JW subtitle extractor

V Matúšovi 5:9 Ježiš hovorí,
prečo je dôležité
usilovať sa o pokoj.
Stručne povedané,
budeme šťastní.
Znie to ako jednoduchá poučka,
ale v praxi je to oveľa ťažšie.
Uvediem jeden dôvod,
prečo je to tak.
Nájdeme ho v Jakubovi 3. kapitole.
Otvorte si prosím Jakuba 3:5.
Píše sa tu:
„A jazyk je malá časť tela,
ale ako sa len vychvaľuje!
Veď viete, aký malý oheň stačí,
aby zapálil veľký les.”‏
A 8. verš pokračuje:
„Ale jazyk nemôže skrotiť
nikto z ľudí.
Je neovládateľný,
plný smrtiaceho jedu a ubližuje.”‏
A tu je ten dôvod,
prečo je to náročné.
Je ťažké skrotiť jazyk.
Jazyk je sval, ktorý nám umožňuje
jesť, dýchať a rozprávať.
A Jakub tu hovorí
práve o rozprávaní.
Je zaujímavé,
že koreňom anglického slova
pre „jazyk”‏ je latinské slovo „lingua“.
A sú aj ďalšie anglické slová,
ktoré súvisia s rečou
a majú ten istý latinský základ.
A v bežnej reči používame
veľa rôznych slovných spojení,
ktoré obsahujú slovo jazyk.
Napríklad materinský jazyk,
podrezaný jazyk
alebo držať jazyk za zubami.
Ale ako uvádza Jakub,
jazyk je oheň,
ktorý môže spôsobiť veľkú škodu.
Stačí malá iskra a zhorí celý les.
Teda aj pre pokojamilovného človeka
je niekedy ťažké držať jazyk na uzde.
Napríklad keď je nahnevaný.
Náš jazyk rozoznáva
4 základné chute.
Sladkú, slanú, kyslú a horkú.
Sladkú chuť cítime na špičke jazyka.
Iné chuťové poháriky
sú po stranách jazyka.
Nimi vnímame slanú a kyslú chuť.
A horkú chuť vnímame
v zadnej časti jazyka, blízko hrdla.
V Biblii sa táto schopnosť jazyka
obrazne spája s rečou.
Napríklad v Jóbovi 34:3 čítame,
že „ucho skúma slová,
tak ako jazyk ochutnáva jedlo”‏.
Alebo známe slová apoštola Pavla
z listu Kolosanom 4:6.
„Nech je vaša reč vždy príjemná,
akoby ochutená soľou,
aby ste vedeli,
ako máte každému odpovedať.”‏
Teda príjemná reč
je ako chutné jedlo.
Samozrejme, niekedy sa stáva to,
o čom písal Jakub v 3:10.
„Z tých istých úst vychádza
žehnanie i preklínanie.”‏
Inak povedané, to,
čo hovoríme, môže mať sladkú,
ale aj horkú príchuť.
Môže sa nám stať,
že v službe alebo v zbore
sa s ľuďmi rozprávame láskavo,
no k tým, s ktorými žijeme
alebo pracujeme, sme drsní.
Ale prečo sa nám občas
niečo také stáva?
Ježiš výstižne opísal náš jazyk
ako také okno,
cez ktoré vidno
do nášho srdca a mysle.
Je to v Matúšovi 12:34.
„Ústa hovoria to,
čím je naplnené srdce.”‏
Tak ako horkú chuť vnímame
v zadnej časti jazyka,
aj za horkú príchuť
našich slov môže to,
čo máme hlbšie vnútri,
v našom obraznom srdci.
Naše slová ukazujú,
akými ľuďmi naozaj sme.
Takže to, čo hovoríme,
vychádza z toho,
čo k druhým cítime.
Všimnime si tento obrázok.
Vidíme tu, ako vyzerá
rozdiel medzi tým,
keď s niekým hovoríme bez úcty
a keď sme naopak úctiví.
Vľavo si jedna sestra pri rozhovore
nedáva servítku pred ústa.
Lenže, keď raz niečo povieme,
nemôžeme to vymazať,
ako keď stlačíme
delete na klávesnici.
Preto ak sa svojimi slovami
niekoho dotkneme,
pokoj nám pomôže obnoviť
jedno úprimné slovíčko.
Prepáč.
Podobne ako to urobila sestra
na obrázku vpravo, po tom,
ako sa zamyslela
nad konkrétnymi biblickými zásadami.
Otvorme si teraz Príslovia 12:18
a skúsme tu spolu nájsť dôvod,
prečo je lepšie premýšľať skôr,
ako niečo povieme.
Takže Príslovia 12:18.
„Bezmyšlienkovité slová
bodajú ako meč,
ale jazyk múdrych uzdravuje.”‏
Jazyk vie byť ako dýka.
Drsné slová spôsobujú
hlboké citové rany,
ktoré sa môžu hojiť veľmi dlho.
Niekedy sa v nás dokonca vynárajú,
keď je nám ťažko.
Už sa vám to stalo?
Cítili ste sa zle
a práve vtedy ste si spomenuli
na niečiu nepeknú poznámku
spred pár rokov?
No ak používame jazyk múdrych,
naše slová môžu iných aj liečiť.
Poďme sa pozrieť do Biblie
na jeden príklad, ktorý to potvrdzuje.
Keď sa povie Jób, zrejme si
predstavíme jeho fyzickú bolesť.
No rovnako silno mu
dokázali spôsobovať bolesť aj slová.
Prečítajme si Jóba 19:2.
Jób tu hovorí, ako zraňujúco
na neho pôsobí to, čo Bildad povedal.
Vidíme to aj na obrázku.
„Ako dlho ma budete trápiť
a drviť slovami?”‏
Jób sa pýta,
ako dlho ma budete drviť slovami?
Nepýtal sa, ako dlho ma budete hnevať
alebo otravovať, ale drviť.
Odsudzujúce slová Jóbových
falošných tešiteľov ho bodali ako meč.
Zaberajú až 9 kapitol knihy Jób.
No pritom ani raz neoslovili
Jóba jeho menom.
Neprekvapuje nás teda,
že sa cítil zdrvený.
Asi by sme sa na jeho mieste
cítili úplne rovnako.
Teraz boli 2 možnosti,
ako mohol Jób v tej situácii zareagovať.
Kľudne si vtedy mohol povedať:
„Keď sa z toho niekedy dostanem,
poriadne vám to
všetkým spočítam.”‏
No on sa rozhodol
pre druhú možnosť, pre pokoj.
Pozrime sa opäť
do knihy Jób 42:8.
Máme tu k nemu aj ďalší obrázok.
V polovici 8. verša
Jehova hovorí toto:
„A môj služobník Jób
sa za vás bude modliť.”‏
Je zaujímavé, že Jehova
tu Jóbovi vlastne hovorí:
„Keď sa za svojich
tešiteľov pomodlíš,
dosiahneš pokoj
a zbavíš sa zlých pocitov.”‏
A to je veľmi dôležitá myšlienka
aj pre nás.
Modliť sa za niekoho,
kto nás veľmi zranil
je jedným z najlepších spôsobov,
ako dosiahnuť pokoj.
A v 10. verši si môžeme všimnúť,
že keď sa za nich Jób pomodlil,
Jehova ho vyslobodil z trápenia
a vrátil mu majetok.
To, čo Jób urobil, mu pomohlo,
aby sa zbavil zlých pocitov,
a vďaka tomu mohol ísť ďalej.
Jób žil potom šťastne
ešte ďalších 140 rokov,
a k jeho šťastiu prispelo práve to,
že sa usiloval o pokoj s Jehovom.
Takže ak sa budeme snažiť
o pokojné vzťahy namiesto toho,
aby sme sa druhým odplácali za zlé,
budeme šťastní.
Ale pozrime sa na to,
ako zachovať pokoj
ešte z iného uhla pohľadu.
Čo ak si všimneme,
že náš priateľ narúša pokoj medzi inými?
Budeme to ignorovať?
Alebo s tým niečo urobíme?
Všimnime si, ako sa na to pozeral
Dávid v Žalme 141:5.
Stačí, keď si prečítame
prvú časť tohto verša.
Takže v Žalme 141:5 sa píše:
„Keď ma udrie spravodlivý,
je to prejav vernej lásky.”‏
Keď niekto udrie priateľa,
znie to ako snaha o pokoj?
Niektorí sa často zdráhajú
dať radu priateľovi,
lebo sa boja, ako zareaguje.
Možno majú strach,
že tým utrpí ich priateľstvo.
Paradoxne, tí, ktorí druhých
najčastejšie kritizujú,
sami mávajú problém,
keď im niekto poukáže na ich chyby.
Ale ak sme skutoční priatelia,
nebojíme sa dať
druhému úprimnú radu.
A hoci ju aj povieme láskavo
a použijeme pri tom milé slová,
môže najprv vyvolať
nepríjemné pocity,
podobne ako dezinfekcia na rane.
Ale ak náš priateľ tú radu uplatní,
pomôže mu to.
K druhým bude menej kritický.
A my budeme šťastní,
pretože sme priniesli pokoj.
Hovorí sa, že pes je
najlepším priateľom človeka.
A pritom nič nepovie,
len vrtí chvostom.
Ľudia si vytvárajú priateľstvá tým,
že komunikujú, jazykom.
Takže dobrý priateľ,
ktorý pôsobí pokoj, je ten,
ktorý má na špičke jazyka
sladké slová, ochutené soľou.

Paul Gillies: „Šťastní sú tí, ktorí prinášajú pokoj“ (Mat. 5:9)