JW subtitle extractor

Asi ste radi, že tento prejav sa volá
„Štyri poučenia od 9 700 mužov“
a nie „9 700 poučení od štyroch mužov“.
To by sme tu boli dlho.
O akých mužoch to budeme hovoriť?
A čo sa z ich príkladu môžeme naučiť?
Pozrime sa do knihy Sudcovia,
do 7. kapitoly.
Ak to už máte otvorené,
prečítajme si spolu 7. verš.
Snažíme sa zistiť, kto sú tí muži.
Tu sa to dozvieme.
„Jehova teraz povedal Gedeonovi:
‚S tými 300 mužmi,
ktorí pili vodu z ruky,
vás zachránim
a dám Madiancov do tvojich rúk.
Ostatní nech sa vrátia domov.‘“
O kom to je?
O Gedeonovi a jeho 300 mužoch.
Ale nebudeme hovoriť ani o Gedeonovi,
ani o jeho 300 mužoch.
Teraz budeme hovoriť o tých ostatných.
O 9 700 mužoch,
ktorým sa stalo niečo nečakané.
Veliteľ ich poslal domov.
Čo sa z ich príkladu
môžeme naučiť?
Dostali ste novú úlohu –
posilňovať a upevňovať
svojich bratov a sestry.
Mnohí z nich, najmä v Bételi,
zažívajú veľké zmeny.
Možno vy sami teraz prežívate nejakú
veľkú zmenu alebo vás to čaká.
Nová práca, pobočka,
nová krajina, nový jazyk
alebo nejaká zmena
vo vašom osobnom živote.
Niektoré zmeny ste privítali
a tešíte sa na ne.
Ale na iné až tak nie.
Čo vtedy môže pomôcť vám?
A ako aj vy môžete pomáhať druhým,
aby tieto zmeny zvládli?
Príklad týchto mužov.
Čo myslíte, ako sa asi cítili,
keď zrazu museli ísť domov?
Skúsme sa vžiť do ich situácie.
6. kapitola Sudcov
nám pomáha pochopiť kontext.
V 1. až 6. verši sa dozvedáme,
že Izraeliti museli čeliť
nájazdom Madiancov 7 dlhých rokov.
Žili v neustálom strachu.
Skrývali sa v jaskyniach,
prichádzali o úrodu.
Zruinovalo ich to.
Boli fyzicky a emočne vyčerpaní.
No v 14. verši dostáva Gedeon príkaz,
aby na nich zaútočil.
V 34. a 35. verši trúbi na rohu
a zhromažďuje k sebe Abiezerovcov
a ďalších mužov z kmeňov Manašše,
Ašer, Zebulún a Naftali.
Nakoniec sa našlo 32 000 tých,
ktorí prišli Gedeona podporiť.
Nechali všetko tak,
len aby mohli prísť.
A to bola veľká vec.
Už žiadne skrývanie v jaskyniach.
A zrazu v 7. kapitole, 3. verši,
dostávajú nečakanú výzvu:
„Kto sa bojí a chveje sa,
(môže ísť) domov.“
22 000 mužov ide domov.
No 10 000 ostáva. Oni sa neboja.
Počuli o tom,
čo všetko už Jehova urobil.
Toto bude ich Červené more,
ich Jericho, chcú byť pri tom.
Preto nechali všetko tak,
aby to zažili.
Je to veľká vec.
A potom sa stalo to,
čo sme čítali v 7. verši.
Aj keď sa na to veľmi tešili,
teraz musia ísť domov.
Prečo?
Lebo ako čítame v 6. verši,
títo muži
„si kľakli, aby sa napili“.
Ako to vzali?
„Daj mi ešte jednu šancu!
Už nikdy sa nenapijem tak,
že by som si kľakol.“
„To nie je fér!
Som rýchlejší aj silnejší ako on.
Mám viac skúseností ako hocikto iný.
Musím tu zostať!“
A teraz 8. verš – predstavte si, že sú už
na odchode a vtom na nich niekto volá:
„Hej, tie rohy na trúbenie
nám nechajte tu, aj jedlo.
A všetko, čo máte, dajte sem.
Budeme to potrebovať.
A potom môžete ísť.“
Ako sa asi cítili?
Boli sklamaní?
Myslíte, že boli z toho aj smutní?
Bolo by to len prirodzené.
Veľa toho obetovali,
pretože tam chceli byť.
A tu je prvé poučenie:
Keď niekto príde o úlohy,
ktoré mal rád,
je len prirodzené,
že je z toho smutný.
To neznamená,
že má slabú vieru.
Ani, že má zlý postoj.
Len mu je ľúto, že Jehovovi
už takto nemôže slúžiť.
Tu prácu mal rád.
Dával do nej všetko.
Veľa pre ňu obetoval.
Dal si na nej záležať.
Ako niekomu takému pomôcť?
Možno mu nemusíme hneď
vymenovať všetky pozitíva,
ktoré mu tá zmena prinesie.
Časom to sám zistí.
Ale môžeme ho pozorne počúvať.
Povedzme mu, že si veľmi ceníme
to, čo pre Jehovu doteraz urobil.
Ukážme mu, že si ho vážime
a máme ho radi.
A to najdôležitejšie,
že ho má rád Jehova.
Keď prechádzame nejakou zmenou,
je prirodzené, že sme smutní.
Ale pamätajme na to,
že nechceme zostať smutní natrvalo.
Čo nám v tom môže pomôcť?
To je to druhé poučenie.
Prečo vlastne tí muži museli odísť?
Bolo to iba preto, ako pili vodu?
Pozrime sa do Sudcov 7:2.
Čo tu Jehova hovorí Gedeonovi?
„Máš so sebou príliš veľa ľudí na to,
aby som im dal Madiancov do rúk.
Izrael by sa potom mohol
predo mnou vystatovať a hovoriť:
‚Víťazstvo som dosiahol
vlastnými silami.‘“
Tak prečo mali odísť domov?
Vojsko muselo byť také malé,
aby bolo jasné,
že za víťazstvom je Jehova.
To, ako pili, bol spôsob,
ako to vojsko zmenšiť.
Lebo cieľom bolo osláviť Jehovu.
Preto tam predsa prišli,
preto chceli bojovať s Madiancami.
Víťazstvo by oslávilo Jehovu.
Takže aj keď mohli byť sklamaní,
v konečnom dôsledku nemali byť prečo.
Tým, že išli domov,
sa Jehovovo meno oslávilo oveľa viac,
ako keby zostali a bojovali.
A toto je druhé poučenie:
Našou prvoradou úlohou
je oslavovať Jehovu.
Vždy to tak bolo a vždy to tak bude.
Na tomto sa nikdy nič nezmení.
Túto úlohu nám nikto nemôže vziať,
ani na ňu nikdy nebudeme príliš starí.
Ak je oslava Jehovu
stredobodom nášho života,
teda ak sme šťastní,
keď Jehova je oslávený,
aj keď sa nám stane niečo,
z čoho budeme sklamaní,
v konečnom dôsledku budeme šťastní,
bez ohľadu na to, kde budeme slúžiť.
Tretie poučenie:
Každý zažíva zmeny.
A netýkalo sa to
len tých 9 700 mužov.
Čo tých 300, čo zostalo?
Tá dramatická chvíľa,
džbány, fakle,
prenasledovanie Madiancov,
trvala iba jedinú noc.
Pozrime sa do Sudcov 8:28.
Keď „porazili Madiancov...
bol v krajine 40 rokov pokoj“.
A všimnite si,
ako pokračuje 29. verš:
Gedeon šiel
„domov a (zostal) tam“.
Zmeny sa týkajú každého z nás.
Ale ako si udržať radosť,
keď naozaj prídu?
Jedni naši priatelia, ktorí museli
po 30 rokoch v Burkine Faso
skončiť s misionárskou službou,
nám povedali:
„Či už máš svoju úlohu rád,
alebo je pre teba náročná,
hľadaj na nej pozitíva.
Teš sa z nej, kým ju máš.“
V tejto súvislosti
by som vám rád povedal
o mladom bratovi Kennethovi,
ktorý vždy túžil slúžiť v Bételi.
A potom to prišlo.
Pozvali ho do Wallkillu.
Bol nadšený.
Užíval si každý jeden deň.
Až kým neochorel
a nemusel z Bételu odísť.
Bol z toho zničený.
Takto si to nepredstavoval.
Povedal, že každý deň myslel na to,
ako rád by sa do Bételu vrátil.
Deň čo deň sa o to modlil. A viete čo?
O 5 rokov ho zavolali späť do Bételu.
Ale keď sa potom obzrel späť,
mrzela ho len jedna vec.
To, že si až tak nevážil to obdobie,
keď bol mimo Bételu,
a mal príležitosť
byť v priekopníckej službe
spolu so svojou mamou a sestrou.
Takže pamätajme, že každá práca
pre Jehovu má svoje pozitívne stránky.
Preto si ju ceňme vtedy, keď ju máme.
Poďme na štvrté poučenie
a moju najobľúbenejšiu časť príbehu.
300 mužov trúbi na rohoch,
rozbíjajú džbány na vodu
a Madianci sa dávajú na útek.
Čo sa dialo potom?
Pozrime sa do Sudcov 7:23.
„A boli zvolaní izraelskí muži
z kmeňa Naftali a Ašer
a z celého kmeňa Manašše,
aby prenasledovali Madiancov.“
Jedna vec je na tom zaujímavá.
Všimli ste si, o aké kmene šlo?
Boli to niektoré z kmeňov,
ktoré sme spomínali už predtým.
Pochádzali z nich muži,
ktorých predtým poslali domov.
No teraz ich zavolali späť,
aby prenasledovali Madiancov.
Mohli sa zapojiť,
ak boli ochotní prispôsobiť sa.
A to je to štvrté poučenie:
Potreby organizácie sa menia.
Buďte ochotní prispôsobiť sa.
Do práce, ktorú robíte,
dajte všetko, celé srdce.
Aj keď vás môže
nejaká zmena sklamať,
nikdy nedovoľte, aby to
prerástlo do zatrpknutosti.
Udržte si ten pekný pokorný
postoj, ktorý ste vždy mali.
Lebo takíto sa Jehovovi páčite.
Vďaka tomu budete môcť
robiť pre Jehovu čokoľvek.
Takže, čo sme sa naučili
od tých 9 700 mužov?
Pre toho, kto prechádza
nejakou zmenou,
buďte skutočným priateľom.
A keď zmenu zažívate vy,
zamerajte sa na to,
čo môžete robiť,
hľadajte pozitíva
a tešte sa z toho.
A nikdy nezabudnite
na to najdôležitejšie –
prinášať slávu Jehovovi.
Buďte odhodlaní spĺňať si
túto úlohu navždy.

D’Arcy MacEwan: Štyri poučenia od 9 700 mužov – Slávnostné ukončenie 159. triedy Gileádu