JW subtitle extractor

Téma tohtomesačného vysielania je:
„Prečo a ako sú kresťania neutrálni.“
Aký je váš názor?
Čo si o neutralite myslíte vy?
Môže nejaký človek odstrániť
nespravodlivosť vo svete?
Keď počujeme ľudí, ako sa rozprávajú
o politických témach,
môžeme mať pocit, že iba filozofujú,
ale keď sa nejaká politická
nespravodlivosť dotýka našich blízkych,
môže byť veľmi ťažké odosobniť sa.
Politické názory ľudí rozdeľujú.
To nás neprekvapuje,
lebo v 8. až 13. kapitole
knihy Zjavenie je predpovedané,
že v posledných dňoch
bude politika horúcou témou
a že ľudia budú pod tlakom
postaviť sa na nejakú stranu.
Preto by si mal každý z nás
položiť otázku:
Ako reagujem, keď sa ľudia rozprávajú
o riešení nespravodlivosti vo svete?
Sme kresťania, a preto nás
v prvom rade zaujíma Kristov názor.
Ak tu bol nejaký človek, ktorý mohol
urobiť niečo s nespravodlivosťou,
tak to bol Ježiš.
Hlboko sa o ľudí zaujímal.
A keďže dokázal nasýtiť hladných,
vyliečiť chorých, vzkriesiť mŕtvych
a pôsobivo vyučoval,
mohol byť veľmi vplyvným politikom.
A mal na to aj príležitosť.
Satan mu ochotne ponúkol
„všetky kráľovstvá celej obývanej zeme“
za jeden prejav uctievania.
Ježiš to odmietol, no netvrdil,
že Satan nemal moc dať mu ich.
Neskôr sa Židia usilovali
urobiť ho kráľom.
Aj to odmietol.
A ešte neskôr dostal otázku,
či je zákonné platiť dane Rimanom.
Opäť zostal neutrálny.
Odmietol ponuku
stať sa svetovým vládcom,
národným vodcom,
ako aj politickým aktivistom.
Znamenalo to,
že Ježiš nemal žiaden názor
a ani trochu ho nezaujímalo,
čo sa okolo neho deje?
Vôbec nie.
Ježiš sa o ľudí veľmi zaujímal.
A tým, ako sa k nim správal,
presadzoval spravodlivosť
tým najlepším spôsobom.
No jeho hlavným cieľom bolo
učiť ľudí o Božom Kráľovstve,
lebo ono odstráni
nespravodlivosť raz a navždy.
Takže aký by mal byť podľa Ježiša
náš postoj k ľudským vládam?
Odpoveď nájdeme v jeho reakcii
na otázku platenia daní Rimanom.
Je zapísaná v Markovi 12:15–17.
Čo patrí k cézarovým veciam?
V Rimanom 13:1–7
apoštol Pavol spomína
dane, poplatky, bázeň a úctu.
Je zaujímavé, že Ježiš povedal
„splácajte cézarovi“.
Prečo?
Cézar ako vtedajší vládca
robil pre ľudí užitočné veci,
napríklad razil mince.
A preto mal podľa Ježiša
právo pýtať niečo z toho späť.
Vďaka tomu mohol štát
zabezpečovať nevyhnutné služby.
No to najcennejšie, čo máme,
pochádza od Boha –
naše srdce, náš život,
naša myseľ a sila.
Tieto veci nemôžeme splácať cézarovi,
pretože on nám ich nedal.
Musíme ich splácať Bohu,
a to tým, že sme mu verní
a že ho milujeme.
O láske k Bohu
Ježiš v Markovi 12:30 povedal:
Preto naša láska k Bohu musí byť úplná
a zahŕňať celé naše telo,
všetky schopnosti a city
a všetku energiu.
Tí, ktorí milujú Boha,
si za svojho vládcu zvolili Ježiša,
pretože Boh ho ustanovil za kráľa.
Ako však majú Ježišovi učeníci
brániť jeho Kráľovstvo pred nepriateľmi?
V tejto súvislosti sa môžeme
veľa naučiť z toho,
čo sa odohralo v poslednú noc
Ježišovho života na zemi.
V 26. kapitole Matúša sa píše,
že keď Ježiša prišiel zatknúť
„veľký zástup s mečmi a kyjakmi“,
Peter „vytiahol meč a udrel
otroka veľkňaza a odťal mu ucho“.
Ján hovorí, že ten otrok
sa volal Malchus.
A Lukáš zapísal, že Ježiš
sa dotkol jeho ucha a uzdravil ho.
Nie je to úžasné?
Ježiš necítil žiadnu zlobu
voči ľuďom, ktorí ho prišli zatknúť.
Okrem toho podľa Matúša 26:52
povedal Petrovi:
Prečo sa Ježišovi
Petrov odvážny skutok nepáčil?
Z toho istého dôvodu,
pre ktorý sa celý čas
vyhýbal politickej angažovanosti.
Ježiš to vysvetlil ešte v ten deň,
keď stál pred Pontským Pilátom.
V Jánovi 18:36 sa píše:
Keďže Ježišovo Kráľovstvo
nie je ľudská vláda,
nepotrebuje ľudskú ochranu.
Ako to vieme?
Pozrime sa bližšie na to,
ako tento verš pokračuje.
Aký je náš kresťanský postoj
v politických záležitostiach?
Sme neutrálni.
Niekedy si ľudia
náš postoj zle vysvetľujú.
Napríklad si myslia,
že keď nepodporujeme jednu vládu,
tak potom musíme podporovať nejakú inú.
Napríklad v 50-tych rokoch vláda v Kongu
obviňovala Jehovových svedkov
z toho, že sú komunisti.
Keď však v 70-tych rokoch začali
v Kongu naozaj vládnuť komunisti,
tak sa vláda hnevala na svedkov,
že nie sú komunisti.
No dnes sme radi,
že už takmer tri desaťročia
sú Jehovovi svedkovia
v tejto krajine právne uznaní.
Niekedy si našu kresťanskú neutralitu
ľudia zamieňajú za apatiu.
Inokedy ju dokonca považujú za hrozbu.
Poďme sa pozrieť na obidva
tieto nesprávne názory.
Je veľký rozdiel medzi
kresťanskou neutralitou a apatiou.
Apatia je nezáujem,
ľahostajnosť a nevšímavosť.
Ale my sa veľmi zaujímame o ľudí
a to, čo zažívajú,
nám nie je ľahostajné.
Snažíme sa im tak ako Ježiš
praktickými spôsobmi
pomôcť, keď sa trápia
a zároveň ich učíme o jedinej vláde,
ktorá dokáže odstrániť nespravodlivosť.
Vyučovaním z Božieho Slova
sa nesnažíme zmeniť
politické inštitúcie,
ale ľudské srdcia,
čo je oveľa dôležitejšie,
lebo hlavné problémy ľudstva
nie sú politické, ale morálne.
Prečo môžeme povedať,
že Jehovovi svedkovia
nie sú pre spoločnosť hrozbou,
ale skôr prínosom?
Pretože svedomito dodržiavame zákony,
podporujeme spoločnosť
dobrovoľnou službou
alebo civilnou službou,
ak je taká možnosť,
a platíme dane.
Je pravda, že nevolíme
žiadnu politickú stranu,
ale na druhej strane nemaríme voľby
a nebránime tým, ktorí voliť chcú.
Je pravda, že nezastávame
žiadne politické funkcie,
no na druhej strane
nekritizujeme tých, ktorí vládnu,
nebojkotujeme ich úsilie
a nezúčastňujeme sa protestov.
Je pravda, že nezdravíme zástavu,
ale ani by sme ju nikdy nepálili,
ani na ňu nepľuli
a nehanobíme národ,
ktorý predstavuje,
a to ani v krajinách,
v ktorých to zákon nezakazuje.
Je pravda, že nespievame národnú hymnu,
ale nerobíme to okázalo,
a ani neodrádzame tých,
ktorí ju spievať chcú.
Jednoducho ju nespievame.
Je pravda, že vo vojne
nebránime krajinu,
ale ani nikdy neútočíme
na svojich krajanov.
Je pravda, že nepodporujeme
žiadne politické názory,
ale žiadne ani neodsudzujeme,
dokonca ani v srdci.
Jednoducho sa nestaviame
na žiadnu stranu, sme neutrálni.
Ale čo ak od nás štát vyžaduje niečo,
čo je v rozpore
s Ježišovými prikázaniami?
Akú biblickú zásadu by ste použili?
Máte na mysli Skutky 5:28, 29 –
že „ako vládcu musíme
viac poslúchať Boha ako ľudí“?
Tento postoj nie je prejavom
neúcty k štátu, ale úcty k Bohu.
Ak štát vyžaduje niečo,
čo Boh zakazuje, alebo naopak,
potom takéto požiadavky
považuje Boh za neoprávnené.
Niekto môže povedať:
„Je dosť možné, že sa pre tento postoj
niekedy dostanete do problémov.“
To je pravda.
Ježiš to predpovedal v Matúšovi 24:9.
A v Zjavení 2:10 Ježiš povedal,
že niektorí jeho učeníci sa preto
dostanú do väzenia –
no nie všetci.
Preto nie sme sklamaní, keď nás nezavrú,
ale ani zúfalí, keby sa tak stalo.
Tisíce bratov a sestier
skončili pre svoju
kresťanskú neutralitu vo väzení.
Sme na nich hrdí a modlíme sa za nich.
Vieme, že Jehova z nich má radosť.
Ich vytrvalosť v skúškach znamená
víťazstvo pre nás všetkých.
Prečo?
Lebo zboru v Efeze Pavol napísal:
Pavol písal tieto slová
v domácom väzení v Ríme.
V akom zmysle znamenali
Pavlove súženia pre Efezanov slávu?
V tom, že keď Pavol
napriek ťažkostiam vytrvával v službe,
ukazoval zboru,
aká je táto služba dôležitá.
Ak by sa Pavol vzdal,
čo by tým dal Efezanom najavo?
Že ich viera, služba
a dôvera v Božie Kráľovstvo
nie sú až také dôležité.
Pavol svojou vytrvalosťou ukázal,
že vernosť Kristovi je hodná
akýchkoľvek obetí.
Podobným spôsobom
vytrvalosť našich bratov a sestier
vo väzení ukazuje, že ich viera je živá
a že Božie Kráľovstvo, ktoré zastupujú,
je skutočnou vládou.
Nie sú zástupcami nejakej ľudskej vlády,
ale nebeského Kráľovstva –
vlády, ktorá ich odmení
večným životom vo svete bez vojen.

David Schafer: Prečo a ako sú kresťania neutrálni
- 

David Schafer: Prečo a ako sú kresťania neutrálni

Téma tohtomesačného vysielania je:
„Prečo a ako sú kresťania neutrálni.“
Aký je váš názor?
Čo si o neutralite myslíte vy?
Môže nejaký človek odstrániť
nespravodlivosť vo svete?
Keď počujeme ľudí, ako sa rozprávajú
o politických témach,
môžeme mať pocit, že iba filozofujú,
ale keď sa nejaká politická
nespravodlivosť dotýka našich blízkych,
môže byť veľmi ťažké odosobniť sa.
Politické názory ľudí rozdeľujú.
To nás neprekvapuje,
lebo v 8. až 13. kapitole
knihy Zjavenie je predpovedané,
že v posledných dňoch
bude politika horúcou témou
a že ľudia budú pod tlakom
postaviť sa na nejakú stranu.
Preto by si mal každý z nás
položiť otázku:
Ako reagujem, keď sa ľudia rozprávajú
o riešení nespravodlivosti vo svete?
Sme kresťania, a preto nás
v prvom rade zaujíma Kristov názor.
Ak tu bol nejaký človek, ktorý mohol
urobiť niečo s nespravodlivosťou,
tak to bol Ježiš.
Hlboko sa o ľudí zaujímal.
A keďže dokázal nasýtiť hladných,
vyliečiť chorých, vzkriesiť mŕtvych
a pôsobivo vyučoval,
mohol byť veľmi vplyvným politikom.
A mal na to aj príležitosť.
Satan mu ochotne ponúkol
„všetky kráľovstvá celej obývanej zeme“
za jeden prejav uctievania.
Ježiš to odmietol, no netvrdil,
že Satan nemal moc dať mu ich.
Neskôr sa Židia usilovali
urobiť ho kráľom.
Aj to odmietol.
A ešte neskôr dostal otázku,
či je zákonné platiť dane Rimanom.
Opäť zostal neutrálny.
Odmietol ponuku
stať sa svetovým vládcom,
národným vodcom,
ako aj politickým aktivistom.
Znamenalo to,
že Ježiš nemal žiaden názor
a ani trochu ho nezaujímalo,
čo sa okolo neho deje?
Vôbec nie.
Ježiš sa o ľudí veľmi zaujímal.
A tým, ako sa k nim správal,
presadzoval spravodlivosť
tým najlepším spôsobom.
No jeho hlavným cieľom bolo
učiť ľudí o Božom Kráľovstve,
lebo ono odstráni
nespravodlivosť raz a navždy.
Takže aký by mal byť podľa Ježiša
náš postoj k ľudským vládam?
Odpoveď nájdeme v jeho reakcii
na otázku platenia daní Rimanom.
Je zapísaná v Markovi 12:15–17.
Čo patrí k cézarovým veciam?
V Rimanom 13:1–7
apoštol Pavol spomína
dane, poplatky, bázeň a úctu.
Je zaujímavé, že Ježiš povedal
„splácajte cézarovi“.
Prečo?
Cézar ako vtedajší vládca
robil pre ľudí užitočné veci,
napríklad razil mince.
A preto mal podľa Ježiša
právo pýtať niečo z toho späť.
Vďaka tomu mohol štát
zabezpečovať nevyhnutné služby.
No to najcennejšie, čo máme,
pochádza od Boha –
naše srdce, náš život,
naša myseľ a sila.
Tieto veci nemôžeme splácať cézarovi,
pretože on nám ich nedal.
Musíme ich splácať Bohu,
a to tým, že sme mu verní
a že ho milujeme.
O láske k Bohu
Ježiš v Markovi 12:30 povedal:
Preto naša láska k Bohu musí byť úplná
a zahŕňať celé naše telo,
všetky schopnosti a city
a všetku energiu.
Tí, ktorí milujú Boha,
si za svojho vládcu zvolili Ježiša,
pretože Boh ho ustanovil za kráľa.
Ako však majú Ježišovi učeníci
brániť jeho Kráľovstvo pred nepriateľmi?
V tejto súvislosti sa môžeme
veľa naučiť z toho,
čo sa odohralo v poslednú noc
Ježišovho života na zemi.
V 26. kapitole Matúša sa píše,
že keď Ježiša prišiel zatknúť
„veľký zástup s mečmi a kyjakmi“,
Peter „vytiahol meč a udrel
otroka veľkňaza a odťal mu ucho“.
Ján hovorí, že ten otrok
sa volal Malchus.
A Lukáš zapísal, že Ježiš
sa dotkol jeho ucha a uzdravil ho.
Nie je to úžasné?
Ježiš necítil žiadnu zlobu
voči ľuďom, ktorí ho prišli zatknúť.
Okrem toho podľa Matúša 26:52
povedal Petrovi:
Prečo sa Ježišovi
Petrov odvážny skutok nepáčil?
Z toho istého dôvodu,
pre ktorý sa celý čas
vyhýbal politickej angažovanosti.
Ježiš to vysvetlil ešte v ten deň,
keď stál pred Pontským Pilátom.
V Jánovi 18:36 sa píše:
Keďže Ježišovo Kráľovstvo
nie je ľudská vláda,
nepotrebuje ľudskú ochranu.
Ako to vieme?
Pozrime sa bližšie na to,
ako tento verš pokračuje.
Aký je náš kresťanský postoj
v politických záležitostiach?
Sme neutrálni.
Niekedy si ľudia
náš postoj zle vysvetľujú.
Napríklad si myslia,
že keď nepodporujeme jednu vládu,
tak potom musíme podporovať nejakú inú.
Napríklad v 50-tych rokoch vláda v Kongu
obviňovala Jehovových svedkov
z toho, že sú komunisti.
Keď však v 70-tych rokoch začali
v Kongu naozaj vládnuť komunisti,
tak sa vláda hnevala na svedkov,
že nie sú komunisti.
No dnes sme radi,
že už takmer tri desaťročia
sú Jehovovi svedkovia
v tejto krajine právne uznaní.
Niekedy si našu kresťanskú neutralitu
ľudia zamieňajú za apatiu.
Inokedy ju dokonca považujú za hrozbu.
Poďme sa pozrieť na obidva
tieto nesprávne názory.
Je veľký rozdiel medzi
kresťanskou neutralitou a apatiou.
Apatia je nezáujem,
ľahostajnosť a nevšímavosť.
Ale my sa veľmi zaujímame o ľudí
a to, čo zažívajú,
nám nie je ľahostajné.
Snažíme sa im tak ako Ježiš
praktickými spôsobmi
pomôcť, keď sa trápia
a zároveň ich učíme o jedinej vláde,
ktorá dokáže odstrániť nespravodlivosť.
Vyučovaním z Božieho Slova
sa nesnažíme zmeniť
politické inštitúcie,
ale ľudské srdcia,
čo je oveľa dôležitejšie,
lebo hlavné problémy ľudstva
nie sú politické, ale morálne.
Prečo môžeme povedať,
že Jehovovi svedkovia
nie sú pre spoločnosť hrozbou,
ale skôr prínosom?
Pretože svedomito dodržiavame zákony,
podporujeme spoločnosť
dobrovoľnou službou
alebo civilnou službou,
ak je taká možnosť,
a platíme dane.
Je pravda, že nevolíme
žiadnu politickú stranu,
ale na druhej strane nemaríme voľby
a nebránime tým, ktorí voliť chcú.
Je pravda, že nezastávame
žiadne politické funkcie,
no na druhej strane
nekritizujeme tých, ktorí vládnu,
nebojkotujeme ich úsilie
a nezúčastňujeme sa protestov.
Je pravda, že nezdravíme zástavu,
ale ani by sme ju nikdy nepálili,
ani na ňu nepľuli
a nehanobíme národ,
ktorý predstavuje,
a to ani v krajinách,
v ktorých to zákon nezakazuje.
Je pravda, že nespievame národnú hymnu,
ale nerobíme to okázalo,
a ani neodrádzame tých,
ktorí ju spievať chcú.
Jednoducho ju nespievame.
Je pravda, že vo vojne
nebránime krajinu,
ale ani nikdy neútočíme
na svojich krajanov.
Je pravda, že nepodporujeme
žiadne politické názory,
ale žiadne ani neodsudzujeme,
dokonca ani v srdci.
Jednoducho sa nestaviame
na žiadnu stranu, sme neutrálni.
Ale čo ak od nás štát vyžaduje niečo,
čo je v rozpore
s Ježišovými prikázaniami?
Akú biblickú zásadu by ste použili?
Máte na mysli Skutky 5:28, 29 –
že „ako vládcu musíme
viac poslúchať Boha ako ľudí“?
Tento postoj nie je prejavom
neúcty k štátu, ale úcty k Bohu.
Ak štát vyžaduje niečo,
čo Boh zakazuje, alebo naopak,
potom takéto požiadavky
považuje Boh za neoprávnené.
Niekto môže povedať:
„Je dosť možné, že sa pre tento postoj
niekedy dostanete do problémov.“
To je pravda.
Ježiš to predpovedal v Matúšovi 24:9.
A v Zjavení 2:10 Ježiš povedal,
že niektorí jeho učeníci sa preto
dostanú do väzenia –
no nie všetci.
Preto nie sme sklamaní, keď nás nezavrú,
ale ani zúfalí, keby sa tak stalo.
Tisíce bratov a sestier
skončili pre svoju
kresťanskú neutralitu vo väzení.
Sme na nich hrdí a modlíme sa za nich.
Vieme, že Jehova z nich má radosť.
Ich vytrvalosť v skúškach znamená
víťazstvo pre nás všetkých.
Prečo?
Lebo zboru v Efeze Pavol napísal:
Pavol písal tieto slová
v domácom väzení v Ríme.
V akom zmysle znamenali
Pavlove súženia pre Efezanov slávu?
V tom, že keď Pavol
napriek ťažkostiam vytrvával v službe,
ukazoval zboru,
aká je táto služba dôležitá.
Ak by sa Pavol vzdal,
čo by tým dal Efezanom najavo?
Že ich viera, služba
a dôvera v Božie Kráľovstvo
nie sú až také dôležité.
Pavol svojou vytrvalosťou ukázal,
že vernosť Kristovi je hodná
akýchkoľvek obetí.
Podobným spôsobom
vytrvalosť našich bratov a sestier
vo väzení ukazuje, že ich viera je živá
a že Božie Kráľovstvo, ktoré zastupujú,
je skutočnou vládou.
Nie sú zástupcami nejakej ľudskej vlády,
ale nebeského Kráľovstva –
vlády, ktorá ich odmení
večným životom vo svete bez vojen.


-