JW subtitle extractor

V dnešnom komentári
zo Strážnej veže
čítame o Jozefovi,
synovi Jakoba.
Jedno z poučení,
ktoré nachádzame
v biblickej správe
o Jozefovi, je o pokání.
Zameriame sa na tieto otázky:
Čo je pravé pokánie?
A ako Jehova odmeňuje tých,
ktorí sa takto kajajú?
Pravé pokánie má dve fázy.
Človek musí uznať
svoje hriešne konanie
a ukázať jasné dôkazy,
že to hriešne konanie zanechal.
A presne o takomto pokání
čítame v správe o Jozefovi,
a tak si poďme
niečo z nej pripomenúť.
Jakob mal svojho syna
Jozefa veľmi rád.
A aký vzťah mali
k nemu jeho bratia?
V 37. kapitole 1. Mojžišovej
trikrát čítame,
že Jozefa
jeho bratia nenávideli.
Jedného dňa bol Jozef
so svojimi bratmi sám
ďaleko od domova
a od svojho otca.
Hnaní nenávisťou jeho bratia
využili túto situáciu
a hodili Jozefa do jamy na vodu.
Potom Júda navrhol,
aby Jozefa predali ako otroka.
Jozef mal vtedy iba 17 rokov.
Ako vieme, v Egypte
sa Jozef stal otrokom,
neskôr väzňom
a nakoniec mocným vládcom.
Nás zaujíma čas, keď vládol.
V tom čase
Jakob so svojou rodinou
býval v Kanaane
a mali nedostatok jedla.
Tak poslal svojich synov
do Egypta,
aby odtiaľ priniesli potraviny.
V Egypte sa bratia dostali
až pred Jozefa,
ale nespoznali ho.
On ich áno.
Ani keď sa stretli
druhýkrát a tretíkrát,
Jozefovi bratia nevedeli,
že hovoria s ním.
Pre Jozefa boli tieto stretnutia
emocionálne náročné.
Ako Jozef reagoval,
keď sa stretli prvýkrát?
„Rozplakal sa.“
Ako reagoval
pri druhom stretnutí?
„Rozplakal sa.“
A ako to bolo
pri treťom stretnutí?
„Hlasno sa rozplakal.“
Prečo sa Jozef týmto
emocionálne vypätým
stretnutiam radšej nevyhol?
Pretože chcel zistiť,
či sa jeho bratia časom zmenili.
Ako sme hovorili,
pravé pokánie má dve fázy.
A tou prvou je uznanie si chyby.
Uznali si Jozefovi bratia
svoj hriech?
Áno, čítame o tom
v 1. Mojžišovej 42:21.
Všimnite si, čo sa tu píše:
„Hovorili si medzi sebou:
,Určite je to trest za to,
čo sme urobili nášmu bratovi
(teda Jozefovi).
Videli sme jeho zúfalstvo,
keď nás prosil o zľutovanie,
ale nepočúvali sme.
Preto nás postihlo
toto nešťastie.‘“
Z tých slov
je možné cítiť výčitky.
Teda Jozefovi bratia urobili
prvý krok k pokániu –
uznali si svoj hriech.
Ale to na pravé pokánie nestačí.
Splnili Jozefovi bratia
aj druhú požiadavku –
zanechať zlé konanie?
Ako mohol Jozef zistiť,
či sa jeho bratia naozaj zmenili?
Z toho, čo Jozef urobil ďalej, vidieť,
že si to veľmi dobre premyslel.
Je pravda, že Jozef sa nemohol
vrátiť v čase 22 rokov naspäť.
Ale mohol vytvoriť situáciu,
ktorá bola veľmi podobná tej,
ktorá sa stala vtedy.
Takže čo Jozef vymyslel?
Vymyslel plán, ako dostať
svojich bratov do situácie,
z ktorej by sa mohli
vyslobodiť len tak,
že jedného z Jakobových synov
nechajú v Egypte ako otroka.
A aby to naozaj odrážalo
situáciu spred 20 rokov,
tak tým Jakobovým synom musel
byť ten, ktorého veľmi miloval.
Preto Jozef vymyslel plán,
ako donútiť svojich bratov
priviesť do Egypta Benjamína.
Prečo Benjamína?
Pretože Jakob
veľmi miloval Benjamína,
tak ako predtým
veľmi miloval Jozefa.
Teda môžeme povedať,
že v tomto dobre
premyslenom pláne
Benjamín zastupoval Jozefa.
To, ako sa budú Jozefovi bratia
správať k Benjamínovi,
malo Jozefovi ukázať,
či spravili pravé pokánie z toho,
ako sa správali v minulosti k nemu.
Potom Jozef spustil
záverečnú fázu svojho plánu.
Predtým, ako sa jeho bratia
vydali na cestu domov, prikázal,
aby do Benjamínovho vreca
vložili jeho strieborný pohár.
A keď už boli na ceste,
poslal za nimi svojich ľudí,
aby im všetkým
prehľadali vrecia.
Asi si viete predstaviť,
akí boli zdesení,
keď sa ten pohár nakoniec
našiel v Benjamínovom vreci.
Museli sa vrátiť k tomu
egyptskému vládcovi.
Ale ako mu to vysvetlia?
Teraz je dobré pripomenúť si,
že pred 20 rokmi
to bol práve Júda, kto navrhol,
aby Jozefa predali za otroka.
A tiež to bol práve Júda,
kto presvedčil Jakoba,
aby s nimi poslal
Benjamína do Egypta.
Tak čo urobí Júda teraz?
Slúži mu ku cti, že zobral
na seba zodpovednosť
byť pred tým egyptským vládcom
hovorcom svojich bratov.
To, čo povedal, čítame
v 1. Mojžišovej 44:16.
„Čo na to máme povedať
nášmu pánovi?
Ako to môžeme vysvetliť?
Ako dokážeme,
že sme nevinní?
Pravý Boh odhalil
previnenie tvojich otrokov.
Odteraz sme
otrokmi nášho pána,
my i ten, u ktorého
sa našiel pohár!“
Júda tu v podstate navrhol,
že všetci 11 bratia zostanú
ako otroci v Egypte.
Ale to nebol Jozefov plán,
a preto v 1. Mojžišovej 44:17
Jozef Júdovi hovorí:
„To v žiadnom prípade!
Mojím otrokom sa stane len muž,
u ktorého sa našiel pohár.
Vy ostatní sa môžete pokojne
vrátiť k svojmu otcovi.“
Teda Jozef dal týmto Júdovi
a ostatným bratom možnosť
získať slobodu a odísť domov
za cenu toho, že Benjamína
nechajú v Egypte ako otroka.
No a práve vtedy Júda nabral odvahu
protirečiť tomu egyptskému vládcovi
a podrobne mu situáciu vysvetliť.
Mimochodom, Júdova reč je
najdlhšou rečou v celej 1. Mojžišovej.
Ku koncu tej reči v 1. Mojžišovej 44:33
Júda hovorí Jozefovi:
„Preto mi, prosím, dovoľ stať sa
tvojím otrokom namiesto chlapca
a on nech sa vráti späť so svojimi bratmi.
Veď ako sa môžem vrátiť k otcovi,
keď chlapec nebude so mnou?
Nezniesol by som pohľad na to,
ako sa otec trápi.“
Tým vlastne Júda ponúkol, že sa stane
otrokom namiesto Benjamína.
A tak ukázal, že už to nie je ten Júda
spred 22 rokov, že sa zmenil.
To bola krásna ukážka pravého pokánia.
Vtedy Jozef skúšku svojich bratov ukončil
a odhalil im, kto v skutočnosti je.
Čo sa z tohto
dojímavého príbehu učíme?
Naozaj Jehova odmeňuje
tých, ktorí sa skutočne kajajú?
Áno, Jehova viedol záležitosti tak,
aby sa Júda stal predkom Mesiáša.
Či to nie je nádherná odmena
za jeho pravé pokánie?
A ako sa to týka nás?
Všetci robíme chyby,
a tak všetci potrebujeme
Jehovovo odpustenie.
Preto je pre nás
veľkou útechou vedieť,
že Jehova nám veľkoryso odpustí,
keď sa skutočne kajáme –
uznáme si svoj hriech
a úplne zanecháme hriešne konanie.

Hermanus van Selm: Čo je pravé pokánie? (1. Mojž. 44:16)