JW subtitle extractor

Budú ohromení?
Toto je otázka,
na ktorú chcel dať Ježiš odpoveď.
Keď dostal poverenie
prísť na zem, mal jediný cieľ:
Priniesť slávu Bohu.
Čo to ale znamená?
V Biblii sa slovo „sláva“
môže vzťahovať na čokoľvek,
čo niekoho robí ohromujúcim.
No Ježiš nikdy nebol
ohromený sám sebou.
Bol ohromený svojím Otcom.
Bol tak dojatý jeho láskou
a tým, aké má veľké srdce,
že chcel, aby aj druhí
cítili to, čo cítil on.
No ako sa to Ježišovi podarilo?
A ako to môžeme robiť my?
Kniha Rimanom nám prezrádza
1 spôsob, ako to robil.
Keď sa pozrieme do 15. kapitoly,
uvidíme, ako Jehovovi
prinášal slávu.
Takže v 15. kapitole
a v 7. verši sa píše:
„Navzájom sa vítajte,
(alebo prijímajte)
tak ako Kristus privítal vás,
aby bol oslávený Boh.“
Takže Ježiš oslavoval Jehovu tým,
ako ľudí vítal alebo prijímal.
Ľudia dokázali
z Ježišovho správania cítiť,
aký je Jehova láskavý,
štedrý a takisto milosrdný.
Jehova bol k sebe
ochotný prijať kohokoľvek,
kto sa k nemu chcel priblížiť.
Prijímal ľudí každého druhu.
A to je presne to, o čom hovorí
aj študijná poznámka:
„Vítať znamená láskavo prijať
niekoho k sebe domov
alebo do okruhu svojich priateľov.“
To ako Ježiš druhých vítal,
im pomohlo cítiť,
že Jehova ich miluje a cení si ich.
V Biblii sa niekoľkokrát píše,
že keď niekto strávil čas s Ježišom,
odchádzal od neho s tým,
že oslavoval Boha.
Inými slovami odchádzal
ohromený tým, aký je Jehova.
Ako teda vyzeralo
Ježišovo privítanie?
Tu sú 2 príklady,
z ktorých sa môžeme naučiť,
ako druhých vítať tak,
aby od nás odchádzali
ohromení tým, aký je Jehova.
1. príklad nájdeme
v Evanjeliu podľa Marka.
Je to v 10. kapitole.
Vieme, že Ježiš
je veľmi zaneprázdnený.
Zostáva mu už len veľmi krátky čas,
pretože o chvíľu má zomrieť.
Práve dokončil náročný rozhovor
s farizejmi a svojimi učeníkmi
a teraz sa deje niečo,
čo sa môže zdať ako obťažujúce.
Marek 10:13.
„Ľudia k nemu prinášali
malé deti, aby ich žehnal,
ale učeníci ich prísne napomínali,
aby to nerobili.“
Podľa iného prekladu:
„Hovorili im, aby ho neotravovali.“
Učeníci neboli zlí, problém bol,
že plne nerozumeli tomu,
ako sa Jehova pozerá na deti.
V tom čase mnohí ľudia
nevnímali deti ako dôležité.
Nemali žiadne postavenie, autoritu
a zdalo sa, že nemajú čo ponúknuť.
No a ako Ježiš zareagoval
na to, čo videl?
Na to, čo robili jeho učeníci.
Nepoďakoval sa im.
Podľa 14. verša bol rozhorčený.
A tak aby všetkým ukázal,
aké veľké srdce Jehova má,
privítal ich tak,
ako čítame v 16. verši.
„A bral deti do náručia,
kládol na ne ruky
a žehnal ich.“
Krásne. Možno je to
váš obľúbený príbeh.
Predstavte si to.
Deťom najprv hovoria,
aby Ježiša nechali tak,
no teraz ich
sám Boží Syn s láskou víta.
Ako sa o ňom píše v 1 diele:
„Určite sa prirodzene usmieval
a radostne smial.“
No nebežali by ste k nemu aj vy?
A aj keď Ježišovi
už nezostávalo veľa času
a bol pod veľkým tlakom,
nedal im to pocítiť.
A bol stále láskavý.
Z jeho správania
mohli deti vycítiť,
že ich Jehova miluje
a že sú dôležité.
Zamyslite sa, ako to
na tie deti muselo zapôsobiť.
Ak ďalej Jehovovi verne slúžili,
teraz sú zrejme
v kruhu Jehovových priateľov v nebi.
A sú pripravení nás počas Armagedonu
ohromiť tým, aký Jehova je.
Čo sa z toho učíme?
Život po Gileáde bude veľmi rýchly.
Budete to mať podobne,
ako to mal Ježiš:
tlak z mnohých strán
a mnoho zodpovednosti.
A uprostred toho všetkého
sa objavia ľudia.
Niektorí sa možno
budú cítiť ako tie deti,
možno sa necítia až tak dôležití.
Neboli v Gileáde
ani na škole pre zvestovateľov.
A možno im hlavou víri myšlienka,
či majú miesto v Jehovovej rodine.
Keď ich stretnete,
máte príležitosť
ohromiť ich tým, aký je Jehova.
Privítať ich tak,
ako by to urobil Ježiš.
Keď sa srdečne usmejete
a urobíte si na nich čas,
uistíte ich, že aj oni patria
do Jehovovho kruhu priateľov
a že pre Jehovu sú dôležití.
Cítil si sa v Gileáde ako tie deti?
A uistil ťa niekto, že ti
pozvanie do školy neprišlo omylom?
Bol si Jehovovi vďačný
za toto povzbudenie?
Takúto silu má,
keď niekto víta druhých ako Ježiš.
A teraz 2. príklad, Lukáš 23.
Hovorí sa tu o Ježišovi
tesne pred tým, než zomrel.
Už okolo neho nie sú deti,
ale 2 zločinci,
ktorí sú vedľa neho povesení
a obaja sa mu posmievajú.
Dokonca ho začínajú urážať.
Predstavte si to.
A potom sa deje niečo nečakané.
Lukáš 23:42.
1 zo zločincov
mení svoj postoj.
A hovorí toto:
„Ježiš,
spomeň si na mňa,
keď prídeš
do svojho Kráľovstva.“
Neuveriteľné, že?
Život všetkých ľudí
leží na Ježišových pleciach.
Ak existoval niekto,
kto by najradšej zostal ticho,
zavrel za sebou dvere
a vyvesil ceduľku „Nerušte ma“,
tak to bol pravdepodobne Ježiš.
No Ježiš chcel, aby bol tento muž
ohromený tým, aký je Jehova.
A preto mu povedal to,
čo čítame v 43. verši.
Povedal: „Budeš so mnou v raji.“
Krásna odpoveď.
Kto by to čakal?
No Ježiš nepovedal len:
„Neboj sa, budeš v raji.“
Ježiš povedal:
„Budeš so mnou (so mnou) v raji.“
Ježiš tomuto mužovi
osobne sľúbil, že naňho nezabudne.
A že ho sám privíta
v Jehovovom kruhu priateľov na zemi.
Ježišove slová
nezmenili jeho okolnosti,
ale jeho pohľad na ne áno.
Zlomia mu nohy, ale nie srdce.
Zomrie, no v raji vstane.
Čo sa z toho učíme?
Po Gileáde vaše
osobné problémy nezmiznú.
V skutočnosti ich
môže byť ešte viac.
Možno sa budete
sťahovať do novej krajiny,
zvykať si
na nový jazyk a nové úlohy
a takisto môžete vy
alebo vaši blízki ochorieť.
A ako to bolo v Ježišovom prípade,
uprostred tých našich problémov
sa objavia ľudia
so svojimi problémami.
A niektorí z nich
sa môžu cítiť bezvýznamní
alebo dokonca,
že sa na nich zabudlo.
Možno ich trápi ich minulosť
alebo bojujú s nejakou slabosťou,
ktorá ich emocionálne vyčerpáva.
Keď sa to stane,
máme úžasnú príležitosť
ohromiť ich tým, aký je Jehova.
Ak použijeme
správne zvolené slová,
môžeme ich uistiť, že nie sú sami,
že sme v tom spolu
a prežívame to s nimi
a že na nikoho z nás
Jehova nezabudol.
Naše slová nezmenia ich okolnosti,
no môžu zmeniť to, ako ich vnímajú.
Môžu im dodať istotu,
že v Jehovovom kruhu priateľov
má každý z nich svoje miesto.
To boli 2 krásne príklady toho,
ako Ježiš chválil Jehovu.
Samozrejme,
nie sme dokonalí ako Ježiš,
od toho máme veľmi ďaleko.
Takže nie vždy privítame ľudí
tak, ako by sme si priali.
No môžeme mať
rovnaký cieľ ako on,
správať sa k druhým tak,
aby sme prinášali slávu Jehovovi.
Či mal toho veľa alebo trpel,
či už za ním prišlo malé dieťa
alebo muž, ktorý potreboval nádej
alebo ktokoľvek iný,
vždy sa zachoval tak,
že ľudia boli ohromení
tým, aký je Jehova.
Zhrňme si to.
Jeden preklad uvádza
Rimanom 15:7 takto:
„Vítajte jeden druhého tak,
aby ste priniesli slávu Bohu.“
Ježiš to tak robil.
Teraz ste na rade vy.

David DeGuzman: Budú ohromení? – Slávnostné ukončenie 159. triedy Gileádu