JW subtitle extractor

Komentár k dnešnému veršu
je o odpúšťaní, ako sme videli.
A konkrétnejšie o tom,
ako Ježiš odpustil apoštolovi Petrovi.
Nie je ťažké pochopiť, prečo si Ježiš
vybral Petra za 1 z 12 apoštolov.
Peter bol rozhodný,
pokorný a mal dobré srdce.
Bol rozhodný.
Keď bolo treba konať, neváhal.
Napríklad, keď Ježiš pozval jeho
aj s Andrejom, aby boli jeho učeníkmi,
nepotrebovali čas na rozmyslenie.
„Máme rodinu, musíme to zvážiť.“
Podľa Biblie „okamžite
nechali svoje siete a nasledovali ho“.
Keď neskôr Ježiš kráčal po mori,
Peter nebol z tých,
čo by ho len s úžasom pozorovali.
Chcel vyjsť z člna
a sám to vyskúšať.
Sme rôzni.
Niektorí ste ako Peter.
Radi skúšate niečo nové.
Neváhate, bavíte sa
a žijete naplno.
„Parasailing? To je čo?
Aha, toto? Idem do toho!“
Ste proste takí.
My ostatní sme skôr
ako tí ďalší apoštoli
a radšej vás
budeme sledovať z člna.
Napadá vám nejaká situácia,
keď sa tá Petrova rozhodnosť
a ochota skúšať nové veci
ukázala ako zvlášť užitočná?
Čo tak použitie
2. a 3. „kľúča od Kráľovstva“?
Čo to znamenalo?
Bolo to niečo nové.
Vyžadovalo si to,
že bude považovať za svojich bratov
Samaritánov a pohanov.
Takú úlohu nedáte konzervatívcovi.
„Ja neviem. Som Žid od kosti.
Toto mi je proti srsti.
Nájdi niekoho iného.“
Z Biblie vyplýva, že Peter
túto úlohu splnil bez námietok.
Keď dostal pokyn, šiel.
Bol ochotný skúsiť niečo nové.
Ježiš na to zvolil správneho človeka.
Niekoho, kto sa rýchlo
prispôsobil novej situácii.
Teraz si rozoberme niekoľko dôkazov,
že Peter bol pokorný.
Napríklad, keď niečomu nerozumel,
opýtal sa na to.
Mnohým z nás
dodávajú silu Ježišove slová,
že ak „opustíme otca, matku,
sestru, brata, dom či pole,
dostaneme stonásobne viac“.
Tento sľub dal Ježiš
v odpovedi na Petrovu otázku.
A nie sme radi,
že Peter sa Ježiša opýtal:
„Pane, koľko ráz mám odpustiť
svojmu bratovi? Až sedem ráz?“
Sme radi, čo sme sa
vďaka tomu dozvedeli.
Ježiš povedal,
že nemáme sledovať,
koľkokrát sa proti nám
naši bratia previnili.
Čo je na tom také dobré?
Uisťuje nás to,
že ani Ježiš ani Jehova
si nevedú záznamy o tom,
koľkokrát sme proti nim zhrešili.
Malá odbočka.
Čo Ježiš vlastne povedal,
keď mu Peter položil otázku:
„Koľko ráz mám odpustiť?“
Povedal mu:
„Odpustíš mu až 77-krát,“
alebo „70 krát 7?“
To je dosť rozdiel.
77 Alebo 490?
Prečo taká otázka?
Lebo v Preklade kráľa Jakuba
Ježišove slová znejú:
„Odpustíš bratovi
sedemdesiat krát sedem ráz.“
Gréčtina sa dá pochopiť
oboma spôsobmi.
Aj 77-krát aj 70 krát 7
je správny preklad.
A tak sa prekladatelia
musia rozhodnúť.
Keď sa v 40. rokoch pracovalo
na Preklade nového sveta,
toto rozhodnutie
museli urobiť aj naši bratia.
Dáme 70 krát 7
alebo 77?
Prečo dali 77?
Vzali do úvahy, ako Peter
vo svojej otázke použil slovo krát.
Keď sa to pýtal, necvičil si násobilku.
Pri otázke: „Koľko krát
mám odpustiť svojmu bratovi?“,
ho zaujímalo: „Koľko prehreškov
mu mám odpustiť?“
A tak prišli k záveru, že Ježiš
zrejme použil slovo krát v odpovedi tak,
ako ho Peter použil v otázke.
Zdá sa pravdepodobnejšie,
že by povedal skôr 77 ráz
a nie 70 vynásobených 7.
Ďalší dôvod ceniť si
tento spoľahlivý preklad.
Ale vráťme sa.
Petrovu pokoru vidno aj z toho,
ako sa staval k svojim chybám.
Keď ho Ježiš pokarhal
pred ostatnými apoštolmi, neurazil sa.
Nepovedal si:
„Nepáči sa mi, ako mi to povedal.“
Neprestal chodiť na zhromaždenia.
Postavil sa k tomu
ako chlap a išiel ďalej.
Ak ste sa niekedy cítili trápne
za to, ako ste reagovali na radu,
tak viete, že prijať ju
si vyžaduje odvahu a pokoru.
Ale prečo Ježiš pokarhal Petra
pred ostatnými apoštolmi
a neurobil to medzi 4 očami?
V našich publikáciách sa v minulosti
uvádzalo 1 možné vysvetlenie.
Písalo sa tam, že keď ho karhal,
pozrel sa na ostatných apoštolov.
A z tohto detailu
sa tam potom vyvodil záver,
že Peter možno len nahlas povedal to,
čo si ostatní apoštoli mysleli.
A preto sa na nich Ježiš pozrel.
Alebo keď Pavol pokarhal Petra
za jeho správanie
k nežidovským kresťanom v Antiochii,
Peter sa nezačal oháňať frčkami:
„Patrím k dvanástim.
Ty sa zodpovedáš mne, nie naopak.
Ako sa opovažuješ?“
Aj tí, čo majú dôležité úlohy,
potrebujú rady.
A tí, čo s nami úzko spolupracujú,
si niekedy všimnú chyby,
na ktoré nás treba úctivo upozorniť.
Keď Ježiš povedal učeníkom,
že bude trpieť a zomrie,
Peter musel byť v šoku.
„Neexistuje, si Mesiáš!
Budeš sedieť na tróne
svojho predka Dávida
a tvoje kraľovanie sa neskončí.
Nemôžeš zomrieť.“
A čo urobil?
Svojho pána pokarhal.
Čo nám to hovorí o Ježišovi?
Aký bol?
Bol prístupný.
Ľudia pri ňom neboli v strese.
A tak Peter na chvíľu zabudol,
kde je jeho miesto.
Veď sa rozprával s Božím Synom.
Stalo sa to aj vám?
Boli ste niekedy príliš familiárni
k niekomu, kto si zaslúži úctu?
Možno ste boli všeteční
a dali ste nemiestnu otázku.
A neskôr ste si povedali:
Čo mi to napadlo?
To sa stáva.
Peter zjavne zabudol,
že sa rozpráva s Božím Synom,
ktorý mal pred sebou
dôležitú úlohu.
A hoci Ježiš chápal,
že Peter má čisté pohnútky
a že to, čo hovorí, vychádza
z mylných predstáv o Mesiášovi,
musel na jeho snahy
odradiť ho reagovať rázne.
Peter mal dobré srdce.
Spomeňme si, keď Pavol prišiel
po obrátení do Jeruzalema.
Nikto z kresťanov
s ním nechcel nič mať.
Jediný, kto ho prijal, bol Peter.
Mal dobré srdce.
Je pravda, že niekedy
rozoberáme Petrove chyby.
Rozoberá ich aj dnešný komentár.
A zdôrazňuje sa tam,
že Ježiš mu odpustil.
Ochota odpustiť
je niečo veľmi krásne a cenné.
No na Petrovi nevidíme
hlavne jeho chyby.
Ani my by sme to nechceli.
Nechceli by sme, aby druhí
na nás videli hlavne naše chyby.
Na Petra sa pozeráme
ako na horlivého,
obetavého služobníka,
ktorý bol verný Jehovovi až do smrti.
Dnes na nás dohliada z neba.
Ak máš dohľad nad druhými,
ako by si chcel, aby sa
pozerali na teba a tvoju službu?
Na Petrovi a jeho živote
sa dá nájsť veľa dobrého.
A veľa, veľa poučného.

David Splane: Petrove pekné vlastnosti (Žalm 86:5)