JW subtitle extractor

Nikdy nezabudneme, ako nás privítali

Video Other languages Share text Share link Show times

Vyrastal som v malom meste
a mal som šťastné detstvo.
Rodičia mi odmalička
vštepovali lásku k Bohu a úctu k Biblii.
Pravidelne sme chodili do kostola
a chodil som aj do súkromnej školy,
kde som mal každý deň hodiny Biblie.
Cítil som však, že mi niečo chýba.
Keď som mal 15 rokov,
môj život sa dramaticky zmenil.
Raz, keď som sa hral na strome,
konár, ktorého som sa držal, sa zlomil.
Spadol som na zem a ochrnul som.
Predtým som bol veľmi aktívny,
rád som behával.
A zrazu som bol
od krku nadol ochrnutý.
Nič som necítil.
Ako 18-ročný som už mal
natoľko silné ruky,
že som bol znova samostatný.
Študoval som na univerzite
a býval som v internáte.
V tom čase sa môj život
opäť dramaticky zmenil.
Boli tam bežné drogy,
alkohol a nemravnosť.
Podľahol som
tomuto životnému štýlu.
Každý večer
som si však čítal Bibliu.
Stále som mal
silnú vieru v Boha.
Ale keď som sa večer
pred spaním modlil,
hovoril som si,
že nakoniec aj tak skončím v pekle,
ako ma to učili od detstva.
V tom čase som spoznal Julie
a zakrátko sme sa vzali.
Rovnako ako ja patrila k hippies.
Vedeli sme, že ak chceme ostať spolu,
musíme sa zbaviť zlých vplyvov
a zmeniť svoj životný štýl.
Hľadali sme Boha a chceli sme,
aby bol súčasťou nášho života.
Raz som bol sám v parku.
Bolo tam krásne,
predo mnou jazero,
v pozadí hory.
Vtedy som sa
pomodlil k Bohu.
Povedal som mu,
že mu chceme slúžiť,
ale nevieme ako.
Asi o 10 minút
ku mne prišiel jeden mladý muž
a začal mi rozprávať o raji na zemi.
Všetko, čo povedal, dávalo zmysel.
Už predtým som si o tom čítal v Biblii.
Najviac na mňa zapôsobilo
jeho vysvetlenie o pekle.
Bolo to také jasné a logické!
Dávalo mi to zmysel.
Pozval nás, aby sme na druhý deň
prišli do sály Kráľovstva.
S manželkou nikdy nezabudneme
na prvé zhromaždenie,
na ktorom sme boli pred 37 rokmi.
Mal som dlhé vlasy a deravé džínsy.
Myslím, že som ani nemal topánky.
Ako sme tam sedeli,
pomyslel som si,
že pre staršieho brata,
ktorý má na pódiu prejav,
musíme byť odpudzujúci.
Ale veľmi nás prekvapilo,
keď po zhromaždení prišiel k nám,
pozdravil nás
a pozval nás k sebe domov.
Nepamätáme si,
čo sa na tom zhromaždení hovorilo,
ale nikdy nezabudneme
na to privítanie.
Ihneď sme začali chodiť
na všetky zhromaždenia.
Začali sme tiež
študovať Bibliu s bratom,
ktorý ma oslovil v parku.
Zmeny v našom živote
nenastali zo dňa na deň,
ale bratia k nám
boli láskaví a trpezliví.
Konečne mal náš život zmysel.
Už som nepociťoval prázdnotu,
ktorá ma tak dlho sprevádzala.
Už sme neboli zameraní len na seba.
Teraz sme mali Jehovu, bratov a službu.
Zasvätili sme svoj život Jehovovi
a dali sa pokrstiť.