JW subtitle extractor

Má k nám prísť 2 500 delegátov.
A my pre nich
chceme urobiť všetko, čo môžeme.
Chceme, aby cítili,
že sú naši bratia a že ich milujeme.
Dostali sme za úlohu pripraviť
pre bratov niečo nezabudnuteľné.
Hovorili sme si,
že na to bude treba niečo viac,
ako len dať si spoločnú večeru.
Je to tu také úžasné, že ani nemám slov.
Najprv sme museli vymyslieť
zábavný program a potom ho nacvičiť.
Tak som sa zavrel na 2 dni do izby
a tam som plakal a modlil sa.
To, čo nám veľmi pomáha,
je dôvera v Jehovu
a v to, že nás vedie
prostredníctvom svojej organizácie.
Zistili sme,
že prejaviť pohostinnosť delegátom
si bude vyžadovať viac,
ako sme si mysleli.
Máme pôvodný dostavník z roku 1892,
skutočných texaských kovbojov,
lekcie, ako hádzať lasom,
texaský dlhorohý dobytok
a pečieme tradičné maslové pečivo
v holandskej rúre s uhlíkmi.
Máme 4 umelecké súbory –
každý má 80 až 90 členov –
a tie budú vystupovať
na 3 rôznych miestach počas 4 dní.
Počas večera pre delegátov
sa bude podávať jedlo
a potom bude
povzbudzujúci program s hudbou,
videami a zaujímavými interview.
V minulosti sme do programu
pre delegátov nezaraďovali službu,
ale teraz cítime,
že Jehova nás k tomu vedie.
Príklad verného a rozvážneho otroka
nás povzbudzuje, aby sme to tak robili.
Miestni bratia a sestry
sa musia v službe vyrovnávať
s podobnými problémami ako my.
Keď som videla, ako to zvládajú,
veľmi ma to povzbudilo
a dodalo mi to motiváciu,
aby som aj ja horlivo zvestovala.
Potrebovali sme dobrovoľníkov aj na to,
aby pred zjazdovou sálou
vítali delegátov.
Pozerala som sa z autobusu
a najprv som nechápala,
prečo je vonku tak veľa ľudí.
A keď som zistila, že čakajú na nás,
aby nás privítali, dojalo ma to k slzám.
Keď sme zistili, že delegáti
budú chodiť aj do zjazdovej sály,
boli sme z toho nadšení.
Pomáhalo nám
viac ako 3 600 dobrovoľníkov,
ale prihlásilo sa ich viac ako 5 000.
O spoluprácu pri zjazdových aktivitách
sme poprosili vyše 200 zborov.
Sme z mesta Cheyenne vo Wyomingu.
Je to odtiaľto takmer 1 400 kilometrov.
Dostavníky sme začali pripravovať
pred asi troma týždňami
a viezli sme ich sem niekoľko dní.
Ak som tu chcela pomáhať,
v práci som si musela vybaviť voľno.
Potrebovala som týždeň dovolenky.
Veľmi som sa o to modlila.
A Jehova moje modlitby vypočul.
Dostala som dovolenku
a tak tu môžem byť.
To, čo tu zažívame,
ma neuveriteľne nabíja.
A teraz si viem úplne predstaviť,
ako sa budeme cítiť
v novom svete každý deň!
Mala som navrhnúť a namaľovať obrázky
na ozdobné kartičky pre delegátov.
Malo to byť
niečo typické pre Washington.
Dostal som krásnu úlohu
vytvoriť logo tohto zjazdu,
ktoré bude na taškách pre delegátov.
Budeme spievať delegátom.
Chcem spievať pre delegátov, lebo chcem,
aby sa z toho tešili
a aby sa tešil aj Jehova.
Keď som počul, ako začali
na letisku bratia a sestry spievať,
veľmi ma to dojalo.
Čakali tam na nás až do desiatej večer.
Myslím si, že keď uvidia,
ako ich vítame, budú nadšení.
A pripravujeme pre nich
aj rôzne malé darčeky,
niečo, čo si budú môcť zobrať domov,
aby im to pripomínalo zjazd.
Táto vrchná časť, to veľké JW,
bola prevzatá z brožúrky Posol,
ktorá vyšla v roku 1931
pre delegátov zjazdu v Columbuse v Ohiu.
Ako môžete vidieť,
všetci bratia
a sestry chcú niečím prispieť,
každý sa chce nejako zapojiť,
každý chce, aby sme ho zavolali.
Chcú urobiť všetko,
čo môžu, aby tento zjazd podporili.
Vitajte v Seattli!
Keď vidím, že bratia tú tašku nosia
a páči sa im, mám z toho veľkú radosť.
Bol som trochu unavený z letu,
ale keď som videl,
ako sa na nás všetci usmievajú
a tlieskajú a tie veľké nápisy a darčeky.
Hovorím si: Je to neuveriteľné!
– Jednoducho cítil si tú lásku.
Hneď od začiatku sme sa cítili milovaní.
– Áno, boli úžasní.
– Bola to fakt sila.
Neviete, odkiaľ sú, neviete,
ako sa volajú, ale mávame si,
usmievame sa na seba
a cítime, že sme tu jedna veľká rodina.
Až mám slzy v očiach.
Chceme, aby vedeli,
že tu majú bratov, ktorí na nich myslia,
ktorí ich majú radi
a sú ochotní urobiť všetko, čo sa dá,
aby sa u nás cítili dobre.
– Je to tak.
Chceme im ukázať, ako ich máme radi,
aby sa celý čas
cítili akoby v našom objatí.
Vidíme, že za tým všetkým je Jehova.
A z toho,
akí sú bratia nadšení a šťastní,
vidieť, ako veľmi sa majú radi.
Všetok čas, energia a peniaze,
ktoré sa na zjazd vynaložili,
slúžia na Jehovovu chválu
a na to, aby sa jeho služobníci –
delegáti z celého sveta – cítili vítaní.
Možno o takých 2 000 – 3 000 rokov
za mnou niekto príde:
„Á, ty si ten kovboj z Texasu!
Pamätám si ťa zo zjazdu.“
Viem, že kovboji by nemali plakať,
ale ak by sa toto stalo,
tak neviem, neviem.
Som taká šťastná, stále mi je do plaču.
Počúvali, ako im spievame,
pozerali sa na nás
a domov si odnesú pekné spomienky.
Chceme, aby delegáti boli šťastní.

Pohostinnosť na medzinárodných zjazdoch