JW subtitle extractor

Si pripravený?
Asi súhlasíte, že je ľahšie
sa na niečo pripraviť,
keď vieme, že sa to
zrejme čoskoro stane.
Aká je pravdepodobnosť,
že budeme prenasledovaní?
Verš na dnešný deň,
2. Timotejovi 3:12 hovorí,
že „všetci, čo chcú žiť
v oddanosti Bohu
ako učeníci Krista Ježiša,
budú prenasledovaní“.
Takže nie je to niečo,
čo sa možno stane,
ale určite sa to stane.
Aké prenasledovanie si zažil ty?
Všetci sme už zažili,
že k nám bol niekto nepríjemný,
pretože sme mu zvestovali.
Ale zároveň si tiež spomíname na to,
ako nám vtedy Jehova pomohol.
No ako nás Jehova vopred
pripravuje na prenasledovanie?
Nie je náhoda, že v komentári
k veršu na dnešný deň
sa spomínajú slová z 1. Petra.
Peter vedený duchom napísal
tento list asi v rokoch 62–64 n. l.,
pár mesiacov pred tým,
ako Pavol napísal 2. Timotejovi.
Bratia a sestry, ktorým Peter písal,
prežívali vážne skúšky
a situácia sa mala ešte zhoršiť.
V 1. storočí si ľudia mýlili
našich bratov so židovskými zelótmi,
ktorí sa neskôr vzbúrili proti Rímu.
Možno si to mysleli, lebo kresťania
neprinášali obete cisárovi,
ani sa nezapájali
do pohanských rituálov.
V roku 64 n. l. veľkú časť Ríma
zničil obrovský požiar.
Hovorilo sa, že je za to
zodpovedný cisár Nero.
A ten, s cieľom ochrániť svoju povesť,
hodil vinu na kresťanov.
No a to zrejme spustilo vlnu
násilného prenasledovania.
A spomeňme si,
že len pár mesiacov po tom,
v roku 66 n. l., Cestius Gallus
obkľúčil Jeruzalem.
Takže tieto 2 listy, napísané
pod vedením svätého ducha,
1. Petra a 2. Timotejovi,
prišli v pravú chvíľu
a pomohli bratom a sestrám
pripraviť sa na to, čo ich čakalo.
Aj dnes ľudia veria často klamstvám
a majú o nás mylné predstavy pre to,
ako sa správame a čo zvestujeme.
Aj my žijeme v posledných dňoch
tohto systému.
Čo nám pomôže, keď budeme zažívať
ťažké prenasledovanie,
tak ako 155 našich bratov a sestier,
ktorí sú uväznení najmenej v 7 krajinách?
Poďme sa teraz pozrieť
na 3 užitočné myšlienky,
ktoré sa učíme z 1. Petra.
1. Petra 3:14,
nebojme sa toho,
čoho sa boja ľudia,
ktorí nemajú vieru.
1. Petra 4:14,
máme Jehovovho
svätého ducha,
spoliehajme sa naň.
A 1. Petra 5:9–14,
dôverujme verným bratom
a sestrám a ceňme si ich.
Vďaka tej štrnástke
v každej kapitole
sa to ľahšie pamätá.
Všimnime si,
čo sa píše v 1. Petra 3:14.
„Ale i keby ste trpeli za to,
že robíte, čo je správne,
budete šťastní.
Nebojte sa toho,
čoho sa boja oni,
ani sa neznepokojujte.“
Strach.
V komentári
k dnešnému veršu sa píše,
že strach je silná zbraň,
ktorú používa náš nepriateľ Satan.
Chce, aby sme sa zo strachu stiahli
a prestali slúžiť Jehovovi.
Ale v tej 3. kapitole sme čítali:
„Nebojte sa toho, čoho sa boja oni.“
Najprv si povedzme, kto sú „oni“.
Jasné, tí, ktorí nás prenasledujú,
ale aj tí, ktorí sa nimi
nechali ovplyvniť.
Čoho sa boja oni?
Poníženia, neúspechu, smrti.
Možno aj vám
to pripomína príbeh
o Dávidovi a Goliášovi
z 1. Samuelovej 17.
Goliáš sa spoliehal
na fyzickú silu.
Na svoju obrovskú výšku,
oštep, kopiju, meč, pancier, štíty.
Aj na kráľa Saula
urobili tieto veci dojem.
Celá jeho niekoľkotisícová armáda
sa desila Goliáša.
A tá situácia trvala viac ako mesiac.
Keď Saul konečne súhlasil s tým,
aby šiel Dávid bojovať,
chcel mu dať svoj vlastný výstroj,
podobný Goliášovmu.
Takže Saul sa spoliehal na to isté,
na čo sa spoliehal Goliáš – na silu.
Na fyzickú výhodu, zbrane, výstroj.
Dalo by sa povedať, že na bežnú silu.
Za normálnych okolností
by takmer 3-metrový bojovník
bez problémov porazil
neskúseného vojaka.
Bez ohľadu na to, či by ten vojak
mal na sebe výstroj, alebo nie.
A Dávid to vedel, preto si odmietol
zobrať Saulov výstroj.
Nebál sa toho, čoho sa bál Goliáš.
Ani toho, z čoho mal strach Saul.
Uvedomoval si,
že to bol súboj bohov.
Spoliehal sa na
„mimoriadnu silu... od Boha“.
A to musíme robiť aj my.
Tento týždeň vyšiel na jw.org
článok o Vitalijm Iľjinychovi,
ktorý o svojom zatknutí povedal:
„Čím ťažšie veci v živote zažijeme,
tým bližšie pri nás Jehova stojí.
Jehova je Hrnčiar, a preto ak dovolí,
aby som zažil nejaký oheň skúšok,
tak má celý ten proces pod kontrolou.
A ak sa mi zdá,
že to nedokážem zvládnuť,
znamená to, že prišiel čas,
aby som Jehovu prosil
o ‚mimoriadnu silu‘.“
Naši odporcovia nemôžu
Jehovovi zabrániť,
aby nám pomohol,
aby si nás uchoval v pamäti
a aby nás odmenil.
Ak zostaneme Jehovovi verní,
prejaví nám tú najvyššiu poctu,
dá nám víťazstvo a život.
A preto sa nebojíme toho,
čoho sa boja ľudia bez viery.
„Očami viery vnímam viac
než svoj strach.“
A to nás privádza
k 1. Petra 4:14.
„Keď vás urážajú
pre Kristovo meno,“
znova sa tu hovorí,
„ste šťastní,
lebo je na vás
duch slávy, Boží duch.“
Z toho vyplýva,
že keď nás urážajú
pre Ježišovo meno,
je to jeden z dôkazov,
že máme Božieho ducha.
A my ho veľmi potrebujeme,
aby sme dokázali vytrvávať.
Ako nedávno napísal
brat Anton Ostapenko:
„(Vo väzení) mi Jehova v plnej
miere ukázal, akým je Bohom.
Žasol som nad tým.
Jehova sa pre mňa stal
nielen Všemohúcim Bohom,
ale aj milujúcim Otcom,
ktorý naozaj chápe moju situáciu.
Pomáhal mi takými spôsobmi,
aké by som si predtým
nevedel ani predstaviť,
a vždy v tom správnom čase.“
Presne tak, „nič ma nezastaví,
nie, mám srdce pokojné.
V každej chvíli
Božiu blízkosť vnímam.“
A potom tu máme podnet
z 1. Petra 5:9–14,
aby sme si vážili našich
verných bratov a sestry.
Keď bol brat
Anatolij Vilitkevič vo väzení,
vypísal si príklady ľudí z Biblie,
ktorí tiež zažívali prenasledovanie.
Povedal:
„Pripomínal som si,
že aj keď Jehova neochránil
svojich služobníkov
pred ťažkosťami,
nikdy ich neopustil.
To ma veľmi posilňovalo.“
Anatolija povzbudzovali aj listy,
ktoré mu posielala manželka.
Rozpráva: „V jednom z prvých listov
mi Aľona poslala niekoľko fotografií
našich blízkych a priateľov.
Každý večer som si ich prezrel
a spomínal som, čo zaujímavé
som zažil s ľuďmi, ktorí na nich boli.
To mi pomáhalo... mal som pocit,
ako keby boli pri mne.“
Takže keď premýšľal
o verných služobníkoch
z minulosti a zo súčasnosti,
posilňovalo to jeho vieru.
Je vidieť, že sme jeden národ.
Všetci môžeme očakávať,
že budeme prenasledovaní.
Ale brat Dmitrij Golik
to dobre zhrnul, keď povedal:
„Samozrejme, je dôležité pripraviť sa
na prenasledovanie prakticky,
no oveľa dôležitejšie je
pripraviť sa naň duchovne.
Počas prenasledovania nie je
hlavné to, akí sme vynaliezaví
alebo ako dobre sa vieme skryť
pred prenasledovateľmi,
ale to, že sme verní Bohu.
Ježiš by sa určite dokázal
svojim nepriateľom skryť,
ale to nebolo jeho cieľom...
Naším cieľom nie je
vyhnúť sa ťažkostiam,
ale odvážne sa im postaviť
tvárou v tvár
a verne v nich vytrvať.“
Teda ako sa môžeme pripraviť
na prenasledovanie?
Keď čítame o našich bratoch a sestrách,
ktorí prešli týmito skúškami,
je zrejmé, že brali vážne základné veci,
ktoré patria k nášmu uctievaniu.
Neuctievali Jehovu len zo zvyku, ale
snažili sa k nemu stále viac približovať.
Rozjímali o všetkom, čo sa naučili,
cenili si to a snažili sa to uplatniť.
Využili to, čo s Jehovom zažili,
aby si posilnili vieru,
a tak sa nemuseli báť toho,
čoho sa boja ľudia bez viery.
Naďalej sa vo všetkom spoliehajú
na Jehovovho svätého ducha.
Cenia si verných bratov a sestry,
s ktorými spolupracujú, a dôverujú im.
Ak tieto základné veci budeme
robiť aj my, budeme pripravení.
Budeme pripravení zvládnuť skúšky,
ktoré sú ešte len pred nami.

David Schafer: Si pripravený? (2. Tim. 3:12)