JW subtitle extractor

Vitajte pri JW Broadcastingu!®
14. marca 2026
študenti
159. triedy Gileádu
dokončili osviežujúce
5-mesačné školenie.
Program slávnostného ukončenia
pomáha študentom
pripraviť sa na zmeny
a na nové úlohy.
Myšlienky
adresované študentom
môžu byť užitočné aj pre nás,
lebo aj náš život sa stále mení.
Pri sledovaní programu
si preto všímajte,
ako ich môžete uplatniť.
Milí bratia a sestry, sme veľmi radi,
že môžeme privítať vás všetkých,
ktorí sledujete
alebo počúvate tento program.
A srdečne vítame aj študentov,
ktorí posledných 5 mesiacov
usilovne študovali.
Siahli ste si na hranice svojich síl.
A sme radi, že ste to zvládli
a sme tu teraz spolu.
Tešia sa s vami príbuzní, priatelia,
tí, ktorí sú tu v sále, aj všetci tí,
ktorí sú na tento program pripojení.
No, verili by ste tomu?
Ten deň, na ktorý ste
toľko čakali, je tu!
Budú z vás absolventi.
Je to tak.
Prišiel čas,
aby ste sa pustili do práce,
ktorú vám Jehova pripravil.
Aby ste uplatnili to, čo ste sa
za posledných 5 mesiacov naučili.
A aby ste pokojne, plece pri pleci,
pracovali s bratmi
a sestrami tam, kam pôjdete.
Vyvoláva vo vás slovo „pokoj“
nejaké obavy?
Možno uvažujete, či na novom mieste
budete mať pokojné vzťahy s druhými,
či budete vedieť dobre spolupracovať.
Alebo sa vrátite späť,
odkiaľ ste prišli, a premýšľate:
Budú ma druhí hodnotiť,
či a ako som sa zmenil k lepšiemu?
To sú logické otázky.
Preto téma tohto prejavu znie:
„Snaž sa dosiahnuť pokoj“.
Nikto nikdy nepovedal,
že dosiahnuť pokoj je jednoduché.
A aj Ježiš to naznačil
v Matúšovi, 5. kapitole.
Prosím, otvorte si Bibliu
a prečítame si to spolu.
Spomína tam jednu situáciu
a všimnite si, kam tým mieri.
V 23. a 24. verši čítame:
(Ježiš tu hovorí svojim učeníkom)
„Ak teda nesieš dar na oltár
a tam si spomenieš,
že tvoj brat má niečo proti tebe,
nechaj svoj dar pred oltárom.
Najprv sa choď zmieriť
so svojím bratom
a potom sa vráť a obetuj svoj dar.“‏
Skúste si predstaviť človeka,
ktorý to mal urobiť,
a aké nereálne sa mu to mohlo zdať.
Mal nechať svoj dar pred oltárom,
odísť a nájsť niekoho v meste.
V meste, kde sa práve slávili sviatky
a prišli tam státisíce ľudí.
V tom preplnenom meste
mal nájsť konkrétneho človeka,
ktorý sa naňho hneval.
Mal sa s ním zmieriť,
vrátiť sa do chrámu
a potom obetovať svoj dar.
Tým, čo Ježiš povedal,
poukázal na to,
že dosiahnuť pokoj
môže byť niekedy náročné.
Preto sa v tomto prejave
zamyslime nad otázkami:
Prečo?
Prečo je to náročné?
A ako aj napriek tomu
dosiahnuť pokoj?
Aby sme si ich zodpovedali,
budeme hovoriť o 3 obavách,
ktoré by nám v tom mohli brániť.
A pozrieme sa aj na príklad
Abrama alebo Abraháma.
Ukážeme si, čo mu pomohlo
udržať si pokojné vzťahy s Lótom,
keď hrozilo, že by medzi nimi
mohol vzniknúť konflikt.
Začnime prvou obavou:
Pred druhými
budeme vyzerať slabí.
Mnohí z nás sa často podceňujú
a bojujú s pocitmi menejcennosti.
A tak sa môže stať,
že sa snažíme zapôsobiť na druhých
a začneme sa povyšovať.
A to až tak,
že tých druhých ponižujeme.
A výsledkom je,
že narušíme pokoj.
Obával sa Abram, že keď ustúpi,
bude vyzerať ako slaboch?
Pozrime sa spolu
do 1. Mojžišovej, 13. kapitoly.
Čítame tu, ako medzi Lótovými
a Abramovými pastiermi vznikla hádka.
A Abram cítil, že by to medzi ním
a Lótom mohlo narušiť pokoj.
Všimnite si, ako na to
Abram zareagoval, v 8. a 9. verši.
„A Abram povedal Lótovi:
‚Prosím, nech už nie sú hádky
medzi nami dvoma a medzi mojimi
a tvojimi pastiermi, veď sme bratia.
Či nemáš pred sebou celú krajinu?
Preto ťa prosím, oddeľ sa odo mňa.
Ak pôjdeš vľavo, ja pôjdem vpravo,
a ak pôjdeš vpravo, ja pôjdem vľavo.‘“
Vau. Abram sa vôbec nebál,
že pred Lótom bude vyzerať ako slaboch.
Bol ochotný sa pred ním ponížiť.
Mohol reagovať presne opačne
a začať sa povyšovať.
Mohol mu povedať:
„Počkaj, Lót, tak to nie je.
Ty si tu predsa so mnou,
nie ja s tebou.
Túto krajinu dal Jehova
mne, nie tebe.“
Možno by tým niečo získal.
Ale pokojné vzťahy
by to určite neboli.
No Abram taký nebol.
Aj keď možno niekedy pochyboval
o svojej hodnote, ako ty alebo ja,
ustúpil a nebál sa, že bude
v Lótových očiach vyzerať slabý.
Čo Abrama viedlo k tomu,
aby sa takto zachoval?
Jednoducho, viac mu záležalo
na tom, ako ho vidí Jehova,
než na tom, ako ho vnímajú ľudia.
Nebolo preňho podstatné,
kde konkrétne
v Zasľúbenej krajine bude.
Dôležité bolo, že v nej je.
Už to samo o sebe bolo dôkazom,
že Jehova má z neho radosť.
A toto je aj hlavná myšlienka
z Matúša 5:23, 24.
Presne toto Ježiš myslel.
Tomu, ktorý sa išiel zmieriť
so svojím bratom,
povedal, aby sa vrátil.
„Príď späť do chrámu.
Vráť sa a obetuj svoj dar.“
To chcel Abram
viac než čokoľvek iné –
pokojný vzťah s Bohom.
Čo sa z toho môžeme naučiť?
Aké je prvé poučenie,
ktoré máme od Abrama?
Mohli by sme mať strach z toho,
že v očiach druhých
budeme vyzerať slabí.
Alebo sa obávame, že druhí
neuvidia naše skúsenosti,
alebo ako nás školenie
v Gileáde zmenilo.
To všetko pramení z toho,
že o sebe pochybujeme
a može nám to brániť v tom,
aby sme dosiahli pokoj.
Ako sa takému strachu vyhnúť?
Tak ako Abram, tešme sa z toho,
že môžeme mať blízky vzťah s Jehovom.
To je pre nás to najdôležitejšie.
A akékoľvek úlohy
alebo čokoľvek ďalšie,
čo nám Jehova dá,
je len taký bonus.
Abram sa k Lótovi
správal pokorne.
Dal mu možnosť vybrať si.
A možno si povedal:
„Lót sa pravdepodobne ku mne
zachová rovnako.“‏
To by bolo pekné, však?
A tu sa dostávame
k druhej obave:
Strach z toho,
že druhí to zneužijú.
Napríklad môže sa to stať,
keď s niekým máme konflikt
alebo keď niečo spolu riešime.
Mohli by sme mať strach,
že keď v takej situácii ustúpime,
ten druhý to zneužije.
Čo Abram urobil?
Pozrime sa opäť do
1. Mojžišovej, 13. kapitoly.
A budeme čítať ďalej
od 10. verša.
Pokračuje to tým, že Abram
je k Lótovi láskavý
a snaží sa dosiahnuť pokoj.
Čítame tu:
„Lót sa rozhliadol a videl,
že celý jordánsky kraj
až po Coár je dobre zavlažovaný
a že je ako Jehovova záhrada,
ako egyptská krajina.
(To bolo predtým, ako Jehova
zničil Sodomu a Gomoru.)
Lót si teda vybral celý jordánsky kraj
a presunul sa na východ.
Tak sa od seba oddelili.
Abram býval
v kanaánskej krajine
a Lót medzi mestami
jordánskeho kraja.“
Takže ako to bolo?
Zneužil Lót to, že Abram
bol k nemu láskavý?
To jednoducho nevieme.
Nepoznáme detaily o tom,
čo všetko sa tam vtedy udialo.
Ale na túto situáciu sa ešte bližšie
pozrieme v jednom z ďalších prejavov.
Tak nikam neodchádzajte.
Ale ak by to Abrama prekvapilo,
ak by ho nahnevalo,
ako sa Lót rozhodol,
mohol by si
jednoducho povedať:
„Počkať, tak s pokorou
som ďaleko nezašiel.
Nejako to nefunguje.
Nemal som byť k nemu
taký láskavý.“
Mohol takto premýšľať.
Ale poddal sa Abram
tomuto strachu?
Nie. Všimnite si ešte raz
2. časť 11. verša a 1. časť 12.
Píše sa tu:
„Tak sa od seba oddelili.
Abram býval
v kanaánskej krajine.“‏
Neprotestoval.
Netrval na svojich právach,
ani sa nesťažoval, že je to nefér.
Abram bol skutočne pokorný.
Nebola to nejaká taktika,
ktorou by chcel dosiahnuť svoje.
Všimli ste si?
Pre Abrama bol pokoj dôležitejší
ako nejaká osobná výhoda.
Tak znova:
Čo sa môžeme naučiť od Abrama?
Ak chceme dosiahnuť pokoj,
nesmieme si myslieť,
že sa neoplatí byť láskavý a pokorný.
Nesmieme sa báť,
že keď ustúpime, druhý to zneužije.
Napríklad že dostane nejaké výhody
alebo ho pochvália za našu prácu.
Nedovoľme, aby to narušilo pokoj.
Nepoddajme sa tomuto strachu.
Naopak, robme to, čo Abram.
Dôverujme, že Jehovov spôsob,
ako dosiahnuť pokoj,
je vždy ten najlepší.
Aj keď sa niekedy môže zdať,
že nefunguje.
Možno to pre nás nebude
vždy výhodné.
Ale získame to najdôležitejšie:
pokojný a dobrý vzťah
s Jehovom.
Keď sa Lótovi neskôr
jeho rozhodnutia vypomstili,
ako na to Abram reagoval?
Bol ochotný odpustiť a zabudnúť?
Alebo sa obával urobiť za tým,
čo sa stalo, hrubú čiaru?
Odpoveď na túto otázku
si povieme na konci nášho programu.
Teraz prišiel čas
na Pohľad do zákulisia.
Je súčasťou slávnostného
ukončenia Gileádu
a všetci sme si ho veľmi obľúbili.
Sme si istí, že sa vám bude páčiť.
Určite povzbudí tých,
čo majú misionárskeho ducha,
aby uvažovali nad tým,
či by mohli slúžiť tam,
kde je potrebných
viac zvestovateľov.
Týmto dielom
Pohľadu do zákulisia
nás bude sprevádzať
brat Jeremy Clarke.
Vitajte pri Pohľade do zákulisia.
Ježiš v Matúšovi 5:6 povedal,
že hladní po spravodlivosti
budú šťastní,
lebo budú duchovne „nasýtení“.
Ako Jehova uspokojuje
duchovné potreby našich mladých?
Robí to cez ich milujúcich rodičov.
No čo ak ich rodičia neslúžia Jehovovi?
Ako im potom pomáha?
V biblických časoch
používal starších zrelých ľudí.
Napríklad veľkňaz Jehojada
pomáhal mladému kráľovi Joášovi
a Zachariáš zasa
mladému kráľovi Uzzijahovi.
Dnes nám študenti Gileádu povedia,
čo im pomohlo vytvoriť si
blízky vzťah s Jehovom, keď boli mladí,
a ako ich to motivovalo slúžiť mu viac
a mať tak šťastný
a uspokojujúci život.
Tak poďme na to.
Privítajme Antrona a
Rebecu Carrawayovcov z USA.
Vitajte, Antron a Rebeca.
Vieme, že teraz slúžite v USA.
Ale povedzte nám, odkiaľ ste,
a niečo o vašom detstve.
– Antron?
– Rád.
Pochádzam
z Južnej Karolíny
a moji rodičia
ma vychovávali v pravde.
Od otca som sa veľa naučil o tom,
ako sa k druhým pekne správať,
a moja mama mi vždy pomáhala dávať si
duchovné ciele a snažiť sa ich dosahovať.
Samozrejme, aj v zbore boli bratia,
ktorí sa mi venovali.
Jeden brat navrhol, že si so mnou a
s mojím bratrancom preštuduje Príslovia.
– Prečo práve Príslovia?
– Vtedy som bol tínedžer.
A keďže Príslovia sú plné múdrych rád,
povedal si, že by to mohol byť
dobrý študijný projekt na to, aby sme
videli, aká múdra kniha je Biblia.
Bol ešte jeden brat,
ktorý mal na mňa veľký vplyv.
Boli sme spolu v zbore, ale potom
odišiel do Bételu, a keď sa neskôr vrátil,
povedal mi: „Mal by si začať
vážne uvažovať o službe v Bételi.“
A tak som o tom premýšľal.
Povedal mi tiež,
aby som sa učil cudzí jazyk.
– Tak som sa snažil.
– A oboje sa ti podarilo.
Je pekné, že sa ti tak
venovali a pomáhali ti.
Rebeca, aj ty si vyrastala v pravde?
Áno. Pochádzam zo Španielska
a bývali sme veľmi blízko Bételu.
Pamätám si, že keď som bola malá,
Bételiti k nám často chodievali.
Aké to bolo, keď k vám pravidelne
chodilo toľko služobníkov celým časom?
Môžem povedať,
že hoci toho veľa nemali,
nič dobré im nechýbalo.
Bolo mi jasné, že Jehova
sa o nich v každom ohľade stará.
Vždy boli šťastní,
vždy mali úsmev na tvári
a myslím, že práve to na mňa
tak veľmi zapôsobilo.
Aj ja som chcela byť
taká šťastná ako oni.
To je krásne.
Pomohli ti rodičia
ešte aj nejako inak?
Áno, spomínam si, že otec
sa so mnou a mojimi 2 sestrami
každý večer modlil.
Ale okrem toho, chcel počuť aj to,
ako sa k Jehovovi modlíme my.
Myslím si, že to robil preto,
aby sa uistil, že Jehova
je pre nás skutočný.
A moja mama
nás povzbudzovala,
aby sme čo najviac času trávili
s priekopníkmi zo zboru.
A tak sme to aj robili.
To nám veľmi pomohlo, aby sme si
už ako deti službu obľúbili.
Vidno, že výchova, ktorú ste dostali,
priniesla dobré výsledky.
Mali ste horlivosť a vieru,
aby ste Jehovovi dokázali slúžiť viac.
Prišla nejaká taká možnosť?
Prišla. Keď sme s Antronom
spolu začali chodiť,
slúžil v Bételi v New Yorku.
Ale po nejakom čase prišla zmena.
Bol pridelený do pobočky v Ugande.
V Ugande?
Hej, samého ma to dosť prekvapilo.
Ale zároveň som sa aj veľmi tešil.
Ďalej sme spolu chodili
a potom sme sa v Madride vzali.
Pár dní po svadbe sa aj Rebeca
presťahovala do Ugandy
a začala slúžiť v Bételi.
Á, tu vás máme.
To ste v Ugande?
– Áno, to je v Bételi.
– Aké to tam bolo?
Bol to zážitok, na ktorý
nikdy nezabudneme.
Ale musím sa priznať,
že zvládnuť toľko zmien naraz
nebolo vôbec ľahké.
Musela som si zvyknúť
na život v manželstve aj v Bételi.
Bola to pre mňa nová kultúra,
jazyk, jedlá a dokonca
aj nový spôsob uvažovania.
Človek sa o sebe veľa dozvie.
Ako uvažuje, ako uvažujú druhí,
a stáva sa zrelším.
Zrejme si využil aj nejaké príslovia,
ktoré si si ako mladý študoval.
To áno. Raz sme na hodine
rozoberali Príslovia 19:11,
kde sa píše, že „je od človeka
pekné, keď prehliadne urážku“.
Na tom verši je úžasné,
že v prírode je toľko vecí,
ktoré sú pekné.
A predsa Stvoriteľ hovorí,
že keď niekomu odpustíme,
to je skutočne pekné.
Keď sme o tom premýšľali,
presne to robili bratia v Ugande.
Je možné, že sme sa ich všeličím dotkli,
ale nikdy nám to nevyčítali.
Ďalej robili to, čo je pekné,
a proste prehliadali naše chyby.
Áno, bratia a sestry v Ugande
nám boli ako rodina.
Naučili sme sa,
že ak bratov a sestry milujeme,
aj oni budú milovať nás.
Boli nám oporou, a to zvlášť vtedy,
keď nám bolo smutno za domovom.
Radi spomíname na jedných misionárov.
Boli veľmi vnímaví na to, ako sa cítime.
Povzbudzovali nás, trávili s nami čas.
A keď sme videli,
ako nás majú radi, cítili sme,
že nám tým Jehova dáva najavo,
že nás miluje a stará sa o nás.
– Ako dlho ste boli v Ugande?
– Boli sme tam 10 rokov.
– Odchádzalo sa vám ťažko?
– Áno, veľmi ťažko.
Keď sme odchádzali,
veľmi sme plakali.
Boli to krokodílie slzy.
Áno. Ale som rada,
že sme s nimi stále v kontakte.
A ja najmä so sestrami,
ktoré mi veľmi prirástli k srdcu.
Hej, vedeli ako na to,
aby sa cudzinec necítil ako cudzinec.
Keď sme odchádzali, dali nám
jednu kozu a malý pozemok,
pre prípad, že by sme sa
jedného dňa vrátili.
To je milé. Vďaka výchove,
ktorú ste dostali,
ste už mnohým ľuďom pomohli
uspokojiť si duchovné potreby.
A teraz ste pripravení robiť to
v ešte väčšej miere.
Antron a Rebeca,
ďakujeme za váš príbeh.
Niektorí z tejto triedy majú
len jedného rodiča,
ktorý ich viedol k Jehovovi.
Patrí k nim aj sestra
Jiahui Lin z Taiwanu.
Privítajme ju.
– Vitaj, Jiahui.
– Ďakujem.
Môžeš nám aj ty povedať
niečo o svojom detstve?
Rada. Narodila som sa
a aj vyrastala na Taiwane.
Keď mama spoznala pravdu
a dala sa pokrstiť, mala som 10 rokov.
Hmm, pekne. A čo tvoj otec?
Zatiaľ nie je svedok.
Ale nie je proti. Podporuje nás.
Teda bola to mama,
ktorá pomáhala môjmu
mladšiemu bratovi aj mne,
aby sme si zamilovali
Jehovu aj službu.
– A tu si asi ty s mamou.
– Áno. V sále Kráľovstva.
– A to je tvoj brat?
– Uhm. – Pekná fotka.
Ako ti teda mama pomáhala
zamilovať si Jehovu?
Začala s priekopníckou službou,
hoci pracovala na plný úväzok
a vychovávala 2 deti.
Ale nebola priekopníčkou
len na papieri.
Službu milovala.
Dodnes mám pred očami jej tvár,
keď sa vrátila domov zo služby.
Žiarila šťastím,
keď nám rozprávala
o všetkých tých pekných
rozhovoroch, ktoré mala.
Bolo pre tvoju mamu
ľahké slúžiť v tom obvode?
Je pravda, že niektorí ľudia sú viac
zameraní na zarábanie peňazí a prácu,
a tak na Bibliu nemajú čas
ani ich to veľmi nezaujíma.
Ale mame sa vždy
niekoho podarilo nájsť.
Myslím si, že je to preto,
že na nej videli, že je šťastná
a že ich má úprimne rada.
Pamätám si, že bola veľmi šikovná
v tom, ako začínala rozhovory.
Používala pri tom
„Úvod do Božieho Slova“,
ktorý je na začiatku Biblie.
Vidno, že bola
„zanietená duchom“.
Zaujímalo by nás, ako sa bratom
a sestrám v službe darí,
najmä keď zvestujú
takým bohatým ľuďom.
No, darí sa im veľmi dobre.
Mám aj jedno video,
ktoré vám môžem ukázať.
Radi si ho pozrieme.
Toto je Ilha Formosa,
čo znamená „krásny ostrov“.
Tento ostrov v Tichom oceáne
je očarujúco krásny –
od pobreží až po vrcholky hôr.
Ale tak, ako to platí všade na svete,
to najkrajšie na Taiwane sú ľudia.
V roku 1948 navštívil Taiwan
brat Stanley Jones,
ktorý bol absolventom
8. triedy Gileádu.
Cestoval naprieč ostrovom na zjazd,
kde bolo pokrstených asi 300 ľudí.
Tieto prvé semienka pravdy
priniesli úrodu
a dnes je na Taiwane viac ako
11 000 zvestovateľov Kráľovstva.
Taiwan je jednou z najhustejšie
osídlených krajín na svete.
V meste Taipei žijú
vyše 2 milióny ľudí.
V tomto meste je veľa
príležitostí na zbohatnutie.
Ale naši bratia a sestry nasledujú
príklad prvých misionárov
a z celého srdca sa zapájajú
do zvestovania o Kráľovstve.
V detstve som často počul rodičov
hádať sa kvôli peniazom.
A tak som si povedal,
že keď vyrastiem, budem bohatý.
Myslel som si, že vďaka tomu
bude moja rodina šťastná a spokojná.
Keď som mal 17,
začal som študovať Bibliu
a naučil som sa niečo dôležité –
že Jehova chce, aby sme žili v raji
a šťastní budeme, len keď
sa naučíme byť spokojní.
Dala som sa pokrstiť v roku 1999.
Po svadbe sme sa obaja
chceli niekam presťahovať
a slúžiť tam ako priekopníci.
Ale môj otec bol kvôli porážke,
ktorú mal pred 8 rokmi,
stále v zlom stave.
Svoju prácu som mal čoraz radšej
a skutočne ma napĺňala.
Ale premýšľal som, či to,
že sa musím postarať o rodinu,
nepoužívam ako výhovorku,
len aby som tam mohol ďalej pracovať
a užívať si pohodlný život.
Vždy, keď sme počuli,
že niekto začal Jehovovi slúžiť viac
alebo išiel do školy
pre zvestovateľov Kráľovstva,
povzbudilo nás to a premýšľali sme,
či by sa nedalo zjednodušiť si život.
Neskôr môj otec zomrel.
Uvedomili sme si,
že teraz je dobrá príležitosť.
A tak sme si museli
zjednodušiť život.
Krátko nato sme obaja
dali v práci výpoveď.
Presťahovali sme sa tam, kde bolo
potrebných viac zvestovateľov,
a začali sme s priekopníckou.
Keď som šéfovi povedal,
že dávam výpoveď,
bol z toho veľmi sklamaný.
Nechápavo sa ma spýtal:
„Zbláznil si sa?
Čo tvoja budúcnosť a rodina?
Premyslel si si to vôbec?“
Ale ja som si stál
za svojím rozhodnutím.
Jehova nás veľmi požehnal.
Tento nový život
som si rýchlo obľúbila.
Mohli sme tráviť veľa času
s bratmi a sestrami zo zboru
a pomáhať mnohým ľuďom,
s ktorými sme študovali Bibliu,
aby si vytvorili
blízky vzťah s Jehovom.
Satanov svet vytvára
len akúsi ilúziu.
Ponúka veľa vecí,
ktoré vyzerajú lákavo.
Ale to, čo má skutočnú hodnotu,
je priateľstvo s Jehovom.
Na tom záleží.
Budeme môcť žiť v raji
a večne slúžiť
nášmu Bohu Jehovovi.
Škoda, že som už skôr nenabral
odvahu zmeniť svoj život
a slúžiť Jehovovi viac.
Pochopil som, aké pravdivé
sú slova z Prísloví 10:22.
„Jehovovo požehnanie obohacuje.“
Prví misionári na Taiwane
položili pevné základy.
Ich pekný príklad žije dodnes
a motivuje tisícky
obetavých bratov a sestier,
aby zvestovali dobrú správu
tu, na Ďalekom východe.
Je povzbudzujúce vidieť
takých usilovných bratov a sestry.
To je.
Bol ešte niekto,
okrem tvojej mamy,
kto ti pomáhal
duchovne rásť?
Keď som dospievala,
mala som obdobie,
keď som na tom nebola
duchovne dobre.
Vynechávala som
zhromaždenia.
Ale jedni misionári
v zbore sa o mňa zaujímali
a snažili sa mi pomôcť.
Všimli si, keď som nebola
na zhromaždení,
a sestra sa mi vždy ozvala.
To sú oni na tej fotke?
S tvojou mamou a bratom?
– Uhm, áno.
– Pekné.
– Boli aj v Gileáde?
– Uhm, boli.
A objavili sa aj vo videu
Do všetkých končín zeme.
Mala som ich veľmi rada.
No neskôr boli pridelení
do iného mesta.
Bola som smutná, no Jehova
mi dal ďalšiu kamarátku –
sestru z Japonska,
ktorá prišla slúžiť na Taiwan.
Často ma volala,
aby som s ňou spolupracovala
v rôznych formách služby.
To bolo od nej pekné.
A pomáhala ti aj inak?
Áno, napríklad, keď vyšlo video
Mladí ľudia sa pýtajú –
Ako si môžem nájsť pravých priateľov?,
pozvala ma k sebe
a pozreli sme si ho spolu.
Keď sme ho pozerali a videla som,
ako jedna priekopníčka
pomáha mladému dievčaťu,
uvedomila som si, že to isté robí
tá sestra z Japonska pre mňa.
Dovtedy som pravdu
vnímala rozumom.
Dávala mi logiku.
Ale keď som zažila,
ako ma tá sestra má rada
a zaujíma sa o mňa,
videla som za tým Jehovu
a jeho lásku ku mne osobne.
A tak som chcela urobiť niečo pre to,
aby sa stal mojím priateľom.
Hm, krásne. Takže pomáhala ti
mama aj ďalší.
Ako ťa to duchovne posunulo?
Začala som s priekopníckou službou
a neskôr som prešla do anglického zboru.
Je to veľká radosť pomáhať ľuďom,
aby aj oni cítili Jehovovu lásku.
Mnohí sa na Taiwan presťahovali.
Je úžasné vidieť obetavých
bratov a sestry z celého sveta,
ktorí sa dali k dispozícii,
aby mohli ešte viac slúžiť Jehovovi.
Keď druhým pomáhame
spoznať Jehovu a pravdu,
máme z toho naozaj veľkú radosť.
Ďakujeme ti, Jiahui, za tvoj príbeh
a prajeme ti, aby Jehova žehnal teba
aj bratov a sestry na Taiwane.
Ďakujem.
Mnohí bratia a sestry
nemali ani jedného rodiča,
ktorý by ich učil o Jehovovi.
Kto pomohol im?
Vypočujme si
Douga Terrella z USA.
Vitaj, Doug.
Povedal by si nám,
ako si spoznal pravdu?
Mal som okolo 18.
A nebol som vtedy
na tom najlepšie.
Čo tým myslíš?
Nevyrastal som v pravde,
ale mňa a mojich súrodencov
naša mama úžasne vychovávala.
Žiaľ, aj tak som robil
veľmi zlé rozhodnutia.
Dostal som sa do zlej partie.
Bol som plný hnevu,
úzkosti, deprimovaný.
Bolo to také zlé,
že sa so mnou mama
musela vážne porozprávať.
Dovtedy som ponavštevoval rôzne cirkvi,
lebo som hľadal pravdu o Bohu.
Bol som napríklad u katolíkov,
letničiarov a metodistov.
A ako si to vnímal?
Žiadna z nich mi neprišla ako tá pravá.
Nedotklo sa to môjho srdca.
A tak, po tom, čo som mal
ten rozhovor s mamou,
si pamätám, že som si kľakol
a so slzami v očiach
som sa dlho modlil k Bohu
a prosil ho,
aby sa mi dal spoznať
a pomohol mi nájsť
odpovede na moje otázky.
Čo to boli za otázky?
Chcel som vedieť,
či má Boh meno,
prečo sa dobrým ľuďom
dejú zlé veci
a prečo je v náboženstvách
toľko pokrytectva.
Na tieto otázky
hľadá odpoveď veľa ľudí.
Čo bolo ďalej?
O 2 týždne po tej modlitbe
u nás zaklopali
Jehovovi svedkovia.
Bežne by som im neotvoril.
Tak prečo
si im otvoril tentokrát?
Teraz to bolo iné,
boli tam 2 sestry
a jedna z nich bola
moja učiteľka zo strednej.
Spomenul som si, aká bola
milá a láskavá, keď ma učila.
A tak, keď som ju uvidel,
otvoril som.
A predstav si,
akú otázku mi položila:
„Vieš, že Boh má meno?“
A ukázala mi Žalm 83:18.
Potom mi prečítala 1. Jána 5:19
a vysvetlila, že „celý svet
je v moci toho zlého“.
Vtedy som prvýkrát pocítil
tú obrovskú radosť,
ktorú som dovtedy nikdy necítil.
Krásne.
A bol ešte niekto
okrem tvojej učiteľky,
kto ti pomáhal
robiť duchovný pokrok?
Áno, hneď nato
som začal študovať
a neskôr som
cestoval do Atlanty,
kde som stretol svojho
budúceho najlepšieho kamaráta.
Povedz nám o ňom niečo.
Vtedy som študoval už asi rok,
ale potreboval som pomoc,
aby som to vedel aj uplatňovať.
A on si ma vzal pod svoje krídla.
Pomáhal mi uplatňovať, čo sa učím,
a bol horlivým priekopníkom.
A tak som sa rozhodol,
že sa do Atlanty presťahujem,
a on so mnou pokračoval v štúdiu,
aj sme spolu bývali 7 rokov.
Tak to bol ozajstný priateľ,
ktorému záležalo na tebe
aj na tvojom vzťahu s Jehovom.
Ako to pokračovalo?
No, raz pozval
na naše biblické štúdium
krajského staršieho.
Bol ku mne veľmi milý a láskavý.
Po tejto návšteve som sa rozhodol,
že v modlitbe poprosím Jehovu,
aby mi pomohol dať si duchovné ciele.
Máme tu nejakú fotku.
Povieš nám k nej niečo?
To je z môjho krstu.
Úplne vpravo vedľa mňa
je moja učiteľka,
tá, ktorá mi zaklopala na dvere.
A úplne vľavo
je môj najlepší kamarát.
Pekné, takže on ťa zoznámil
s krajským starším.
Ako ti to potom pomohlo?
V tom období môjho života
som potreboval,
aby mi niekto ukázal,
ako sa zbaviť posledných
zvyškov tých zlých vecí,
ktoré som robil,
kým som nepoznal pravdu.
Krajský starší,
ktorého sme vtedy mali,
sa o mňa úprimne zaujímal.
Pomáhal mi,
aby som sa zlepšil v službe
a tiež, aby sa zo mňa stal
lepší učiteľ a pastier
a aby som sa vedel dostať
z negatívnych emócií.
A krátko nato som bol
vymenovaný
za krajského staršieho.
To je úžasné.
Ako to vnímaš teraz,
keď premýšľaš o tých,
ktorí ti pomohli vytvoriť si
vzťah s Jehovom?
Pripomínam si jednu
biblickú postavu, Onezima.
Skôr, ako sa stal kresťanom,
bol otrokom na úteku.
Otrokov v tom čase
brali len ako majetok.
Ale potom sa stal kresťanom
a apoštol Pavol ho poveril,
aby povzbudzoval zbory.
A ja som sa cítil ako Onezimus.
Kým som nepoznal pravdu,
pripadal som si len ako majetok,
ako nič, bez budúcnosti.
Ale Jehova mi poslal do cesty
novodobých apoštolov Pavlov,
moju učiteľku,
najlepšieho kamaráta, krajského.
A vďaka nim som v sebe videl potenciál,
aký som dovtedy nevidel.
Veľmi sa s tebou tešíme,
že sa ti podarilo dosiahnuť
niektoré tvoje duchovné ciele.
Z toho jasne vidno, aké dôležité
je venovať sa mladým.
Ďakujeme, že si nám
o sebe porozprával.
Keď máme duchovné potreby
uspokojené,
motivuje nás to
robiť pre Jehovu viac.
Platí to aj o Andym
a Julii Altonovcoch,
ktorí slúžia v Thajsku.
Privítajme ich.
Andy, Julia,
obaja pochádzate z Británie,
ale slúžite v Thajsku.
Ako ste sa tam dostali?
Ak mám byť úprimný,
dlhý čas sme mali za cieľ
slúžiť v Bételi v Británii.
Dávali sme si prihlášky,
no nič sa nedialo.
Boli sme trochu sklamaní
a nevedeli sme,
ktorým smerom sa vydať.
Niekedy sa naše duchovné ciele
nesplnia v tom čase
a tak, ako si prajeme.
A potom sme sklamaní.
Čo ste teda urobili?
Povedali sme si, že sa budeme
o to hlavne modliť
a potom prišla možnosť
pomáhať v službe v Thajsku.
Ako ste sa tam dostali?
Moja sestra s manželom
tam už slúžili,
na mieste, kde bolo potrebných
viac zvestovateľov,
a povzbudili k tomu aj nás.
A okrem toho, v Manchestri,
blízko miesta, kde sme bývali,
vznikla thajská skupinka.
Takže to bol taký dobrý
odrazový mostík pre službu v Thajsku.
– Aké to tam bolo?
– Bolo to super.
No zhruba každých 6 mesiacov
sme sa museli kvôli práci
vrátiť do Anglicka
a opätovné návštevy a štúdiá
sme museli niekomu posunúť.
Takže keď sme opäť prišli do Thajska,
začínali sme akoby odznova.
Ale pravdu povediac, hlboko vnútri
sme neprestali túžiť po službe v Bételi.
Tak či onak, vedeli sme,
že sa musíme nejako rozhodnúť.
Buď pokračovať
v priekopníckej v Thajsku,
alebo sa vrátiť do Anglicka
a slúžiť celým časom tam.
Ale bratia v britskej pobočke
nie a nie vás pozvať.
Ako ste sa teda rozhodovali?
Po mnohých modlitbách
sme sa rozhodli pre Thajsko.
Čo vás k tomu viedlo?
Keď sme všetko zvážili,
uvedomili sme si,
že v Thajsku
je obrovské množstvo práce.
Je tam veľa ľudí,
ktorí potrebujú počuť o pravde.
Takže sme sa vzdali toho,
čo chceme my,
a vybrali si Thajsko.
Aj keď to bola možnosť,
z ktorej sme mali väčší strach.
Ako je možné, že aj toto
pri vašom rozhodovaní zavážilo?
Išlo o to, že to bolo úplne
mimo našej komfortnej zóny.
A keď sme túto zónu opustili,
museli sme sa vo všetkom
spoliehať na Jehovu.
A stalo sa niečo krásne –
ešte viac nás to k nemu priblížilo.
Ďakujem, že si nám to vysvetlila
a že ste prekonali svoj strach.
Aká je tam služba?
Je to tam skvelé.
Na tejto fotke
sme s Juliou v Bangkoku,
ako ideme do služby.
Veľa ľudí tam má záujem
o pravdu z Biblie.
Je zaujímavé, že Thajsko,
ako možno viete,
je vo všeobecnosti
budhistická krajina.
No aj tak je tam veľa ľudí,
najmä mladých,
ktorí hľadajú niečo,
čo ich viac uspokojí.
A to sú v podstate
otvorené dvere pre pravdu.
– Môžeme vám ukázať aj jedno video.
– Poďme na to.
Vitajte v Thajsku!
Je to krajina plná farieb.
Vzduchom sa šíri
vôňa pouličných jedál
a ľudia sú milí a priateľskí.
Preto sa jej hovorí aj
„krajina úsmevov“.
Pohostinní nie sú len zo zvyku.
Majú to proste v krvi.
Priatelia a rodina
sú pre nich veľmi dôležití.
No mnohí z nich
hľadajú v živote niečo viac.
Hľadajú zmysel života,
ktorý by im priniesol skutočný pokoj.
To bol aj prípad našich 2 sestier,
Narumon a Kanitty.
Vyrastala som v prostredí,
v ktorom náboženskí vodcovia,
hoci by mali dávať ľuďom dobrý príklad,
vôbec nežili podľa toho, čo učili.
Už ako malá som premýšľala:
Keď títo náboženskí vodcovia
vôbec nie sú dobrí ľudia,
prečo si ich druhí tak veľmi ctia?
Ale odpoveď, ktorú som
zakaždým dostala, bola:
„Veď je to mních,
preto sa mu treba klaňať
a prejavovať mu úctu.“
Ale keď mám byť úprimná,
takáto odpoveď
mi vôbec nedávala zmysel.
Môj otec bol dobrý
a láskavý človek,
ale problém bol,
že bol závislý od alkoholu.
Podľa budhistického učenia,
keď je niekto závislý od alkoholu
a priveľa pije,
môže sa dostať do pekla.
A to ma desilo, lebo som nechcela,
aby môj otec skončil v pekle.
A tak som sa išla opýtať do chrámu,
či sa môjmu otcovi dá
nejako pomôcť, aby tam neskončil.
Ale tam mi povedali, že to nejde,
lebo hriech nemôže nič odstrániť.
Povedali, že dobré skutky
neodčinia tie zlé.
„Ale keby si niečím prispela na chrám,
možno to tvojmu otcovi pomôže,
keď sa dostane do pekla.“
Ak mám povedať pravdu,
táto odpoveď ma veľmi neuspokojila.
A to bol moment,
keď som si povedala,
že odpovede začnem hľadať
v iných náboženstvách.
Od detstva ma učili,
aby som len slepo verila.
Bez akýchkoľvek dôkazov.
Proste len veriť
a na nič sa nepýtať.
Ale chcela som
zmysluplné odpovede.
A tak som sa na sociálnej sieti
pridala do rôznych skupín,
kde sa hovorilo
o zmene náboženstva.
A zistila som, že je veľa ľudí,
ktorí chcú svoje náboženstvo zmeniť.
Mnohí ma pozývali tam,
kam chodia oni.
Hoci ma to zaujímalo,
bála som sa tam ísť.
Potom som uvidela Bibliu.
Povedala som si, že v nej
by som mohla nájsť
odpovede na svoje otázky.
Chcela som si ju požičať
a doma si ju čítať.
Ale náboženský vodca povedal,
že si ju nemôžem požičať.
Musím si ju kúpiť.
Tak som sa spýtala, koľko stojí.
A on na to: „31 dolárov.“
Povedala som si,
že možno nájdem
nejakú Bibliu online,
ktorá bude zadarmo.
A tak som zadala
slovo „Biblia“ do Google
a klikla na prvý link.
Dole na stránke
bolo napísané:
„Vyskúšajte
náš biblický kurz.
Kurz je bezplatný.“
Neskôr som si všimla,
že je to stránka jw.org.
Pomyslela som si:
Hm, je to naozaj zadarmo?
Ale rozhodla som sa,
že to skúsim.
Vyplnila som svoje údaje
a povedala som si,
že ak to nebude zadarmo,
nechám to tak.
Nebudem
ich viac kontaktovať.
Ale asi o 2 dni
sa mi ozvala jedna sestra.
Veľakrát som sa jej opýtala:
„Je to naozaj zadarmo?“
A ona mi zakaždým odpovedala:
„Áno, je to zadarmo.“
Raz som išla na obed so svojou šéfkou.
Keď nám priniesli jedlo,
všimla som si, že zatvorila oči.
Nechápala som, prečo to urobila.
Bola som zvedavá.
A tak, keď otvorila oči,
opýtala som sa jej na to.
Povedala, že sa modlila,
lebo je kresťanka
a ďakovala Bohu za jedlo.
A ja na to:
„Ó, akurát premýšľam
o zmene náboženstva.
Čo mám robiť, ak chcem
zmeniť náboženstvo?“
A ona: „Ja učím ľudí zadarmo
z Biblie – máš záujem?“
Hneď som súhlasila.
Žiaľ, môj otec v roku 2019 zomrel.
Veľmi ma to zasiahlo,
ale už ma to nedesilo tak ako kedysi,
lebo viem, že v budúcnosti
sa s ním opäť stretnem.
Teším sa, že keď bude vzkriesený,
budeme sa môcť spolu opäť rozprávať.
Hlboko na mňa zapôsobila 27. lekcia
v knihe Tešte sa zo života navždy.
Sestra, ktorá so mnou študovala,
mi pomohla pochopiť,
že Ježiš nielen hovoril,
že nás miluje, ale to aj dokázal.
Výkupná obeť je dôkazom
jeho a Jehovovej lásky k nám.
Myslím si, že práve oni sú vodcovia,
ktorých by sme mali nasledovať,
lebo sú nesebeckí a milujú nás.
Je krásne vidieť ľudí
ako Narumon a Kanitta,
ako začínajú slúžiť Jehovovi.
A preto ich neprestávame hľadať.
Lebo keď niekto nájde pravdu,
zmení mu to život.
Poznáte tie 2 sestry, však?
Áno, a Narumon ešte len študovala,
keď sme prišli prvýkrát do Thajska.
A boli sme spolu v jednom zbore.
Tak už chápem,
prečo sa vám služba tam páči.
Bol niekto, kto vám pomohol
zvyknúť si na novom mieste?
Áno, pomáhalo nám
veľa bratov a sestier.
Najmä jedni manželia misionári,
ktorí boli v Gileáde.
Ukázali nám, ako sa nasadzovať
a zároveň byť vyrovnaní,
vďaka čomu si ľahšie zvykneme
na náš nový domov.
Poradili nám, aby sme si
náš domov zútulnili,
aby sme sa tam cítili dobre,
vedeli si tam oddýchnuť
a vďaka tomu mali silu
ísť na ďalší deň do služby.
Je pekné, že vám pomohli
svojím príkladom aj praktickými radami.
Andy a Julia, ako sa to začalo,
že sa vo vás zrodila túžba
robiť pre Jehovu viac?
Mne v tom rozhodne
pomohli rodičia.
Obaja milujú Jehovu a sú veľmi láskaví
a štedrí k bratom a sestrám.
Napríklad s otcom
sme často pomáhali
pri výstavbe sál Kráľovstva,
keď som bol mladší.
A veľmi nás to spolu bavilo.
V zbore sme mali aj 2 starších,
ktorí boli zároveň
aj mojimi kolegami v práci.
Aj oni chodili
pomáhať na stavby sál.
Oni všetci prispeli k tomu,
že som začal milovať Jehovu
a dávať si duchovné ciele.
– To si ty?
– Áno, to som ja.
– S mamou a otcom.
– Pekné.
A aj v mojom prípade
to bol dobrý príklad rodičov.
Mama sa dala pokrstiť,
keď som bola malá,
a o pár rokov nato aj môj otec.
Odvtedy sme sa v našej rodine
duchovným aktivitám
venovali pravidelne –
čo je so 7 deťmi dosť náročné.
Ale bez ohľadu na to, čo sa dialo,
vždy sa išlo do služby,
vždy sa išlo na zhromaždenia.
O tom sa nediskutovalo.
Mám živo v pamäti,
ako som prichádzala domov zo školy
a videla mamu za kuchynským stolom,
ako si študuje.
A ráno, keď som vstala,
si otec čítaval Strážnu vežu.
Chcela som byť taká ako oni.
Videla som, že Jehova
je pre nich skutočný.
Na týchto fotkách si ty?
Áno, spolu s rodičmi.
Ukázali ste nám, čo to prináša,
keď sa rodičia, misionári
a ďalší venujú mladým
a pomáhajú im,
aby sa spoliehali na Jehovu,
dôverovali mu
a potom preňho robili viac.
Ďakujeme vám
za váš pekný príbeh.
Videli sme, že Jehova
môže použiť kohokoľvek,
aby uspokojil
niečie duchovné potreby.
Našiel si sa v niektorom príbehu?
Ako Jehova používa teba,
aby si niekomu pomohol
priblížiť sa k nemu?
Napríklad chceme pochváliť
vás, milí rodičia,
ako neúnavne
pomáhate svojim deťom
zamilovať si Jehovu
a dávať mu to najlepšie.
A dokážete to aj vtedy, keď vás
manželský partner nepodporuje.
A každý z nás,
či už sme vymenovaní v zbore,
misionári, priekopníci
alebo vekovo starší,
môže pomáhať
našim drahým mladým.
Každý z nás im môže pomáhať,
aby dávali Jehovovi to najlepšie.
A potom budú aj oni môcť
takto pomáhať ďalším.
Veríme, že sa vám tieto
interview a príbehy páčili.
A tešíme sa na vás pri ďalšom
Pohľade do zákulisia.
Brat Clarke, ďakujeme tebe
aj všetkým účinkujúcim.
Veľmi nás to povzbudilo.
Naše srdcia prekypujú radosťou,
keď vidíme, koľko úprimných ľudí
chce ešte spoznať pravdu.
Neviem, ako vy, ale ja by som sa
veľmi rád vrátil do misionárskej služby.
Ale... viete, ako.
Nemôžeme si vyberať.
V úvode tohto programu
sme hovorili o tom,
čo sa stalo medzi
Abrahámom a Lótom.
Keď sme spomínali,
ako sa Lót zachoval,
čo ste si o ňom pomysleli?
Pripadal vám, že je sebecký?
Brat David Splane,
člen vedúceho zboru,
bude tiež hovoriť o Lótovi,
ale trochu z iného uhla.
Určite sa vám to bude páčiť.
Pripravil si pre nás prejav
na zaujímavú tému.
Má námet: „Keď nevieš, nesúď“.
Ak si dobre pamätám,
tak budúci mesiac to bude 60 rokov,
odkedy som sa hlásil
na Columbia Hights 107 do školy Gileád.
Krásne spomienky!
A, samozrejme, o 5 mesiacov
sme mali slávnostné ukončenie.
Takže si myslím, že aspoň trochu
si viem predstaviť, ako sa teraz cítite.
Toto je veľký deň pre vás,
študentov Gileádu.
A chceme vám povedať,
že sme na vás hrdí.
Boli ste usilovní
a Jehova vás požehnal.
A videli sme, že k štúdiu
ste pristupovali správnym spôsobom.
Nie aby ste druhým ukazovali,
koľko veľa toho viete,
ale aby ste sa priblížili k Jehovovi
a k svojim spolukresťanom.
A na túto druhú časť sa chcem
vo svojom príhovore zamerať,
teda na vzťah
k našim bratom a sestrám.
Vieme, že Jehova vie úplne všetko,
čo je možné vedieť
o každom jednom z nás.
A toto vedomie je pre nás útechou,
že keď Jehova vynesie konečný rozsudok,
bude spravodlivý.
Pretože keď nás Jehova bude súdiť,
nevynechá a nezabudne
žiaden podstatný detail.
Zoberie do úvahy úplne
každú skutočnosť,
ktorá na nás vplývala.
No Samuelovi Jehova povedal:
„Človek vidí iba to,
čo má pred očami.“
Je absolútne nemožné, aby sme my,
ľudia mali všetky informácie
potrebné na vynesenie
konečného rozsudku nad niekým.
A ako spomínal Jake,
ako názorný príklad si uvedieme Lóta.
Budeme hľadať odpoveď na otázku,
či existujú poľahčujúce okolnosti,
o ktorých nevieme,
v súvislosti s príbehom o Lótovi.
A aby bolo jasné, tak s Jakeom sme
na našich príhovoroch spolupracovali.
Spolčili sme sa.
Takže poďme si prečítať,
čo o Lótovi napísal
apoštol Peter v 2. liste
v 2. kapitole.
Prečítame si verše 7 a 8.
Tu nachádzame opis Lóta.
Ešte vám dám chvíľu.
Ak máte artritídu ako ja,
tak to chvíľku trvá, kým si to nájdete.
2. Petra 2:7, 8.
Peter o Jehovovi hovorí,
že oslobodil „spravodlivého Lóta,
ktorého veľmi trápilo
bezočivé správanie skazených ľudí...
lebo tento spravodlivý muž
sa deň čo deň
trápil pre skazené skutky,
ktoré videl a o ktorých počul,
keď býval medzi týmito ľuďmi“.
Otázka?
Kto nazval Lóta spravodlivým?
Bol to osobný názor
apoštola Petra?
Nie, lebo tento Petrov list
je súčasťou Biblie.
Takže Petra viedol svätý duch,
aby označil Lóta
týmto prívlastkom.
V pôvodnom jazyku
tu Peter označil Lóta
3-krát ako spravodlivého človeka.
Ale kto viedol Petra?
Boh Jehova.
A teda keď v Biblii 3-krát čítame,
že Lót bol spravodlivý muž,
tak potom je to hodnotenie,
ktoré Lótovi dal Jehova.
Pozeráte sa aj vy takto na Lóta?
Ako na spravodlivého?
Alebo ho považujete za človeka,
ktorý mal vážne nedostatky?
Napríklad keď mu
jeho strýko Abrahám
ponúkol možnosť vybrať si,
kde v Kanaane chce žiť,
tak Lót si vybral lepšiu časť.
Nemal dať vybrať
staršiemu Abrahámovi?
Nebolo to od neho sebecké?
Keď človek tú správu číta v Biblii
a zoberie do úvahy len to
obmedzené množstvo informácií,
ktoré v nej je,
tak môže prísť presne
k takému záveru.
A možno to tak aj bolo.
Ale bol Lót naozaj sebecký
alebo v tej správe
len chýbajú informácie,
na základe ktorých by sme mali
zhovievavejší pohľad na Lóta?
Čo ak to bolo tak,
že hoci bol Lót
Abrahámovým synovcom,
tak bol starší ako Abrahám?
A možno oveľa starší.
Zmenilo by to váš pohľad na Lóta?
Ak si Bételita, tak asi áno.
Seniorita.
Keď tu v Bételi nastane situácia,
že sú k dispozícii voľné izby,
tak máme zaujímavý
spôsob rozhodovania.
Nehádžeme si kocky,
ani si nehodíme mincu,
ani neskúšame kameň,
papier a nožnice
a ani sa nepretláčame rukou.
Máme „room bid“.
Všetci, ktorí majú o tie izby záujem,
si ich môžu prezrieť.
A keď sa niekomu nejaká izba páči,
požiada o ňu kanceláriu Bételu.
Ale čo sa stane,
ak o tú istú izbu požiadajú dvaja?
Tak potom tú izbu dostane ten,
kto má vyššiu senioritu,
inými slovami ten,
kto je v službe celým časom dlhšie.
Bételita, ktorý izbu nedostal,
nepovie tomu Bételitovi,
ktorý ju dostal:
„Si sebecký.
Ja som tú izbu chcel.
Mal si ju prenechať mne.“
Nie, dostane ju ten
s vyššou senioritou.
Tak to v Bételi funguje.
Je možné, že Lót bol starší
ako jeho strýko.
Dokonca mu mohol byť otcom.
Nemôžeme to tvrdiť s istotou,
pretože v tej biblickej správe
chýbajú niektoré informácie.
Ale toto sú informácie,
ktoré vieme:
Abrahám mal 2 bratov –
Hárana a Náchora.
A je takmer isté, že Abrahám
bol najmladší z bratov.
Prečo to môžeme povedať?
No koľko rokov mal Abrahámov otec,
keď sa Abrahám narodil?
Mal okolo 60?
Nie.
Alebo mal okolo 100 rokov?
Nie.
Abrahámov otec
mal približne 130 rokov,
keď sa Abrahám narodil.
Zábavné, nie?
Abrahám mal strach,
že už nebude mať deti,
keď mal 100 rokov,
a pritom jeho vlastný otec ho splodil,
keď mal okolo 130.
Každopádne vieme,
že Abrahám mal starších bratov,
a tiež vieme, priamo z Biblie
sa to dá vypočítať,
že Abrahámov najstarší brat
mal okolo 60 rokov,
keď sa Abrahám narodil.
A to mohol byť Lótov otec,
lebo zomrel ako prvý z tých 3.
V tom čase mali muži
bežne deti okolo 30.
Takže ak Lótov otec mal 60,
keď sa Abrahám narodil,
je možné, že Lót bol tínedžerom
alebo už dospelým mužom,
keď sa Abrahám narodil.
Tak v tom prípade Abrahám
dával možnosť výberu bývania
v Zasľúbenej krajine Lótovi,
pretože bol jednoducho starší.
A myslím si, že ak ste niekedy
získali peknú izbu v Bételi
na základe seniority,
tak sa na Lóta nehneváte.
Už počujem, ako si niekto hovorí:
„To je pekné, ale to,
či bol Lót od Abraháma starší,
nevieš dokázať,
lebo v Biblii sa o tom nepíše.“
Veď presne to hovorím.
Lebo ani ty nevieš dokázať,
že nebol.
Tento príhovor totiž nie je
o dokazovaní ani o Lótovi.
Lót je len príklad.
To, čo sa snažím ukázať, je,
že keď nemáme všetky informácie,
mali by sme byť zhovievaví.
A v tomto prípade
nemáme všetky informácie.
Ok, ale poďme ďalej.
Lót nebol spokojný
s bývaním v stanoch,
ale chcel väčší komfort,
a preto odišiel bývať do Sodomy.
Nie je to dôkaz,
že bol zameraný hmotne?
Môže to tak byť.
Ale vieme to s istotou?
Máme naozaj všetky informácie,
aby sme mohli povedať,
že mu išlo o pohodlnejší život?
Čo ak len chcel väčšie bezpečie
pre svoju rodinu?
Nezabúdajme,
že Lóta predtým uniesli.
Ak by vás uniesli,
tak zrejme ani vy by ste
potom nechceli bývať
na voľnom priestranstve v stane,
ale radšej v opevnenom meste.
Aj dnes mnohí naši spolukresťania
žijú v nebezpečných štvrtiach,
ale nie preto, že by si chceli užívať
mestský život, ale väčšinou preto,
že nemajú veľmi na výber.
Apoštol Peter vedel o Lótovi
zrejme toľko čo my
a napriek tomu ho nazval
spravodlivým človekom.
Nie sebeckým, ani hmotárskym,
ale spravodlivým.
Lót nebol spravodlivý preto,
že odišiel zo Sodomy.
Ale bolo to naopak.
Práve preto mohol odísť zo Sodomy,
lebo bol spravodlivý.
Na základe toho, čo robil a ako žil,
ho Jehova považoval za spravodlivého.
Ale je možné,
že Lót bol trochu sebecký,
keď si vybral lepšiu časť krajiny.
A možno sa naozaj presťahoval
do Sodomy preto,
lebo chcel pohodlný život.
Ale v tom prípade Lót musel urobiť
množstvo iných dobrých vecí
počas svojho života,
keď ho Jehova nazval
spravodlivým človekom.
A my o tých veciach nevieme.
To, čo chcem povedať, je,
že keď chceme niekoho posúdiť,
musíme mať o ňom celkový obraz.
A niekedy na to nemáme
dostatok informácií.
Ak robíme závery bez toho,
aby sme mali všetky fakty,
tak sa môžeme poriadne strápniť.
To sa stalo aj Izraelitom,
keď dobyli časť Zasľúbenej krajiny.
Rúbenovci, Gádovci
a polovica Manaššeovcov
zostali na východnej strane Jordána,
lebo tam boli dobré pastviny
pre ich stáda.
Otvorme si teraz 22. kapitolu Jozuu.
Čo sa vtedy stalo?
Nebojte sa, nechám vám čas.
Takže Jozua 22:10.
Ešte raz.
Jozua 22:10.
„Keď Rúbenovci, Gádovci
a polovica kmeňa Manašše
prišli k Jordánu v krajine Kanaán,
postavili tam veľký, nápadný oltár.“
„Veľký, nápadný oltár.“
Bez toho,
aby mali všetky informácie,
ostatné kmene
hneď prišli k záveru,
že tu ide o odpadlíctvo.
A už sa pripravovali na vojnu.
Ale čo vieme o tých
2 a pol kmeňoch?
Predtým plece pri pleci spolupracovali
s ostatnými kmeňmi
pri dobývaní Zasľúbenej krajiny
a dokonca riskovali život.
Ako to vieme?
Ich pozícia vo vojsku bola
v predných líniách.
Tých 2 a pol kmeňa
boli vždy v bojoch vpredu,
a preto práve oni mali
vždy tú najťažšiu situáciu.
Boli statoční.
A nevieme o tom, že by sa u nich
niekedy prejavil sklon k odpadlíctvu.
Ale namiesto toho,
aby bratom prisúdili dobré pohnútky,
zvyšné kmene prišli za nimi
a povedali im to,
čo čítame vo veršoch 16-18.
Verš 16.
„Toto hovorí celý Jehovov ľud:
‚Ako ste mohli takto
zradiť Boha Izraela?
Odvrátili ste sa od Jehovu.
Postavili ste si oltár
a vzbúrili ste sa proti Jehovovi.
Nestačilo nám previnenie,
ktorého sme sa dopustili pri Peore?
Od toho hriechu
sme sa dodnes neočistili,
hoci na Jehovov ľud
prišla pohroma.
A vy sa teraz odvraciate od Jehovu!
Ak sa vy dnes vzbúrite
proti Jehovovi,
zajtra sa on rozhorčí
na celý Izrael.‘“
A to ešte nebolo všetko,
čo im povedali.
Hneď ako sa tým zástupcom
10 kmeňov dalo skočiť do reči,
tak starší z tých
2 a pol kmeňa povedali,
že ten oltár
vôbec nebol na uctievanie.
Ten oltár mal byť ako pamätník
pre tie ostatné kmene,
že aj oni uctievajú Jehovu.
Viete si predstaviť,
aká zahanbená
bola celá tá delegácia
na čele s veľkňazom,
keď zistili, že svojich bratov
obvinili neprávom?
V úvode sme hovorili,
že Jehova vie o nás úplne všetko.
A preto je zrejmé,
že čím viac budeme vedieť
o našich spolukresťanoch –
v akej rodine vyrastali,
aké skúšky zvládli –
tým menej budeme k nim kritickí.
Keď si uvedomíme,
koľko ich to stálo dopracovať sa k tomu,
kde sú dnes, budeme ich milovať.
Nikdy neznevažujte
najlepšieho člena rodiny.
Niekedy nás môže niekto
trochu vytáčať,
ale keď si uvedomíme,
z akej rodiny pochádza,
že možno nikto z nich
nie je v pravde,
a možno žijú
veľmi nemravne a zhýralo,
ale tento drahý brat je niekto,
koho Jehova miluje.
A preto keď nás niekto trochu vytáča,
je dobré povedať si:
„Je podľa Jehovu
tento človek spravodlivý?
Spravodlivý muž?
Spravodlivá žena?
On alebo ona ma irituje,
ale pre Jehovu
je to možno spravodlivý človek.
A ja sa príliš zameriavam
na tento jeden problém
a nevidím celý obraz.“
Pred mnohými rokmi v inom Bételi
jeden mladý brat spolupracoval
so starou sestrou
na dlhodobom projekte.
Tá sestra a jej manžel
boli pomazaní.
Ten manžel bol asi
najmilší brat na svete.
Tá sestra bola verná sestra.
Ak máme byť zhovievaví.
Ale ak ste niečo neurobili
podľa jej predstáv,
tak vás zvozila pod čiernu zem.
Mala pocit, že ostatní sú jej vnuci,
a nie bratia a sestry.
Veľmi sa mi páčilo,
ako zrelo ten mladý brat reagoval.
Nedal sa rozladiť a nepovedal si:
„Čo si tá sestra dovoľuje rozprávať
sa takto s bratom!“
A pozval ich k sebe na izbu.
Dozvedel sa,
ako verne Jehovovi slúžili,
keď bolo dielo
v ich krajine zakázané.
To mu pomohlo sa na tú sestru
trochu inak pozerať.
A je možné,
že aj ona zmenila názor naňho.
Takže keď nás niektorí
bratia a sestry iritujú,
spoznajme ich lepšie,
nevyhýbajme sa im,
dohodnime sa s nimi do služby,
pozvime ich na kávu.
Keď ich spoznáme,
budú nám bližší.
Takže ak zajtra dostanete
niekoľko pozvaní na kávu...
Niekto môže byť plachý
alebo mať odmeraný výraz tváre.
Možno sa moc neusmieva.
A tak si myslíme,
že je pyšný alebo neláskavý.
Ale nemusí to tak byť.
Len chudák takú tvár
dostal od Pána.
Kvôli zdraviu
alebo iným obmedzeniam
niekto možno nemôže robiť
toľko ako my.
Možno o svojom probléme
nikomu nehovorí.
A tak si myslíme, že je lenivý.
Ale Jehova vidí,
že mu slúži zo všetkých síl.
Na druhej strane niekto môže mať
energie na rozdávanie
a robiť za dvoch.
Mali by sme si myslieť,
že sa predvádza,
aby ostatných zahanbil?
Možno bol tak vychovávaný
a podľa neho je toto spôsob,
ako Jehovovi slúžiť celou silou.
Keď sme boli v krajskej,
tak v jednom zbore mi veľa ľudí
hovorilo o jednej sestre.
Hovorili: „Tvári sa, že je chorá.
Ale mal by si ju vidieť v obchode,
koľko má energie na nakupovanie.
No na zhromaždeniach ju nevidno.“
Tak som tú sestru navštívil.
A dobre som urobil.
Zistil som, že trpí vážnou chorobou
a že má skoro stále bolesti.
Ale sem tam jej bolesti ustúpili
a vtedy sa to snažila využiť,
aby si nakúpila,
lebo žila sama
a nemala nikoho,
kto by jej pomohol.
Ale keď sa jej bolesti vrátili,
tak bola skoro stále v posteli.
Takže by bolo lepšie,
keby jej bratia a sestry pomohli,
a nie ju kritizovali.
Ako som už povedal,
cieľom tohto príhovoru
nie je nič dokazovať –
ani o Lótovi, ani o nikom inom.
Cieľom bolo pripomenúť nám,
že len Jehova pozná všetky fakty.
Má našich bratov a sestry rád,
a chce, aby sme my mali tiež.
Určite ho poteší,
keď si o nich budete myslieť to dobré.
A som si istý, že budete.
A že budete so spolukresťanmi
radi spolupracovať.
Buďte si istí,
že vás máme všetkých veľmi radi.
Kiež vás Jehova
za vašu vernú službu bohato požehná.
Tak ste zvedaví,
kam naši študenti pôjdu?
Určite, veď na to všetci čakáme.
Na pódiu už máme
brata Ronalda Curzana,
ktorý mi pomôže
s odovzdávaním diplomov
našim milým študentom Gileádu.
Ako prvý je tu brat Ajavon,
ktorý sa vráti
do západoafrickej pobočky.
Ďalej sú tu manželia Alimănescuovci,
ktorí sa vrátia do rumunskej pobočky.
Manželia Altonovci budú slúžiť
v zambijskej pobočke.
Brat Arsiashvili sa vráti
do gruzínskej pobobčky.
Manželia Buechovci
sa vrátia do pobočky v USA.
Manželia Capecovci
sa vrátia do pobočky v Mozambiku.
Manželia Carlislovci budú slúžiť
v portugalskej pobočke.
Manželia Carmichaelovci
sa vrátia do pobočky v USA.
Manželia Carrawayovci
búdu slúžiť v zambijskej pobočke.
Brat Collymore bude slúžiť
v západoafrickej pobočke.
Brat Figely sa vráti
do česko-slovenskej pobočky.
Brat Fujita sa vráti
do japonskej pobočky.
Manželia Gatembasiovci
budú slúžiť v pobočke v Rwande.
Manželia Girmovci sa vrátia
do etiópskej pobočky.
Manželia Gonzálezovci
sa vrátia do španielskej pobočky.
Manželia Hayegovci
sa vrátia do západoafrickej pobočky.
Manželia Herronovci budú slúžiť
v nigérijskej pobočke.
Manželia Hugóvci
sa vrátia do škandinávskej pobočky.
Manželia Lagavakatiniovci
sa vrátia do pobočky na Fidži.
Manželia Lattanziovci
budú slúžiť v španielskej pobočke.
Sestra Linová sa vráti
do taiwanskej pobočky.
Brat Lopes bude slúžiť
v juhoafrickej pobočke.
Brat MacDonald sa vráti
do pobočky v USA.
Manželia Mauriovci
sa vrátia do australázijskej pobočky.
Brat Mutahi sa vráti
do východoafrickej pobočky.
Brat Nelson sa vráti
do škandinávskej pobočky.
Manželia Osoguovci
sa vrátia do nigérijskej pobočky.
Brat Peralta sa vráti
do kolumbijskej pobočky.
Setra Šakićová sa vráti
do chorvátskej pobočky.
Manželia Spinovci
budú slúžiť v pobočke v Rwande.
Brat Terrell
sa vráti do pobočky v USA.
Brat Vaitiekus
sa vráti do fínskej pobočky.
Brat Yoon sa vráti
do pobočky v USA.
Brat Zapp sa vráti
do pobočky v USA.
Ďakujeme.
Chceli by ste vidieť
všetkých študentov spolu?
Zdvihnime oponu!
Sme na vás veľmi hrdí!
Vieme, že ste do štúdia
dali veľa síl a ste radi,
že ste to úspešne zvládli.
Veľmi sa tešíme z toho,
ako vám Jehova
po celý ten čas pomáhal.
A teraz nám brat Aidan Mauri
z australázijskej pobočky
prečíta list od študentov triedy.
„Milí bratia vo vedúcom zbore!
Chceme vám vyjadriť hlbokú vďačnosť
za vzácnu možnosť absolvovať
biblickú školu Gileád.
Od chvíle, keď sme prišli,
ste nás spolu s rodinou Bétel
zahrnuli láskou a pohostinnosťou.
Vďaka tomu sme sa ešte viac tešili
na duchovnú hostinu, ktorá nás čakala.
Ďakujeme za vzácny čas,
ktorý ste nám venovali.
Vaše vyučovanie, úsilie vašich
pomocníkov, našich inštruktorov
a oddelenia teokratických škôl
na nás hlboko zapôsobilo.
Na vlastné oči sme mohli
‚vidieť nášho vznešeného Učiteľa‘.
Počas celej školy Gileád
sme ešte viac cítili
Jehovovu nežnú, nesebeckú lásku,
a sme za to veľmi vďační!
Od chvíle, keď ľudstvo
upadlo do hriechu,
Jehova robil všetko pre to,
aby s ním ľudia mohli mať
opäť dobrý vzťah.
Keď sme rozoberali
sľub daný v Edene,
Jehovove zmluvy
s Abrahámom a Dávidom
a úžasné stránky Mojžišovho zákona,
zvlášť Deň zmierenia,
pocítili sme ešte väčšiu vďačnosť
za výkupnú obeť jeho milovaného Syna.
O Jehovovej láske nás uistilo to,
keď sme študovali Ježišov život a službu
a to, ako dokonale
napodobňoval svojho Otca.
Zvlášť na nás zapôsobilo,
aký trpezlivý bol k apoštolom,
ako úctivo a láskavo sa správal k ženám
a akú obetavú lásku prejavil,
keď trpel a zomrel na mučeníckom kole.
Sme veľmi vďační, že máme takého
Kráľa a Veľkňaza, akým je Ježiš.
Keď sme skúmali,
ako sa spĺňajú biblické proroctvá,
posilnilo to našu dôveru
v Jehovove sľuby
a dodalo nám to silu a odvahu.
Napríklad Zachariášovo
videnie o štyroch vozoch,
ktoré išli na 4 svetové strany,
a o Jehovovom hneve
proti ‚severnej krajine‘ nás uistilo,
že Jehova prostredníctvom
svojich mocných anjelov chráni svoj ľud.
Bolo to tak v minulosti
a je to tak aj dnes.
Hoci podmienky vo svete sa zhoršujú,
necítime obavy, lebo vieme,
že títo anjeli budú stáť pri nás,
pretože podporujeme Jehovovu vládu
a budeme to robiť aj vo veľkom súžení.
Praktické cvičenia založené
na brožúre Miluj ľudí nám pomohli,
aby sme boli ešte horlivejší v službe.
Páčili sa nám scénky,
z ktorých bolo vidno,
aké vlastnosti potrebujeme
na zvestovanie za rôznych okolností.
To posilnilo našu túžbu
zvestovať s ešte väčšou láskou,
empatiou a naliehavosťou,
lebo ‚polia sú zrelé na žatvu‘.
Sme pevne odhodlaní uplatniť všetko,
čo nás náš ‚vznešený Učiteľ‘
počas uplynulých 5 mesiacov naučil.
Sme rozhodnutí napodobňovať
Krista, našu Hlavu,
keď spolu s vami, milí bratia,
ako aj s bratmi na celom svete
slúžime ‚plece pri pleci‘,
a to na chválu nášho
nebeského Otca, Jehovu.
Vaši bratia a sestry, 159. trieda.“
Na záver pre vás máme
ešte niekoľko myšlienok.
Ak si spomínate,
skončili sme pri jednej otázke.
Keď sa Lótovi jeho rozhodnutia
neskôr vypomstili,
ako v tejto situácii
Abram zareagoval?
Čo urobil?
Tým sa dostávame k 3. obave.
Je to obava, ktorá súvisí s tým,
keď sa snažíme dosiahnuť pokoj –
strach urobiť hrubú čiaru
za tým, čo sa stalo.
Z Biblie vieme, že krátko nato,
ako sa Lót presťahoval
do oblasti Sodomy a Gomory,
v krajine vypukla vojna
a nepriatelia zajali jeho a jeho rodinu.
Ak by sa v tom čase Abram
na Lóta stále hneval, čo myslíte?
Čo by mu asi napadlo ako prvé?
„Chichichi, tak mu treba.
Nie? Má, čo si zaslúžil.
Nemal byť predtým taký sebecký.“‏
Abramovi to mohlo napadnúť.
Ale on taký nebol. Čo urobil?
Prosím, otvorme si Bibliu
a pozrime sa do 1. Mojžišovej,
14. kapitoly.
Abram sa mohol báť,
že keby Lótovi odpustil
a urobil za tým všetkým
hrubú čiaru,
zľahčoval by tým to,
čo Lót urobil.
Však?
Ale v 14. verši
si všimnite, čo urobil,
keď sa dopočul o tom,
čo sa Lótovi stalo.
Takže 14. verš.
Čítame tu:
„Keď sa Abram dopočul,
že jeho synovca zajali,
zvolal svojich
318 vycvičených mužov,
služobníkov narodených
v jeho domácnosti,
a prenasledoval útočníkov
až po Dán.“‏
Takto Abram zareagoval.
Vieme, že z Mamre do Dánu
to bolo asi 200 km na sever.
Takáto cesta mu určite
zabrala niekoľko dní.
Nebolo to zadarmo
a mohlo to byť aj nebezpečné.
Ale šiel do toho,
aj keď to nebolo ľahké.
Z veršov 21–23
sa ďalej dozvedáme,
aká možnosť
sa Abramovi naskytla.
Za to, že Lótovi pomohol,
mohol získať nejaký majetok,
ale on to odmietol.
Nechcel z toho profitovať.
Abram bol pokorný
a chcel Lótovi pomôcť.
Nechcel, aby Lót musel znášať
následky svojho rozhodnutia.
Toho rozhodnutia,
ktoré mohlo narušiť ich vzťah.
Abram sa snažil dosiahnuť pokoj.
Bol rozhodnutý nechať to tak.
Čo ďalšie sa teda môžeme
od Abrama naučiť?
Stalo sa vám už, že ste
niekomu v niečomu ustúpili?
Možno ste mali na niečo
iný názor ako väčšina
a ustúpili ste.
No nakoniec sa ukázalo,
že ste mali pravdu.
A vtedy by ste ostatným
najradšej povedali:
„Ja som vám to hovoril.“
Alebo nejako im dali najavo,
že ste mali už od začiatku iný názor.
Určite sa vám to už stalo.
Odolajte pokušeniu
zostať nahnevaný.
Urobte to, čo Abram.
Zo všetkých síl sa snažte
podporiť aj také rozhodnutie,
s ktorým nesúhlasíte.
A keď to nedopadne dobre,
buďte ako Abram.
Podobne ako on, snažte sa
pokorne napraviť situáciu.
A nie obviňovať druhých za to,
aké rozhodnutie urobili.
Prečo?
Lebo vďaka tomu
dosiahneme pokoj.
A keď prispejeme k pokoju,
budeme mať pokojný vzťah s Bohom.
A to je to najdôležitejšie.
To boli 3 obavy, ktoré nám môžu
brániť dosiahnuť pokoj.
Veľa sme sa dozvedeli
napríklad o tom, aký bol Abram.
Nebál sa, že pred druhými
bude vyzerať slabý,
ani že zneužijú jeho dobrotu.
A nebál sa ani urobiť hrubú čiaru.
Ublížilo mu to nejako,
keď sa snažil dosiahnuť pokoj?
Poďakoval sa Lót Abramovi
za to, čo preňho urobil?
Odvďačil sa mu nejako?
V Biblii sa o tom nehovorí.
Ako už spomenul brat Splane,
veľa o tom nevieme.
Ale to vôbec nie je podstatné.
Abram to predsa nerobil preto,
aby sa mu Lót nejako odvďačil.
Tak potom prečo?
Je zaujímavé,
že v oboch prípadoch,
aj keď dal Abram Lótovi
možnosť vybrať si,
aj neskôr,
keď ho zachránil zo zajatia,
Jehova urobil pre Abrama
niečo výnimočné.
Čo to bolo?
Čítame o tom
v 1. Mojžišovej 13:14
a potom v 15:1.
Jehova dal Abramovi najavo,
že sa mu páči, čo urobil,
a že ho má veľmi rád.
A to bolo preňho najdôležitejšie.
Vedel, že ak chce priniesť dar na oltár,
musí mať pokojný vzťah s Bohom.
A presne to Abram dosiahol.
Keď sa vám bude zdať,
že dosiahnuť pokoj je až nemožné,
možno niečo také zažijete v Bételi
alebo vo vašom zbore
alebo s niekým z vašej rodiny,
nepodľahnite obavám.
Bojujte s nimi.
Pokorne choďte za tým,
s kým máte nejaký konflikt,
a snažte sa medzi sebou
obnoviť pokoj.
Bude to ľahké?
Nie.
Bude ten, za kým pôjdete,
reagovať pozitívne?
Možno nie.
Ale Jehova bude.
A čo potom?
Potom sa môžete
vrátiť späť k oltáru
a obetovať svoj dar.
Jehova tam na vás
bude čakať.
Teraz veľmi rád
prijme váš dar.
Prečo?
Lebo ste urobili
všetko pre to,
aby ste dosiahli pokoj.
Milí absolventi
159. triedy Gileádu,
máme vás veľmi radi!
Modlíme sa,
aby vám Jehova pomáhal,
nech už budete slúžiť kdekoľvek.
Ďalšie povzbudzujúce prejavy
zo slávnostného ukončenia
budú čoskoro na jw.org
a v aplikácii JW Library®.
Na záver sa vyberieme navštíviť
našich bratov a sestry v Austrálii.
Táto rozľahlá krajina
je z hľadiska terénu
najplochejším
kontinentom na svete
a hneď po Antarktíde
aj druhým najsuchším.
Jej názov pochádza
z latinského výrazu
„neznáma južná zem“.
Nachádza sa tu
veľa drahokamov,
napríklad biely opál.
Zložením obyvateľstva
je jednou z najrozmanitejších
krajín na svete.
Žije tu vyše 270 národností.
Viac ako štvrtina obyvateľstva
sem prišla z iných krajín.
Austrálčania väčšinou radi
trávia čas vonku.
Mnohí z nich surfujú,
hrajú austrálsky futbal
alebo grilujú s priateľmi.
Tieto spoločné „barbecue“
sú neoddeliteľnou súčasťou
austrálskej kultúry.
Každý hosť na ne zvyčajne
prinesie nejaké jedlo,
a vďaka tomu je tam nakoniec
široký výber miestnych,
ale aj medzinárodných jedál.
Ďalším typickým austrálskym
jedlom je vegemite.
Vznikol v Melbourne v roku 1923.
Táto tmavohnedá nátierka
je vyrobená hlavne z pivných kvasníc
a má veľmi výraznú a jedinečnú chuť,
ktorú niektorí opisujú ako mäsitú.
Domáci si ju kvôli jej slanosti
radi natierajú natenko
na hrianky alebo krekry.
Austrálčania sú tiež
vášniví kávičkári.
Až 75% z nich si dá
šálku kávy každý deň
a 95% kaviarní vlastnia
miestni podnikatelia.
Kávu vám väčšinou pripravia
z kvalitných dovezených zŕn,
ozdobia ju mliečnou penou,
a tak potešia vaše oči
aj chuťové poháriky.
Koncom 18. storočia sa sem
na lodiach plaviacich sa z Anglicka
dostali stovky výtlačkov Biblie.
Asi o 100 rokov sa Božie meno
začalo objavovať v Bibliách
v domorodých jazykoch,
napríklad v tvaroch
Yehóa alebo Jehovah.
Biblické posolstvo zapôsobilo
na srdcia mnohých ľudí,
aj na 11-ročnú Kartanyu,
ktorá v svojom rodnom
jazyku kaurna napísala:
„Vždy uctievajme Jehovu.
Jehova je náš Stvoriteľ.
Jehova nás oslobodzuje
od hriechu.“
Arthur Willis zo západnej Austrálie
rád pomáhal druhým spoznať Boha.
V roku 1931, keď mal 19,
začal s priekopníckou
a cestoval do odľahlých oblastí.
Krátko nato sa zameral na zvestovanie
domorodým austrálčanom.
V roku 1943 sa usadil v meste Pingelly
a zvestoval Kollardovcom,
ktorí patrili k Noongarom.
James a Mabel Kollardovci
mali 17 detí.
U nich doma prebiehalo
niekoľko biblických štúdií.
A časom ich rodina tvorila základ
prvého austrálskeho zboru
s domorodými zvestovateľmi.
Vnúčatá Jamesa a Mabel
patria k viac ako 71 000
zvestovateľom v Austrálii.
Bratia a sestry hovoria
o Božom Kráľovstve ľuďom na plážach,
na vidieku
a aj v rušných uliciach mesta.
Mnohí sa snažia učiť nové jazyky,
napríklad mandarínsku čínštinu,
a spoznať kultúru ľudí,
ktorí nimi hovoria.
Takíto horliví zvestovatelia chodia
aj do zboru Carlton v Melbourne.
Stretávajú sa v rušnej multikultúrnej
štvrti v centre Melbournu.
Je to veľmi rôznorodý zbor.
Tvorí ho až 21 národností.
Bratia a sestry z tohto zboru
vám chcú niečo povedať:
„We love you!“
A k týmto srdečným pozdravom
sa pripájame aj my.
Sledovali ste JW Broadcasting
zo svetového ústredia
Jehovových svedkov.

JW Broadcasting – jún 2026: Slávnostné ukončenie 159. triedy Gileádu