JW subtitle extractor

„Vyslobodenie“ –
aké je to krásne slovo!
Podľa jedného slovníka
sa to môže vzťahovať na
„oslobodenie zo zajatia,
z otroctva, spod útlaku
alebo z čohokoľvek,
čo nás obmedzuje“.
Ak si máme udržať našu nádej živú
a ak má byť pre nás naša nádej
„ako kotva duše, istá a pevná“,
musíme byť úplne presvedčení,
že naše vyslobodenie sa blíži.
A to je oveľa viac, než len byť
pozitívni alebo dúfať v to najlepšie.
Znamená to mať stále pred očami
tú chvíľu, keď sa to stane,
keď budeme vyslobodení.
Ale z čoho
máme byť vyslobodení?
Čo nás tak obmedzuje?
Od čoho by ste chceli byť
oslobodení vy?
Rozoberieme si 3 veci.
Tu je prvá z nich:
Chronické choroby.
Artritída, cukrovka, astma,
rakovina, depresia,
skleróza multiplex,
Parkinsonova choroba...
A takto by sme mohli
ešte dlho pokračovať.
Kvôli takýmto chorobám
sa môžeme cítiť ako väzni
vo svojom vlastnom tele.
Ako to zvládať?
Samozrejme, každý z nás
sa zo všetkých síl snaží
starať o svoje zdravie,
chrániť si ho
a podľa možností
ho ďalej posilňovať.
Ale na to, aby sme mali
pevnú vieru
a udržali si nádej živú,
musíme mať stále
pred očami ten deň,
keď budeme vyslobodení.
Deň, keď nás Boh Jehova
tých chronických chorôb
navždy zbaví.
V Biblii je krásny príbeh,
ktorý nám pomáha
predstaviť si, aké to asi bude.
Marek, 5. kapitola.
Prečítame si 25. verš.
Určite ten príbeh dobre poznáte.
„Bola tam žena, ktorá bola
12 rokov postihnutá krvácaním.“
Takže bolo to chronické.
A ďalej tu čítame:
„Veľa si vytrpela
od mnohých lekárov
a minula celý majetok,
ale nezlepšilo sa to,
skôr zhoršilo.
Keď sa dopočula o Ježišovi,
pretlačila sa pomedzi zástup
a zozadu sa dotkla jeho plášťa,
lebo si povedala:
‚Ak sa dotknem aspoň
jeho odevu, uzdravím sa.‘“
Mnohí z nás
sa v tomto príbehu asi našli.
Tiež bojujeme
s nejakou chorobou už roky.
Navštívili sme toľkých lekárov
a vyskúšali každú možnú liečbu.
No teraz sme na tom možno horšie,
ako keď sme s liečbou začali.
I keď si tým všetkým
prešla aj tá žena,
vôbec nepochybovala,
že sa dočká tej chvíle,
keď bude uzdravená.
A v 29. verši je jeden
zaujímavý detail.
„A okamžite prestala krvácať
a pocítila,
že je uzdravená z choroby,
ktorá jej spôsobila
toľko trápenia.“
Čo nás to učí?
Tá chvíľa prišla.
A v Biblii čítame,
že tá žena to pocítila.
Pocítila, že jej telo
bolo zrazu uzdravené.
Spoznala ten moment,
keď ju tá choroba opustila.
A teraz sa na chvíľu zamysli.
Dokážeš si predstaviť ten moment,
keď pocítiš,
ako ťa Jehova zbavil choroby?
Predstavuj si to.
Je to dôležité.
Mali by sme o tom premýšľať.
Mali by sme tým zamestnať
našu myseľ aj srdce.
Bratia a sestry, je to skutočnosť.
Uzdravenie naozaj nastane.
Buďte si istí, že to príde.
Čo nás ešte trápi?
Mnohých trápia
bolestné spomienky.
Pravda je taká,
že každý z nás má
veľa pekných spomienok.
A práve tieto spomienky
nám pomáhajú,
keď máme ťažšie obdobie.
No žiaľ, niektorí ľudia
majú aj také spomienky,
na ktoré by najradšej zabudli.
Zamyslime sa, prečo.
Zažili prírodnú katastrofu,
vojnu, politické nepokoje
alebo sa stali obeťou zločinu.
A to sa deje na celom svete.
Ak sme niečo z toho zažili aj my,
určite to v nás zanechalo
bolestné spomienky.
Možno sme sa ich
naučili potláčať.
Väčšinou sa nám darí
mať ich pod kontrolou.
No niekedy stačí len drobnosť
a tá spomienka sa v plnej sile vráti.
Môže ju vyvolať nejaký zvuk,
pach alebo niečo zbadáme.
Objaví sa ako obrovská vlna,
ktorá zaplaví našu myseľ a srdce
a oberie nás o pokoj.
Čo si vtedy prajeme?
Nechceme to znova prežívať.
Chceme sa tých spomienok zbaviť.
A nielen na chvíľu.
Chceme, aby zmizli úplne, navždy,
aby boli nadobro preč.
Čo nám sľubuje Biblia?
Otvorme si Izaiáša
a prečítame si
65. kapitolu, 17. verš.
Píše sa tu: „Veď tvorím
nové nebesia a novú zem
a na predošlé veci
sa už nebude spomínať,
nikto sa pre ne nebude trápiť.“
Nie je to úžasné?
Nádherný sľub!
Jehova nás uzdraví,
zbaví nás všetkých
bolestných spomienok
a už nás nikdy nebudú ťažiť.
Zamysli sa.
Dokážeš si
predstaviť ten moment,
keď ťa tie spomienky
prestanú ubíjať?
Pre takúto chvíľu sa oplatí žiť!
A ešte tretia vec:
je to náš hriešny stav.
V Žalme 51:5 Dávid povedal:
„Hriešny som sa narodil,
v hriechu ma počala moja matka.“
Taký je život.
Všetci sme nedokonalí.
Už sme sa tak narodili.
Zdedili sme hriech, a preto
máme sklon robiť to, čo je zlé.
Pozrime sa, ako svoje pocity
opísal apoštol Pavol.
Prečítajme si to.
Rimanom 7:21–23.
„Zisťujem, že v mojom prípade
platí tento zákon:
Keď chcem robiť to, čo je správne,
objaví sa u mňa to, čo je zlé.
Človek, ktorým som vnútri,
má potešenie v Božom zákone,
ale vo svojom tele vidím iný zákon,
ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle
a vedie ma do zajatia zákona hriechu,
ktorý je v mojom tele.“
Pavol tu hovorí, že každý z nás
zvádza vnútorný boj.
Je to boj medzi našou láskou
k Jehovovi a k jeho normám
a našimi hriešnymi sklonmi,
ktoré sme zdedili.
Existuje z tejto situácie
východisko?
Skončí sa to niekedy?
Príde čas, keď už nebudeme
bojovať sami so sebou?
Áno, keď sa naplní účel výkupného,
ktoré za nás dal Ježiš,
naše hriešne sklony
sa navždy stanú minulosťou.
Už žiadne vnútorné boje.
Predstavte si tú radosť
a úžasný pocit slobody,
keď ten moment príde.
Pre túto chvíľu sa oplatí žiť!
„Vyslobodenie“ – aké krásne slovo!
No nie je to len krásne slovo.
Je to oveľa viac.
Je to realita, ktorú môže
zažiť každý z nás.
Preto si neustále pripomínajme,
že ten moment naozaj príde –
moment, keď nás Jehova
uzdraví z chorôb,
zbaví bolestných spomienok,
hriešneho stavu
a všetkých ostatných zlých vecí.
Od čoho by ste chceli byť oslobodení?
Nech už vás trápi čokoľvek,
môžete si byť istí,
že vyslobodenie sa blíži.

Mark Sanderson: Vyslobodenie sa blíži (Luk. 21:28)