JW subtitle extractor

Kráľ Ezechiáš – jeden z mála
dobrých kráľov v Izraeli.
Jehova ho veľmi miloval
a robil preňho zázraky.
Ale bola jedna situácia,
keď ho nechal samého.
Pozrime sa do 2. Kroník,
32. kapitoly, čo k tomu viedlo.
2. Kroník 32:24.
Tu čítame, že Ezechiáš
bol smrteľne chorý
a modlil sa k Jehovovi.
A ďalej v tomto verši čítame,
že Jehova „ho vypočul
a dal mu znamenie“.
Znamenie –
tieň, ktorý ide
opačným smerom.
Zázrak, ktorý sa mohol týkať
vzájomného postavenia
slnka a zeme.
Ak sa slnko vracalo
na oblohe nad Jeruzalemom,
mohlo sa vracať všade.
Aj na miesta, kde ho uctievali,
napríklad v Babylone.
A sme vo verši 31:
„Babylonské kniežatá
(k nemu) poslali vyslancov,
aby sa ho spýtali na znamenie,
ktoré nastalo v krajine.“
Skúsme sa zamyslieť.
Ako tá návšteva asi vyzerala?
Uctievači slnka z Babylonu
prídu, dajú mu dar,
sú samá poklona,
visia mu na perách.
Čo on na to?
To chcel Jehova vedieť.
Čo teda Jehova urobí?
31. verš:
„Pravý Boh ho nechal samého,
aby ho vyskúšal a spoznal všetko,
čo je v jeho srdci.“
Nechal ho samého.
Ako tomu rozumieť?
Určite nie tak, že Jehova Ezechiáša
opustil alebo naňho zabudol.
Ale skôr tak, že sa držal bokom.
Nezasahoval. Len pozoroval.
Čo Ezechiáš urobí?
Napríklad neposlal Izaiáša,
aby Ezechiášovi povedal,
ako sa správať a čo hovoriť.
A čo Ezechiáš?
Čo bolo v jeho srdci,
vidno z toho, čo urobil.
Nerozumne ukázal
všetky svoje poklady.
Zdá sa, že sa tu rodila pýcha.
Túžba po pozornosti.
A možno privysoká mienka o sebe.
Čo myslíte, kedy si Jehova
všimol u Ezechiáša sklon k pýche?
Bolo to vtedy,
keď sa stal bohatým a slávnym?
Stúplo mu to do hlavy?
Alebo keď ho Jehova
zázračne uzdravil z choroby?
Alebo to bolo vtedy,
keď Jehova poslal anjela,
ktorý zabil 185 000 Asýrčanov
za jednu noc?
Na okolité národy
to muselo ohromne zapôsobiť.
Nevieme, kedy si o sebe
začal namýšľať,
ale vieme,
k akej tragédii to viedlo.
Prišiel prorok Izaiáš a povedal mu,
že všetko, čo Babylončanom ukázal,
si jedného dňa odnesú.
Silné pokarhanie, čo poviete?
Ako Ezechiáš zareaguje?
Čo by ste spravili vy?
Pozrime si 26. verš.
„Ezechiáš však svoju pýchu
oľutoval a pokoril sa.“
Kráľ si uvedomil,
že sa musí napraviť, a urobil to.
Celá situácia sa vyvinula tak,
že sa jasne ukázal
jeho problém s pýchou.
A priznal si ho.
Uznal, že je to tak.
Zaujímavé však je,
kedy Ezechiáš spyšnel.
Bolo to krátko nato, ako Jehova
zázračne porazil Asýrčanov
a uzdravil ho zo smrteľnej choroby.
Z toho sa môžeme veľa naučiť.
Práve vtedy, keď sa Jehovovmu
služobníkovi niečo podarí
alebo dosiahne niečo výnimočné,
sa môže stať,
že ho Jehova nechá samého.
Aby videl, čo je v jeho srdci.
Kedy naposledy
ste dosiahli niečo výnimočné?
Žeby dnes?
Dnes dostanete
diplom z Gileádu.
Bratia a sestry budú vidieť,
ako vás to posunulo.
Budú sa chcieť s vami rozprávať
a budú vás chváliť.
A keď budete mať prejav,
budú si hovoriť:
„Vidno na ňom,
že bol v Gileáde.“
Spočiatku vám
všetka tá pozornosť
asi nebude veľmi príjemná,
lebo teraz ste správne
duchovne nastavení.
Ale mohlo by sa stať,
že ako bude bežať čas,
začne sa vám to páčiť.
Budete si to vychutnávať.
Tak trochu sa vyhrievať
v lúčoch slávy, v žiare reflektorov.
Užívať si všetku tú pozornosť,
ktorá je s tým spojená.
A nenápadne môže začať
klíčiť myšlienka:
Toto všetko je,
samozrejme, od Jehovu.
To on ma vyškolil.
Ale je zaujímavé,
že na to školenie si vybral mňa.
A keď už ma vyškolil,
asi na mňa čaká niečo väčšie.
Ak vám skrsnú v hlave
takéto myšlienky,
je čas zastaviť sa
a popremýšľať:
Nenechal ma Jehova samého,
aby videl, čo mám v srdci?
Ak si všimnete u seba náznaky pýchy,
kde môže byť problém?
Pozrime sa na to, v čom bol problém
u Ezechiáša – 25. verš.
Teda v čom bol problém?
Čítame tu:
„Ezechiáš nebol vďačný
za prejavené dobro,
lebo spyšnel.“
Človek by čakal,
že bude ďakovať Jehovovi
a pamätať na to,
že všetko to dobré je od neho.
Z tohto verša sa učíme,
že pýcha je úzko spojená
s nevďačnosťou.
No platí to aj naopak.
Vďačnosť prispieva k pokore.
Učí nás to, že sa musíme zameriavať
nie na to dobré, čo sme dosiahli,
ale na to dobré, čo sme dostali.
Čo dobré ste dostali
za tých 5 mesiacov, čo ste tu?
Napríklad Bételiti vo vašej pobočke
museli riadne zabrať.
Prevzali vašu prácu,
aby ste vy mohli ísť sem
a 5 mesiacov sa učiť.
A Bételiti v tejto pobočke
sa o vás starali,
aby ste sa mohli
sústrediť na školenie.
A premýšľajte aj,
čo ste dostali v tejto škole.
Vďaka ostatným ste našli v Biblii veci,
ktoré by ste sami asi nenašli.
Všetko, úplne všetko, čo ste sa naučili,
patrí k tomu najkvalitnejšiemu
duchovnému pokrmu
od „verného a rozvážneho otroka“.
A tento pokrm by sme nemali,
keby nám Jehova nedal Bibliu
a svätého ducha, vďaka ktorému
ju dokážeme pochopiť.
K tomuto sa
v spomienkach vracajte
a buďte za to vďační.
Vďačnosť vás ochráni.
Zabráni vám spyšnieť.
O tejto dôležitej udalosti
z Ezechiášovho života
sa píše v troch biblických knihách
od troch pisateľov.
No je to prvá vec,
ktorá vám napadne,
keď sa povie Ezechiáš?
To sotva.
Je to preto, lebo Jehova
viedol pisateľov Biblie,
aby sa zamerali na jeho
dobré vlastnosti.
Tými sa stal známy –
svojou vierou, odvahou.
Pozrime sa, ako si Ezechiáša
pamätá Jehova.
Otvorme si 2. Kroník,
29. kapitolu,
2. verš.
2. Kroník 29:2.
Akú dal Jehova
Ezechiášovi známku?
2. verš:
„Robil to, čo je správne
v Jehovových očiach,
tak ako jeho predok Dávid.“
Prospel s vyznamenaním.
To bola najlepšia známka,
akú mohol dostať.
Jehova ho prirovnal k Dávidovi.
Vidno z toho,
ako veľmi Ezechiáša miloval.
V istej chvíli ho nechal samého,
z dobrého dôvodu.
Ale nikdy ho neopustil
a pamätal naňho v dobrom.
Premýšľajte teda nad týmto:
Čo Jehova vidí,
keď sa pozerá na mňa?
Sme si istí, že keď budete
každý deň rozmýšľať nad tým,
za čo všetko môžete byť
Jehovovi vďační,
pomôže vám to byť pokornejší,
lebo vďačnosť súvisí s pokorou.
A ak sa niekedy stane,
že vás Jehova nechá samých,
bude spokojný s tým, čo uvidí.

Joel Kelly: Nechal ho samého – Slávnostné ukončenie 159. triedy Gileádu