JW subtitle extractor

Po potope v 1. Mojžišovej 8:21
Jehova povedal:
„Ľudské srdce je odmalička
naklonené k zlému.“
Smutné, no je to tak.
Všetkých nás láka to,
čo je zlé.
A Satan sa spolieha na to,
že tomu sklonu proste podľahneme.
Z komentára k veršu na deň vidíme,
že Jób musel pracovať na pokore.
A keď ho spoznáme bližšie,
zistíme, že mal aj iné nedostatky.
Keď naňho Satan zaútočil,
bol taký zúfalý, že zatrpkol.
A to je pochopiteľné
(asi by sme na tom boli rovnako).
No pochopiteľné
neznamená v poriadku.
Jeho nedokonalé sklony a to,
ako zareagoval, mu bránilo vidieť,
že jeho problém
môže mať aj iné príčiny.
A nakoniec kritizoval
a zo všetkého obviňoval Jehovu.
Keď o tom tak hovoríme,
znie to dosť negatívne.
Mal pracovať na pokore,
nehnevať sa, nevzdávať sa,
neobviňovať zo všetkého Jehovu
a nehádzať naňho vinu.
Asi v každom z nás je kúsok Jóba.
Všetci máme na čom pracovať.
Satan dúfal, že Jób svojim sklonom
podľahne a zradí Jehovu.
No ako Jóba vnímal Jehova?
A ako vníma každého z nás?
Nikdy tak ako Satan.
Vráťme sa na začiatok knihy Jób
a všimnite si, ako sa Jehova
na Jóba pozeral.
Nájdeme to v Jób 1:8 –
Jób 1:8.
Nachádzame sa v nebi
a Satan predstupuje pred Jehovu.
Pozrime sa,
o čom sa rozprávajú.
Jehova hovorí:
„Všimol si si môjho
služobníka Jóba?
Na celej zemi nie je nikto ako on.
Je to zásadový a čestný človek,
ktorý sa bojí Boha
a vyhýba sa zlému.“
Dostal skvelé hodnotenie!
Iné ako od Satana.
Prečo ho vnímali inak?
A ako to v skúškach
môže pomôcť nám?
Prvé poučenie:
na vzťahoch záleží –
na vzťahu s Jehovom
a bratmi a sestrami.
Najprv vzťah s Jehovom.
Satan Jóba očividne nenávidel.
Pre Satan by bol Jób
cenný len vtedy, ak by ho zlomil,
inak mu bol ukradnutý.
No pre Jehovu bol Jób
blízkym priateľom.
Jób síce nechápal,
prečo musí trpieť,
no aj tak miloval Jehovu
a chcel mu zostať verný.
A platilo to aj opačne.
Jehova si cenil Jóbovu vernosť
a to, že miluje svoju rodinu.
A nezabúdal ani na to,
že neuctieva slnko,
miesiac a hviezdy,
čo bolo bežné.
Videl, že je láskavý k sirotám
a vdovám a aj k svojim sluhom.
A vedel tiež,
že mu Jób chce zostať verný.
Samozrejme, Jehova nezatváral oči
nad jeho nedostatkami.
No nedovolil ani to,
aby pre ne Jóba odpísal.
Vnímal ho ako celok
a zameriaval sa na to dobré.
A tak sa pozerá aj na nás.
Prečo?
Pretože ho milujeme
a sme jeho blízki priatelia.
No občas možno chceme,
aby Jehova zmenil našu situáciu,
zareagoval rýchlejšie.
Nepáči sa nám jeho riešenie.
Alebo krútime hlavou,
ako to mohol Jehova pripustiť.
No keďže s ním máme blízky vzťah,
sme trpezliví a veríme mu.
Vieme, že s Jehovom
bude všetko dobré
a že nás za poslušnosť odmení,
tak ako Jóba.
No prejsť ťažkým obdobím
nám pomáhajú aj vzťahy
s bratmi a sestrami.
Napríklad Jehova
svojím duchom podnietil Elíhua,
aby Jóbovi pomohol.
Bol mladší
a mal menej skúseností.
No Jób dal na jeho radu
a pomohlo mu to.
Potreboval to.
Podľa jedného diela Jób
možno „plakal od úľavy“,
keď mu Elíhu otvorene,
ale láskavo radil.
Aj nám bratia a sestry
chcú pomôcť.
No má to háčik:
musíme im to dovoliť –
či už je to duchovne,
emocionálne alebo prakticky.
Pomoc druhých neodmietnime
len preto, že majú svoje chyby.
Alebo že ich nechceme zaťažovať.
Bratom a sestrám na nás záleží.
A držať spolu musíme o to viac,
že sa blíži koniec.
Ťažké chvíle zvládneme
len vďaka vzťahu s Jehovom
a bratmi a sestrami.
A teraz druhé poučenie:
na skúšky chceme mať
správny pohľad.
Nezabúdajme, že to nebol Jehova,
kto dostal Jóba do problémov.
No ani ich neodstránil.
Pripustil, aby Jób trpel.
A vedel prečo.
Dal mu priestor ukázať,
že je verný a usvedčiť Satana.
A po druhé, táto skúška Jehovovi
umožnila, aby Jóba ďalej školil.
A rovnako to funguje dnes.
Satan sa nezmenil k lepšiemu.
Takže aj keď skúšky nevyhľadávame,
neprekvapujú nás.
Ani sa ich nesnažíme
nebiblicky ukončiť.
Prečo?
Pretože ich vnímame ako príležitosť
dokázať svoju lásku Jehovovi.
Predstavte si, ako by sa Jób cítil,
ak by po tom, čo ho Satan obvinil,
Jehova povedal: „Vieš čo,
Jób nie je zlý, ale nie je pripravený.
Ešte má na čom pracovať.
Počkajme radšej na Mojžiša.“
No tak to nebolo. Jób 1:8.
Všimnite si, že to nebol Satan,
kto prvý spomenul Jóba.
Myslel naňho,
ale najprv ho spomína Jehova.
A potom mu dal to
skvelé hodnotenie, ktoré sme čítali.
Dostal úžasnú možnosť
zastať sa Jehovu.
A my tiež.
Chceme, aby aj o nás Jehova
hovoril tak, ako hovoril o Jóbovi.
Skúšky v našom živote
chceme vnímať ako príležitosti.
Aké?
Pozrime sa spolu
do 1. listu Petra.
Nájdime si 5. kapitolu a 10. verš –
1. Petra 5:10.
Píše sa tu:
„A keď sa skončí vaše
krátke utrpenie, (nejaká skúška)
Boh všetkej nezaslúženej láskavosti,
ktorý vás prostredníctvom Krista povolal
k svojej večnej sláve,
dokončí vaše školenie.
(A aký bude výsledok?)
Upevní vás,
posilní vás, ukotví vás.“
Takže Jehova nebol
za Jóbovou skúškou.
No využil ju,
aby ho niečo naučil.
Pomohol mu pozrieť sa na veci
z nadhľadu a byť pokornejším.
A Jehova počas skúšok
môže veľa naučiť aj nás.
Klaďme si otázky:
Čo ma tým Jehova chce naučiť?
Mám byť miernejší, pokornejší?
Mám slabú vieru?
Nech je to čokoľvek,
dovoľ Jehovovi, aby ťa školil.
Nedávno som sa rozprával
s jednou sestrou,
ktorá už dlhší čas
prechádza náročným obdobím.
To, čo povedala,
bolo naozaj krásne.
Hoci si nikdy nemyslela,
že niečo také zažije a dúfa,
že už ani nezažije,
na vlastnej koži pocítila,
ako sa o ňu Jehova stará.
Povedala, že Jehova
jej počas tej skúšky pomáhal tak,
ako ešte nikdy predtým.
Úžasné!
Jej vieru to posilnilo.
Takže skúška je príležitosť,
aby nás Jehova niečo naučil a zocelil.
Čaká nás ešte veľa skúšok
a Satan sa spolieha,
že svojim slabostiam podľahneme.
No my sa nedáme zlomiť,
lebo s nami je Jehova.
Aby sme to zvládli,
nesmieme zabudnúť,
že potrebujeme silný vzťah
s Jehovom a bratov a sestry.
Sami to nezvládneme.
Na vzťahoch záleží.
Po druhé, na skúšky
chceme mať správny pohľad.
Vnímame to ako poctu,
že môžeme obhajovať Jehovu.
A sú tiež príležitosťou,
aby Jehova dokončil naše školenie.

Jody Jedele: V skúškach premýšľaj o Jóbovi (Jób 1:8)