JW subtitle extractor

Článok, z ktorého je komentár
k dnešnému veršu,
hovorí o tom,
akú hodnotu má to,
keď si človek dáva ciele
a hlavne keď sa mu
ich podarí dosiahnuť.
Slovo, ktoré sa v Kresťanských
gréckych Písmach prekladá ako cieľ,
je grécke slovo skopos.
Z neho je aj odvodená
koncovka „skop“
v slovách ako mikroskop
alebo teleskop,
čo sú zariadenia, ktoré nám
pomáhajú zreteľne vidieť veci,
ktoré by naše oči nevideli jasne.
A podobne aj strelec
používa puškohľad,
aby presne zamieril na svoj cieľ.
Nechce strieľať len tak
do vzduchu alebo náhodne,
ale chce presne trafiť svoj cieľ.
A presne takýmto istým spôsobom
nám v živote pomáhajú ciele.
Cieľ nám v živote dáva smer,
dáva nám zameranie,
aby sme vedeli,
kam sa v živote uberať.
Apoštol Pavol si uvedomoval
hodnotu cieľov.
Prečítajme si, čo napísal
v 1. Korinťanom 9:26.
Pavol tu píše:
„A preto nebežím bezcieľne.
Svojimi päsťami mierim tak,
aby som neudieral do vzduchu.“
A v študijnej poznámke
k tomuto veršu sa píše,
že „kresťan musí svoje úsilie
správne zameriavať,
aby mal vždy na mysli odmenu,
ktorou je večný život“.
Keď si dávame ciele,
tak napodobňujeme Jehovov príklad.
Pretože v liste Efezanom v 3:11 čítame
o Jehovovom večnom zámere
v spojitosti s Kristom.
A opäť keby sme si pozreli
študijnú poznámku, tak by sme zistili,
že to vyjadrenie zámer
znamená konkrétny cieľ.
V tomto prípade cieľ, že zem
bude naplnená dokonalými ľuďmi
napriek pôvodnej vzbure.
Väčšina z vás, naši poslucháči
alebo diváci, si dávate ciele
a dosahujete ich.
A zaslúžite si za to pochvalu.
Ale čo vás podnietilo
dať si ciele
a zväčšiť svoj podiel
na službe Jehovovi?
Mohol to byť dobrý príklad
a povzbudenie od príbuzných.
Tento brat na fotke
sa volá George Young.
Hoci zomrel relatívne mladý,
keď mal 53 rokov,
tak ako misionár slúžil najmenej
v 15 krajinách na 3 kontinentoch.
Asi pred 3 týždňami sme sa
s manželkou stretli s jeho pravnukom,
ktorý slúži ako stavebný dobrovoľník
vo východnej Afrike.
No predtým už slúžil
v 6 iných krajinách.
Takže môžeme povedať,
že jablko nepadlo ďaleko od stromu.
Teda členovia našej rodiny
alebo príbuzní nám mohli byť príkladom
a povzbudiť nás,
aby sme si dali duchovné ciele.
Alebo to mohol byť nejaký
služobník celým časom –
krajský starší, bételita
alebo misionár.
Keď s nadšením hovorili
o službe Jehovovi,
mohli zapáliť aj nás.
Alebo to mohlo byť povzbudenie
od verného otroka.
Táto 4-stranová príloha
bola v Našej službe Kráľovstva
v júni 1979 a mala názov
„Mladí muži, môžete prijať túto
formu zvláštnej služby?“
Tá podnietila mňa dať si
za cieľ službu v Bételi.
Alebo to mohla byť prednáška
na regionálnom zjazde,
v ktorom ste počuli
veľmi priamu otázku,
ktorá mnohých podnietila
zamyslieť sa:
„Vedel by si v modlitbe
Jehovovi vysvetliť,
prečo nie si
v službe celým časom?“
Mnohým táto otázka pomohla
rozhýbať mozgové závity.
A pridám ešte jednu možnosť,
ktorou sú životné príbehy
Jehovových svedkov.
Keď moja manželka
spoznávala Bibliu,
tak strávila hodiny listovaním
vo viazaných ročníkoch
a tie životné príbehy bratov a sestier
boli pre ňu veľkou inšpiráciou.
Teda toto všetko nás môže podnietiť
dať si duchovné ciele
a slúžiť Jehovovi viac.
Vyžaduje si to sebadisciplínu a odvahu
dať si cieľ a pracovať na ňom.
A preto si všetci, čo máte ciele,
zaslúžite pochvalu.
A, samozrejme, aj my v tom
môžeme povzbudzovať druhých.
Nikdy nepodceňujte to,
akú motivačnú silu môže mať
jednoduchá otázka:
„Čo plánuješ robiť,
keď skončíš školu“
alebo „na dôchodku?“
Inými slovami: „Aký máš cieľ?“
Určite je múdre spočítať si náklady,
keď si dávame nejaký cieľ,
ale na druhej strane
máme zásadu v Kazateľovi 11:4.
Prečítam vám to z prekladu
Today’s English Version.
Ten znie takto:
„Ak budeš čakať
na ideálny vietor a počasie,
nikdy nič nezasadíš ani nezožneš.“
Niekedy musíme jednoducho
pozbierať odvahu a konať.
A presne to bol prípad
sestry Malindy Keeferovej.
Keď mala táto sestra 24 rokov,
tak bratovi Russellovi hovorila
o svojej túžbe stať sa kolportérkou.
Ale mala obavy.
Prečo?
Povedala mu, že by chcela
najskôr získať lepšie poznanie.
Bolo to celkom pochopiteľné,
lebo sestra Keeferová
sa dostala do kontaktu s literatúrou
Bádateľov Biblie len rok predtým.
Čo jej brat Russell povedal?
„Keď budeš čakať dovtedy,
kým budeš vedieť všetko,
tak nikdy nezačneš.
Ale učiť sa môžeš aj popri tom.“
Viac jej nebolo treba.
Hneď začala
s priekopníckou službou.
Sestra Keeferová
sa dožila 100 rokov
a z toho 76 strávila
v službe celým časom.
Svoj život zhodnotila takto:
„Som vďačná,
že som sa ako mladá žena
dala k dispozícii
pre priekopnícku službu
a vždy som dávala
záujmy Kráľovstva na 1. miesto.“
No sú nejaké úskalia,
keď si dávame ciele?
Ale áno.
Napríklad náš cieľ by mohol byť
príliš všeobecný alebo hmlistý?
Modlíme sa k Jehovovi
a povieme mu:
„Pomôž mi byť lepším človekom,
lepším služobníkom.“
To je dosť neurčité, však?
Oveľa lepšie je,
keď sme konkrétnejší.
Napríklad: „Jehova,
pomôž mi ovládať sa.
Vieš, aký som výbušný.“
Alebo: „Pomôž mi odstrániť
nečisté myšlienky.“
Prípadne: „Pomôž mi byť spokojný s tým,
čo pre teba môžem robiť.“
To je oveľa lepšie.
No na druhej strane by naše ciele
mohli byť až príliš vymedzené.
„Jehova, nech ma zoberú do Bételu,
inak nebudem šťastný.“
No pravda je taká,
že Jehova môže spôsobiť,
že budeme šťastní
v akejkoľvek forme služby pre neho.
Mohli by sme byť otvorenejší
aj iným formám služby,
ktoré nám Jehovova
organizácia ponúkne?
A čo táto otázka:
Sú tvoje ciele len o pozíciách?
Áno, Pavol
v 1. Timotejovi 4:15 napísal,
že náš pokrok by mal každý vidieť.
Ale spájaš si pokrok
len s nejakými pozíciami
alebo zodpovednými úlohami
v organizácii –
byť starší, koordinátor oddelenia,
mať prednášky na zjazdoch?
Služobní pomocníci,
vy by ste určite chceli slúžiť
ako starší, a to je v poriadku.
Veď po tejto dobrej práci
by ste mali túžiť. (1. Timotejovi 3:1)
Ale nie je to len o prednáškach
a vyučovaní na zjazdoch, o tom,
že vám ľudia na konci zatlieskajú.
Je to hlavne o pasení,
o trpezlivom počúvaní skľúčených,
o ochotnom dávaní sa
k dispozícii v čase,
keď nám to nevyhovuje,
o navštevovaní chorých,
o láskavom naprávaní tých,
ktorí zhrešili,
a to aj vtedy,
keď našu pomoc odmietajú
alebo sa na ňu hnevajú.
V kontexte tohto verša Pavol vysvetľuje,
čo mal tým pokrokom na mysli.
Pozrime si 1. Timotejovi 4:12.
Druhá časť:
„Buď pre verných vzorom v reči,
v správaní, v láske, vo viere
a v mravnej čistote.“
Takže ide o vlastnosti,
ktoré sú také dôležité.
V Efezanom 4:13 nás Pavol nabáda,
aby sme si dali za cieľ
stať sa dospelým človekom
a dosiahnuť úroveň Kristovej zrelosti.
A v študijnej poznámke
k tomuto veršu sa píše,
že každý kresťan by si mal dať
za cieľ dosiahnuť kresťanskú zrelosť,
čiže duchovnú dospelosť.
Jehova sa určite veľmi teší,
keď nás naša oddanosť jemu
podnecuje dávať si ciele.
Kiež pri všetkých našich cieľoch
máme vždy na mysli
posvätenie Jehovovho
vznešeného mena.

Mark Scott: Dávaj si ciele, ktoré prinášajú chválu Jehovovi (1. Kor. 9:26)