JW subtitle extractor

Vitajte pri sledovaní
JW Broadcastingu.
V dnešnom programe si ukážeme,
čo dobré to prináša,
keď sme ochotní
meniť svoje zmýšľanie.
Spoznáme 2 rodiny,
ktoré otvorili svoje srdcia
aj svoje domovy
a zažili mnohé požehnania.
Bližšie preskúmame,
ako Jehova prečisťuje nás
a svoju organizáciu
a čo sa z toho môžeme naučiť.
A uvidíme,
aký úžitok majú rodiny z toho,
keď dávajú službu Jehovovi
na 1. miesto vo svojom živote.
Prajem vám príjemné sledovanie.
Tento prejav má tému:
„Používajme svoju pamäť múdro.“
Možno uvažujete:
„Ako sa to dá?
Veď neviem ovplyvniť,
čo si zapamätám?“
A do istej miery je to pravda.
Ale môžeme ovplyvniť to,
na čo sa rozhodneme zamerať
a čo si budeme pripomínať.
Teraz si rozoberieme,
čo sa o tom, ako používať svoju pamäť,
môžeme naučiť od Jehovu.
Potom sa pozrieme na to,
ako naša pamäť súvisí
s prejavovaním lásky
a tým, že slúžime druhým.
Na čo sa zameriava Jehova,
pokiaľ ide o jeho vzťah k nám?
Nájdime si spoločne
Hebrejom 6:10.
Čítame tu:
Všimli ste si,
čo si Jehova pamätá?
Zameriava sa na to dobré,
čo robíme.
V anglickej študijnej Biblii
sa v poznámke k tomuto veršu píše:
„Boh by považoval za nespravodlivé,
keby prehliadal dobré skutky
svojich verných služobníkov,
alebo by sa o ne prestal zaujímať.“
Nie je to krásny opis toho,
ako veľmi Jehova
miluje svojich služobníkov?
Samozrejme, Jehova
o nás vie úplne všetko.
Teda vie aj o našich hriechoch
a o všetkých našich chybách.
Ale nesústreďuje sa na ne.
Predstavme si,
že naša pamäť
je ako obrovská knižnica.
Jehova pozná každú knihu
na každej polici.
V niektorých knihách sú zaznamenané
naše chyby a hriechy.
A v iných sa píše
o našich dobrých skutkoch.
Je jasné, že Jehova presne vie,
kde sú tie knihy o negatívnych veciach,
ale rozhodol sa,
že si bude vyberať a čítať tie,
v ktorých sú naše dobré skutky.
Ako nám príklad Jehovu pomôže,
aby sme aj my používali
svoju pamäť múdro?
Vráťme sa k Hebrejom 6:10
a všimnime si 2 veci,
na ktoré sa môžeme zamerať.
Tou prvou je láska,
ktorú prejavujeme Božiemu menu.
Vieme, že nosiť Božie meno
je veľká česť.
A uvedomujeme si,
že je s tým spojená aj zodpovednosť.
Tým, ako hovoríme,
ako sa obliekame, čo robíme,
buď prispievame
k Jehovovej dobrej povesti,
alebo mu ju kazíme.
Preto 1. Korinťanom 10:31 hovorí,
že nech už robíme čokoľvek,
„všetko (by sme mali) robiť
na Božiu slávu“.
Chceme, aby všetci ľudia vedeli,
že Jehovovo meno je sväté
a že je pre nás dôležité.
Lásku k Božiemu menu
dávame najavo aj tým,
že o ňom hovoríme druhým.
To robíme, keď zvestujeme
dobrú správu o Kráľovstve.
A tak venujeme veľkú pozornosť
kvalite našej služby.
A pamätáme na to,
že je potrebné pripraviť sa.
Preto, hoci chceme s ľuďmi
viesť bežné rozhovory,
je dobré pripraviť si
aj niečo konkrétne z Biblie,
čo by sme im mohli povedať.
Pamätajme tiež na to,
že chceme využívať situácie,
v ktorých môžeme
zvestovať neformálne.
Nezabúdajme si dávať
osobné ciele.
A pamätajme aj na to,
že ak nám to okolnosti dovolia,
chceme si na službu
plánovať čas každý týždeň.
Naším cieľom je robiť
všetko pre dobrú správu
a dávať najavo,
ako veľmi milujeme Jehovu
a jeho meno.
Druhá vec,
na ktorú sa môžeme zamerať,
ako sa o tom píše
v Hebrejom 6:10,
je naďalej slúžiť svätým.
Ale kto sú svätí?
V tomto kontexte
sa tento výraz vzťahuje
na pomazaných
Kristových nasledovníkov.
Kresťania vtedy slúžili
svojim spolukresťanom,
ktorí boli tiež pomazaní,
rôznymi spôsobmi.
Poskytovali im materiálnu
aj finančnú pomoc.
Pavol ich chválil za to,
ako týchto bratov a sestry
podporovali v minulosti,
a aj za to,
ako im pomáhajú aj naďalej.
Zásada z Hebrejom 6:10
sa vzťahuje aj na všetkých
Božích služobníkov dnes.
Nezabúdajme robiť
dobré skutky pre druhých.
Keď je k nám niekto láskaví a štedrí,
ceníme si to.
Ale keď nás láska podnieti
dať niečo druhým,
sme ešte šťastnejší.
Zoznam toho, čo dobré
môžeme pre druhých robiť,
vrátane praktických vecí,
je veľmi dlhý.
Môžeme sa postarať,
aby mali jedlo, oblečenie
alebo aby mali kde bývať tí,
ktorých postihla nejaká katastrofa,
či pomôcť tým, ktorí sú chorí
alebo prenasledovaní pre svoju vieru.
Naši bratia a sestry potrebujú
aj pochvalu a povzbudenie.
A zvlášť dôležitý spôsob,
ako môžeme robiť
dobro našim bratom –
je modliť sa za nich.
Teda bez ohľadu na naše okolnosti,
všetci sa chceme riadiť tým,
čo sa píše v Prísloviach 3:27.
Keď pamätáme na to, že je dôležité
prejavovať lásku Božiemu menu
a slúžiť druhým –
používame svoju pamäť múdro.
Jeden problém,
ktorý máme s pamäťou je,
že si často pamätáme veci,
na ktoré by sme najradšej zabudli.
Napríklad situácie,
keď sa k nám niekto zachoval nepekne.
Už len spomienka na toho človeka
alebo na to, ako nás zranil,
môže spôsobiť,
že si ho zaškatuľkujeme.
A potom sa naša rana ťažko hojí.
Pozrime sa na 2 rozdielne príklady.
Začnime príbehom
o kráľovi Dávidovi a Šimeim.
Šimei bol príbuzný kráľa Saula.
Roky voči Dávidovi
prechovával hnev,
pretože ho obviňoval z toho,
že Saulov rod prišiel o kráľovskú moc.
V 2. Samuelovej 16. kapitole čítame,
že Šimei hádzal kamene a prach
do Dávida a jeho mužov
a preklínal ich.
Takéto správanie bolo
od neho nesmierne neúctivé.
Jeden z Dávidových mužov, Abišaj,
dokonca požiadal Dávida,
či by mohol Šimeiho zabiť.
No Dávid mu to nedovolil.
Odolal pokušeniu pomstiť sa
a pokorne nechal veci
v Jehovových rukách.
Je pozoruhodné,
ako si dokázal zachovať pokoj
a prejaviť sebaovládanie.
Neskôr, keď Dávid
opäť získal svoj trón,
Šimei sa kajal
a prosil ho o odpustenie.
Abišaj znovu chcel Šimeiho zabiť.
Ale Dávid to opäť nedovolil.
Dokonca Šimeimu prisahal,
že ho nezabije.
Spôsob, akým túto situáciu vyriešil,
sa Jehovovi zjavne veľmi páčil.
Ale všimnime si jeden detail.
Je to v 1. Kráľov 2:8, 9.
Pozrime sa,
čo kráľ Dávid povedal
svojmu synovi Šalamúnovi
pred svojou smrťou.
Takže 1. Kráľov 2:8, 9.
Dávid mal pravdepodobne
krátko po šesťdesiatke,
keď ho Šimei preklínal.
Keď zomrel, mal 70 rokov.
Takže po celé tie roky,
na to Dávid nezabudol,
stále pamätal na to,
čo mu Šimei urobil.
Biblia nehovorí,
prečo reagoval práve takto.
Z tohto príkladu vidno,
aké ťažké to je,
ak sa k nám niekto zachová
nespravodlivo alebo neláskavo.
Môže byť naozaj ťažké
na to zabudnúť.
A to aj v prípade,
že sme tú situáciu zvládli dobre.
Tá bolesť, ktorú cítime,
v nás môže zostať celé roky.
Takže čo nám pomôže ísť ďalej
a udržať si správny postoj?
Zamyslime sa nad tým,
aký príklad v odpúšťaní nám dal Ježiš.
V tú noc,
keď bol Ježiš zatknutý,
mu Peter sľúbil,
že ho nikdy neopustí.
Ale čo sa stalo len o pár hodín?
Peter zaprel, že Ježiša pozná,
a to nielen raz či 2-krát,
ale dokonca 3-krát.
Zamyslime sa nad tým.
Ježiš stál pred najťažšou skúškou
počas svojho pozemského života.
V čase, keď najviac
potreboval podporu
jeho apoštoli, vrátane jeho
blízkeho priateľa Petra, ho opustili.
Keď si Peter uvedomil,
čo urobil, zdrvilo ho to.
Úplne ho premohli
pocity viny a rozplakal sa.
No ako na jeho zlyhanie
zareagoval Ježiš?
1. Korinťanom 15:5 hovorí,
že sa po svojom
vzkriesení Petrovi zjavil.
Zasypal ho pri tejto
príležitosti výčitkami,
aby si uvedomil,
ako veľmi ho sklamal?
Určitú predstavu
nám pomáha získať to,
čo sa píše v Markovi 16:7.
Všimnime si,
čo povedal anjel ženám,
ktoré prišli k Ježišovej hrobke.
Študijná poznámka
k tomuto veršu okrem iného hovorí,
že „ešte skôr, než sa Ježiš zjavil
svojim učeníkom ako skupine
sa očividne zjavil Petrovi,
keď bol Peter sám.
Táto osobitná pozornosť,
ktorú mu Ježiš venoval
ako aj to, že anjel Petra
menovite spomenul,
ho nepochybne uistilo o tom,
že Ježiš mu odpustil,
že 3-krát zaprel,
že by ho vôbec poznal“.
Predstavte si,
akú úľavu musel Peter pocítiť.
Je jasné, že Ježiš nezabudol na to,
čo Peter urobil.
Rozhodol sa však,
že si bude pripomínať
nie tie jeho chyby,
ale to, aké má cenné vlastnosti.
Ježiš Petrovi nielenže odpustil,
ale dokonca mu zveril dôležitú úlohu,
aby posilňoval svojich bratov.
Aký úžasný príklad nám dal.
Ak aj nás zraní niekto,
koho považujeme za priateľa,
vezmime si za vzor Ježiša
a použime svoju pamäť múdro.
A ešte posledný príklad,
ako môžeme svoju pamäť
používať múdro.
Opäť to bude
z Dávidovho života.
Dávid si pripomínal situácie,
v ktorých mu Jehova pomohol
a zachránil ho.
Tieto spomienky
mu dodávali istotu,
že dokáže zvládnuť
aj tie najväčšie problémy.
Zamyslime sa nad jeho slovami
v 27. žalme v 2. a 3. verši.
Aký bol odhodlaný?
„Moje srdce sa nezľakne.“
„Budem sa spoliehať na Boha.“
Mohli by sme aj my získať
také odhodlanie, aké mal Dávid?
Áno, ak budeme svoju pamäť
používať múdro.
Napríklad:
Spomeň si, keď si sa ocitol
v náročnej situácii
a prosil si Jehovu o pomoc.
Nevidel si potom,
ako ti dal múdrosť a silu vytrvať
alebo ako obrátil
všetko na dobré?
Pamätaj na to.
Túžil si niekedy robiť
pre Jehovu viac?
Videl si, ako ti Jehova
pomohol odstrániť prekážky,
ktoré ti v tom bránili
a pomohol ti splniť tento cieľ?
Pamätaj aj na toto.
Počas nášho života
si vytvoríme veľa spomienok.
Keď premýšľame o tom,
čo sme s druhými zažili,
nechajme si len
tie pekné spomienky.
Zameriavajme sa na pozitívne
vlastnosti bratov a sestier
a na to dobré, čo urobili.
A keď skúmame svoje srdce,
snažme sa zbaviť negatívnych pocitov,
ako je hnev a závisť.
Namiesto toho sa usilujeme
mať druhých radi
a zo srdca im odpúšťať.
Vždy pamätajme na to,
ako nám Jehova pomáhal v minulosti
a ako nám pomáha teraz.
Môžeme si byť istí, že nech
už prídu akékoľvek problémy,
dokážeme ich zvládnuť,
keď budeme svoju pamäť
používať múdro.
Aj v dnešnej dobe máme
okolo seba veľa tých,
ktorí používajú svoju
pamäť múdro.
Patrí k nim aj
brat Don Schwenning.
Počas svojho života brat Don
zažil v Jehovovej organizácii
veľa zmien.
Čo sa z nich naučil?
Jehovov ľud zažil v novodobej histórii
veľký vzrast a pokrok.
Bol to príbeh plný zmien.
A mnohé z nich som zažil osobne.
Môžem vám povedať,
že to bolo napínavé.
Občas ma to síce trochu desilo,
ale vždy to stálo za to.
Videl som, ako Jehova
„namiesto medi (priniesol) zlato“.
Volám sa Don Schwenning.
Slúžim Jehovovi
viac ako 70 rokov,
a to je ešte len začiatok.
Môj otec spoznal pravdu tak,
že mu jeho kolega dal knihu
a čoskoro sme začali všetci
chodiť na zhromaždenia.
Bola to pre nás veľká zmena,
no zbor nás vrúcne privítal.
Vďaka bratom a sestrám som cítil,
že som súčasťou zboru.
Videl som, že si ma naozaj vážia,
a preto som sa tam vždy tešil.
Niektoré zmeny v organizácii
bolo ľahké prijať a pochopiť.
Keď som prvýkrát dostal
Preklad nového sveta, hneď som vedel,
že to bude obrovská
zmena k lepšiemu.
Bol to môj poklad a každý deň
som si prečítal jednu kapitolu.
Bolo to také jasné a zrozumiteľné,
na rozdiel od Biblie kráľa Jakuba,
ktorú som čítal predtým.
Pomohlo mi to pochopiť,
že Jehova je skutočnou osobou,
a že sa k nemu môžeme priblížiť.
Vďaka tomu som duchovne rástol
a dal som sa pokrstiť,
keď som mal 16 rokov.
Po krste, keď som mal 18,
som bol vymenovaný
za služobného pomocníka.
Jednou z mojich prvých úloh
bolo viesť štúdium knihy.
Mnohí v skupinke boli
odo mňa starší a skúsenejší.
Zozačiatku som bol
veľmi nervózny.
„Ďakujem všetkým,
že ste prišli, ehm...
... nuž môžeme, ehm...“
Občas to bolo náročné.
Niekedy sa stalo, že som ani
nevedel, o čom rozprávam,
ale látku z knihy sme si vždy prešli.
Aj napriek mojej nervozite mali
pre mňa bratia a sestry pochopenie.
Cítil som, že Jehova ma v tejto
novej úlohe podporuje.
Väčšina zmien nás nejako ovplyvní
a v roku 1972 prišla taká,
ktorá sa ma osobne týkala.
V tom čase som slúžil ako
služobník zboru, čo bol kľúčový brat,
ktorý viedol zbor, takže
som mal veľkú zodpovednosť.
Vtedy prišla úprava v porozumení,
že by sme v zbore
mali mať radu starších.
Mal som z toho zmiešané pocity
a cítil som sa kvôli tomu previnilo.
Chcel som mať z toho radosť,
ale musel som na tom ešte popracovať.
Myslím, že táto situácia
ma priblížila k Jehovovi.
Viete, veľmi som sa modlil o to,
aby mi Jehova pomohol
pochopiť túto zmenu.
Uvedomil som si, že sa na veci
musím pozrieť z jeho pohľadu.
Nakoniec som pochopil, že táto
organizačná zmena bola múdra.
Keď nad tým uvažujem,
je výborné, že máme rady starších.
Starostlivosť o zbor sa rozdelí
medzi viacerých bratov
a naozaj to prináša
veľmi dobré výsledky.
Veľa mi to dalo,
že môžem spolupracovať
so staršími skúsenými bratmi,
ale aj s mladými,
ktorí majú veľa energie.
Môžem potvrdiť slová z Prísloví, že
„v množstve radcov spočíva úspech“.
Vždy budú prichádzať nejaké zmeny.
A my musíme
s Jehovom spolupracovať.
Vie, že ak to urobíme,
bude to na naše dobro.
Nemusíme tomu rozumieť hneď,
ale neskôr to pochopíme.
Samozrejme, tie najväčšie zmeny
nás ešte len čakajú.
Toto je najstrhujúcejšie obdobie
v histórii Jehovovho ľudu
a my môžeme byť toho súčasťou.
Ak si mladý, nenechaj si to ujsť.
Neváhaj sa zapojiť do práce
v Jehovovej organizácii
a o to lepšie ju spoznaj.
Prilož vo svojom zbore ruku k dielu.
Lepšie spoznaj svojich starších
a povedz im, že si k dispozícii
pomôcť so všetkým, čo bude potrebné.
Dovoľ Jehovovi, aby ťa viedol.
Dôveruj mu a budeš mať
šťastný život, ktorý stojí za to.
A teraz ma, prosím, ospravedlňte,
idem späť do práce,
pretože jej máme ešte veľa.
Pre väčšinu z nás
je asi nepredstaviteľné,
že by zbor fungoval
bez rady starších.
Pre brata Schwenninga však bolo ťažké
vyrovnať sa s touto zmenou.
Čo mu pomohlo pozerať sa
na to tak, ako Jehova?
Zahrnul to do svojich modlitieb
a snažil sa pochopiť,
čo bolo za týmito zmenami.
Pozrime sa, ako modlitba
podnietila 2 rodiny,
aby urobili viac
pre bratov a sestry,
a aký úžitok mali z toho,
že ubytovali delegátov
počas mimoriadnych zjazdov.
V roku 2015 sa v našom
meste, v Medellíne,
konal mimoriadny zjazd.
A ponúkli nám úžasnú možnosť –
ubytovať u seba delegátov.
No už vtedy som mal
toho veľmi veľa.
Deň bol na všetko príliš krátky.
Náš syn bol vtedy
takmer tínedžer, mal 11 rokov,
a moja manželka sa práve
zotavovala zo zdravotného problému
a obávala sa, že nebude schopná
urobiť pre bratov dosť.
Povedali sme si,
že teraz nie je vhodný čas,
aby sme u seba ubytovali
delegátov.
Už od začiatku sme sa
modlili k Jehovovi a prosili ho,
aby sme vedeli nášho syna
čo najlepšie duchovne viesť.
Chceli sme nájsť praktické spôsoby,
ako mu pomôcť,
aby si vytvoril bližší vzťah s Jehovom.
Jedného dňa moja manželka povedala:
„Jehova je k nám taký štedrý!
Tak ho napodobnime a buďme
aj my štedrí k našim bratom.“
A tak sme sa ďalej modlili
a potom sme si rozdelili všetko,
čo bolo potrebné urobiť,
aby k nám mohli prísť
naši bratia a sestry.
Keď prišli, boli takí
priateľskí a srdeční!
Bolo to, akoby sme sa
poznali už roky!
Veľmi nás povzbudilo,
že boli u nás a videli sme,
ako veľmi milujú Jehovu.
Bolo nám jasné, že majú
naozaj dobré duchovné návyky.
Priateľstvo,
ktoré sme si s nimi vytvorili,
a rozhovory,
ktoré sme spolu viedli,
mali na nášho syna veľký vplyv.
Jedného dňa mi povedal:
„Ocko, chcem ti povedať
niečo veľmi dôležité.“
A úprimne zo srdca mi povedal,
ako veľmi miluje Jehovu.
„Ocko, chcem sa dať pokrstiť.“
Keď si spomeniem, ako k nám
prišli títo naši priatelia,
je mi jasné, že Jehova takto
odpovedal na naše modlitby.
S týmito bratmi
sa priatelíme dodnes.
Boli sme ich navštíviť
a z toho zjazdu máme
množstvo krásnych spomienok.
To všetko nás utvrdzuje v tom,
že sme veľmi radi,
že sme týmto priateľom
otvorili svoj domov aj svoje srdce.
Nedá sa to ničím nahradiť.
Veľmi sa z toho tešíme.
Nikdy by mi ani nenapadlo,
že to, že u seba ubytujeme delegátov,
bude nakoniec odpoveď na modlitby
mojej mamy a aj tie moje.
Abrahám bol pohostinný k cudzincom.
A tak keď som počula
o mimoriadnom zjazde, povedala som:
„Toto je moja príležitosť!
Vždy som chcela u seba
ubytovať delegátov.“
V tom čase náš domov
nebol ešte ani zďaleka
zariadený.
Mali sme len to najnutnejšie,
aby sme mali kde spať
a kde sa najesť
a náš jedálenský stôl
bol úplne maličký.
Ale bol tu ešte jeden problém.
Ja som bola proti tomu;
povedala som im,
že im nebudem pomáhať
a nech ma o to ani neprosia.
Moja sestra neslúžila Jehovovi.
Jediné, čo ma zaujímalo,
bolo moje vzdelanie, moja práca.
Cítila som osamelosť, prázdnotu
a bola som naozaj veľmi nešťastná.
Manželia, ktorí u nás nakoniec bývali,
boli veľmi milí a pokorní.
Boli veselí, láskaví a dalo sa s nimi
dobre porozprávať.
Neboli vôbec vyberaví,
boli ochotní zjesť čokoľvek.
Čokoľvek, čo sme im ponúkli.
Naozaj, mali sme pocit,
akoby sme sa poznali už roky,
tak dobre sme sa s nimi cítili.
Videla som na nich,
že boli skutočne šťastní.
A pochopila som, že boli šťastní
preto, že slúžia Jehovovi.
Som veľmi šťastná, že mama a sestra
pozvali týchto manželov k sebe.
Vďaka tomu som spoznala
týchto úžasných ľudí a...
... a povzbudilo ma to, aby som sa
aj ja chcela priblížiť k Jehovovi.
Požiadala som o biblický kurz,
dala som do toho všetko
a duchovne som napredovala.
7.3.2020 som sa dala pokrstiť.
Získali sme skutočných priateľov,
priateľov na celý život.
A zostali sme s nimi aj v kontakte.
Dokonca máme
spoločný skupinový chat.
Voláme ho „Veľká rodina“.
Nebola to iba obyčajná návšteva.
Pre celú našu rodinu
to bol úžasný darček od Jehovu.
Keď otvoríme svoje srdce
a urobíme niečo pre druhých,
prinesie nám to veľa dobrého,
pevnejšie vzťahy v rodine,
nových priateľov a krásne spomienky.
Ale nie všetky spomienky
sú príjemné.
Čo robiť s takými,
na ktoré by sme najradšej zabudli?
Vypočujme si nasledujúce
ranné uctievanie na tému:
„Všetci často robíme chyby“.
O tomto verši z Jakuba 3:2,
že „všetci často robíme chyby“,
by sme mohli dlho hovoriť.
A kontext toho verša ukazuje,
že Jakub mal hlavne na mysli chyby
alebo ako sa píše v poznámke
„potkýnanie sa“ v reči.
Za tie roky sme už počuli
veľa dobrých rád o tom,
ako si dávať pozor
na to, čo hovoríme.
Napríklad:
„Najskôr rozmýšľaj,
až potom hovor.“
Alebo „Napočítaj do 10.“
„Viac počúvaj a menej hovor.“
A ďalšie podobné rady o tom,
ako ovládať svoj jazyk.
A všetky z nich sú užitočné.
Ale všimli ste si,
že napriek všetkým tým radám
a našim životným skúsenostiam,
aj tak niekedy hovoríme útočne,
hádame sa alebo obhajujeme?
Koľkokrát si potom hovoríme:
„Prečo som to takto povedal?“
Jakub tu použil slovný obraz
potknutia sa alebo zakopnutia.
Keď o niečo zakopneme,
je to nepríjemné
a často sa pozeráme okolo seba,
či nás niekto nevidel.
A čo urobíme ako prvé,
keď opäť získame rovnováhu?
Pozrieme sa dole,
aby sme zistili, o čo sme to zakopli.
Možno o niečo,
čo ležalo na zemi a nevšimli sme si.
Alebo povrch na chodníku
nebol rovný,
bol tam nejaký hrboľ
alebo kocka z dlažby.
A niekedy,
keď je človek zamyslený,
tak sa môže potknúť
aj o vlastné nohy.
Mne sa už párkrát stalo,
že som sa potkol na schodoch,
lebo som bol taký zamyslený,
že som vôbec nevenoval
pozornosť tomu, kde dávam nohy.
A niekedy sa môže stať,
že zistíme, že nám niekto podložil nohu
a úmyselne nás chcel potknúť.
A práve tá prirodzená reakcia,
že po zakopnutí sa snažíme
hneď zistiť, o čo sme to zakopli,
je to, na čo sa chcem zamerať.
Kľúčová vec: každé zakopnutie
je príležitosť niečo sa naučiť.
Po každej chybe v reči
by sme sa mali zastaviť
a analyzovať tú situáciu,
ktorá viedla k našej zlej reakcii.
A tiež pripraviť sa
na podobné situácie v budúcnosti,
aby sme mohli zareagovať lepšie.
Keď dokážeme
identifikovať situácie,
v ktorých máme sklon
povedať niečo zlé,
môže nám to pomôcť
nabudúce zareagovať lepšie.
Lebo vieme,
že si musíme dávať pozor,
aby sme nepovedali
niečo, čo budeme ľutovať.
Ak v tých situáciách
stále opakujeme tie isté chyby,
tak to znamená,
že sme sa z nich nijako nepoučili.
To, prečo niekedy
povieme niečo nevhodné,
môže mať veľa príčin:
napríklad strach, neistota, pýcha.
Ale teraz sa zameriame
len niektoré z nich a ukážeme si,
ako ich môžeme rozpoznať
a ako sa im potom vyhnúť.
Prvá z príčin je blízky vzťah.
Niektorých ľudí
poznáme až tak dobre,
že sa k nim
správame bez rešpektu.
A aj pisateľ
dnešného verša, Jakub,
bol možno sám
v podobnej situácii.
Ježiš bol Jakubov starší brat.
Predstavte si, aké to muselo byť
vyrastať s ním v 1 rodine.
Možno si myslel:
„Chceš byť mamin miláčik.“
„Myslíš si o sebe, že si dokonalý.“
V tomto prípade to bola pravda.
Jakub totižto nechápal,
že jeho brat Ježiš je sľúbený Mesiáš.
A jedným z dôvodov
mohlo byť to, že s ním vyrastal.
V Markovi 3:21
sú určité náznaky,
čo si o ňom
jeho rodina myslela.
Čítame tu:
„Keď sa o tom
dopočuli jeho príbuzní,
prišli, aby ho (Ježiša) odviedli,
lebo hovorili: ,Pomiatol sa.‘“
V študijnej poznámke sa píše,
že Jakub bol zrejme
jedným z tých príbuzných,
čo takto posúdili Ježiša.
Viete si predstaviť,
ako sa musel cítiť neskôr,
keď ako sa píše
v 1. Korinťanom 15:7,
1. Korinťanom 15:7:
„Nato sa Ježiš zjavil Jakubovi,
potom všetkým apoštolom“?
Tak viete si predstaviť,
ako sa Jakub musel cítiť,
keď sa Ježiš zjavil jemu osobne?
Pravdepodobne
sa musel za niektoré veci,
ktoré predtým
povedal Ježišovi, veľmi hanbiť,
lebo teraz pochopil,
že jeho brat je Mesiáš.
Tak poďme teraz na nás.
Stane sa ti, že povieš
manželovi / manželke veci,
ktoré by si nepovedal
nikomu inému?
Sú to práve tvoji príbuzní,
kto vie, na ktoré
citlivé miesta presne zatlačiť,
aby si povedal veci,
ktoré potom ľutuješ?
Či už to robia úmyselne, alebo nie.
Polož si otázku:
„Povedal by som to isté,
keby to nebola rodina?“
Ak nie, tak potom práve v situáciách
s ľuďmi, ktorých dobre poznáme,
si musíme dávať pozor
a pripraviť sa na ne.
Keď rozpoznáme,
že práve toto je náš problém,
tak sa môžeme pripraviť
a nabudúce zareagovať lepšie.
Nedovoľme, aby blízky vzťah
bol ako tá vytiahnutá kocka
na chodníku, o ktorú zakopneme.
Všimnime si ju a vyhnime sa jej.
Ďalšou situáciou je,
keď cítime, že na nás niekto útočí.
V takých situáciách je dôležité,
aby sme dokázali
rozpoznať emóciu,
ktorá vedie k zlej reakcii –
ktorá emócia
tú zlú reakciu vyvolá.
Je to žiarlivosť
alebo pýcha
alebo sebectvo
alebo nám to pripomína
nejakú krivdu z minulosti?
Musíme si tú situáciu rozobrať,
aby sme pochopili,
aké emócie vedú k našej reakcii
a v budúcnosti ich
dostať pod kontrolu
inými vlastnosťami.
Uvediem niekoľko
príkladov situácií
a možných zlých reakcií na ne:
Mám pocit,
že ma nepočúvajú.
Reakciou môže byť,
že začnem kričať.
Nerešpektujú ma.
Reakcia: tak nebudem ani ja.
Obviňujú ma na základe
prekrútených faktov.
Reakcia: prechod do protiútoku
s cieľom dokázať svoju pravdu.
Mám pocit,
že ma nechcú pochopiť.
Reakcia: som frustrovaný
a prestanem rozprávať.
Jakub na konci 3. kapitoly,
vo veršoch 14–18 vysvetľuje,
ako tieto negatívne pocity
môžeme nahradiť pozitívnymi.
Jakub 3:14–18.
„Ale ak máte v srdci
trpkú žiarlivosť a hašterivosť,
nepýšte sa svojou múdrosťou.
Keby ste to robili, klamali by ste.
To nie je múdrosť prichádzajúca zhora,
ale pozemská, živočíšna, démonská.
Veď kde je žiarlivosť a hašterivosť,
tam je nepokoj a všetko zlo.
Múdrosť zhora je predovšetkým čistá
(to sú tie pozitívne vlastnosti,
o ktorých som hovoril, teda čistá),
potom pokojná, rozumná,
pripravená poslúchať,
plná milosrdenstva
a dobrých skutkov,
nestranná a nepokrytecká.
Ovocie spravodlivosti
sa rozsieva v pokojných podmienkach
pre tých, ktorí pôsobia pokoj.“
Takže zamysli sa,
ako by si chcel reagovať,
keď nabudúce bude
niekto na teba útočiť.
Dokonca skús si tú situáciu
aj tvoju reakciu v mysli prehrať.
Pri ľuďoch, ktorých dobre poznáme,
si vieme celkom dobre predstaviť,
ako bude ten rozhovor prebiehať.
Čo nám povedia
a ako na to zareagujeme.
Tak precvičujme si to.
Možno na začiatku
nebude naša reakcia taká,
ako by sme chceli.
Ale precvičujme si to,
až kým nebudeme spokojní.
V tom reálnom rozhovore
to napokon môže vyzerať inak,
ako sme si to nacvičili.
Ale praktická hodnota
a cieľ toho precvičovania si je v tom,
že nám to pomôže
lepšie ovládnuť svoje emócie
a nestratiť zo zreteľa cieľ,
ktorým je zachovanie pokojného vzťahu.
Takáto príprava nám pomáha
poučiť sa z minulých chýb
a postupne robiť pokrok
v tom, ako ovládame svoj jazyk.
Na záver tejto témy
„Každé zakopnutie
je príležitosť niečo sa naučiť“
sa vráťme k Jakubovmu prirovnaniu
z 3. kapitoly 6. verša,
kde prirovnal jazyk k ohňu.
Ako by ste sa cítili,
keby ste spôsobili požiar?
Určite hrozne.
Ale tým by to skončilo?
Nie. Snažili by ste sa
zistiť príčinu.
A zrejme budú do toho
zapojení ešte iní.
Ale v každom prípade
sa niečo naučíme,
napríklad nenechávať veci
na plynovom sporáku bez dozoru
alebo nehasiť vodou horiaci olej.
Teda zistíme, čo nabudúce nerobiť.
Takže skúsme niečo podobné urobiť,
keď spravíme chybu v reči.
Rozanalyzujme si to.
Čo môžeme urobiť,
aby sme nabudúce nezareagovali zle?
Pamätajme, každé zakopnutie
je príležitosťou niečo sa naučiť.
Keď sa netrápime chybami,
ktoré sme urobili,
ale snažíme sa z nich niečo naučiť,
môžu nám aj tie spomienky,
ktoré nás trápia, nakoniec pomôcť.
Hlavy rodín majú
veľmi náročnú úlohu.
Robia všetko pre to,
aby ich rodine nič nechýbalo
po emocionálnej, fyzickej
ani duchovnej stránke.
Pozrime si teraz hudobné video,
ako v tom jeden otec
našiel vyrovnanosť.
Má názov:
„Túžim zostať odvážny“.
Vždy túžim zostať odvážny.
Od Boha silu mám,
vždy smer mi správny dá.
Ja túžim zostať odvážny.
Viem, že Jehova
bude pri mne stáť.
Bude pri mne stáť.
Toľko starostí často v mysli mám.
Zas ďalší deň je trápenie len.
Vždy chcem silný byť,
keď strach v srdci mám,
no v hĺbke však viem,
že to nezvládnem sám.
Vždy, keď chcem to všetko vzdať,
tak viem, kde silu nájsť.
Môj Boh je mojím štítom,
k nemu vždy utekám.
Vždy túžim zostať odvážny.
Od Boha silu mám,
vždy smer mi správny dá.
Ja túžim zostať odvážny.
Viem, že Jehova
bude pri mne stáť.
Viem, že Jehova
bude pri mne stáť.
Občas pohľad môj
zväčšiť problém vie.
Aj pár drobností
je náročné zniesť.
Keď však premýšľam
vždy tak ako Jah,
myseľ plním tým,
čo síl viac mi dá.
Ja však nikdy nevzdám sa,
veď viem, kde silu nájsť.
Môj Boh je mojím štítom,
k nemu vždy utekám.
Vždy túžim zostať odvážny.
Od Boha silu mám,
vždy smer mi správny dá.
Ja túžim zostať odvážny.
Viem, že Jehova
bude pri mne stáť.
Viem, že Jehova
bude pri mne stáť.
Viem, že Jehova
bude pri mne stáť.
Od neho silu mám,
vždy smer mi správny dá.
Ja túžim zostať odvážny.
Viem, že Jehova
bude pri mne stáť.
Hlavy rodín, Jehova vidí,
s akou láskou sa staráte
o svoju rodinu.
Nie je to ľahké,
ale keď budete odvážni
a nevzdáte to,
Jehova vám pomôže
a budete skutočne šťastní.
Seriál Pátraj po pokladoch nás naučil,
ako z Biblie vyťažiť čo najviac.
Teraz nás čaká posledná kniha
Hebrejských písiem – Malachiáš.
Dozvieme sa niečo o tom,
ako nás Jehova prečisťuje.
Kto by to povedal,
že sme už pri poslednom
z malých prorokov!
No veď, čas na rodinnom štúdiu
uteká ako voda.
Vieš, čo mne najviac pomáha?
Keď skúmame, aké podmienky vládli,
keď bola každá kniha napísaná.
Áno, to je dobrý bod.
Tak čo si zistila o knihe Malachiáš?
Napríklad to, že kniha Malachiáš
je poslednou knihou Hebrejských písiem
a aj bola napísaná ako posledná.
A tiež, že aj keď Jehova trpezlivo
posielal Izraelitom veľa prorokov,
aby ich naprával,
tak zase robili to, čo sa mu nepáčilo.
Áno, tá situácia je podrobne opísaná
v prvých dvoch kapitolách.
Ľudia pohŕdali Jehovom,
lebo napríklad nosili do chrámu
choré zvieratá na obete
a rozvádzali sa s manželkami
a brali si pohanky.
A kňazi?
Tým to bolo úplne jedno.
Ja by som s nimi asi nemala
takú trpezlivosť ako Jehova.
Áno, Jehova je trpezlivejší ako my,
a preto za nimi poslal Malachiáša.
Keď som sa ja pripravoval,
všimol som si niektoré
konkrétne slovné vyjadrenia.
A keď som si potom našiel,
čo sa k nim
v našich publikáciách píše,
veľa som sa naučil.
– Áno? A ktoré to boli?
– Napríklad 3. verš v 3. kapitole:
Zaujalo ma spojenie
„(tavič) si sadne a prečistí“.
No a čo si našiel?
V jednej starej,
ešte čierno-bielej Strážnej veži
sa o tomto slovnom obraze písalo:
Pomyslel som si:
Veď presne tak to Jehova
robil s izraelským národom!
Keďže ho neposlúchali,
dovolil, aby zažívali ťažké obdobia,
naprával ich a stále
k nim posielal prorokov.
Trpezlivo sa snažil
duchovne ich prečistiť.
Jehova je úžasný –
aj keď ho jeho služobníci sklamú,
nikdy sa k nim nespráva drsne
a dáva im dostatok času zmeniť sa.
Hej, akoby trpezlivo sedel
a prečisťoval.
Bolo to tak s Izraelitmi
a je to tak aj s nami.
To prečisťovanie môže prísť
vo forme rady z Biblie
alebo od bratov,
prípadne vo forme skúšky.
Rada môže zabolieť
a skúšky môžu byť intenzívnejšie
a dlhšie, ako by sme chceli,
ale môžu nás duchovne prečistiť.
Je to tak.
No a čo nám to podľa teba
hovorí o Jehovovi?
Že Jehova vidí náš potenciál.
Aj keď sa nám to prečisťovanie
môže zdať bolestivé,
Jehova vie, ako veľmi
nám môže pomôcť.
Takže dalo by sa povedať,
že Jehovovo prečisťovanie
nie je forma trestu,
ale prejav lásky?
Áno, veď Malachiáš
aj začal svoju knihu slovami:
„Milujem vás.“
Poďme sa tomu
trochu povenovať.
V tejto Strážnej veži
boli vynikajúce otázky ako:
„Aké pocity to vo mne vyvoláva?“
Alebo: „Ako to môžem uplatniť?“
To sú výborné otázky.
Keď o tom tak rozmýšľam,
je pravda, že keď dostanem radu,
tak to nie je príjemné.
Ale keď si budem pripomínať,
že Jehova ma napráva,
lebo ma miluje,
tak to bude ľahšie prijať.
Jehova vie, aká môžem byť,
aj keď ja to ešte nevidím.
Aj ja by som sa mohol zamyslieť,
či sa naozaj nechávam
Jehovom prečisťovať.
Som si vedomý určitých
čŕt svojej osobnosti,
ktoré by bolo treba zmeniť.
Ale otázka je, či sa o to modlím,
či naozaj úprimne uplatňujem rady
z Biblie a od Jehovovej organizácie.
Ďalšou otázkou je, ako zvládam skúšky,
či som z nich nešťastný a hnevám sa,
alebo sa zameriavam na to,
ako mi môžu pomôcť zlepšiť sa
napríklad v miernosti a trpezlivosti.
Cez skúšky mi môže Jehova pomôcť
lepšie sa spoznať.
Áno, tak ako vysoká teplota
môže vyplaviť na povrch nečistoty,
skúšky, prenasledovanie
a nepríjemné situácie
môžu vyplaviť na povrch
naše pocity a postoje,
ktoré nás môžu
nepríjemne prekvapiť.
Musím sa priznať,
že niečo podobné sa stalo aj mne.
Keď to spätne hodnotím,
nezareagovala som správne
a povedala som veci,
ktoré teraz ľutujem.
Je to frustrujúce.
Myslela som si,
že už som duchovne ďalej.
Neboj sa, nie si sama.
Ale tento slovný obraz
môže byť pre nás povzbudením,
pretože je z neho vidieť,
že Jehova vie, že máme chyby,
ktoré pri tavení vyplávajú na povrch.
Ale jemu ide o to zlato v nás,
takže nie je dôvod vzdávať sa.
Vďaka tomu, že nám Jehova
pomáha vidieť naše chyby,
máme príležitosť
niečo s nimi urobiť.
Dobrá myšlienka.
Jehova pripúšťa náročné situácie,
lebo vie, ako mi môžu pomôcť.
Predstav si, ako sa asi musí cítiť,
keď nás potom vidí
odrážať jeho vlastnosti.
Hmm. A Jehovovu osobnosť
môžem odrážať aj v tom,
ako sa pozerám na druhých –
či v nich vidím to zlato,
či vidím ich potenciál
a to, akí budú v novom svete,
alebo vidím len ich chyby.
Presne – či vidíme,
čo má Jehova na nich rád.
Pretože niektoré vlastnosti,
ktoré nám na nich vadia,
môžu byť v určitých situáciách
dokonca užitočné.
Krásna myšlienka.
A to isté môžeme robiť
aj v našom manželstve –
zameriavať sa
na dobré vlastnosti,
na to zlato v nás,
nie na chyby a slabosti.
Bez ohľadu na to,
koľko sme už spolu,
Jehova vidí, aký potenciál má ešte
náš vzťah do budúcnosti.
Aké poklady
a len v jednom verši!
Krásne, že?
A to vďaka tomu,
že sme uvažovali,
v akých podmienkach
bola tá kniha písaná,
zamerali sme sa
na konkrétne slová
a na praktické uplatnenie.
A to sme pritom
ani nerozoberali to hlavné,
o čom je kniha Malachiáš –
proroctvá, napríklad o Mesiášovi.
Áno, Malachiáš bol posledným
prorokom Hebrejských písiem
pred príchodom Mesiáša.
Dalo by sa povedať,
že Malachiáš priviedol ľudí
k Jánovi Krstiteľovi
a ten potom k Ježišovi.
Hm, máš pravdu!
A niekedy by sme sa tiež
mohli pozrieť,
ako sa na nás vzťahuje slovné spojenie
„drahocenné vlastníctvo“
a čo nás táto kniha učí o tom,
ako sa Jehova stará o ženy.
Koľko pokladov sme vydolovali
z týchto „malých prorokov“!
V každej kapitole sa zračí
Jehovova osobnosť –
jeho verná láska, milosrdenstvo,
starostlivosť a moc.
Máš pravdu,
veľa sme sa o Jehovovi naučili.
Už teraz sa teším na ďalšie pátranie
po pokladoch z Božieho Slova!
Jehova je naozaj náš tavič.
Trpezlivo nám pomáha,
aby sme sa zlepšovali my,
ale aj naša organizácia.
Skús sa zamyslieť:
Ako Jehova prečisťuje mňa,
aby som mu mohol ešte lepšie slúžiť?
V seriáli Pátraj po pokladoch
nám ožilo pred očami 12 prorokov.
Na vytvorenie autentických videí
musia produkčné tímy
najprv vytvoriť prostredie deja,
napríklad izraelskú dedinu,
moderné byty alebo iné miesta.
Zaujímalo by vás,
ako to produkčné tímy robia?
Pozrime sa.
Naším hlavným cieľom
pri každom videu je vyučovať,
takže potrebujeme
zapôsobiť na srdce.
A aby sme to dosiahli,
potrebujeme,
aby naše videá vyzerali
reálne a autenticky.
Už na začiatku projektu sa potrebujeme
rozhodnúť, kde sa bude natáčať.
Dá sa využiť existujúce miesto
alebo ho musíme vytvoriť.
Keďže na túto prácu
používame dobrovoľné dary,
chceme si byť istí,
že sa využijú efektívne.
Vieme, že za tými darmi
je namáhavá práca
našich bratov a sestier.
Preto je veľmi dôležité,
aby sme tieto prostriedky
čo najlepšie využili,
keď staviame filmové scény.
Predtým, ako začneme stavať,
si zistíme, či sa nedá natáčať
na nejakom existujúcom mieste.
Niekedy nám miestni bratia a sestry
dovolia dočasne natáčať u nich doma.
A keď získame povolenia,
môžeme natáčať aj na verejných miestach.
Alebo proste natáčame v Bételi.
V jednom videu bratia potrebovali
natočiť scénu z nemocnice.
Namiesto toho, aby išli do nemocnice
alebo tie kulisy postavili,
našli v Bételi okno, ktoré vyzeralo
úplne ako z nemocnice.
Časť tej scény natočili pred ním
a k tomu pridali
licencovaný záber bábätka.
Vďaka tomu sa im podarilo
natočiť túto scénu veľmi rýchlo.
Niekedy zistíme, že nemôžeme
použiť existujúce miesto.
Vtedy začneme zvažovať
postavenie kulís.
Keď sa rozhodne,
že budeme musieť postaviť kulisy,
scénograf sa stretne s celým tímom,
aby presne zistil, čo bude potrebné.
Kameraman spolu
so svojím tímom vysvetlia,
z akých uhlov budú brať scénu,
aby vytvorili vierohodný príbeh.
To scénografovi pomáha pochopiť,
čo všetko bude v zábere
a na čo bude sústredená pozornosť.
Vďaka tomu postavíme len kulisy
nevyhnutné na vykreslenie príbehu.
Ako stavbár som bol
zvyknutý stavať tak,
aby to vydržalo čo najdlhšie.
Pri filmovaní je to inak –
hlavná požiadavka je,
aby sa kulisy dali čo
najrýchlejšie zložiť a rozložiť.
Samozrejme, aj keď je to
dočasná stavba, musí vyzerať dobre.
Často staviame veci tak,
aby vyzerali ako skutočné,
aj keď nie sú úplne funkčné.
Napríklad vyrobíme kuchynskú linku,
ktorá vyzerá pekne,
ale žiadne dvierka ani šuflíky
sa nedajú otvoriť.
Podobne je to so schodiskami –
hoci vyzerajú vierohodne,
často nikam nevedú, lebo nemáme
postavené 2. poschodie.
To nám šetrí veľa času a peňazí.
Scény najčastejšie
vytvárame z panelov,
ktoré sú už predvyrobené,
a len ich upravujeme.
Ľahko sa s nimi pracuje,
a tak máme scénu rýchlo pripravenú.
A po dokončení filmovania
ich nevyhadzujeme.
Ak pri predchádzajúcej scéne
bolo potrebné na panely
niečo namaľovať alebo nalepiť,
tak vrchnú preglejku len očistíme.
Ak to nie je možné,
tak ju nahradíme novou.
Potom je panel ako nový.
Niektoré z týchto panelov
už používame viac ako 9 rokov.
Keď staviame novú scénu,
tak sa snažíme dopredu myslieť na to,
ako by sa dala použiť
aj na ďalšie filmovanie.
Napríklad keď sme nakrúcali
video o Ezechiášovi,
dostali sme za úlohu použiť čo najviac
kulís z predchádzajúcich filmovaní.
Hoci odvtedy ubehlo už takmer 10 rokov,
tak mnohé z nich používame doteraz.
Naše oddelenie sa veľmi snaží
existujúce kulisy využívať čo najdlhšie.
Napríklad niektoré kulisy
z videa o Joziášovi sme neskôr použili
vo videách o Nehemiášovi
a potom aj Dávidovi.
Napríklad jedna sada kulís
slúžila ako učebňa zo súčasnosti,
neskôr sme ju prerobili
na učebňu z minulosti
a potom na juhoamerickú
domácnosť.
Z ďalšej sady kulís
sme urobili sálu Kráľovstva,
ktorú sme potom použili
v mnohých videách.
Je prispôsobená na produkciu videí
a navrhnutá tak,
aby vyzerala plná,
aj keď je v nej len 30 ľudí.
Knižnicu, ktorá je v zadnej časti sály,
sme využili aj na iné účely.
Napríklad sme ju prerobili tak,
aby vyzerala ako spálňa v byte
alebo priestor na interview.
Samozrejme, keď opakovane využívame
nejakú sadu kulís v inom videu,
tak vždy existuje nebezpečenstvo,
že diváci ju spoznajú.
A to je úloha pre kulisára.
Niekoľkými dobre
cielenými zmenami
môže scénu upraviť tak,
že pôsobí ako úplne nová.
Tešíme sa, keď sa nám podarí
navrhnúť pôsobivo vyzerajúce kulisy,
ale ešte viac nás poteší,
keď sa nám podarí nájsť spôsob,
ako zjednodušiť
nejakú komplikovanú scénu.
Je radosť pracovať
s toľkými talentovanými
a kreatívnymi bratmi a sestrami,
ktorí aj tie najjednoduchšie kulisy
dokážu využiť tak,
aby scéna na kamere
vyzerala úžasne.
A všetko to robia preto,
aby bratia a sestry mali
čo najväčší úžitok z vyučovania.
Akým krásnym darom
od Jehovu sú naše videá!
A teraz si ich možno
ceníme o niečo viac,
keď vidíme,
koľko úsilia a kreativity
to bratov stálo,
aby ich pre nás pripravili.
V tomto vysielaní sme videli,
ako nám naše spomienky
môžu pomôcť viac sa páčiť Jehovovi,
keď sa prispôsobujeme zmenám,
robíme dobro pre druhých
a dovoľujeme Jehovovi,
aby nás prečisťoval.
Tento mesiac zavítame
do Kambodže.
Kambodža sa nachádza
v srdci juhovýchodnej Ázie.
Je známa svojou pestrou
kultúrou aj kuchyňou.
Na rušných trhoviskách
si miestni nakupujú čerstvé suroviny
na svoje obľúbené jedlo amok trei.
Je to ryba na karí
zabalená v banánových listoch.
Za hranicami mesta vás
príroda ohromí svojou krásou.
Na severovýchode
nájdete mohutné vodopády.
V chránených oblastiach
stretnete slony ázijské
alebo ibisy obrovské.
A takmer v každej provincii vaše oči
potešia nádherné lotosové polia.
Z Kambodže pochádza
aj špeciálny druh modrého zirkónu,
nazývaný Ratanakiri.
Aby remeselníci dosiahli
tento krásny odtieň
vystavia zirkón vysokej teplote,
čím natrvalo zmenia jeho farbu.
V druhej polovici 50. rokov
sem prišli misionári.
No časom sa
‎politická situácia zmenila
a v roku 1965 museli
misionári krajinu opustiť.
Boli medzi nimi aj
George a Carol Crawfordovci.
Nejaký čas sa tu nedalo zvestovať
ani organizovať zhromaždenia,
preto v Kambodži takmer 25 rokov
neboli žiadni Jehovovi svedkovia.
Ale Jehova na úprimných
Kambodžanov nezabudol.
V roku 1993 vláda povolila činnosť
Jehovových svedkov
a misionári sa mohli vrátiť.
Odvtedy ubehlo 33 rokov.
Dnes je v Kambodži
viac ako 1 200 Jehovových svedkov
a vedú 1 400 biblických štúdií.
Stovky bratov a sestier
sem prišli zo zahraničia
a nie je ťažké uhádnuť prečo.
Učarovala im krásna krajina
s jej šťastnými a vrúcnymi ľuďmi.
Prednedávnom sa v Kambodži
konala prvá škola
pre zvestovateľov Kráľovstva.
Zúčastnilo sa na nej
20 bratov a sestier,
medzi nimi aj jedni manželia,
ktorí tu slúžia ako misionári.
Keďže školu Gileád absolvovali
ešte v roku 1999,
boli veľmi šťastní, že na tejto škole
dostali ďalšie povzbudenie.
Tak z nej mali úžitok
mladší priekopníci,
ako aj skúsení misionári.
Dvaja študenti tejto triedy
teraz slúžia v zbore Chbar Ampov.
Asi 120 kilometrov od tohto zboru
sa nachádza skupinka
v provincii Svay Rieng,
ktorá sa na zhromaždenia pripája
cez videokonferenciu.
Zvestovatelia zo zboru Chbar Ampov
pravidelne navštevujú
bratov a sestry z tejto skupinky,
aby ich povzbudili
a spolupracovali s nimi v službe.
Bratia a sestry
zo zboru Chbar Ampov
spolu so skupinkou Svay Rieng
vás všetkých srdečne pozdravujú.
Je povzbudzujúce vidieť,
ako bratia a sestry v iných krajinách
horlivo slúžia Jehovovi.
Sledovali ste JW Broadcasting®
zo svetového ústredia
Jehovových svedkov.

JW Broadcasting – november 2026