JW subtitle extractor

Dnešný verš
je z listu Jakuba.
Martin Luther, vodca
protestantskej reformácie,
si list Jakuba veľmi nevážil.
Volal ho „slamená epištola“,
čím chcel povedať,
že mu nepripisuje veľkú váhu.
A to isté si myslel
o knihách Ester,
Hebrejom, Júda
a aj o knihe Zjavenie.
S čím mal problém?
Nepáčilo sa mu to,
o čom čítame
v dnešnom verši:
„Viera bez
skutkov je mŕtva.“
Luther tvrdil, že na
záchranu stačí len viera.
A navyše nepochopil,
čo tým Jakub myslel.
Jeho slová
si vysvetlil tak,
že záchranu si zaslúžime
na základe skutkov.
Veľmi ho to hnevalo.
A dokonca tvrdil,
že list Jakuba
nenapísal kresťan,
nieto ešte Jakub.
Ale že ho napísal Žid,
ktorý o kresťanstve
nič nevedel.
Luther zašiel
tak ďaleko len preto,
lebo Jakubovmu
listu nerozumel.
Jakub vlastne hovoril:
Viera je dôležitá.
Všetci ju potrebujeme,
ale nemôžeme ju vidieť.
Ako vieme, že niekto verí?
A odpoveď?
Z jeho skutkov.
Viera človeka
je zjavná z jeho skutkov.
A to, čo nás zachraňuje,
je viera v Ježišovu
výkupnú obeť.
Čo sa z toho učíme?
Keď nerozumieme
tomu, čo čítame,
či už v Biblii
alebo v publikáciách,
pravdepodobnejšie je,
že problém bude v čitateľovi,
nie v pisateľovi.
Pamätajme na to
a prosme Jehovu,
aby nám pomohol
pochopiť to, čo čítame.
Aj dnes mnohí veriaci
považujú za dôležitejšiu
vieru ako skutky.
Keď sa s nimi rozprávate
v službe z domu do domu,
povedia vám:
Vy si myslíte, že keď takto chodíte
po domoch, budete zachránení.
Ale to nie je pravda.
My predsa vieme,
že je to Ježišova preliata krv,
ktorá nás očistuje
od všetkých hriechov.
Zvestujeme preto,
lebo milujeme Jehovu.
A milujeme aj ľudí.
Chceme, aby sa ich čo najviac
dozvedelo pravdu o Jehovovi,
lebo mnohí veria klamstvám.
A od toho je svedok.
Má hovoriť pravdu.
Pačil sa mi
prejav brata Rumpha,
ktorý o tom hovoril
na výročnej schôdzi.
Spomínate si?
Povedal, že Ježiš
sa nemohol pozerať na to,
ako ľudia trpia.
A preto nechcel, aby trpeli
ani len o minútu dlhšie,
a tak ich uzdravoval
dokonca aj v sabat.
Nepovedal im:
Príďte zajtra,
alebo nájdite si ma
niekde pri Mŕtvom mori.
Nie, uzdravil ich okamžite,
aj keď vedel, že farizeji
ho za to budú kritizovať.
Takže pre Ježiša
to bolo určite nebezpečné,
keď uzdravil niekoho v sabat.
Podľa Mojžišovho zákona,
ten, kto porušil sabat,
mal byť usmrtený.
A to farizejom
hralo do karát.
Tí totiž hľadali dôvod,
prečo Ježiša zabiť.
Brat Rumph spomenul,
čo sa z toho môžeme naučiť.
Nemyslime si, že sa nemusíme
v službe namáhať.
Veď ľudia aj tak ešte
budú môcť spoznať pravdu
počas veľkého súženia.
Ľudia trpia teraz.
Potrebujú útechu teraz.
Potrebujú spoznať
Jehovu práve teraz.
Môžu mať
lepší život už teraz.
A tiež skutočnú
nádej do budúcnosti.
A čo na to Ježiš?
Zaujíma ho, čo robíme?
Alebo súhlasí s tými,
čo tvrdia, že stačí iba veriť?
Pozrime sa, ako nám
na to odpovedá on sám
v knihe Zjavenie.
Mimochodom,
je to ďalšia z kníh,
ktoré Lutherovi
až tak nesedeli.
Otvorme si Zjavenie
2. kapitolu a pozrime sa,
ako sa Ježiš
pozerá na naše skutky.
Takže Zjavenie 2. kapitola
a prečítame si najprv
2. a potom 5. verš.
Tieto slová
adresoval zboru v Efeze.
Hovorí tu:
„Poznám tvoje skutky,
tvoju namáhavú prácu,“
teda to, čo robíš,
„a vytrvalosť.“
A v 5. verši:
„Preto si pripomeň to,
čo si stratil.
Rob pokánie a konaj skutky,
aké si konal na začiatku.“
A pozrieme sa ešte
do 19. verša,
čo hovorí zboru v Tyatíre.
A otázka je:
Všíma si Ježiš, koľko
toho v službe robíme?
A odpoveď?
Ježiš hovorí:
„Poznám tvoje skutky
a tvoju lásku, vieru,
službu a vytrvalosť.“
A teraz si všimnite:
„A viem, že tvojich
posledných skutkov
je viac ako tých prvých.“
Poučenie?
Ježiš vidí všetko,
čo robíme.
Keď sme v sobotu
v službe trochu dlhšie.
Keď pri nakupovaní
necháme predávačovi
vizitku alebo leták.
Alebo keď na opätovnú
návštevu ideme po práci,
hoci nám to nevyhovuje,
ale domácemu áno.
Ježiš si všíma každú
takú obeť, aj malú.
A cení si ju.
A to všetko, čo dnes
Jehovov ľud robí,
je niečo úžasné.
Samozrejme,
Satan to spochybňuje.
Je žalobcom našich bratov.
A možno tvrdí:
„Teraz, keď zvestovatelia
nemusia odovzdávať
správu zo služby,
budú robiť len
nevyhnutné minimum.
Len aby na konci
mesiaca mohli odfajknúť,
že boli v službe.“
Ale horliví bratia
a sestry dokazujú,
že Satan je klamár.
Aj keď správu zo služby
nemusia odovzdávať,
mnohí si dali
rozumné ciele
podľa svojich
možností a okolností.
A podčiarkujem
slovo „rozumné“.
Čo je rozumné pre zdravého
19-ročného človeka,
nemusí byť rozumné
pre chorého deväťdesiatnika.
Aj keď 90-roční toho stále
môžu pre Jehovu veľa urobiť.
Niektorým sa osvedčilo
dobré plánovanie.
Každý mesiac
sa najprv pozrú,
čo ich čaká
počas víkendov.
„Ó, tu budem odcestovaný.
Sestra má svadbu.
Super. A čo zvyšné
3 víkendy?”
Lásku prejavujeme
Jehovovi aj tak,
že sme ochotní vystúpiť
zo svojej komfortnej zóny.
Je zaujímavé, že pre
niektorých bratov a sestry
je to napríklad služba
z domu do domu.
Po pandémii
bolo pre niektorých
ťažké sa k nej vrátiť.
Zvykli si písať
listy alebo maily.
A tak sú radšej
pri stojanoch či píšu listy.
Aj to je fajn.
Ale vieme, že pri stojanoch
nestretneme všetkých
a ani napísať
nemôžeme všetkým.
Chceme byť nestranní.
A tak sa modlíme o odvahu
ísť do služby
z domu do domu.
Môžeme si byť istí,
že Ježiš našu snahu vidí
a cení si ju.
A krásny príklad
v prejavovaní lásky
nám dávajú aj externí
spolupracovníci Bételu.
Ak sú priekopníci, možno
majú svoj mesačný plán
splnený už po 3 týždňoch.
Ale ďalší týždeň
si nezoberú voľno.
Vedia,
že ich potrebujeme.
A tak ochotne pracujú
aj v tom štvrtom týždni.
A ich usilovnú
prácu si veľmi vážime.
Ježiš spojil
vieru so skutkami.
Večer pred svojou smrťou
učeníkom povedal slová,
ktoré sú zapísané
v Jánovi 14:12:
„Kto verí vo mňa,
bude tiež konať
skutky, ktoré konám ja.”
A čo bolo
pre neho prioritou?
Zvestovateľská služba.

David Splane: Viera bez skutkov je mŕtva (Jak. 2:17)