JW subtitle extractor

Srdečne vás vítame
pri JW Broadcastingu!
Všetci chceme robiť
dobré rozhodnutia,
lebo ovplyvňujú
našu budúcnosť.
Preto potrebujeme
spoľahlivé rady.
Ale kde ich nájsť
a ako ich uplatniť?
O tom budeme hovoriť
v tomto vysielaní.
Uvidíme, ako Tshombovci
poslúchli pokyny
a čo dobré im to prinieslo.
Pri pátraní po pokladoch
v knihe Habakuk sa naučíme,
ako zostať pokojní
aj keď zažívame to,
čo sa nám zdá nezvládnuteľné.
A pozrieme sa na to,
ako vyzerá deň 1 mladého brata,
ktorý slúži tam,
kde je to viac potrebné.
Máme sa na čo tešiť.
Sledujete júlový
JW Broadcasting®.
„Vieš, kadiaľ ísť?“
To je námet tohto prejavu
založený na Jozuovi 3:4.
Je to situácia,
keď po 40 rokoch čakania
sa Izrael chystá vojsť
do Zasľúbenej krajiny.
To, čo ich čaká,
nebude jednoduché.
Bude si to vyžadovať veľa námahy
a silnú vieru a odvahu,
aby sa mohli usadiť
v Zasľúbenej krajine.
Kto im povie ako na to?
Prečítajme si Jozuu 3:2–4
a uvidíme, ako Jehova
v túto dôležitú chvíľu viedol svoj ľud.
Ak chceli vedieť, kadiaľ ísť,
museli nasledovať truhlu zmluvy.
Na prvý pohľad nič ťažké,
ale Izraeliti sa často búrili.
Kritizovali a spochybňovali mužov,
ktorí ich viedli.
A pri rozhodovaní ich hnala pýcha
a túžba po nezávislosti.
Prečo by nás to dnes
malo zaujímať?
Lebo aj my žijeme
v mimoriadnom období ľudských dejín.
Všetko nasvedčuje,
že žijeme hlboko v posledných dňoch.
A čoskoro sa môže začať veľké súženie
a po ňom Armagedon.
Od poslušnosti
bude závisieť náš život.
Ako sa dozvieme, kadiaľ ísť?
Tak ako za Jozuových čias,
aj my musíme zistiť,
ako Jehova vedie svoj ľud
a potom sa toho držať.
Preto si teraz rozoberieme
tieto 3 body.
Po prvé:
Ako zistíme, kadiaľ ísť?
Po druhé:
Držme sa správnej cesty.
A po tretie:
Nedajme sa odradiť.
Začnime hneď prvým.
Ako zistíme, kadiaľ ísť?
V čase, keď boli Izraeliti na pustatine
a viedol ich Mojžiš a Áron,
jasne videli,
že smer udáva Jehova,
lebo cez deň ich viedol
oblačný stĺp a v noci ohnivý.
Teraz však vo vedení národa
došlo k zmene.
Jehova vybral za vodcu Jozuu
a od Izraelitov si to vyžadovalo vieru,
aby prijali túto zmenu.
Jozua chcel, aby Izraeliti chápali,
že ich stále vedie Jehova
a preto zariadil,
aby pred nimi šla truhla zmluvy.
Cez koho nás Jehova vedie dnes?
To povedal Ježiš.
Pozrime sa do Matúša 24:45.
„Verný a rozvážny otrok.“
Kto ním je?
Dnes ho tvorí vedúci zbor
Jehovových svedkov.
Stará sa o Jehovových svedkov
na celom svete.
Dáva nám duchovné jedlo,
usmerňuje nás a pomáha nám.
To vieme.
Ten verš sme rozoberali veľakrát.
Ale zamysleli sme sa poriadne,
prečo tomu veríme?
V knihe Tešte sa zo života navždy
je 54. lekcia s názvom:
Úloha verného a rozvážneho otroka.
Sú v nej tieto otázky.
Čo ťa presviedča o tom,
že vedúci zbor vedie Ježiš?
A ďalšia?
Veríš, že vedúci zbor plní úlohu
verného a rozvážneho otroka?
Sú to dôležité otázky.
Ako by si na ne odpovedal?
Môže byť užitočné
vrátiť sa k tejto lekcii
na rodinnom uctievaní
alebo osobnom štúdiu,
vrátane časti Zistite si viac.
Prečo je to také dôležité?
Zamysli sa.
Ak mal izraelský národ nasledovať
mužov nesúcich truhlu zmluvy
a ísť za nimi do rozvodnenej rieky,
museli mať absolútnu istotu,
že týchto mužov vedie Jehova.
A tak aj my.
Aby sme dokázali
poslúchať vedúci zbor
v tých ťažkých časoch,
ktoré sú pred nami,
musíme mať absolútnu istotu,
že v skutočnosti nás vedie Jehova
cez svojho Syna, Ježiša Krista.
Zhrňme si ten prvý bod.
Ako zistíme, kadiaľ ísť?
Robíme to, čo verní Izraeliti.
Nasledujeme tých,
cez ktorých nás Jehova vedie.
Dostávame sa k druhému bodu.
Držme sa správnej cesty.
Je ľahké dať sa viesť,
keď sa nám páči udávaný smer.
No ak sa od nás žiada niečo,
čo sa nám až tak nepozdáva,
to už je ťažšie.
Čo spravíme?
Pekný príklad, ako reagovať,
nám dáva apoštol Pavol.
V Skutkoch 21. kapitole sa píše,
ako sa Pavol vrátil do Jeruzalema
a porozprával Jakubovi a starším
o svojej misionárskej ceste.
Všetci z toho boli nadšení.
Ale bol tu aj problém.
Istí židovskí kresťania
sa na Pavlovi pohoršovali,
ako sa píše v Skutkoch 21:21.
Nikde sa nepíše,
že by to Pavol robil.
Ale reči sa šírili.
Čo mu teda povedali?
Skutky 21:23, 24
Čo Pavol na to?
Nehádal sa ani sa nepriečil.
V 26. verši čítame,
že „na druhý deň tých mužov vzal
a obradne sa s nimi očistil.“
Teda, aby vyvrátil nepodložené reči,
siahol do vlastného vrecka
a urobil niečo, o čom vedel,
že sa už nemusí robiť.
Prečo?
Lebo verne podporoval tých,
ktorým Jehova zveril autoritu.
Čo sa z toho učíme?
Ako reagujem,
keď dostanem pokyn,
ktorý sa mi zdá zbytočný
alebo s ním nesúhlasím?
Dôverujem Jehovovi
a poslúchnem ho?
Ak dostaneš jasný pokyn,
drž sa ho.
Samozrejme, ak sa tým
nejde proti Biblii.
Kto vie, či tak neriadi
záležitosti Jehova?
A keby aj nie,
odmení ťa za tvoju vernosť.
Sú situácie, keď nám to
môže zachrániť život.
Ako to bolo vo videu
Dovoľ Jehovovi, aby ťa viedol.
Videli sme v ňom,
ako bratia v Afrike utekali,
aby si zachránili život.
V takejto situácii
sú v rôznych častiach sveta
bratia a sestry aj dnes.
Myslíme na nich
a cítime s nimi.
Toto video nás podnietilo
zamyslieť sa:
Ako by som zareagoval ja,
keby mi niekto povedal,
aby som spravil niečo,
čo sa mi zdá prehnané alebo zbytočné?
Čo keby ste si ho
na rodinnom uctievaní pozreli znova
a spoločne nad tým popremýšľali?
Prečo je to dôležité?
Zamysli sa.
Nedá sa očakávať,
že vo veľkom súžení
dostaneme jasné pokyny,
čo robiť a čo nerobiť?
Ako ich dostaneme?
Budú nám dávať zmysel?
Ak sa úplne spoliehame
na Jehovu a jeho Syna,
budeme poslúchať tých,
ktorí nás v tom čase povedú.
Teda povedali sme si,
ako zistíme kadiaľ ísť
a že sa správnej cesty
treba držať.
A je tu tretí bod:
Nedajme sa odradiť.
Dávaj si pozor a nedovoľ,
aby ťa sklamanie,
prenasledovanie
alebo iné problémy
zastavili alebo spomalili,
keď ideš tou správnou cestou.
Možno okamžite poslúchneme,
keď nám niečo povedia
bratia z vedúceho zboru.
Ale, čo ak pokyn
príde od našich starších?
Alebo od krajského staršieho?
Poznáme ich chyby,
vieme, čo sú zač?
Spomalíme vtedy?
Alebo nás to dokonca zastaví?
Vidíme aj vtedy
za tými pokynmi Jehovu?
Musíme držať smer,
ktorým ide Jehovova organizácia.
Čo je dôvod?
Už sa vám stalo, že ste šli
za niekým autom v hustej premávke
a zrazu sa vám stratil z dohľadu?
A potom ste zistili,
že on kdesi odbočil,
no vy ste šli rovno.
Čo sa stalo?
Príliš ste sa vzdialili.
Preto je dôležité držať krok
s Jehovovou organizáciou.
Čo k tomu patrí?
Sú to tie základy,
ktoré sa nám tak často pripomínajú.
Napríklad pravidelne chodiť
na zborové zhromaždenia,
každý deň si čítať Bibliu
a modliť sa,
takisto osobné štúdium,
zvestovateľská služba.
Toto všetko nám pomáha
držať krok s organizáciou.
Niekedy sa stáva,
že ľuďom sa nepáčia
niektoré rozhodnutia
alebo to, ako sa niečo
v organizácii riešilo.
Preto niektorí spomalili,
stali sa nečinnými
alebo prestali chodiť do zboru.
Žiaľ, nevzali do úvahy,
že nie vždy sa všetko
bude robiť dokonale.
To sa kedysi stalo aj Izraelitom.
Robia sa aj chyby,
nikto z bratov nie je dokonalý.
Kam takí ľudia pôjdu?
Kde nájdu dokonalosť?
Jediný dokonalý človek bol Ježiš.
Ostatní sú len nedokonalí ľudia,
ktorí robia čo môžu,
aby sa držali svojho
dokonalého vodcu.
Istý múdry, dlhoročný krajský starší
o Jehovovej organizácii hovorieval:
„Toto je tá najlepšia,
nedokonalá organizácia na svete.“
Veľká pravda.
O niečom podobnom sa píše
v Jánovi 6. kapitole.
Vieme, že niektorí sa pohoršili,
keď Ježiš povedal,
že majú jesť jeho telo
a piť jeho krv.
A čítame tam,
že mnohí z jeho učeníkov
sa vrátili k tomu,
čomu sa venovali predtým
a už ho nenasledovali.
A tak sa Ježiš opýtal 12.
„Nechcete aj vy odísť?“
Čo oni na to?
Peter s presvedčením
veľmi pekne zareagoval.
Pozrime si Jána 6:68.
„Ku komu by sme šli?“
Peter a ďalší apoštoli
asi nerozumeli Ježišovým slovám
o nič viac ako ostatní.
Ale boli si istí,
že nič lepšie nenájdu.
Tak je to aj dnes.
Nestrácaj zo zreteľa, čo máš.
Existuje azda nejaká iná organizácia,
cez ktorú Jehova ľudí vedie,
duchovne sýti a povzbudzuje?
Žiadna iná neexistuje.
Ak niečomu nerozumieš,
nedaj sa odradiť.
Váž si, čo máš.
O čom sme dnes hovorili?
Všetko nasvedčuje tomu,
že žijeme hlboko
v posledných dňoch
a čo skoro nás čaká krajší život.
Poslušnosť bude veľmi dôležitá.
Tak ako pre Izrael
na brehoch Jordánu
a môže nám zachrániť život.
Teraz je dôležité
posilňovať si vieru,
že túto organizáciu vedie Jehova.
Nedaj sa spomaliť sklamaním
alebo nedokonalosťou druhých.
Pripomínaj si, aké je vzácne byť
súčasťou tejto organizácie,
síce nedokonalej,
ale jednotnej celosvetovej rodiny.
Buď si istý, že bez ohľadu na to,
aké temné chvíle ešte prídu,
ak sa budeš držať
Jehovovej organizácie
a dáš sa ňou viesť,
vždy budeš vedieť,
kadiaľ ísť.
Súrodenci Loic a Yohari
Tshombovci z Konga pochopili,
aké dôležité je poslúchať pokyny
a to najmä vo chvíli,
keď im išlo o život.
Príbeh „Dovoľ Jehovovi, aby ťa viedol“
sa dotkol môjho srdca,
lebo naša rodina zažila
niečo veľmi podobné.
Až do roku 1995
sme žili normálne.
Boli sme ešte malí
a keď vypukla vojna,
museli sme z Konga utiecť.
Pokyny, ktoré sme
dostali z pobočky,
boli jednoduché a jasné.
No niektorí ich neposlúchli
a prišli o život.
Oni a ich rodiny.
Mali sme málo peňazí
a tak sme sa do bezpečia
nedostali všetci naraz.
Museli sme sa rozdeliť.
Mama, 4 moji súrodenci a ja
sme utiekli do Tanzánie.
Mali sme dohodu.
Otecko nám dal inštrukcie,
kde sa máme stretnúť.
A my sme sa ich presne držali
a vďaka tomu sme sa opäť stretli.
Takže keď sme videli
dojímavé stretnutie detí s rodičmi
vo videu
„Dovoľ Jehovovi, aby ťa viedol“,
spomenuli sme si na to naše.
Presne to sme zažili aj my.
Život v utečeneckom tábore
vôbec nebol bezpečný.
Kedykoľvek tam totiž
mohli vtrhnúť vojaci.
A ani z duchovného hľadiska
to pre nás nebolo dobré prostredie.
Preto sme nakoniec
odišli aj z Tanzánie.
Išli sme do Mozambiku.
Spomínam si
na 1 zážitok z cesty.
Viezli sme sa
na nákladnom aute.
Cesta bola hrozná,
samé výmole.
Vkuse nás nadhadzovalo.
A keď sme zastavili,
myslel som si, že si
konečne trochu oddýchneme.
Bolo to nadránom,
asi okolo tretej.
Ale otec nám povedal,
aby sme vystúpili
a že si spoločne
preberieme verš na deň.
Boli sme decká a to bolo to posledné,
čo sa nám vtedy chcelo. Chceli sme spať.
Dobre si na ten moment pamätám.
Na to asi nikdy nezabudnem.
Pre otca boli duchovné veci
vždy na 1. mieste.
A to bez ohľadu na to, čo sa dialo.
Vždy sme na otcovi videli,
že sa spolieha na Jehovu.
Úplne vo všetkom.
Často sa modlil.
Čokoľvek sa dialo,
vždy to zahrnul do modlitby
a čakal, ako mu Jehova odpovie.
Keď sme boli v Mozambiku,
mama ochorela.
Kvôli liečbe musela odísť.
Išla ďaleko až do Kapského mesta
v Južnej Afrike.
Ale liečba nepomohla.
V roku 2003
mama nakoniec zomrela.
Otec na nás zostal sám.
Bola to preňho
obrovská strata,
ale nezlomilo ho to.
Stále verne slúžil Jehovovi.
A tak nás aj vychovával.
Hovorieval, že by veľmi chcel,
aby sme sa s mamou opäť stretli.
Mal takú obľúbenú vetu,
ktorú nám často opakoval:
„Tento svet končí,
žite pre ten nový.“
Myslel tým,
že máme žiť pre Jehovu.
Lebo tento svet
nám nemá čo ponúknuť,
pretože už končí.
Často nám pripomínal,
aby sme si dali za cieľ
slúžiť Jehovovi celým časom.
Lebo to je to najlepšie,
čo môžeme robiť.
Keď som skončila školu,
začala som s priekopníckou.
No a popri tom som si
vyskúšala aj prácu na stavbe.
Bavilo ma to.
Som veľmi rád,
že môžem slúžiť v Bételi.
Páči sa mi, že každý 1 deň
pracujem pre Jehovu.
Že mu môžem dať to najlepšie.
Teraz som
dobrovoľníčka na stavbách.
A momentálne staviame Bétel.
Teší ma, keď vidím,
že všetky moje deti slúžia Jehovovi.
Jehova sa o mňa staral celý život.
Aj vtedy, keď to bolo najťažšie.
Keď máte deti
a neviete, čo bude zajtra
alebo kam pôjdete, je to náročné.
Ale Jehova bol vždy pri nás.
Nikdy sme nepochybovali
o tom, že nám pomôže.
Keď som na zjazde videl to video,
pochopil som, že Jehova
nielen vidí, čo sa deje,
ale presne vie, čo prežívame.
Poslúchať je životne dôležité,
aj keď máme pocit,
že to nedáva zmysel.
Jehova vie viac ako my.
A vždy vie,
čo je pre nás najlepšie.
Brat Leon Tshomba
pekne zhrnul,
vďaka čomu on a jeho rodina
zostali verní Jehovovi
a zachránili si život.
Spomínate si, čo povedal?
Nikdy sme nepochybovali
o tom, že Jehova nám pomôže.
Príbeh „Dovoľ Jehovovi, aby ťa viedol“
Tshombovcom pripomenul
to, čo oni sami zažili.
Čo keby ste si
tento dojímavý príbeh pozreli
a zamerali sa na to,
aké dôležité je poslúchať,
aj keď zažívame niečo náročné.
A môže to byť ešte ťažšie,
keď máme strach
alebo cítime neistotu.
Pozrime sa,
ako nám príklad Habakuka
pomáha dôverovať Jehovovi,
byť pokojný a poslušný.
Som rada, že si
vybral na rodinné Habakuka.
– Bude to zaujímavé.
– Tiež si myslím.
Prekvapilo ma, čo všetko
sa o ňom môžeme dozvedieť
len zo samotnej Biblie.
Čo keby sme sa pozreli
do „stručného obsahu“?
Dobre, môžem to prečítať:
„Prorok volá o pomoc.
‚Jehova, ako dlho?‘“
Hmm, to sú známe slová.
Ale prečo sa tak cítil?
Pozrime sa na časovú os,
aby sme zistili
v akom období prorokoval.
Dobrý nápad!
Vyzerá to tak, že Habakuk žil
v posledných rokoch
vlády kráľa Joziáša
a zažil aj Jehojakimovu vládu.
Spomínam si, že za Joziáša
si ľudia Jehovových prorokov vážili.
Habakukovi sa muselo dobre slúžiť
v takých pokojných podmienkach.
No potom 1 jediný šíp všetko zmenil.
Joziáša zabili,
k moci sa dostali zlí králi
a ľudia sa vrátili
späť k falošnému uctievaniu.
Mhm, ich srdce
sa vlastne vôbec nezmenilo.
Navyše, Jehojakim
Jehovových prorokov prenasledoval.
Dokonca zabil Uriáša.
Predstav si, ako sa asi Habakuk cítil,
keď bol aj on prenasledovaný.
Život sa mu obrátil naruby.
Ešte nedávno bolo všetko fajn
a zrazu mu ide o život.
Nedivím sa, prečo
Habakuk kričal o pomoc.
Musel byť z toho zúfalý.
To teda hej. Ale ako
na to Jehova reagoval?
Hmm.
Všimla si si, že by to Jehova
Habakukovi nejako vyčítal?
Že by mu povedal:
„Ako sa opovažuješ
na niečo také pýtať?“
– Nie, to vôbec.
– Ani ja.
Myslím, že veľa sa môžeme naučiť
aj z toho, čo Jehova nepovedal.
Hm, iba ho počúval.
Nevyčítal mu to, ako sa cíti.
Chápal, čo sa za tým skrýva.
A nielen to.
Dokonca chcel, aby to aj zapísal,
aby z toho mohli mať úžitok ďalší.
Vieš si predstaviť, ako to
muselo Habakuka prekvapiť?
Jehova je proste úžasný.
Je rád, keď sme k nemu
úprimní a otvorení.
To hej. Je veľmi prístupný.
Akoby nám tým hovoril:
„Takýto som bol k Habakukovi
a taký budem aj k tebe.
Kľudne buď otvorený.
Viem, prečo sa tak cítiš.“
A zaujalo ma, čo Jehova
hovorí v Habakukovi 2:4. Je tu:
To je veľmi dôležité.
Mám tu poznámku,
že táto myšlienka
nie je len obyčajná fráza,
ale je to základná biblická pravda.
Jehova tu uisťuje Habakuka,
že neopustí tých,
ktorí sú mu verní, ale budú žiť.
A svoj sľub dodržal.
Jeremiáš, Báruch,
Ebed-melech, Rechabovci –
tí všetci prežili
zničenie Jeruzalema.
Jehovovi teda
môžeme dôverovať.
Ale poďme pátrať ďalej.
Skúsme použiť krížové odkazy.
Máme ich tu viac.
Pavol tieto slová
spomína v 3 listoch,
aby kresťanov v 1. storočí
posilnil keď zažívali ťažkosti.
Jehova dal
tieto slová zapísať znova,
takže chce,
aby sme si ich pamätali.
Akoby nám hovoril:
„Nezabudni, čo som
povedal Habakukovi.“
Páči sa mi,
ako to naňho zapôsobilo.
Píše o tom v posledných
2 veršoch svojej knihy.
Že bude „jasať v Jehovovi“
a „radovať sa“.
V 1 rannom uctievaní
bola pekná myšlienka,
že to doslovne znamená
„skákať od radosti“.
Na Habakukových okolnostiach
sa síce nič nezmenilo,
ale on zmenil svoj pohľad
na to, čo prežíval,
keď si vylial srdce
pred Jehovom a dôveroval mu.
Presne. Vďaka tomu, že je
Jehova dôveryhodný a prístupný,
sa Habakukov smútok
zmenil na radosť.
To je úžasné.
Takže, čo sa
z toho môžeme naučiť?
Našla si tam niečo pre seba?
Hej, to aký je Jehova
prístupný ma uisťuje,
že s ním môžem hovoriť
v modlitbe o všetkom, čo ma trápi.
A byť k nemu úprimná.
On presne vie, ako sa cítim
a rozumie mi, aj keď to
neviem vždy presne vyjadriť.
Jednoducho chce,
aby som hovorila zo srdca.
A cení si, keď mu poviem aj to,
čo by som nikomu inému nepovedala.
Pekná myšlienka.
A ja by som chcel napodobniť
Jehovu v tom, aký je prístupný
nielen tým čo poviem,
ale aj tým čo nepoviem
a ako pri tom sa tvárim.
Chcem, aby si cítila ty, ale aj ostatní,
že za mnou môžete prísť s čímkoľvek.
Aj keď pri tom niekto
povie niečo neuvážene,
chcem myslieť na to,
prečo to tak hovorí a ako sa asi cíti.
To je dobré poučenie.
Pre mňa je dôležité aj to,
že môžeme Jehovovi dôverovať.
Viem, že sa môžem spoľahnúť
na jeho sľub do budúcnosti,
že spravodliví budú žiť.
Veď je to
základná biblická pravda.
A bez ohľadu na okolnosti
môžem mať stále radosť
tak ako Habakuk,
nech už sa stane čokoľvek.
Keď podobne ako Habakuk
aj ja premýšľam nad tým,
čo už Jehova urobil,
dáva mi to istotu,
že sa naňho môžem spoľahnúť
a nechať sa ním viesť
aj keď prídu horšie časy.
Nezáleží na tom,
kedy príde koniec.
Ale na tom, či sme verní.
Áno, Jehova je prístupný
a môžeme mu dôverovať.
A to je presne to,
čo teraz potrebujeme.
Vidíš, koľko sme sa toho
dozvedeli, keď sme si pospájali to,
čo sme čítali v Biblii s tým, čo sme
našli v pomôckach, ktoré v nej máme?
A to sme ešte nehovorili
o tom, aký bol Jehova trpezlivý,
keď ho Habakuk zasypal otázkami.
Alebo prečo čakal,
že ho Jehova pokarhá.
No, veď ešte máme čas,
tak sa na to poďme pozrieť.
Zaujímalo by ma...
„Spravodlivý bude žiť
vďaka svojej vernosti.“
Habakuk taký bol.
A my to dokážeme tiež.
Ako súvisí dôvera v Jehovu
s poslušnosťou?
O tom nám viac povie
brat William Turner
v nasledujúcom
rannom uctievaní.
Pokiaľ ide o dôveru v Jehovu,
tak zrejme chápeme, že naša
dôvera v neho by mala byť úplná.
Ale je zaujímavé,
že keby sme si túto tému dôvery
pozreli v našich publikáciách,
tak by sme zistili, že dôveru
musíme mať aj v iných ohľadoch,
napríklad musíme dôverovať
Božiemu menu, jeho Slovu,
jeho organizácii a jeho Synovi.
Vzniká otázka,
že ak plne dôverujeme Jehovovi,
prečo by sme mali dôverovať
aj v tých ďalších oblastiach?
Ale najskôr sa pozrime,
čo znamená plne dôverovať Jehovovi.
Prosím, otvorte si
v Biblii knihu Príslovia
a prečítame si v 3. kapitole
známy 5. a 6. verš:
„Dôveruj Jehovovi
celým svojím srdcom
a nespoliehaj sa
na vlastný úsudok.
Pamätaj naňho
na všetkých svojich cestách
a on urovná tvoje chodníky.“
Tieto verše sme čítali preto,
lebo som si istý,
že sa vám v našej aplikácii
páči 1 veľmi zaujímavá
rubrika s názvom
„Vysvetlenie biblických veršov“.
Nájdete ju, keď
na hlavnej stránke ťuknete
v hlavnom menu na „Knižnica“,
potom „Publikácie“
a potom „Rubriky“.
Keď si potom
vyhľadáte knihu Príslovia
a tam ťuknete na Príslovia 3:5, 6,
nájdete tam
takúto myšlienku v časti
„Dôveruj Jehovovi
celým svojím srdcom“.
Asi v strede odseku
sa vo 4. vete píše:
„Preto keď dôverujeme Bohu
celým (svojím) srdcom,
nesúvisí to len s našimi pocitmi.
Ide o to, ako sa rozhodujeme,
či sme úplne presvedčení,
že náš Stvoriteľ vie,
čo je pre nás najlepšie.“
Úplná dôvera nie je založená
len na pocitoch a emóciách.
Je to rozhodnutie.
Je to vedomé
odôvodnené rozhodnutie,
že chceme dôverovať Jehovovi.
A to aj v situáciách,
v ktorých nemáme všetky informácie
alebo im nerozumieme.
Poďme si to ukázať
na biblickom príklade
z 2. Kráľov 9. kapitoly.
Tu v 9. kapitole 2. Kráľov
sa píše o tom,
ako bol Jehu pomazaný za kráľa.
V úvode tej kapitoly vo veršoch 1–3
prorok Elizeus túto úlohu
zveril 1 zo synov prorokov
a dal mu veľmi
podrobné inštrukcie
na to, ako má to
pomazanie za kráľa vykonať.
Prorok za Jehuom prišiel
a urobil, čo mu Elizeus povedal.
A teraz si všimnite rozhovor
medzi Jehuom
a vojenskými veliteľmi.
2. Kráľov 9:11.
„Keď sa Jehu vrátil k ostatným
veliteľom kráľovho vojska,
pýtali sa ho:
,Je všetko v poriadku?
Prečo za tebou
prišiel ten šialenec?‘
Povedal im: ,Veď ho poznáte,
ten toho nahovorí!‘
Ale oni mu povedali:
,Nevyhováraj sa!
Povedz nám pravdu.‘
Vtedy im Jehu prezradil,
s čím za ním ten muž prišiel
a že mu povedal:
,Toto hovorí Jehova:
„Pomazávam ťa
za kráľa nad Izraelom.“‘“
Poďme si to teraz rozobrať.
Mohli sme si tu všimnúť 2 veci.
Prvá: Velitelia vojska
evidentne nechápali
konanie Jehovovho proroka.
To, čo robil, im bolo čudné.
Nazvali ho šialenec.
Ale napriek tomu
dokázali rozpoznať,
že zastupoval niekoho,
kto bol vyšší ako on.
Na Jehuovi bolo vidieť,
že sa stalo niečo dôležité.
A preto keď im vysvetlil,
čo mu prorok povedal,
lepšie povedané, čo mu
Jehova povedal cez toho proroka,
ako reagovali?
13. verš:
„Nato vzal každý svoj plášť
a položil ho pod neho na schody.
Zatrúbili na rohu a volali:
,Jehu sa stal kráľom!‘“
Hoci nemali všetky informácie
a úplne tomu nerozumeli,
uvažovali o tom, čo vedeli.
Uvažovali, od koho
ten pokyn pochádza,
a hneď sa to snažili podporiť.
Viete si predstaviť,
ako by to mohlo dopadnúť,
keby tí velitelia boli skeptickí
alebo sa v tej situácii
nechali viesť iba pocitmi?
Aký by to malo vplyv na Jehua?
V 11. verši sme čítali,
že Jehu sa snažil zahmliť
dôležitosť tej návštevy.
Biblia nám nehovorí,
prečo sa Jehu snažil ututlať,
že bol pomazaný za kráľa.
Ale keď videl, ako tí velitelia
okamžite a rozhodne
jeho pomazanie podporili
a dôverovali, že za slovami
proroka bol Jehova,
tak pozrite, aký pozitívny vplyv
to malo na Jehua.
V 14. verši čítame,
že ho to posilnilo
a okamžite išiel
plniť úlohu, ktorú dostal.
Čo sa z tejto správy
môžeme naučiť?
V posledných rokoch
sme dostali veľa usmernení
tu v Bételi aj v zboroch,
pretože situácia
vo svete sa mení.
A Jehova vie a chápe,
že môžeme mať určité obavy,
dokonca aj strach.
Zvlášť v situáciách,
keď nemáme všetky informácie,
ktoré by sme chceli.
Preto sa musí veľmi tešiť,
keď tak ako tí velitelia
aj my dôverujeme tým,
ktorých Jehova používa,
a podporujeme ich.
Keď sa rozhodneme,
že budeme dôverovať
usmerneniam a uplatňovať ich,
Jehova si to určite
veľmi váži a teší sa z toho,
lebo to po prvé ukazuje,
že ho máme radi a dôverujeme mu,
ale tiež tento náš postoj
má pozitívny vplyv
na všetkých okolo nás.
A cítime, ako nás
Jehova za to žehná.
Ale ako to súvisí
s tými ďalšími oblasťami dôvery,
ako je jeho meno,
jeho Slovo a organizácia?
Určite budete súhlasiť,
že v každom vzťahu musia byť
slová podopreté skutkami.
A platí to aj
v našom vzťahu k Jehovovi.
Môžeme si byť istí,
že sa teší, keď mu
v modlitbách vyjadrujeme dôveru.
Ale tie vyjadrenia
majú hodnotu len vtedy,
keď tú dôveru vidno
aj v našich skutkoch.
Takže musíme dôverovať
a spolupracovať v tom,
ako Jehova vedie záležitosti.
Dôverovať, že jeho Syn Ježiš
je ten, kto vedie zbory.
Dôverovať pozemskej časti
Jehovovej organizácie
a vernému a rozvážnemu otrokovi.
Dôverovať starším, že nám
sprostredkovávajú pokyny od neho.
A hoci títo muži sú nedokonalí,
tak chceme mať vždy na pamäti,
že Jehova im dôveruje.
Preto si Jehova všíma,
či sme sa rozhodli,
že im budeme dôverovať aj my.
Pred nami je veľa úžasných vecí,
na ktoré sa tešíme.
Ale ako udalosti vo svete naznačujú,
kritické časy budú
ešte nejaký čas pokračovať.
Preto je dnes mimoriadne dôležité,
aby sme si zobrali k srdcu
Jehovovo nabádanie z Izaiáša 30:15.
„Keď budete pokojní
a budete mi dôverovať,“
úplne dôverovať, „budete silní.“
Jehovovi dôverujeme
nielen preto, že to tak cítime,
ale preto, že sme sa
tak rozhodli.
Vieme, že chce
pre nás to najlepšie.
Keď dôverujeme jemu
a jeho organizácii,
výsledkom je jednota.
V hudobnom videu uvidíme,
ako nám to, že sme jednotní,
dáva silu, aj keď podmienky
vo svete sa stále zhoršujú.
Drahý brat môj,
v srdci smútok mám.
Ten náklad ťažký
už viac neviem niesť sám.
Viem, Boh má ma rád.
Dar výkupného mám.
No vnútri mňa hlas mi vraví,
že ho nie som hodný.
Príď a vnímaj hlas môj.
Stoj pri mne s modlitbou.
Hneď mi ruku dáš a silu mi vrátiš.
Srdce láska lieči, svet je hneď krajší.
Keď sme spolu s bratmi
a s Otcom naším,
pokoj máme večný.
Len spolu sme šťastní.
Spolu sme šťastní.
Drahý brat môj.
Smútok cítim tiež tvoj.
Mysli na to,
že sme stále s tebou.
Ver, nie si sám –
Otca vždy blízko máš.
Vieš, že ťa Jehova
stále s láskou drží.
Máš nás, ja prídem vždy rád.
A hneď sa pomodlím.
Tiež ti ruku dám a silu ti vrátim.
Srdce láska lieči, svet je hneď krajší.
Keď sme spolu s bratmi
a s Otcom naším,
pokoj máme večný.
Hneď ti ruku dám a silu ti vrátim.
Srdce láska lieči, svet je hneď krajší.
Keď sme spolu s bratmi
a s Otcom naším,
pokoj máme večný.
Len spolu sme šťastní.
Sme šťastní.
Spolu sme šťastní.
Sme šťastní.
Pri prírodnej katastrofe je pomoc
našich bratov a sestier neoceniteľná.
Keď druhí vidia, ako sa vtedy
spoliehame na Jehovu,
posilňuje to ich vieru.
Milí mladí, stretávate sa s názorom,
že Boha môžeme uctievať rôzne?
Možno sa aj vám stalo,
že vás to zneistilo.
Ak áno, pozrime sa,
ako by ste na to mohli reagovať.
Prečo môže byť ťažké veriť,
že je len jedno pravé náboženstvo?
V škole sa nás snažia presvedčiť,
aby sme boli otvorení
každému názoru,
náboženstvu
alebo životnému štýlu.
Raz, keď sme boli v službe,
nám jeden muž vyčítal:
„V mojom náboženstve
staviame nemocnice,
venujeme sa charite.
A čo robíte vy?“
A mal pravdu.
Naozaj to robia.
Napadlo mi,
prečo to nerobíme aj my?
Keď iné náboženstva
robia toľko dobrého,
naozaj sme jediné
pravé náboženstvo?
Dosť ma to zaskočilo.
Chodím na zdravotnícku školu,
kde máme aj hodiny etiky.
Preberáme tam, ako to,
čomu veríme,
ovplyvňuje našu starostlivosť
o pacientov.
Keď sme na hodine hovorili
o rôznych sexuálnych orientáciách,
učiteľka sa začala
každého v triede pýtať,
čo si o ľuďoch s takýmto
životným štýlom myslí.
Najradšej by som sa vtedy vyparila
alebo niekam schovala.
Fakt som z toho mala nervy.
Čo ťa presvedčilo,
že to, čomu veríš, je pravda?
V Matúšovi 7:13, 14
sa hovorí o 2 cestách,
ale iba jedna z nich je správna.
Potreboval som sa uistiť,
že to, čomu verím, je pravda.
Vedel som,
že mám byť na tej úzkej ceste.
Keď som si študoval, premýšľal som
nad rozhovorom s tým mužom.
A zapísal som si všetky otázky,
ktoré nám položil.
A každú z nich som si
dôkladne preskúmal.
Natrafil som na jeden verš.
Bol to Matúš 7:22, 23.
Ježiš tam hovorí,
že nie s každým,
kto koná veľké skutky
v jeho mene,
je jeho Otec aj spokojný.
Premýšľal som nad tým,
čo vlastne robíme.
Sme politicky neutrálni.
Milujeme všetkých ľudí
a zvestujeme po celom svete.
Teda robíme to,
čo nám Ježiš prikázal.
Okamžite som sa pomodlila.
A Jehova ma vypočul?
Dal mi odvahu povedať,
že v živote sa nerozhodujem
podľa toho, čo sa páči mne,
ale čo sa páči jemu.
V Jánovi 18:38 sa Pilát posmešne
pýta Ježiša: „Čo je pravda?“
Neveril, že pravda existuje,
alebo že by ju mohol mať len Ježiš.
Ani dnes veľa ľudí neverí,
že existuje absolútna pravda.
A preto si robia, čo chcú.
V Prísloviach sa píše,
že „rozvážny človek
vidí nebezpečenstvo a skryje sa.“
Preto som si pred začiatkom hodiny
pozrela, o čom budeme hovoriť.
Vedela som, že keď sa nepripravím,
nebudem vedieť dobre vysvetliť to,
čomu verím.
A tak som hľadala na našej stránke.
Našla som niekoľko článkov,
vďaka ktorým som spolužiakom
mohla vysvetliť,
o čom som presvedčená.
Uvedomil som si,
že by nebolo dobré,
keby ma tá negatívna skúsenosť
odradila od služby.
O pár týždňov neskôr som zažil
niečo podobné,
ale už ma to nezaskočilo.
Keď sa niekomu snažíš vysvetliť
pravdu z Biblie, možno ju neprijme,
ale pomôže to tebe.
Uistíš sa, že to, čomu veríš,
je pravda.
Ako ti pomohlo,
že si sa presvedčil o tom, čomu veríš?
Pre plachého človeka, ako som ja,
nie je ľahké nenechať sa
ovplyvniť tým, čo hovoria druhí.
Ale fakt je, že vždy bol správny
iba jeden spôsob, ako slúžiť Jehovovi.
V 1. Korinťanom 1:10 sa píše,
že „máme byť spojení
rovnakým spôsobom myslenia.“
A pravda predsa môže
byť len jedna.
Asi nedokážem úplne vyjadriť,
ako veľmi som vďačná za to,
že môžem poznať pravdu o Jehovovi
a jedinom pravom náboženstve.
A tak sa snažím robiť všetko preto,
aby som sa o tento dar
podelila s druhými.
Aby aj oni mohli spoznať,
aká je skutočná pravda o Bohu.
Verím, že existuje
len jedno pravé náboženstvo.
A to mi pomáha robiť
dobré rozhodnutia.
Zvlášť, ak riešim niečo náročné.
Naučil som sa,
že ak znova prídu nejaké pochybnosti,
viem, že sa môžem spoľahnúť
na Bibliu.
Tam vždy nájdem dobré rady
k situáciám, ktoré práve zažívam.
My síce nestaviame nemocnice,
ale pomáhame ľuďom vytvoriť si
blízky vzťah s Jehovom.
A to im môže zachrániť život.
Pýtali sa ťa učitelia
alebo spolužiaci na niečo také?
Môže ti pomôcť to isté,
čo urobili Naomi a Vince.
Buď si istý,
že ak urobíš čo môžeš,
Jehova ti pomôže
zbaviť sa pochybností
a posilniť si s ním vzťah.
Jehova odmeňuje aj tých,
ktorí vystúpili
zo svojej komfortnej zóny
a slúžia tam,
kde je to viac potrebné.
Poďme sa pozrieť,
ako to funguje v praxi.
Ahojte, som Robert McGee
a slúžim tam, kde je to viac potrebné.
Dominikánska republika
je zvestovateľský raj.
Sú tu krásne pláže,
krajina je veľmi rozmanitá,
ale to najkrajšie na nej sú ľudia.
Keď som bol malý,
chcel som byť misionár
a zvestovať niekde inde vo svete.
No a teraz to mám každý deň.
Slúžiť tam, kde je to potrebné,
nie je vždy ľahké.
Niekedy mi chýba domov,
kde som vyrastal.
Ale priatelia, ktorých tu mám,
sú pre mňa ako rodina.
Sú vždy ochotní pomôcť niekomu,
kto je tu nový.
A ja som to zažil už veľakrát.
Hneď keď som sem prišiel,
pomohli mi nájsť si bývanie.
Často sa tu zastavia,
aby zistili ako sa mám
a prinesú mi nejaké jedlo.
Takže aj keď mi je občas
za domovom smutno,
vďaka týmto ľuďom
sa tu cítim veľmi dobre.
Neľutujem, že som sem prišiel.
Tá služba za to určite stojí.
Poďte sa pozrieť,
ako vyzerá môj bežný deň
v Dominikánskej republike.
Ráno vstávam asi o 7:15.
A z domu vyrážam o 8:30.
Väčšina ľudí tu nemá auto.
Bežne jazdia na motorke.
Je to vlastne aj celkom ekonomické.
Predtým som na motorke
vôbec jazdiť nevedel.
Nemyslel som, že sa tak budem
raz presúvať v službe.
Ale miestni bratia a ďalší,
ktorí sa sem kvôli službe presťahovali,
ma naučili jazdiť bezpečne.
V sále Kráľovstva som
na motorke asi tak za 15 minút.
Chodím do zboru, kde sa používa
americký posunkový jazyk.
Po schôdzke pred službou
ideme hneď do obvodu.
Služba je tu jednoduchá.
Ľudia sú tu veľmi priateľskí
a dobre sa s nimi rozpráva.
Keď sa pýtame na nepočujúcich,
veľmi radi nás k nim dovedú.
Niekedy prejdeme poriadny kus cesty,
kým sa k ním dostaneme.
Keď som šiel takto za niekým prvýkrát,
bol som z toho trochu v strese.
Ale brat, s ktorým som bol,
ma upokojil,
takže som bol
nakoniec v pohode.
Zistil som, že ľudia nám
v tom naozaj chcú pomôcť.
Sú radi, že sa o nepočujúcich
takto zaujímame.
Väčšina ľudí si tu Bibliu váži,
preto je ľahké sa o nej rozprávať.
Po dopoludňajšej službe
si ideme všetci oddýchnuť domov
a schovať sa pred horúčavou.
Na toto som si zvykal celkom ľahko.
O tomto čase si dám obed.
Jedno z mojich obľúbených
jedál je la Bandera.
Je to taká kombinácia ryže,
fazule a nejakého mäsa.
Po obede si dám kávu
a trochu si oddýchnem
alebo si niečo preštudujem.
O niekoľko hodín sa znova stretneme
a ideme za ľuďmi, s ktorými študujeme.
Tu v Dominikánskej republike
môžete mať toľko štúdií,
koľko len chcete.
A to sa mi na živote
v tejto krajine páči najviac.
Je ľahké vymenovať všetky tie obete,
ktoré musí človek priniesť.
Ale je tiež dôležité premýšľať o tom,
čo všetko vám to dáva.
Robím to, čo milujem.
Učím druhých o Jehovovi
a niektorí z nich
sa dokonca dali pokrstiť.
To je radosť,
ktorá sa nedá s ničím porovnať.
Za ten čas, čo som tu,
mám veľa krásnych zážitkov so zborom,
ktoré by som nemal,
keby som sa sem nepresťahoval.
Jehova mi tu dal bratov,
sestry, matky a otcov,
takže sa nikdy necítim byť sám.
Často počúvame o tom,
že sme jedna veľká celosvetová rodina,
ale zažiť to na vlastnej koži,
stojí za to.
V Žalme 34:8 sa píše:
„Vyskúšajte Jehovu
a presvedčte sa, že je dobrý.“
Jehova má pre vás pripravené
samé dobré veci.
Tak ho vyskúšajte.
Len máločo sa vyrovná tomu,
keď môžeme druhých ľudí
učiť pravdu o Jehovovi.
Ak teraz aj nemôžete slúžiť inde,
čo keby ste skúsili rozšíriť
svoju službu iným spôsobom?
V dnešnom programe
sme sa dozvedeli,
že ak poslúchame pokyny
od Jehovovej organizácie,
môže nám to zachrániť život.
Od Habakuka sme sa naučili,
že keď si pred Jehovom vylejeme srdce,
pomôže nám to
zostať pokojní a dôverovať mu.
Tshombovci sa spoľahli na Jehovu
a poslúchli pokyny,
aj keď zažívali náročné chvíle.
A každý z nás sa musí sám
presvedčiť o tom, čo je pravda,
ak sa chceme riadiť pokynmi,
ktoré nám dáva Jehova
cez „verného
a rozvážneho otroka“.
Tento mesiac
navštívime Srbsko.
Je to vnútrozemská krajina
s úrodnými pláňami na severe,
s vápencovými údoliami na východe,
vlniacimi sa kopcami na západe
a horami na juhu.
V tejto úrodnej krajine
je aj dobré jedlo.
Srbsko je jedným z najväčších
vývozcov malín na svete.
Pestuje sa tu aj repka olejná,
ktorá je potravou
pre poľnohospodárske zvieratá.
Tradičným
balkánskym jedlom je ćevapi.
Je z mletého mäsa, ktoré sa zmieša
s koreninami a zroluje do valčekov.
Najčastejšie sa podávajú v chlebe.
Tomuto jedlu dodáva typickú chuť
štipľavá smotanová nátierka,
ktorá sa nazýva kajmak.
Zastavte sa u nich
v nedeľu na obed.
V Srbsku je zvykom,
že sa popoludní spolu najedia,
rozprávajú si zážitky
a zbližujú sa ako rodina.
V dobe, keď Srbsko
bolo súčasťou Juhoslávie,
sa sem mnohým podarilo priniesť
dobrú správu o Božom Kráľovstve.
Jedným z nich bol aj vojak,
ktorý sa volal Nica Tralea.
Počas toho, ako v roku 1918
slúžil v rakúsko-uhorskej armáde,
ho zajali ruské vojská
a poslali na Sibír,
ktorá bola vzdialená
tisícky kilometrov.
A tam spoznal pravdu.
Po tom, čo ho prepustili,
sa vrátil domov a začal
organizovať zhromaždenia.
Ďalším bol Franz Brand,
ktorý pracoval ako holič.
Možno si ho pamätáte
z video pozdravu z Čiernej Hory.
Bol známy tým, že hovoril
svojim zákazníkom o Biblii.
Jeden jeho bývalý zákazník,
Rudolf Kalle, sa stal
jeho spolupracovníkom v službe
a neskôr spolu slúžili
ako koordinátori v pobočke.
V 30. rokoch 20. storočia
sem boli poslaní 20 skúsení priekopníci
vrátane Martina Pötzingera,
aby tu pomohli šíriť dobrú správu.
Keďže nehovorili miestnym jazykom,
používali svedecké kartičky.
Brat Pötzinger rád spomínal na to,
ako s batohom plným publikácií
chodil do vzdialených dedín,
aby tam zvestoval.
Vďaka úsiliu
mnohých bratov a sestier
sa tu dobrá správa šíri aj naďalej.
Vo Vojvodinskej oblasti
sú poľnohospodári počas
zberu úrody veľmi zaneprázdnení.
A tak za nimi zvestovatelia
cestujú na bicykli až na ich polia.
Srbsko je jazykovo rozmanité.
Ľudia, ktorí tu žijú,
hovoria po rusky, čínsky,
urdsky, perzsky a rómsky.
Aby sa zvestovateľom
podarilo osloviť Rómov,
cestujú za nimi do rómskych štvrtí.
Tie sú typické malými domčekmi,
postavenými tesne vedľa seba.
Ľudia tam reagujú
veľmi pozitívne.
Rómsky zbor v Belehrade
vedie 46 biblických štúdií
a zhromaždenia navštevuje
viac ľudí, ako je tam zvestovateľov.
Naši drahí bratia
a sestry z tohto zboru
vás zo srdca pozdravujú.
A my sa k nim pridávame.
Sledovali ste JW Broadcasting
zo svetového ústredia
Jehovových svedkov.

JW Broadcasting – júl 2026