojej rodiny
spozná Jehovu a začne ho milovať.
Nech je už naša situácia akákoľvek,
keďže slúžime Jehovovi,
sme časťou jeho nádhernej rodiny.
Jehova nás miluje a ako svoje deti
nás bude milovať navždy.
Čoskoro ukončí tento svet
a privedie nový,
ktorý bude bez hriechu
a bez všetkých ostatných zlých vecí.
Dovtedy sa o nás bude
s láskou starať.
Bude počúvať a vypočúvať
naše modlitby podľa svojej vôle.
A bude usilovne pracovať,
aby nás ako svoju rodinu
pripravil na večný život.
A samozrejme, Jehova
toho robí oveľa viac,
pretože svoju rodinu miluje.
Z celého srdca súhlasíme
s Izaiášom, ktorého sme už citovali.
On zvolal:
„Jehova, ty si náš Otec“!
Keď mala sestra
Bethel Rodishová 22 rokov,
veľmi sa tešila na službu
vo svetovom ústredí,
ale nádor na mozgu
zmenil jej plány.
Jej príbeh je v Prebuďte sa!
z 22. apríla 1990.
Ako sa jej darí teraz?
Sestra Rodishová
odvtedy zažíva
množstvo
ďalších dôkazov,
že sa jej Otec,
Jehova, o ňu stará.
V jedno septembrové ráno
mi zazvonil telefón.
Bol to brat z brooklynského Bételu
a spýtal sa ma,
či by som neprišla na 3 mesiace.
No práve ma čakalo
jedno vyšetrenie.
A tak som sa mu ospravedlnila,
že s ním nemôžem teraz hovoriť.
Hneď po vyšetrení
som mala výsledky.
Lekár si ma zavolal do ambulancie
a povedal mi,
že mám veľký nádor na mozgu
a že musí zavolať mojich rodičov.
Mala som 2 operácie.
Chirurg bol veľmi šikovný
a odviedol skvelú prácu.
Po druhej operácii
mi s radosťou oznámil,
že nádor sa podarilo
úplne odstrániť.
Ani nie po roku
som sa zotavila
a môj život bol
taký ako predtým.
Na jar v roku 1990
som sa presťahovala do Brooklynu
a tam som stretla môjho Boba.
Po nejakom čase sme sa zasnúbili
a dali sme si prihlášku do Bételu.
Veľmi nás potešilo,
keď nás prijali.
Asi po 2 rokoch sme zistili,
že čakáme bábätko.
Narodilo sa nám dievčatko
a potom aj chlapček.
Čakali sme aj 3. dieťatko.
No, v 4. mesiaci sme oň prišli.
Potratila som.
Kým sme boli v nemocnici,
deti si k sebe vzala moja mama.
Pomohlo nám,
že už pred naším príchodom
pripravila deti na to,
že domov sa vrátime bez bábätka.
Keď sme prišli,
deti sa k nám rozbehli.
No bola som príliš rozrušená.
Nezmohla som sa ani na slovo.
Bob nás všetkých objal
a povedal, že bábätko zomrelo.
A rozhodli sme sa,
že pre naše deti bude najlepšie,
keď im to priamo povieme.
Citlivo, ale priamo.
Že je to smutné,
ale niekedy sa to stáva.
Usúdili sme,
že keď to urobíme takto,
pomôže nám to lepšie sa
so smútkom vyrovnať.
Keď som videla to oblečenie,
ktoré som si chystala
pre bábätko len deň predtým,
trhalo mi to srdce.
Nevedela som,
čo s tým teraz urobiť.
Raz, keď sme mali zhromaždenie,
bolo to asi 5 mesiacov potom,
čo sme prišli o bábätko,
vošla som do sály,
no nevedela som zadržať slzy.
A tak som sa len otočila
a utekala späť do auta.
2 sestry, moje dobré kamarátky,
si to všimli.
Prišli za mnou do auta
a iba ma počúvali.
Hovorila som o bábätku,
o našich deťoch,
nechali ma nech sa vyrozprávam.
Držali ma za ruku, upokojili ma
a po chvíli sme sa všetky
spolu vrátili do sály.
Jehova bol celý ten čas s nami.
V zbore nám dal veľa priateľov.
Niektorí z nich mali toho veľa,
ale aj tak si na nás
v piatky večer našli čas.
Najedli sme sa spolu,
rozprávali o bežných veciach, o zbore.
Veľmi nám to pomohlo
zvládnuť to náročné obdobie.
Nemyslieť len na to,
čo sa stalo.
To, ako mi Jehova prejavoval
lásku cez bratov a sestry,
ma podnietilo, aby som ju
aj ja prejavovala druhým.
Chcem, aby vedeli,
že na nich myslím.
A tak im zvyknem poslať správu
alebo napísať kartičku s pár slovami:
„Máme ťa radi.“
„Myslíme na teba”‏,
alebo „sme tu pre teba”‏.
Celý život som cítila,
ako ma Jehova
v rôznych situáciách podporoval.
Aj v tých najťažších chvíľach
stál pri mne.
Asi každý z nás
si už niekedy povedal:
„Už nevládzem, nemám už ani silu
ísť do služby ani na zhromaždenie.”‏
Ak potrebujeme fyzickú silu,
Jehova nám ju dá.
A keď nemáme dosť
emocionálnej sily,
aj tu nám Jehova dá.
Cítim to tak, ako je to opísané
v 5. Mojžišovej 33:27.
„Boh je odpradávna
tvojím útočiskom,
nesú ťa jeho večné ramená.”‏
Z toho, čo som v živote zažila,
som sa naučila,
že nie je nič, s čím by nám
Jehova nedokázal pomôcť.
Vďaka takým
vlastnostiam, ako je viera,
dokážeme lepšie
zvládať náročné situácie.
Tak ako sestra Rodishová.
Jedným zo spôsobov, ako
si rozvíjať kresťanské vlastnosti,
je aj služba celým časom.
Pomáha nám to
stať sa zrelšími kresťanmi
a ešte lepšie prejavovať
také vlastnosti, aké má Jehova.
Preto by som vám rád
predstavil nový seriál s názvom:
Služba celým časom
rozvíja pekné vlastnosti.
Tento seriál nám ukáže,
ako nám služba celým
časom pomáha prejavovať
rôzne odtiene
ovocia svätého ducha
v každodennom živote.
Pozrime si 1. diel seriálu:
Služba celým časom
rozvíja pekné vlastnosti – Láska.
Vyrastal som v malom meste,
kde žili prevažne ľudia 1 kultúry.
Premýšľali a správali sa
podobným spôsobom.
Takže keď som sa stal súčasťou
skupiny pre výstavbu sál Kráľovstva,
bola to pre mňa obrovská zmena.
Zrazu som sa ocitol v prostredí,
kde sa to doslova hemžilo
rôznymi jazykmi, kultúrami a kmeňmi.
Vtedy som si uvedomil,
že mi tak trochu chýba láska k ľuďom,
ktorí nie sú odtiaľ, odkiaľ som ja,
majú inú kultúru
alebo sú z iného kmeňa.
Zistil som, že mám v sebe
zrejme predsudky.
Slúžim v skupine
pre výstavbu sál Kráľovstva
a je tu úžasná atmosféra.
Sme spolu v práci aj po práci
a niekedy si spolu aj poplačeme.
Žijeme ako 1 veľká rodina.
No stať sa súčasťou
stavebnej skupiny
pre mňa znamenalo
vystúpiť zo svojej komfortnej zóny –
opustiť ľudí, na ktorých
som bola zvyknutá,
priateľov, ktorí bývali neďaleko.
Občas som mala pocit,
že na novom mieste
nezažívam toľko lásky ako predtým.
Ale vďaka 1. Korinťanom 13:4
som si uvedomila,
že ja neprejavujem lásku
vo všetkých ohľadoch.
Bolo viac vecí,
na ktorých som musela pracovať,
aby som dokázala
mať druhých úprimne rada.
1 z najdôležitejších vecí,
ktoré som sa ako
krajský starší v inej krajine naučil,
je prejavovať
väčšiu lásku a pochopenie.
Napríklad raz prišiel
1 brat na zhromaždenie
uprostred mojej prednášky
a navyše počas nej ešte aj zadriemal.
Nevravím, že som
najlepší rečník na svete,
ale proste meškal a ešte aj zaspal.
Nahnevalo ma to.
Bolo to však odo mňa neláskavé.
Nemyslel som na to,
že ten brat musí pracovať
12–16 hodín denne, 6 dní v týždni.
Keďže z mojej rodiny
nie je nikto v pravde,
stali sa mojou rodinou
bratia a sestry.
Nemajú to vždy ľahké,
ale robia všetko pre to,
aby si udržali vieru.
Chcem im byť oporou
a spriateliť sa s nimi.
No nie vždy to ide tak,
ako by som chcela.
Niekedy ma to hnevá.
Nechápala som to.
Možno sa mi len
nechceli tak rýchlo otvoriť.
Ale potom mi Mike povedal:
„Nie si na tom tak isto?
Aj pre teba
je ťažké sa hneď otvoriť.“
A ja nato: „Fakt, je to tak.“
Naučilo ma to
byť k sestrám trpezlivejšou,
láskavejšou
a snažiť sa ich
ešte viac pochopiť.
Jehova tvaruje každého z nás.
Ale myslím, že tým,
že sa zapájam do výstavby sál,
Jehova to moje tvarovanie urýchľuje.
Namiesto toho, aby som videl
farbu pleti alebo kultúru,
naučil som sa vnímať to,
aký človek naozaj je, jeho vlastnosti.
Keď som začala
pracovať v stavebnej skupine,
bolo to, akoby mi Jehova povedal:
„Nomcebo, ty si len myslíš,
že vieš prejavovať lásku.
Ale dovoľ mi, aby som ti ukázal,
čo to je skutočná láska.“
Teraz, keď sa sťahujeme
z miesta na miesto,
si dokážem vytvárať
také blízke vzťahy ako v rodine.
To, že sme začali slúžiť celým časom,
nás duchovne veľmi posunulo.
Naučili sme sa lepšie vžiť
do situácie druhých.
A máme ich ešte radšej.
Služba celým časom mi pomohla
bratom a sestrám viacej rozumieť.
A vďaka tomu ich aj viac milujem.
To, že sa učím druhých lepšie chápať,
mi pomáha aj v manželstve.
Keď sa s nimi rozprávam,
snažím sa ich pozorne počúvať.
A to mi potom pomáha
pozorne počúvať aj môjho manžela.
Všimli ste si,
čo získame tým,
keď máme jeden
druhého zo srdca radi?
Napríklad blízke vzťahy.
Sme trpezlivejší,
chápavejší a empatickejší.
Veríme, že tento
nový seriál
sa vám všetkým
bude páčiť
a že nás podnieti,
aby sme sa zamysleli,
či môžeme slúžiť
celým časom.
Na začiatku
tohto vysielania
sme hovorili o tom,
ako nás Jehova, náš
milujúci Otec, usmerňuje.
Často nám napríklad
niečo pripomína.
V tomto
rannom uctievaní
nám brat
Troy Snyder povie,
ako môžeme mať
na Jehovove pripomienky
správny pohľad.
Ako zareagujete,
keď vám niekto povie:
„pripomínam ti“,
„chcel by som ti
pripomenúť“,
„nezabudni, že...“?
Vypnete?
Poviete si: „Teraz sa
nedozviem nič nové“?
Možno vás to podráždi,
lebo vám niekto pripomenul
niečo, na čo ste zabudli.
Alebo z toho máte pocit,
že ste neschopní a niečo nezvládate.
S Jehovovými pripomienkami je to inak,
a podľa toho sa na ne musíme pozerať.
Otvorme si v Biblii 119. žalm
a všimnime si,
aký majú účinok a silu.
Žalm 119,
prečítame si 2. a 3. verš.
„Šťastní sú tí, čo dodržiavajú
jeho pripomienky
a hľadajú ho celým srdcom.
Nekonajú nič zlé,
kráčajú po jeho cestách.“
Teda keď poslúchame
Jehovove pripomienky,
sme šťastní.
Vďaka nim
prenikáme pod povrch
a získavame nadhľad.
Posilňujú našu túžbu
poslúchať Jehovu;
podľa 3. verša
konať to, čo je správne,
„kráčať po jeho cestách“.
A práve vďaka nim
dokážeme zvládnuť ťažké chvíle.
Jehovove pripomienky sú ako
smerové tabule na plnej diaľnici.
V tomto bláznivom svete
nám ukazujú, kadiaľ ísť.
Uisťujú nás,
že sme na správnej ceste.
A ak z nej náhodou zídeme,
pomáhajú nám vrátiť sa.
Pozrime sa na jednu z nich.
Nájdeme ju vo verši na dnešok.
Tak si otvorme 1. Petra, 2. kapitolu,
a prečítajme si celý 13. a 14. verš.
1. Petra, 2. kapitola.
Všimnite si, čo pripomína:
„Kvôli Pánovi sa podriaďujte každému,
komu je zverená právomoc,
či už kráľovi ako svojmu vládcovi,
alebo miestodržiteľom,
ktorých kráľ posiela,
aby trestali tých, čo robia zle,
ale chválili tých, čo konajú dobro.“
Pre vtedajších kresťanov
to bola pripomienka,
že majú zostať neutrálni.
Majú poslúchať vládu
a jej zákony,
lebo existujú
s Jehovovým dovolením.
To nebola novinka.
Bola to pripomienka.
Vedeli, že Ježiš hovoril,
že na prvé miesto majú
dávať Božie Kráľovstvo.
A poznali aj výrok,
že treba splácať
„cisárove veci cisárovi“
a „Božie veci Bohu“.
A určite vedeli,
čo povedali apoštoli,
že „Boha (musia)
poslúchať viac ako ľudí“.
Prečo potrebovali
túto pripomienku?
Lebo spoločnosť
bola vtedy roztrieštená.
Delila sa na množstvo frakcií.
Stupňoval sa tlak,
aby sa k niekomu pridali.
A tak si museli pripomínať,
že oni musia zostať neutrálni.
Všimnite si, čím Peter začal
v tom 13. verši.
Čítame tu: „Kvôli Pánovi.“
Išlo tu o vyšší princíp.
Pripomínalo im to,
že podriadiť sa vláde
neznamená súhlasiť
s jej politikou alebo vojnami.
Je to skôr znak toho,
že rešpektujeme Jehovu,
ktorý im zveril autoritu.
A čakáme, že zmeny urobí on.
Pomáhalo im to nepodvracať vládu,
ale zameriavať sa na Božie Kráľovstvo
a na zvestovanie dobrej správy
z Božieho Slova.
Toto nebola prvá pripomienka
o neutralite.
Niekoľko rokov predtým
napísal Pavol list Rimanom.
Vysvetlil v ňom, ako sa kresťania
majú správať k tým, ktorí vládnu,
a že sa majú podriaďovať
vládnucej moci.
Aj v liste Títovi sa písalo
o podriadenosti vládam,
čo bolo zhruba v tom istom čase,
ako písal Peter svoj list.
Všetky tieto podnety
pripomínali kresťanom,
že majú byť neutrálni
a vždy stáť na Jehovovej strane.
Tie pripomienky boli užitočné aj preto,
lebo kresťanov čakalo prenasledovanie.
Boli pred nimi veľmi ťažké časy.
Ale keď sa tých rád držali,
mohli čakať pomoc od Jehovu.
To Peter zdôraznil v 15. verši.
V 1. Petra 2:13, 14 hovorí,
že sa máme podriaďovať vládcom,
a v 15. verši hovorí, 1. Petra 2:15:
„Veď Boh si praje, aby ste konaním dobra
umlčali reči nerozumných ľudí.“
V podstate im povedal,
že ak sa budú podriaďovať vládam,
Jehova ich podporí
v ich úsilí uctievať ho.
Aj keby to bolo veľmi ťažké.
Sme si istí, že to tak vtedy bolo.
A takisto to funguje aj v dnešnej dobe.
Zoberme si situáciu,
ktorá nastala v jednej krajine.
Bratom sa tam pripomínalo,
že majú byť neutrálni.
Krátko nato tam vypukla
občianska vojna.
Bratia sa tých rád držali,
zostali neutrálni
a poslúchali tamojšiu vládu.
Keď sa vojna skončila,
vláda si povedala,
že treba ľud nejako zjednotiť.
A tak vydali niekoľko zákonov,
vrátane zákona,
že súčasťou sobáša má byť
aj vlastenecký obrad
spojený so zdravením zástavy.
Ale to je v rozpore
s naším neutrálnym postojom.
Čo teraz?
Bratia šli za vládnymi
predstaviteľmi s tým,
že cez vojnu boli neutrálni.
Tí o ich postoji vedeli.
A vážili si to.
Jeden sa vyjadril:
„To vám nemôžeme spraviť.“
Krátko nato sa zákon zmenil
a už sa od nich nevyžadovalo,
aby zradili Jehovu.
Bol to výsledok ich dobrého správania
a poslúchania Jehovových pripomienok.
Nám všetkým Jehova pravidelne
všeličo pripomína.
Vezmime si Aktuálne informácie
od vedúceho zboru.
Nedávno nám bratia pripomenuli,
že láska nás má podnecovať
rozprávať sa s ľuďmi
kedykoľvek a kdekoľvek.
Keď to robíme,
prináša nám to radosť.
Jehova nám tiež pripomenul,
ako sa pozerať na tých,
čo zhrešili a prestali ho uctievať.
A čo môžeme robiť,
aby sme im pomohli vrátiť sa.
A tak lepšie chápeme,
ako Jehova uvažuje.
Veľmi užitočné.
Alebo brady a oblečenie.
Pripomenuli sme si,
že aj keď sa časy zmenili,
tým, ako vyzeráme, musíme stále
robiť dobré meno Jehovovi.
Pripomenuli sme si, že sa máme
modliť za uväznených spolukresťanov.
A že ak sme my prenasledovaní
alebo sa dostaneme do väzenia,
nemáme prestať zvestovať.
A len nedávno nás bratia upozornili,
že treba zostať neutrálni.
Tak ako kresťania v prvom storočí.
Žijeme v rozdelenej spoločnosti.
Ľudia majú vyhranené názory
na politiku a sociálne otázky.
Vo videu sa hovorilo:
„Satan na nás vyvíja taký tlak,
ako nikdy predtým.
Chce, aby sme sa v politike
pridali na niečiu stranu.“
Potom nám brat odporučil knihu
Biblické verše pre každodenný život,
heslo „Vlády“,
kde sú príslušné zásady.
Keď si ich prejdeme,
lepšie si ich zapamätáme
a stotožníme sa s nimi.
A budeme si za nimi stáť.
Iba tak zostaneme jednotní.
Nám, čo sme v službe celým časom,
sa často niečo pripomína.
Napríklad, aby sme odpúšťali.
Keď sa na niečom nezhodneme
s druhým oddelením
alebo spolupracovníkom,
máme sa usilovať
o pokoj a jednotu.
A výsledok?
Sme šťastní a spokojní.
Alebo pripomienky
každý deň si čítať Bibliu.
Sú užitočné.
Pri našom nabitom rozvrhu
by sme mohli zabudnúť,
že to pre dobrý vzťah
s Jehovom potrebujeme.
Koordinátorom sa pripomína,
že hlavné je duchovne
sa o druhých starať.
Prečo to treba pripomínať?
Lebo by sme sa mohli
tak zamerať na prácu,
že by sme zabúdali
na Jehovove ovce.
A opakovane počúvame,
že ak sa cítime bezcenní,
musíme sa tomu vzoprieť.
Jehova nás miluje,
vidí v nás to dobré
a je k nám láskavý.
A keď sme nešťastní,
utešuje nás.
Teda keď nám Jehova
niečo pripomína,
neignorujme to.
Pozorne ho počúvajme.
Všimnite si, čo povedal žalmista
v Žalme 119:111.
„Tvoje pripomienky
som si navždy osvojil,
napĺňajú moje srdce radosťou.“
Vďaka jeho pripomienkam
sme šťastní.
Zostávame jednotní.
Žijeme tak, ako si praje,
a sme si s ním blízki.
To boli
vynikajúce myšlienky,
ako sa pozerať
na Jehovove pripomienky.
Keď Jehovu počúvame,
posilní to náš vzťah s ním
aj našu
túžbu slúžiť druhým.
Uvažoval si už, aké je to,
slúžiť celým časom?
A ak si si to už
niekedy vyskúšal,
nechcel by si skúsiť
aj inú formu tejto služby?
Som rád, že vám môžem
predstaviť ďalší nový seriál,
ktorý bude práve o tom.
Má názov:
Ako vyzerá môj deň.
V každom
diele tohto seriálu
nám bratia a sestry
z rôznych kútov sveta,
ktorí slúžia celým
časom, povedia,
ako vyzerá ich
bežný pracovný deň.
1. diel, ktorý teraz
uvidíme, má názov:
Ako vyzerá môj deň – Prekladateľ.
Ahoj, som Han-Na Kimová
a pracujem ako prekladateľka
do kórejského posunkového jazyka.
V prekladateľskom oddelení
sa prekladá duchovný pokrm
z angličtiny do rôznych jazykov.
Snažíme sa, aby bol preklad presný,
prirodzený a ľahko zrozumiteľný.
V posunkových jazykoch
písaný text spracujeme do posunkov,
ktoré nahráme na video.
Myšlienky vyjadrujeme
hlavne gestami a mimikou.
Práve si čítam to,
čo budeme dnes prekladať.
Premýšľam,
ako je článok zostavený,
aké sú hlavné myšlienky
a ako ich čo najlepšie vyjadriť
v posunkovom jazyku.
Prekladateľ musí veľmi dobre
poznať jazyk, do ktorého prekladá.
Myslela som si,
že ho ovládam perfektne
a preto som si verila,
že mi prekladanie pôjde ľahko.
Ale až keď ma začali školiť,
zistila som, koľko toho neviem.
Počas školenia som si
začala všímať viac detailov,
gramatiku, spôsob,
ako myšlienky vyjadrovať
a aké posunky
nepočujúci bežne používajú.
Vďaka tomu sa viem pri prekladaní
vyjadrovať prirodzenejšie a jasnejšie.
Každý prekladateľský tím
má zvyčajne 3 členov.
Spoločne sme
zodpovední za to,
aby bol preklad presný
a znel prirodzene.
Keďže posunkový jazyk
nemá písanú formu,
preklad nahrávame na video.
Dnes prekladáme
článok o veľrybách.
Každý z nás ukazuje
posunok pre veľrybu trochu inak,
takže uvažujeme, ktorý z nich
bude najzrozumiteľnejší.
Niekedy je náročné
nájsť ten správny výraz.
V takých chvíľach
spoločne premýšľame,
ktorý posunok
je ten najvýstižnejší.
A keď nájdeme taký,
na ktorom sa všetci zhodneme,
cítime, že nás Jehova vedie.
Je to úžasný pocit.
Aj keď bratia a sestry
v prekladateľskom oddelení
pochádzajú z rôzneho prostredia,
sme ako 1 rodina.
Pracujeme spolu,
spolu chodíme do služby,
na zhromaždenia
a radi spolu trávime čas.
3, 2, 1, ideš!
Nedávno sa celý proces
prekladania zjednodušil.
Preto prekladatelia teraz nielen
natáčajú videá, ale ich aj upravujú.
Najprv to bolo náročné
a bála som sa, či to zvládnem.
Ale vďaka školeniu
a pomoci bratov ma to teraz baví.
Ešte chvíľku.
Dobre, hotovo.
S mojou spolubývajúcou Hjun-Dži
pracujeme na tom istom oddelení
a chodíme do toho istého zboru.
Je skvelé mať niekoho,
s kým sa môžete
porozprávať o čomkoľvek.
Keď prekladáme, nesústredím sa
na to, ako sa to týka mňa osobne.
Skôr sa zameriavam na to,
aby bol ten preklad
v posunkovom jazyku prirodzený.
Až neskôr, keď sa to zverejní
a ja si to študujem,
premýšľam nad tým,
čo mi tým Jehova hovorí
a ako to môžem uplatniť.
Aj keď som niektoré publikácie
počas prekladania čítala veľakrát
a veľa nad nimi premýšľala,
počas osobného štúdia
ich vnímam úplne z iného pohľadu.
Uvedomujem si,
že duchovné myšlienky
mi pomôžu len vtedy,
keď si na ne nájdem čas.
Moji rodičia sú nepočujúci,
takže posunkový jazyk
poznám už odmalička.
Keď som začala pracovať
ako prekladateľka a videla som,
koľko úsilia
vynakladajú bratia a sestry,
aby pomohli pár
nepočujúcim, dojalo ma to.
Jehova je úžasný.
Snažím sa prekladať
najlepšie ako viem.
Chcem, aby tomu
nepočujúci dobre rozumeli
a aby to zasiahlo ich srdce.
Som veľmi šťastná, že môžem
pomáhať bratom a sestrám,
ktorí používajú
kórejský posunkový jazyk.
A ešte viac sa teším,
keď vidím, že to pomáha
mať blízky vzťah
s Jehovom mojim rodičom.
Mám veľkú radosť, že môžem
pracovať ako prekladateľka
a na vlastné oči vidieť
tie úžasné veci, ktoré Jehova robí.
Dopriala by som každému,
aby si túto službu vyskúšal
a zažil to, čo ja.
Sestra Kim si uvedomila
niečo dôležité.
Aj keď pracuje na preklade
biblických publikácií,
musí si ten istý materiál
aj sama preštudovať,
aby si posilnila vieru.
A to je dobrá
pripomienka pre všetkých,
ktorí slúžia celým časom.
Milí mladí, veríme,
že tento seriál vám pomôže
dať si za cieľ
slúžiť Jehovovi viac.
V hudobnom videu
uvidíme jednu peknú stránku
našej duchovnej rodiny.
Či už hovoríme o dobrej
správe s druhými,
alebo povzbudzujeme
niekoho v zbore,
vždy sa snažíme,
aby to bolo
slovo v správny čas.
Má, slovo má, ver, moc úžasnú –
zblížiť nás môže, má moc liečivú.
Tak ako oheň však múdro ho stráž,
vždy premýšľaj,
povedz ho v správny čas.
Veď láskavá reč, príjemná,
je nám ako balzam pre dušu, liečivá.
Úprimne chváľ či nádej druhým daj.
Milé slovko-dve
vždy chutí ako med.
Tak s láskou
tento dar si rozvíjaj a stráž,
ó, láskavé slová v správny čas.
Vždy stráž si to,
čím myseľ sýtiť chceš.
Že nám slová
z hĺbky srdca vyvierajú, vieš.
Dar nádherný máš.
Keď s láskou ho dáš,
šťastia viac druhým tak môžeš vliať.
Veď láskavá reč, príjemná,
je nám ako balzam pre dušu, liečivá.
Úprimne chváľ či nádej druhým daj.
Milé slovko-dve
vždy chutí ako med.
Tak s láskou
tento dar si rozvíjaj a stráž,
ó, láskavé slová v správny čas.
Láskavá reč, príjemná,
je nám ako balzam pre dušu, liečivá.
Úprimne chváľ či nádej druhým daj.
Milé slovko-dve
vždy chutí ako med.
Tak s láskou
tento dar si rozvíjaj a stráž,
ó, láskavé slová v správny čas.
Je čas pátrať
po pokladoch!
Biblická kniha Náhum
je 7. kniha
z 12 malých prorokov,
v ktorých
objavujeme poklady.
Ktorý z nich
môžeš uplatniť?
Alebo ako môžeš
nejaký poklad nájsť sám?
Tento týždeň nás na
zhromaždení čaká kniha Náhum.
Teším sa, že sa môžeme
do nej spolu pozrieť.
Je plná dôležitých zásad.
Presne. A píše sa tam aj
o Jehovovej moci a posvätení jeho mena.
Tak poďme na to.
Verný otrok nám radí,
aby sme sa pri
čítaní Biblie neponáhľali
a boli pri tom
tak zdravo zvedaví.
Hej to je dobrý tip.
Pomaly ďalej zájdeš.
No, napríklad hneď
v 1. kapitole, 1. verši sa píše:
Počkaj, počkaj Ninive?
O ňom sme už myslím čítali.
Jehova tam
už predtým poslal Jonáša.
A vieme, že z toho
nebol veľmi nadšený.
Asýrčania boli krutí a tak sa
Jonáš zľakol a ušiel.
Hej no.
Ktovie čo
Náhumovi vírilo hlavou,
keď mu Jehova
hovoril o Ninive.
Chcela by som
vidieť ako reagoval.
Myslím, že mu
nebolo všetko jedno.
A už lepšie
chápem prečo.
V našej
Internetovej knižnici
som pod heslom
Ninive našiel článok,
kde sa o ňom píše ako
o meste krviprelievania.
Dobrý nápad.
Tam sa dá vždy nájsť
niečo zaujímavé.
Presne.
V tom článku jeden
znalec píše o Ninive toto:
„Chlapcov a dievčatá
zaživa upaľovali,
mužov pribíjali na koly,
zaživa ich sťahovali z kože,
oslepovali alebo im odsekávali
ruky a nohy, uši a nos.“
To je strašné. Myslím,
že Náhum sa mal čoho báť.
A nielen on.
Na časovej osi vidíme,
že Náhum prorokoval
počas vlády kráľa Joziáša,
ktorý sa práve vtedy snažil
z krajiny odstrániť
falošné uctievanie.
Keďže Asýrčania
boli krutí,
Joziášovi a Izraelitom to
asi nepridalo na pohode.
Hlavne preto, že Asýria bola
vtedy ešte svetová veľmoc.
Dosiahli všetko čo chceli.
To hej. Ktovie či sa Izraeliti
nebáli, že by Joziášove reformy
mohli vyprovokovať
Asýriu k útoku.
A či nebudú patriť k ďalším,
ktorých stiahnu z kože
tak ako ľudí v Samárii.
Predstav si, že by tam
vtedy bola naša dcéra.
Ale pozrime sa ďalej
do tretieho verša,
čo sa z neho
učíme o Jehovovi.
Náhum tu opisuje
Jehovu, že je trpezlivý,
hoci má veľkú moc.
Trochu som to
skúmal a zistil som,
že toto je jediné miesto v Biblii,
kde sa spája Jehovova
trpezlivosť s jeho veľkou mocou.
Hm. Vyzerá to tak, že
chcel aby sa zamerali na to,
aký je mocný a nie,
aby sa báli Asýrčanov.
To ich muselo upokojiť.
Jehova ale išiel ešte
ďalej a v 15. verši hovorí:
„Sláv, Júda, svoje
sviatky, plň svoje sľuby.
Ničomník ťa už
nikdy nenapadne.
Bude úplne zničený.“
Akoby im povedal:
„Zatiaľ som Asýriu nezničil
ale ničoho sa neboj, len mi
ďalej slúž, sláv svoje sviatky.“
Alebo: „Môžeš mi dôverovať.“
Presne. Nakoniec ukázal
svoju úžasnú moc tak,
že Ninive úplne vyhladil
z povrchu zeme.
Niektorí kritici si dokonca
kedysi mysleli,
že nikdy neexistovalo.
To musela byť pre Joziáša,
Náhuma a ďalších dobrá správa.
Nemuseli sa báť,
lebo dôverovali,
že Jehova to má
pevne v rukách.
Vďaka tomu mohli byť šťastní
a pokojne uctievať Jehovu.
Hm, to je pekná myšlienka.
Počkaj, poznačím si ju.
Keď budem dôverovať,
že Jehova to má pevne
v rukách, nebudem sa báť.
Myslím, že nám to môže veľmi
pomôcť priblížiť sa k Jehovovi.
Je to tak.
To, ako Jehova používa
svoju moc nám
o ňom veľa hovorí.
Premýšľam ešte
nad tým 3. veršom:
U ľudí je to väčšinou
naopak. Ale Jehova je iný.
Ak bol trpezlivý aj
k takým krutým nepriateľom,
akými boli Asýrčania,
nebude trpezlivý aj ku mne?
Stáva sa mi,
že keď spravím chybu,
mám pocit, že Jehova
to so mnou už vzdal.
Ale to čo si teraz povedala,
mi pomáha vidieť Jehovu
ako milujúceho Otca.
Je ku mne trpezlivý
a tak mi prejavuje lásku.
Vďaka tomu ho vnímam
ako blízkeho priateľa.
Hm, presne. Často sme
najkritickejší sami k sebe.
Ale Jehova
k nám taký nie je.
Takže premýšľam:
„Ak je Jehova trpezlivý ku mne,
nemala by som byť
k sebe trpezlivá aj ja?
Niekedy sa musím prinútiť
pozerať sa na seba tak,
ako sa na mňa
pozerá Jehova.“
A ako to môžem uplatniť
ja ako hlava rodiny
alebo starší v zbore?
Môžem sa zamyslieť:
Ako ma vníma Jehova?
Som trpezlivý?
A ak taký nie som,
koho tým napodobňujem?
Hm, máš pravdu.
Tiež som premýšľala o tom,
že Jehova je oveľa mocnejší,
ako boli Asýrčania, takže
Izraeliti sa ich nemuseli báť.
A tak sa ani my nemusíme báť,
hoci žijeme v Satanovom svete.
Jehova používa svoju
silu, aby nám pomohol.
Keď sa ocitnem v náročnej
situácii, chcem pamätať na to,
že Jehova to má
vždy pevne v rukách.
Nechcem sa báť,
že niečo nezvládnem.
Chcem dôverovať Jehovovi,
že mi dá silu, ktorú potrebujem.
Je to tak. A ja si chcem
pravidelne čítať články
o bratoch, ktorí sú
väznení za svoju vieru.
Z toho, ako im Jehova
pomáha je vidieť,
že svoju silu používa,
aby pomohol svojmu ľudu aj dnes.
Uisťuje ma to, že keď
aj ja budem prenasledovaný,
ale urobím všetko,
čo je v mojich silách,
tak Jehova určite
pomôže aj mne.
Áno,
Jehova je naozaj
„trpezlivý, hoci má veľkú moc“.
OK, tak ja som si
zapísala, že máme
čítať pomaly,
byť zvedaví,
využívať
Internetovú knižnicu
a všímať si, čo sa môžeme
naučiť o Jehovovi z toho,
ako používa svoju moc.
A v Náhumovi je
toho ešte oveľa viac.
Napríklad rôzne detaily,
ktoré sa týkali zničenia Ninive.
A dnes vieme,
že sa do bodky splnili.
Super, tak poďme na to.
Tiež som našla, že Náhum...
V tomto programe
sme si pripomenuli,
že máme toho najmilujúcejšieho
Otca, aký existuje.
Jehovu!
A chceme
robiť všetko preto,
aby sme patrili
do jeho duchovnej rodiny.
Ukázali sme si,
že „láska je putom,
ktoré dokonale spája ľudí“.
Keď si posilňujeme vieru
a svoj vzťah s Jehovom,
môžeme preňho a jeho
organizáciu robiť viac.
A aj keď prídu nečakané
ťažkosti, sme si istí,
že Jehova
sa ako láskavý Otec
o nás postará a podporí nás.
Na záver tu máme
videopozdrav z Gabonu.
Leží na západnom
pobreží strednej Afriky
a niekedy ho
volajú africký Eden.
K jeho prírodným krásam
patria rozľahlé
dažďové pralesy
a majestátne
vodopády Kongou.
V Národnom
parku Loango
môžete zazrieť
slony pralesné,
ako sa prechádzajú
po pobreží.
Je to ohrozený druh
a tu v Gabone
ich žije najviac.
Gabon je tiež
domovom goríl,
výrazne
sfarbených mandríl
aj tisícok šimpanzov.
Na živočíchy tu
nie je bohatá len súš,
ale aj more.
Žije tu viac ako
20 druhov delfínov a veľrýb.
A pre tých, čo ich
radi pozorujú, je to raj.
Ale radšej sa nepribližujte
k vretenici gabonskej.
Zo všetkých jedovatých
hadov má najdlhšie zuby.
Majú až 5 cm.
Ale dobrou správou je,
že je pokojná a na ľudí
útočí len zriedka.
Hlavné mesto Libreville založili
oslobodení otroci v 19. storočí.
Popri modernej
architektúre
tu nájdete parky
a krásne pláže.
Na juhovýchode krajiny
je mesto Franceville,
ktoré je bránou
k prírodným krásam,
ako sú vodopády Poubara.
V roku 1957
si 2 bratia z Konga
hľadali v južnom
Gabone prácu.
Tam stretli
Antoina Moubangu
a povedali mu
o dobrej správe.
Ešte v júni toho istého roku
sa dal Antoine pokrstiť,
a stal sa tak 1. Jehovovým
svedkom v Gabone.
Približnej v tom istom čase
sa ďalší bratia z Konga,
ktorí pracovali ako stavbári,
presťahovali do Gabonu.
Začali zvestovať
spolu s bratom Moubangom
a na zhromaždenia
si prenajali drevenú chatku.
V sobotu poobede bola
vždy verejná prednáška
a pred chatkou
rozložili lavičky.
A tak ich začali volať
„lavičkové náboženstvo“.
Jehovovi svedkovia tu boli
zaregistrovaní v roku 1964.
Potom sem prišli misionári.
Aby s pravdou
zastihli čo najviac ľudí,
každú nedeľu vysielali
prednášku v rádiu.
Ale v apríli 1970
prišiel zákaz.
Misionárov
vyhostili z krajiny
a zakázali
aj zhromaždenia.
No ani v takýchto
podmienkach
naši bratia
nestratili horlivosť.
Mali zhromaždenia
aj zjazdy,
potajomky
a niekedy aj v noci.
Situácia sa
postupne zlepšovala
a bratia mohli
stavať sály Kráľovstva,
organizovať zjazdy
a dokonca opäť
začali vysielať v rádiu.
Ich vysielanie
sa stalo také známe,
že v roku 2004 sa o ňom
písalo aj v novinách.
Jeden brat, ktorý
patril k moderátorom
tohto programu,
povedal,
že ľudia ho
spoznávali podľa hlasu
a niektorí s ním
preto začali aj študovať.
Dnes slúži v Gabone
viac ako 4 600 zvestovateľov
a biblický kurz vedú
s vyše 8 000 študujúcimi
v rôznych jazykoch.
Napríklad vo
francúzštine, fangštine
alebo v jazykoch
Myene, Punu, Nzebi a Teke.
A len nedávno tu
28 mladých bratov a sestier
absolvovalo 1. triedu školy
pre zvestovateľov Kráľovstva.
Tá sa konala v sále Kráľovstva
v Libreville v časti Okala.
116 horlivých zvestovateľov
zo zboru Okala
študuje Bibliu
s viac ako 140 ľuďmi
a na Pamätnej slávnosti
ich bolo spolu 287.
Bratia a sestry
zo zboru Okala
vás všetkých
srdečne pozdravujú.
Sledovali ste
JW Broadcasting
zo svetového ústredia
Jehovových svedkov.

JW Broadcasting – máj 2026