00:00:12
Nevyrastal som v pravde.00:00:14
00:00:15
Moja rodina aj členovia
môjho bývalého náboženstva00:00:18
00:00:18
mi veľmi odporovali.00:00:20
00:00:21
Niekedy ma dokonca urážali,00:00:24
00:00:24
a to vo mne vyvolávalo
veľký strach zo služby.00:00:27
00:00:27
Odmalička
som pracovala na poliach.00:00:30
00:00:30
Keď som videla iné deti ísť do školy,
bola som smutná.00:00:34
00:00:34
Hovorila som si:
Aj ja chcem vedieť čítať.00:00:37
00:00:37
No okolnosti boli také,
že som do školy ísť nemohla.00:00:42
00:00:43
Pamätám si ten strach,
keď som mala ísť prvýkrát do služby.00:00:46
00:00:46
Premýšľala som:
Budú ma chcieť počúvať?00:00:49
00:00:49
Otvoria mi vôbec dvere?00:00:51
00:00:52
Moji rodičia ma odmalička
viedli k pravde,00:00:55
00:00:55
ale už ako dieťa
som bola vždy veľmi plachá.00:00:59
00:00:59
Bolo pre mňa náročné povedať,
čo si myslím a cítim.00:01:03
00:01:03
A keď som to aj skúsila,
niekedy som sa nevyjadrila00:01:07
00:01:07
presne tak,
ako som práve chcela.00:01:09
00:01:09
A počas pandémie...00:01:11
00:01:12
... sa to celé ešte zhoršilo.00:01:14
00:01:15
Rozvinula sa totiž
u mňa úzkostná porucha.00:01:18
00:01:19
Bol som raz v službe
s jedným bratom00:01:22
00:01:22
a vôbec som si neveril.00:01:24
00:01:24
A tak som mu povedal:00:01:26
00:01:26
„Prosím ťa, rozprávaj radšej ty,
a ja len budem pri tebe.“00:01:30
00:01:30
Odkedy sa u mňa objavila
úzkostná porucha,00:01:33
00:01:33
začala som oveľa viac riešiť,
čo druhým hovorím.00:01:36
00:01:37
Bála som sa,
že poviem niečo nesprávne00:01:40
00:01:40
alebo že to, čo poviem,
sa im nebude páčiť.00:01:43
00:01:43
A preto je aj zvestovanie
pre mňa o dosť náročnejšie.00:01:47
00:01:48
Raz sa ma jedna pani v službe opýtala:00:01:51
00:01:51
„Ako mi vy chcete zvestovať,
keď neviete ani čítať?“00:01:54
00:01:56
Bola som z toho veľmi smutná.00:01:58
00:02:00
Modlitba mi veľmi pomohla.00:02:02
00:02:03
Kedykoľvek som cítil
v službe obavy a strach,00:02:07
00:02:07
krátko som sa pomodlil.00:02:08
00:02:09
Hneď som sa cítil lepšie
a už som sa tak nebál.00:02:12
00:02:13
Je to, akoby ma Jehova
držal za ruku,00:02:16
00:02:16
akoby bol v službe so mnou
a pomáhal mi ďalej zvestovať.00:02:20
00:02:20
Aj keď som nevedela čítať,
vždy som si povedala:00:02:23
00:02:23
Nemám sa čoho báť, lebo Jehova
ma v službe drží za ruku a je so mnou.00:02:28
00:02:28
A keď som aj bola v strese,
pomodlila som sa.00:02:31
00:02:31
Jedná skúsená sestra,00:02:33
00:02:33
s ktorou som často
chodievala do služby,00:02:36
00:02:36
mi veľmi pomohla.00:02:37
00:02:37
Povedala, že len vďaka Jehovovi00:02:39
00:02:40
dokážeme zvládnuť prácu,
ktorú nám dáva,00:02:42
00:02:42
a nie vďaka vlastným
silám a schopnostiam.00:02:45
00:02:45
Veľmi mi tiež pomáhajú
bratia a sestry,00:02:48
00:02:48
s ktorými chodím do služby.00:02:50
00:02:50
Keď mi rozprávajú o tom,
čo všetko zažili v službe00:02:54
00:02:54
a ako im Jehova pomohol
nabrať odvahu,00:02:57
00:02:57
veľmi ma to povzbudzuje.00:02:58
00:02:58
Keď viem, že to s Jehovovou
pomocou zvládli oni,00:03:02
00:03:03
zvládnem to aj ja.00:03:04
00:03:05
Často sa mi v službe stáva,00:03:08
00:03:08
že keď sa rozprávam s ľuďmi,
spolieham sa sám na seba.00:03:12
00:03:12
Ale Ježiš to tak v službe nerobil,
on používal Písma.00:03:16
00:03:17
Keď sa o to snažím aj ja,00:03:19
00:03:19
pomáha mi to dobre
si premyslieť, čo poviem.00:03:22
00:03:23
V službe sa snažím hovoriť
veľmi jednoducho.00:03:26
00:03:26
Prihovorím sa napríklad:
„Vidím, že zametáte.“00:03:29
00:03:30
Alebo: „Máte krásnu záhradu,
tie ružové kvety sú nádherné.“00:03:34
00:03:34
A potom im poviem:00:03:35
00:03:35
„Štúdium Biblie vám môže pomôcť00:03:37
00:03:37
dozvedieť sa viac o krásnych veciach,
ktoré Boh vytvoril.“00:03:41
00:03:42
Veľmi ma utešujú Ježišove slová:
„Ja budem s vami po všetky dni.“00:03:46
00:03:47
Keď som v službe,
dodáva mi to veľkú odvahu,00:03:51
00:03:51
pretože si uvedomujem,
že tam nie som sám,00:03:54
00:03:54
ale Ježiš je so mnou.00:03:56
00:03:56
Priala by som si,00:03:57
00:03:57
aby ľudí neodrádzalo to,
že nevedia čítať.00:04:00
00:04:01
Dnes už máme veľa vecí,
ktoré môžeme počúvať,00:04:04
00:04:04
a je krásne sa takto
učiť o Jehovovi.00:04:07
00:04:07
Tak sa nevzdávajte!00:04:09
00:04:09
Aj keď som nevedela čítať,
mohla som spoznať Božie meno.00:04:13
00:04:14
A vďaka jeho organizácii
som sa čítať naučila.00:04:18
00:04:20
Som taká vďačná, že som mohla
spoznať Jehovu a jeho meno!00:04:23
00:04:25
Pretože poznať ho po mene
je niečo úžasné!00:04:28
00:04:28
Jehova mi dokázal, že význam
jeho mena je úplne pravdivý.00:04:33
00:04:33
Pomáha nám stať sa tým,
čím potrebujeme byť.00:04:37
00:04:37
A tak aj taký plachý človek,
ako som ja, dokáže zvestovať.00:04:41
00:04:42
Veľmi si cením,00:04:44
00:04:44
že môžem byť súčasťou
Jehovovej organizácie.00:04:47
00:04:47
O Jehovovi a z Biblie
som sa toho veľa naučil.00:04:50
00:04:50
A to, že o tom môžem
hovoriť s druhými,00:04:53
00:04:53
mi prináša veľkú radosť!00:04:55
00:04:55
Keď mám ísť teraz do služby,
veľmi sa na to teším,00:04:59
00:04:59
pretože viem,
že Jehova mi bude pomáhať.00:05:01
00:05:01
A viem, že vďaka nemu
budem schopná ľuďom ukázať,00:05:05
00:05:05
ako veľmi ich miluje.00:05:07
Miluj službu – Čo ti môže pomôcť, ak si neveríš
-
Miluj službu – Čo ti môže pomôcť, ak si neveríš
Nevyrastal som v pravde.
Moja rodina aj členovia
môjho bývalého náboženstva
mi veľmi odporovali.
Niekedy ma dokonca urážali,
a to vo mne vyvolávalo
veľký strach zo služby.
Odmalička
som pracovala na poliach.
Keď som videla iné deti ísť do školy,
bola som smutná.
Hovorila som si:
Aj ja chcem vedieť čítať.
No okolnosti boli také,
že som do školy ísť nemohla.
Pamätám si ten strach,
keď som mala ísť prvýkrát do služby.
Premýšľala som:
Budú ma chcieť počúvať?
Otvoria mi vôbec dvere?
Moji rodičia ma odmalička
viedli k pravde,
ale už ako dieťa
som bola vždy veľmi plachá.
Bolo pre mňa náročné povedať,
čo si myslím a cítim.
A keď som to aj skúsila,
niekedy som sa nevyjadrila
presne tak,
ako som práve chcela.
A počas pandémie...
... sa to celé ešte zhoršilo.
Rozvinula sa totiž
u mňa úzkostná porucha.
Bol som raz v službe
s jedným bratom
a vôbec som si neveril.
A tak som mu povedal:
„Prosím ťa, rozprávaj radšej ty,
a ja len budem pri tebe.“
Odkedy sa u mňa objavila
úzkostná porucha,
začala som oveľa viac riešiť,
čo druhým hovorím.
Bála som sa,
že poviem niečo nesprávne
alebo že to, čo poviem,
sa im nebude páčiť.
A preto je aj zvestovanie
pre mňa o dosť náročnejšie.
Raz sa ma jedna pani v službe opýtala:
„Ako mi vy chcete zvestovať,
keď neviete ani čítať?“
Bola som z toho veľmi smutná.
Modlitba mi veľmi pomohla.
Kedykoľvek som cítil
v službe obavy a strach,
krátko som sa pomodlil.
Hneď som sa cítil lepšie
a už som sa tak nebál.
Je to, akoby ma Jehova
držal za ruku,
akoby bol v službe so mnou
a pomáhal mi ďalej zvestovať.
Aj keď som nevedela čítať,
vždy som si povedala:
Nemám sa čoho báť, lebo Jehova
ma v službe drží za ruku a je so mnou.
A keď som aj bola v strese,
pomodlila som sa.
Jedná skúsená sestra,
s ktorou som často
chodievala do služby,
mi veľmi pomohla.
Povedala, že len vďaka Jehovovi
dokážeme zvládnuť prácu,
ktorú nám dáva,
a nie vďaka vlastným
silám a schopnostiam.
Veľmi mi tiež pomáhajú
bratia a sestry,
s ktorými chodím do služby.
Keď mi rozprávajú o tom,
čo všetko zažili v službe
a ako im Jehova pomohol
nabrať odvahu,
veľmi ma to povzbudzuje.
Keď viem, že to s Jehovovou
pomocou zvládli oni,
zvládnem to aj ja.
Často sa mi v službe stáva,
že keď sa rozprávam s ľuďmi,
spolieham sa sám na seba.
Ale Ježiš to tak v službe nerobil,
on používal Písma.
Keď sa o to snažím aj ja,
pomáha mi to dobre
si premyslieť, čo poviem.
V službe sa snažím hovoriť
veľmi jednoducho.
Prihovorím sa napríklad:
„Vidím, že zametáte.“
Alebo: „Máte krásnu záhradu,
tie ružové kvety sú nádherné.“
A potom im poviem:
„Štúdium Biblie vám môže pomôcť
dozvedieť sa viac o krásnych veciach,
ktoré Boh vytvoril.“
Veľmi ma utešujú Ježišove slová:
„Ja budem s vami po všetky dni.“
Keď som v službe,
dodáva mi to veľkú odvahu,
pretože si uvedomujem,
že tam nie som sám,
ale Ježiš je so mnou.
Priala by som si,
aby ľudí neodrádzalo to,
že nevedia čítať.
Dnes už máme veľa vecí,
ktoré môžeme počúvať,
a je krásne sa takto
učiť o Jehovovi.
Tak sa nevzdávajte!
Aj keď som nevedela čítať,
mohla som spoznať Božie meno.
A vďaka jeho organizácii
som sa čítať naučila.
Som taká vďačná, že som mohla
spoznať Jehovu a jeho meno!
Pretože poznať ho po mene
je niečo úžasné!
Jehova mi dokázal, že význam
jeho mena je úplne pravdivý.
Pomáha nám stať sa tým,
čím potrebujeme byť.
A tak aj taký plachý človek,
ako som ja, dokáže zvestovať.
Veľmi si cením,
že môžem byť súčasťou
Jehovovej organizácie.
O Jehovovi a z Biblie
som sa toho veľa naučil.
A to, že o tom môžem
hovoriť s druhými,
mi prináša veľkú radosť!
Keď mám ísť teraz do služby,
veľmi sa na to teším,
pretože viem,
že Jehova mi bude pomáhať.
A viem, že vďaka nemu
budem schopná ľuďom ukázať,
ako veľmi ich miluje.
-