JW subtitle extractor

Vo verši na dnešný deň
sa hovorí o tom,
že je dôležité, ako sa správame.
A vy, čo počúvate tento prejav,
milí bratia a sestry,
si za svoje správanie
zaslúžite veľkú pochvalu.
Dnes ráno by som
rád rozprával o tom,
čo nás motivuje
k takému dobrému správaniu.
Akú máme pohnútku?
Prečo robíme to, čo robíme?
Ako tému som vybral 1 otázku,
ktorú položil Jehova svojmu ľudu,
keď bol prepustený zo zajatia.
Táto otázka je zapísaná
v Zachariášovi 7:5.
Jehova tu cez proroka Zachariáša
hovorí tieto slová:
„Povedz všetkému ľudu
tejto krajiny a kňazom:
‚Keď ste sa tých 70 rokov
v piatom a siedmom mesiaci
postili a nariekali,
(a teraz tá otázka)
postili ste sa naozaj kvôli mne?‘“
Takže Jehovovi sa nepáčil dôvod,
prečo sa Židia postili.
Smútili, lebo dostali trest od Jehovu.
Namiesto toho,
aby sa tešili a radovali,
že sú späť vo svojej krajine,
boli stále smutní a postili sa preto,
lebo ich dostihli následky
za ich chyby a neposlušnosť.
Takže sa postili,
ale zo zlého dôvodu.
A tak sa ich Jehova pýta:
„Postili ste sa naozaj kvôli mne?“
A v podstate túto otázku,
ktorú Jehova kládol Izraelitom vtedy,
kladie aj každému z nás dnes.
Zamyslime sa nad tým.
Postím sa naozaj kvôli Jehovovi?
Prečo robím to, čo robím?
Čo je moja motivácia,
aby som slúžil Jehovovi každý deň?
Väčšina z vás,
ktorí počúvate tento prejav,
je v nejakej forme
služby celým časom.
A to je skvelé,
veľmi vás za to chválime.
Ale nestáva sa vám niekedy,
že toho máte tak veľa,
že vás tá práca úplne pohltí?
Robíte v službe pre Jehovu
jedno, druhé, tretie.
Je toho toľko, že sa
zabudnete občas zastaviť
a spýtať sa sami seba: Prečo?
Prečo to všetko robím?
Prečo slúžim Jehovovi?
Prečo slúžim v Bételi?
Prečo chodím
každý deň do služby?
Prečo ako krajský
povzbudzujem bratov a sestry?
Prečo pomáham pri stavbe
a údržbe teokratických budov?
Prečo učím na škole
pre zvestovateľov Kráľovstva?
Na škole pre krajských starších?
Na škole pre starších?
Jehova nehodnotí
našu službu matematicky
podľa toho, koľko a čo robíme.
Podstatné preňho je to,
prečo to robíme.
Takže Jehova skúma srdce.
Všimnime si,
ako dobre to je vidno aj z toho,
čo Jehova povedal Samuelovi,
keď ho poslal vybrať
nového izraelského kráľa.
Poďme sa na to pozrieť
do 1. Samuelovej 16:7.
Píše sa tam toto:
„Jehova povedal Samuelovi:
‚Nepozeraj sa na to, ako vyzerá
(to sa týkalo Eliaba)
a aký je vysoký, jeho som nevybral.‘“
Prečo si Jehova nevybral Eliaba?
Bol príliš vysoký?
Nie, na jeho výške
mu nezáležalo.
Všímal si to, čo mal v srdci.
A videl v ňom bojovníka,
ale nie kráľa.
Na to, aby bol Eliab dobrým kráľom,
mu chýbali 2 dôležité veci.
Chýbala mu odvaha
a dobrý úsudok.
Ako to vieme?
Z 1. Samuelovej 17:11 vidíme,
že Eliab bol medzi tými,
ktorí boli vydesení z Goliáša,
takže mu chýbala odvaha.
Ďalej v 17. kapitole čítame,
že Dávid sa zastal
Jehovovo mena a odvážne sa pýtal:
„Kto je ten Filištínec,
ktorý sa vysmieva vojsku živého Boha?“
A v 28. verši Eliab krivdil Dávidovi
a hovoril mu, že je trúfalý
a že má zlé úmysly.
Eliabovi chýbal dobrý úsudok.
Nebol by dobrý kráľ.
Síce bojoval,
ale zabudol, za koho bojuje.
Preto v tej 1. Samuelovej 16:7
Jehova povedal Samuelovi toto:
„Boh sa nepozerá
na veci tak ako človek,
lebo človek vidí iba to,
čo má pred očami,
ale Jehova vidí do srdca.“
A tu sa dostávame k podstate toho,
čo si Jehova všíma, keď mu slúžime.
Váži si všetko, čo preňho
robíme a že bojujeme.
No ešte viac mu záleží na tom,
či nezabúdame, za koho bojujeme.
V Jeremiášovi 17:10 sa píše:
„Ja, Jehova, skúmam
srdce i najtajnejšie myšlienky,
aby som každému odplatil
podľa jeho správania,
každému podľa jeho skutkov.“
V inom preklade to znie takto.
Boh hovorí:
„Vidím človeku až do srdca.
Idem ku koreňu veci.
Vidím ho takého, aký naozaj je,
nie na akého sa hrá.“
Veľmi silná myšlienka
k tomuto bola napísaná
aj v Strážnej veži z 15. júna 1995.
Článok mal názov:
Čo ťa podnecuje slúžiť Bohu?
„Nedokonalí ľudia však
majú sklon posudzovať druhých
skôr podľa toho, čo robia,
než podľa toho, akí sú.“
Citujem ďalej:
„Niekedy možno takto
posudzujeme aj sami seba.
Môžeme sa stať
posadnutými výkonnosťou,
(dalo by sa povedať,
tým, že bojujeme)
akoby bola jediným
kritériom našej duchovnosti.
Mohli by sme zabudnúť na dôležitosť
skúmania svojich pohnútok.“
Čiže za koho bojujeme?
Pri čítaní mi napadlo:
Hups, niekedy to robím aj ja.
Niekedy sme takí pohltení prácou,
že sa zabudneme zastaviť a spýtať sa:
Prečo? Prečo to všetko robím?
Čo je v mojom srdci?
Uvedomujem si, za koho bojujem?
Aké sú moje pohnútky?
Jedna sestra sa vyjadrila:
„Chodievala som
do služby, na zhromaždenia,
študovala som a modlila som sa –
ale to všetko som robila
akosi automaticky
a vôbec nič som pri tom necítila.“
Takže prečo vlastne slúžim Jehovovi?
Túžim po nejakej výnimočnej úlohe
alebo sa zapáčiť koordinátorovi,
či mať večný život?
Keď sa na chvíľu zamyslíme,
prečo nejakú vec robíme,
zistíme, že našou hlavnou motiváciou
by mala byť láska k Jehovovi.
Aká silná by mala byť táto láska?
Hovoril o tom Ježiš
v Markovi 12:30.
Poďme sa tam pozrieť.
Marek 12:30.
Píše sa tu:
„Budeš milovať
Jehovu, svojho Boha,
celým svojím srdcom,
celou svojou dušou,
celou svojou mysľou
a celou svojou silou.“
O sile tejto lásky
sa hovorí v študijnej poznámke
k tomuto biblickému veršu.
Prečítam to:
„Tieto štyri veci,
ktoré sú tu spomenuté,
srdce,
duša,
myseľ
a sila,
nemôžu fungovať oddelene.
Sú navzájom prepojené.
To ukazuje, že naša
láska k Bohu musí byť úplná
a zahŕňať každú oblasť
nášho života.“
Z tohto prepojenia
vidíme silu našej lásky,
ktorá by nás mala motivovať
slúžiť Jehovovi.
Teda naša láska má byť úplná.
Jehova od každého z nás očakáva,
že ho budeme milovať
celým srdcom, mysľou, dušou a silou.
No sme veľmi radi,
že Jehova pri tom pamätá na to,
že sme len prach.
Chce od nás iba to,
čo je v našich silách.
Naše okolnosti, schopnosti
a to, koľko toho zvládneme,
sa môže z roka na rok meniť.
A niekedy aj z minúty na minútu.
Pamätajme však na to,
čo sa píše v Prísloviach 21:2.
„Jehova skúma srdce.“
Nie nejaké čísla.
Chápe, že sú veci,
ktoré nedokážeme ovplyvniť,
ako napríklad
naša finančná situácia,
zdravie, naše pocity
alebo niečo iné.
Hoci všetko robí perfektne,
nie je perfekcionista.
Jehova je rozumný.
Nikdy od nás neočakáva to,
čo nedokážeme urobiť.
Ak nás bude motivovať
tá správna pohnútka, láska k Jehovovi,
potom mu podľa našich možností
dáme to najlepšie, čo môžeme.
Občas je dobré sa zastaviť
a spýtať sa sám seba:
Prečo vlastne robím to, čo robím?
Z akej pohnútky slúžim Jehovovi?
A keď sa ťa Jehova opýta:
„Postil si sa naozaj kvôli mne?“
S istotou povieš: „Áno.“
A vieš, že si to urobil
z lásky Jehovovi
a z vďačnosti za úlohu,
ktorú si od neho dostal.

Anthony Griffin: Naozaj sa postíš kvôli Jehovovi? (Zach. 7:5)