JW subtitle extractor

Toto je Birmingham,
kedysi domov známeho vedca
a pastora Josepha Priestleyho.
V roku 1789 Priestley spojil sily
so skupinou nadaných mužov,
a začali pracovať
na novom preklade Biblie do angličtiny.
Vyše 200 rokov sme si mysleli,
že ich práca je navždy preč
a že ich projekt nevyšiel.
V čom bol tento preklad iný?
A prečo nebol nikdy vydaný?
Oslovili sme niekoľko odborníkov,
ktorí nám teraz
o Priestleyho príbehu odhalia viac.
Preslávil sa hlavne
svojimi výskumami
v oblasti elektriny a plynov –
a to najmä tým,
že objavil kyslík.
Joseph Priestley
bol výnimočný človek.
Aj keď si ho väčšina ľudí pamätá
ako vedca, to nie je to,
čím chcel byť známy on.
Považoval sa skôr
za teológa alebo duchovného,
pretože to bola
jeho najväčšia vášeň.
Bol to človek,
ktorý mal úžasný dar na jazyky.
Mal geniálnu pamäť
a v práci bol mimoriadne výkonný.
Hebrejčinu sa naučil
už ako veľmi mladý.
Mohol mať asi 15.
Potom pokračoval ďalej.
Naučil sa grécky, latinsky a aj niekoľko
hlavných semitských jazykov,
ktoré sa vtedy dali študovať.
Keď sa neskôr pustil
do hlbšieho skúmania textu Biblie,
to všetko sa mu veľmi zišlo.
Vďaka tomu, že ovládal jazyky,
mohol Bibliu kráľa Jakuba
porovnávať s pôvodnými spismi.
V čase keď žil Priestley,
už bolo dostupných
viac hebrejských a gréckych rukopisov.
Takže pri svojej práci
nemusel brať do úvahy len spisy,
z ktorých sa prekladala
Biblia kráľa Jakuba,
mal toho k dispozícii viac.
Myslím, že je jasné,
že aj keď Biblia kráľa Jakuba
používa krásny jazyk,
ktorý sa dobre číta,
má aj svoje nedostatky.
Obsahuje dodatočné vsuvky
a aj chyby v preklade.
Priestley hľadal pravdu
a nedal sa nikým ovplyvniť.
Zo všetkého najviac
mu záležalo na jednej náuke.
Zistil, že podľa Biblie,
Ježiš a Boh, nie sú tá istá osoba.
V roku 1783 vydal túto brožúru.
Napísal:
„Z Písma vyplýva,
že je iba jeden Boh,
ktorý je sám Stvoriteľom
a Vládcom nad všetkým.
Tento Boh by mal byť
jediným predmetom uctievania.
On sám poslal Ježiša,
aby poučil ľudstvo,
umožnil mu robiť zázraky,
vzkriesil ho z mŕtvych
a dal mu všetku moc,
ktorú kedy mal alebo má teraz.“
Priestley mal pocit,
že Biblia kráľa Jakuba zahmlila
rozdiel medzi Ježišom a Bohom.
A tak sa v 1787 obrátil
na najbližšieho priateľa.
Bol ním Theophilus Lindsey.
Lindsey začínal
ako anglikánsky duchovný.
No čím ďalej tým viac
spochybňoval niektoré náuky,
napríklad Trojicu.
V podstate sa vybral
tým istým smerom ako Priestley.
Na teológiu mali veľmi podobný pohľad.
Priestley Lindseymu napísal:
„Som rád, že sa ti myšlienka
nového prekladu páči.
Myslím, že ak spojíme sily,
nebude to až také náročné.
Ak si vezmeš na starosť Nový zákon,
ja sa pustím do Starého.
Mohlo by sa nám to podariť do 3 rokov.“
Takýto projekt do 3 rokov?
Veľmi odvážny cieľ.
Na Biblii kráľa Jakuba pracovalo
47 učencov celých 7 rokov.
No Priestley a Lindsey si k sebe
zobrali už len 2 ďalších učencov
a pustili sa do plánovania.
Ich cieľom bolo vylepšiť
Preklad kráľa Jakuba a to tak,
že upravia pasáže,
ktoré odovzdávajú nesprávnu myšlienku.
Spoločne si stanovili pravidlá,
ktorými sa budú pri prekladaní riadiť.
Jedno z tých pravidiel
malo tento preklad odlíšiť
od všetkých ostatných,
ktoré kedy v angličtine vyšli,
alebo v podstate,
ktoré dovtedy vôbec vyšli.
Pravidlo bolo jednoduché.
V Starom zákone sa držať
hebrejského textu a Božie meno
uvádzať ako „Jehova“,
nie ako „Pán“ alebo „Hospodin“.
A v novom zákone používať
Božie meno Jehova na miestach,
kde môže byť potrebné
odlíšiť Boha od Krista.
No neboli prví,
ktorí mali takýto prístup.
Poďme sa pozrieť
do knihy Hoptona Haynesa.
Haynes to videl rovnako
už asi 40 rokov predtým,
než sa Priestley pustil do prekladania.
Odporúčal ten istý prístup.
Zastával názor,
že v Biblii kráľa Jakuba
mal pôvodný výraz pre meno Jehova,
zostať nezmenený.
Napísal tiež, že ak by bolo slovo
Jehova použité v Novom zákone,
kde sa často používa výraz „Pán“,
mohlo by to pomôcť odlíšiť Pána,
nášho Boha, od nášho Pána, Krista.
Priestleyho tím sa snažil o to isté.
Keď si uvedomili
koľko práce je pred nimi,
poprosili o pomoc ďalších učencov.
No mnohí s tým
nechceli mať nič spoločné.
Museli byť opatrní.
Pracovať v Anglicku
na novom preklade v 18. storočí,
nebolo len veľkou výzvou,
ale aj veľkým rizikom.
Tvoriť akýkoľvek nový preklad
bolo vtedy veľmi citlivou záležitosťou.
Zopár ľudí sa o to pokúsilo,
no väčšinou to nikto
nedotiahol do konca.
Anglikánska cirkev bola celá
postavená na Preklade kráľa Jakuba.
Bol to preklad, ktorý cirkev schválila.
Zakladala na ňom tiež
celé svoje učenie aj náuky.
Takže tvrdiť, že ten preklad
nie je dosť dobrý,
vlastne znamenalo podkopávať
alebo spochybňovať teológiu.
Ak by ste prišli s novým prekladom,
vlastne by ste sa snažili
zmeniť teológiu anglikánskej cirkvi.
Od začiatku plánovania
neubehli ani 3 mesiace
a Priestleymu sa ponúkli ďalší učenci.
Pomoc jedného z nich
sa ukázala na nezaplatenie.
Bol ním Robert Edward Garnham.
Nachádzame sa v Cambridgi,
kde na nás čakajú doktori
Nicolas Bell a Chris Reid,
aby nám o Garnhamovi povedali viac.
Robert Garnham začal študovať
na Trinity college keď mal 16,
v roku 1769.
O rok na to dostal
Garnham štipendium,
a neskôr sa aj on sám stal
učiteľom na škole.
Veľa zo svojej práce urobil práve tu
vo Wrenovej knižnici.
V tom čase táto knižnica zrejme
ešte nebola úplne kompletná.
No asi viac ako polovicu
z nej vtedy tvorili rôzne Biblie,
biblické komentáre,
alebo iné teologické spisy.
Mať toto všetko len
na pár krokov v jednej budove,
muselo byť na štúdium teológie
obrovskou výhodou.
Priestley a Lindsey
si Garnhamovu prácu vysoko cenili.
Bol bystrý, a tiež mimoriadne
inteligentný človek.
A k tomu všetkému
bol aj neskutočne pracovitý.
Keď premýšľam koľko času
tento kazateľ venoval štúdiu Biblie,
a do akej hĺbky skúmal jej text,
je to úžasné, fascinuje ma to.
Garnham pracoval v tichosti,
no zároveň veľmi rýchlo.
Pôvodne mal preložiť
len listy z Nového zákona,
no keď to dokončil,
zobral si ďalšie časti.
25. novembra 1789
Priestley napísal Lindseymu.
„Pán Garnham
je cenným členom nášho tímu.“
Aj Lindsey neskôr jednému
členovi tímu napísal:
„Nikto nepracuje tak tvrdo
ako pán Garnham.“
Vylepšený preklad, do ktorého Priestley
a jeho tím toľko investovali,
bol už takmer hotový, no potom
sa v Birminghame strhli nepokoje.
V roku 1791 boli mimoriadne kruté.
Okrem toho, že ľudia mali
rozdielne politické názory,
Priestley a ďalší verejne
obvinili cirkev, že učí klamstvá.
Pre anglikánsku cirkev
odteraz predstavovali hrozbu.
V priebehu 4 dní zomrelo niekoľko ľudí,
a zničené boli aj budovy,
vrátane Priestleyho domu.
Jeho dom na Fairhill zhorel do tla.
Mal šťastie, že vôbec ušiel
a jeho spisy mu doslova
vyhádzali z okna.
Prišiel o všetky
svoje rukopisy a knihy.
Zdalo sa, že celá jeho práca
na preklade je navždy preč.
V roku 1794 odišiel do USA.
Opustil všetko čo poznal.
Zrazu bol sám a v úplne inom svete.
Muselo to byť preňho veľmi ťažké.
Bez svojej knižnice a tímu,
ktorý by ho podporil,
Priestley už nedokázal pokračovať
vo svojom projekte.
A nikdy sa k nemu nevrátil.
Ale čo Garnham a jeho práca?
Aby sme to zistili,
navštívime Londýn.
Garnham bol opatrný,
a to na čom pracoval
vydával anonymne.
Po tom, čo Priestleymu podpálili dom
a celý projekt sa zastavil,
Garnham svoj preklad nevydal.
V priebehu rokov Garnham
svoj názor na Bibliu zmenil
a jeho viera sa rýchlo stratila.
Zomrel v roku 1802,
keď mal 49 rokov.
Ale čo sa stalo
s Garnhamovou prácou?
Zachovali sa nejaké rukopisy?
Viac ako 200 rokov to vyzeralo, že nie.
No začiatkom roku 2017
výskumníci objavili niečo nečakané,
práve tu v knižnici Dr. Williamsa.
Čo presne tam našli?
Našli 2 zbierky
zachovaných rukopisov,
ktoré spolu tvorili
takmer celý Nový zákon.
Prvou bola pracovná verzia
a druhou už upravený text.
Jeden z rukopisov bol aj zreteľne
podpísaný iniciálkami R.E.G.,
Robert Edward Garnham.
Keď odborníci preskúmali
tento objav, zistili,
že našli niečo naozaj výnimočné.
Bol to jediný rukopis
z Priestleyho projektu,
ktorý sa kedy zachoval.
Takéto rukopisy sú naozaj vzácne
a je ich veľmi málo,
pretože skoro žiaden to neprežije.
Nájsť niečo také je takmer zázrak.
Garnhamenov preklad
bol naozaj jedinečný.
Niektoré známe verše
v ňom boli preložené veľmi sviežim
a moderným jazykom.
Zatiaľ čo v Preklade kráľa Jakuba
bolo „celý svet leží v zle“,
Garnhamov preklad znel,
„celý svet je v moci protivníka“.
Namiesto slova „peklo“,
Garnham preložil
výraz „hádes“ ako „hrob“.
No to najpozoruhodnejšie je,
že Garnham používa meno Jehova.
V Preklade kráľa Jakuba sa píše:
„Milovať budeš Pána, svojho Boha,
celým svojím srdcom“,
no Garnham to preložil takto:
„Milovať budeš Jehovu,
svojho Boha, celým svojím srdcom.“
Kým iné preklady uvádzajú
Božie meno len občas,
Garnham sa držal pravidiel,
ktoré si v tíme stanovili
a v Novom zákone uvádza
Božie meno Jehova zhruba 200-krát.
Po celý čas sme si mysleli,
že Garnhamov preklad
je navždy stratený.
Takže keď sme v našej zbierke
jeho spisov našli
aj jeho preklad Nového zákona,
ohromilo nás to.
Vôbec sme to nečakali!
Rukopisy z knižnice
Dr. Williamsa sú obrovským objavom.
Je to práca ozajstných učencov,
ktorí dobre poznali
hebrejčinu a gréčtinu.
Je to veľká vec a verejnosť by sa
o tom mala dozvedieť.
To bol vzrušujúci príbeh anglického
prekladu Nového zákona
z 18. storočia.
Garnhamov preklad
odkryl ďalšiu kapitolu histórie Biblie.
Ak by ho vtedy vydali,
nepochybne by to bolo prelomové dielo.

Našiel sa stratený preklad Biblie
- 

Našiel sa stratený preklad Biblie

Toto je Birmingham,
kedysi domov známeho vedca
a pastora Josepha Priestleyho.
V roku 1789 Priestley spojil sily
so skupinou nadaných mužov,
a začali pracovať
na novom preklade Biblie do angličtiny.
Vyše 200 rokov sme si mysleli,
že ich práca je navždy preč
a že ich projekt nevyšiel.
V čom bol tento preklad iný?
A prečo nebol nikdy vydaný?
Oslovili sme niekoľko odborníkov,
ktorí nám teraz
o Priestleyho príbehu odhalia viac.
Preslávil sa hlavne
svojimi výskumami
v oblasti elektriny a plynov –
a to najmä tým,
že objavil kyslík.
Joseph Priestley
bol výnimočný človek.
Aj keď si ho väčšina ľudí pamätá
ako vedca, to nie je to,
čím chcel byť známy on.
Považoval sa skôr
za teológa alebo duchovného,
pretože to bola
jeho najväčšia vášeň.
Bol to človek,
ktorý mal úžasný dar na jazyky.
Mal geniálnu pamäť
a v práci bol mimoriadne výkonný.
Hebrejčinu sa naučil
už ako veľmi mladý.
Mohol mať asi 15.
Potom pokračoval ďalej.
Naučil sa grécky, latinsky a aj niekoľko
hlavných semitských jazykov,
ktoré sa vtedy dali študovať.
Keď sa neskôr pustil
do hlbšieho skúmania textu Biblie,
to všetko sa mu veľmi zišlo.
Vďaka tomu, že ovládal jazyky,
mohol Bibliu kráľa Jakuba
porovnávať s pôvodnými spismi.
V čase keď žil Priestley,
už bolo dostupných
viac hebrejských a gréckych rukopisov.
Takže pri svojej práci
nemusel brať do úvahy len spisy,
z ktorých sa prekladala
Biblia kráľa Jakuba,
mal toho k dispozícii viac.
Myslím, že je jasné,
že aj keď Biblia kráľa Jakuba
používa krásny jazyk,
ktorý sa dobre číta,
má aj svoje nedostatky.
Obsahuje dodatočné vsuvky
a aj chyby v preklade. 
Priestley hľadal pravdu
a nedal sa nikým ovplyvniť.
Zo všetkého najviac
mu záležalo na jednej náuke.
Zistil, že podľa Biblie,
Ježiš a Boh, nie sú tá istá osoba.
V roku 1783 vydal túto brožúru.
Napísal:
„Z Písma vyplýva,
že je iba jeden Boh,
ktorý je sám Stvoriteľom
a Vládcom nad všetkým.
Tento Boh by mal byť
jediným predmetom uctievania.
On sám poslal Ježiša,
aby poučil ľudstvo,
umožnil mu robiť zázraky,
vzkriesil ho z mŕtvych
a dal mu všetku moc,
ktorú kedy mal alebo má teraz.“
Priestley mal pocit,
že Biblia kráľa Jakuba zahmlila
rozdiel medzi Ježišom a Bohom.
A tak sa v 1787 obrátil
na najbližšieho priateľa.
Bol ním Theophilus Lindsey.
Lindsey začínal
ako anglikánsky duchovný.
No čím ďalej tým viac
spochybňoval niektoré náuky,
napríklad Trojicu.
V podstate sa vybral
tým istým smerom ako Priestley.
Na teológiu mali veľmi podobný pohľad.
Priestley Lindseymu napísal:
„Som rád, že sa ti myšlienka
nového prekladu páči.
Myslím, že ak spojíme sily,
nebude to až také náročné.
Ak si vezmeš na starosť Nový zákon,
ja sa pustím do Starého.
Mohlo by sa nám to podariť do 3 rokov.“
Takýto projekt do 3 rokov?
Veľmi odvážny cieľ.
Na Biblii kráľa Jakuba pracovalo
47 učencov celých 7 rokov.
No Priestley a Lindsey si k sebe
zobrali už len 2 ďalších učencov
a pustili sa do plánovania.
Ich cieľom bolo vylepšiť
Preklad kráľa Jakuba a to tak,
že upravia pasáže,
ktoré odovzdávajú nesprávnu myšlienku.
Spoločne si stanovili pravidlá,
ktorými sa budú pri prekladaní riadiť.
Jedno z tých pravidiel
malo tento preklad odlíšiť
od všetkých ostatných,
ktoré kedy v angličtine vyšli,
alebo v podstate,
ktoré dovtedy vôbec vyšli.
Pravidlo bolo jednoduché.
V Starom zákone sa držať
hebrejského textu a Božie meno
uvádzať ako „Jehova“,
nie ako „Pán“ alebo „Hospodin“.
A v novom zákone používať
Božie meno Jehova na miestach,
kde môže byť potrebné
odlíšiť Boha od Krista.
No neboli prví,
ktorí mali takýto prístup.
Poďme sa pozrieť
do knihy Hoptona Haynesa.
Haynes to videl rovnako
už asi 40 rokov predtým,
než sa Priestley pustil do prekladania.
Odporúčal ten istý prístup.
Zastával názor,
že v Biblii kráľa Jakuba
mal pôvodný výraz pre meno Jehova,
zostať nezmenený.
Napísal tiež, že ak by bolo slovo
Jehova použité v Novom zákone,
kde sa často používa výraz „Pán“,
mohlo by to pomôcť odlíšiť Pána,
nášho Boha, od nášho Pána, Krista.
Priestleyho tím sa snažil o to isté.
Keď si uvedomili
koľko práce je pred nimi,
poprosili o pomoc ďalších učencov.
No mnohí s tým
nechceli mať nič spoločné.
Museli byť opatrní.
Pracovať v Anglicku
na novom preklade v 18. storočí,
nebolo len veľkou výzvou,
ale aj veľkým rizikom.
Tvoriť akýkoľvek nový preklad
bolo vtedy veľmi citlivou záležitosťou.
Zopár ľudí sa o to pokúsilo,
no väčšinou to nikto
nedotiahol do konca.
Anglikánska cirkev bola celá
postavená na Preklade kráľa Jakuba.
Bol to preklad, ktorý cirkev schválila.
Zakladala na ňom tiež
celé svoje učenie aj náuky.
Takže tvrdiť, že ten preklad
nie je dosť dobrý,
vlastne znamenalo podkopávať
alebo spochybňovať teológiu.
Ak by ste prišli s novým prekladom,
vlastne by ste sa snažili
zmeniť teológiu anglikánskej cirkvi.
Od začiatku plánovania
neubehli ani 3 mesiace
a Priestleymu sa ponúkli ďalší učenci.
Pomoc jedného z nich
sa ukázala na nezaplatenie.
Bol ním Robert Edward Garnham.
Nachádzame sa v Cambridgi,
kde na nás čakajú doktori
Nicolas Bell a Chris Reid,
aby nám o Garnhamovi povedali viac.
Robert Garnham začal študovať
na Trinity college keď mal 16,
v roku 1769.
O rok na to dostal
Garnham štipendium,
a neskôr sa aj on sám stal
učiteľom na škole.
Veľa zo svojej práce urobil práve tu
vo Wrenovej knižnici.
V tom čase táto knižnica zrejme
ešte nebola úplne kompletná.
No asi viac ako polovicu
z nej vtedy tvorili rôzne Biblie,
biblické komentáre,
alebo iné teologické spisy.
Mať toto všetko len
na pár krokov v jednej budove,
muselo byť na štúdium teológie
obrovskou výhodou.
Priestley a Lindsey
si Garnhamovu prácu vysoko cenili.
Bol bystrý, a tiež mimoriadne
inteligentný človek.
A k tomu všetkému
bol aj neskutočne pracovitý.
Keď premýšľam koľko času
tento kazateľ venoval štúdiu Biblie,
a do akej hĺbky skúmal jej text,
je to úžasné, fascinuje ma to.
Garnham pracoval v tichosti,
no zároveň veľmi rýchlo.
Pôvodne mal preložiť
len listy z Nového zákona,
no keď to dokončil,
zobral si ďalšie časti.
25. novembra 1789
Priestley napísal Lindseymu.
„Pán Garnham
je cenným členom nášho tímu.“
Aj Lindsey neskôr jednému
členovi tímu napísal:
„Nikto nepracuje tak tvrdo
ako pán Garnham.“
Vylepšený preklad, do ktorého Priestley
a jeho tím toľko investovali,
bol už takmer hotový, no potom
sa v Birminghame strhli nepokoje.
V roku 1791 boli mimoriadne kruté.
Okrem toho, že ľudia mali
rozdielne politické názory,
Priestley a ďalší verejne
obvinili cirkev, že učí klamstvá.
Pre anglikánsku cirkev
odteraz predstavovali hrozbu.
V priebehu 4 dní zomrelo niekoľko ľudí,
a zničené boli aj budovy,
vrátane Priestleyho domu.
Jeho dom na Fairhill zhorel do tla.
Mal šťastie, že vôbec ušiel
a jeho spisy mu doslova
vyhádzali z okna.
Prišiel o všetky
svoje rukopisy a knihy.
Zdalo sa, že celá jeho práca
na preklade je navždy preč.
V roku 1794 odišiel do USA.
Opustil všetko čo poznal.
Zrazu bol sám a v úplne inom svete.
Muselo to byť preňho veľmi ťažké.
Bez svojej knižnice a tímu,
ktorý by ho podporil,
Priestley už nedokázal pokračovať
vo svojom projekte.
A nikdy sa k nemu nevrátil.
Ale čo Garnham a jeho práca?
Aby sme to zistili,
navštívime Londýn.
Garnham bol opatrný,
a to na čom pracoval
vydával anonymne.
Po tom, čo Priestleymu podpálili dom
a celý projekt sa zastavil,
Garnham svoj preklad nevydal.
V priebehu rokov Garnham
svoj názor na Bibliu zmenil
a jeho viera sa rýchlo stratila.
Zomrel v roku 1802,
keď mal 49 rokov.
Ale čo sa stalo
s Garnhamovou prácou?
Zachovali sa nejaké rukopisy?
Viac ako 200 rokov to vyzeralo, že nie.
No začiatkom roku 2017
výskumníci objavili niečo nečakané,
práve tu v knižnici Dr. Williamsa.
Čo presne tam našli?
Našli 2 zbierky
zachovaných rukopisov,
ktoré spolu tvorili
takmer celý Nový zákon.
Prvou bola pracovná verzia
a druhou už upravený text.
Jeden z rukopisov bol aj zreteľne
podpísaný iniciálkami R.E.G.,
Robert Edward Garnham.
Keď odborníci preskúmali
tento objav, zistili,
že našli niečo naozaj výnimočné.
Bol to jediný rukopis
z Priestleyho projektu,
ktorý sa kedy zachoval.
Takéto rukopisy sú naozaj vzácne
a je ich veľmi málo,
pretože skoro žiaden to neprežije.
Nájsť niečo také je takmer zázrak.
Garnhamenov preklad
bol naozaj jedinečný.
Niektoré známe verše
v ňom boli preložené veľmi sviežim
a moderným jazykom.
Zatiaľ čo v Preklade kráľa Jakuba
bolo „celý svet leží v zle“,
Garnhamov preklad znel,
„celý svet je v moci protivníka“.
Namiesto slova „peklo“,
Garnham preložil
výraz „hádes“ ako „hrob“.
No to najpozoruhodnejšie je,
že Garnham používa meno Jehova.
V Preklade kráľa Jakuba sa píše:
„Milovať budeš Pána, svojho Boha,
celým svojím srdcom“,
no Garnham to preložil takto:
„Milovať budeš Jehovu,
svojho Boha, celým svojím srdcom.“
Kým iné preklady uvádzajú
Božie meno len občas,
Garnham sa držal pravidiel,
ktoré si v tíme stanovili
a v Novom zákone uvádza
Božie meno Jehova zhruba 200-krát.
Po celý čas sme si mysleli,
že Garnhamov preklad
je navždy stratený.
Takže keď sme v našej zbierke
jeho spisov našli
aj jeho preklad Nového zákona,
ohromilo nás to.
Vôbec sme to nečakali!
Rukopisy z knižnice
Dr. Williamsa sú obrovským objavom.
Je to práca ozajstných učencov,
ktorí dobre poznali
hebrejčinu a gréčtinu.
Je to veľká vec a verejnosť by sa
o tom mala dozvedieť.
To bol vzrušujúci príbeh anglického
prekladu Nového zákona
z 18. storočia.
Garnhamov preklad
odkryl ďalšiu kapitolu histórie Biblie.
Ak by ho vtedy vydali,
nepochybne by to bolo prelomové dielo.


-