JW subtitle extractor

Úvod k Druhej knihe Kroník.
Prvá a druhá kniha Kroník
pôvodne tvorili jeden zvitok.
Neskôr bol rozdelený na dve časti.
Pisateľom bol Ezdráš, kňaz a
odpisovač Božieho Zákona,
a túto knihu dopísal
asi v roku 460 pred n. l.
Píše sa v nej hlavne o tom,
čo sa dialo v judskom kráľovstve.
Druhá kniha Kroník
zahŕňa obdobie 500 rokov,
od začiatku vlády kráľa Šalamúna
v roku 1037 pred n. l.
do roku 537 pred n. l.,
keď bol vydaný Kýrov výnos,
aby bol znovu postavený
Jehovov dom v Jeruzaleme.
Prvých 9 kapitol opisuje
vládu kráľa Šalamúna.
V 1. kapitole sa píše o tom,
že Jehova dal Šalamúnovi
výnimočnú múdrosť,
aby vedel jeho ľud dobre súdiť.
Kapitoly 2 až 7 opisujú
Šalamúnove prípravy
na stavbu chrámu
vrátane jeho vybavenia.
Ďalej sa tam hovorí o samotnej
výstavbe chrámu a jeho zasvätení.
V 9. kapitole čítame o tom,
ako kráľovná zo Sáby
navštevuje Šalamúna a je
ohromená jeho múdrosťou.
Po 40 rokoch Šalamúnovej vlády
sa kráľom stáva jeho syn Rechoboám.
V ďalšej kapitole sa píše o tom,
ako sa desať kmeňov vzbúrilo
proti Rechoboámovi
a vytvorilo severné
izraelské kráľovstvo.
V 17. až 20. kapitole sa hovorí
o kráľovi Jehošafatovi,
ktorý robil to, čo bolo správne.
Dokonca poslal kniežatá a Lévitov,
aby ľud vyučovali Boží Zákon.
V 20. kapitole je zaznamenaná
Jehošafatova modlitba o pomoc,
keď proti nemu vytiahli
Amónci, Moábci
a obyvatelia hornatého kraja Seir.
Jehova túto modlitbu vypočul a spôsobil,
že sa nepriatelia navzájom pozabíjali.
V 22. kapitole sa dozvedáme,
že zlá kráľovná Atalia „vyvraždila
celý kráľovský rod judského domu“
okrem malého Joáša.
Toho zachránila Jehošabat
spolu s manželom, veľkňazom Jehojadom.
V 23. a 24. kapitole sa píše o tom,
ako sa 7-ročný Joáš stáva
kráľom a Atalia je usmrtená.
Veľkňaz Jehojada má na
Joáša dobrý vplyv,
preto mladý kráľ robí to, čo je
správne v Jehovových očiach,
dokonca dáva obnoviť chrám.
Ale po smrti Jehojadu Joáš
začína uctievať falošných bohov.
Keď Jehojadov syn pokarhá kráľa
Joáša, ten ho dáva usmrtiť.
V 26. kapitole sa píše o tom,
že kráľom sa stal Uzzijah.
Najprv robil to, čo bolo správne
v Božích očiach, ale neskôr spyšnel.
Zašiel až tak ďaleko, že v chráme
pálil kadidlo – čo bola úloha,
ktorou Jehova poveril iba kňazov.
Jehova ho preto
potrestal malomocenstvom.
V 29. až 32. kapitole sa hovorí
o kráľovi Ezechiášovi,
ktorý celý život horlivo
podporoval čisté uctievanie.
Počas jeho vlády
asýrsky kráľ Senacherib
napáda Judsko
a ohrozuje aj Jeruzalem.
Ale Jehova posiela anjela, a ten
zabíja „všetkých udatných bojovníkov,
veliteľov a ostatných vodcov
v asýrskom tábore.
33. kapitola opisuje 55-ročnú
vládu kráľa Manašeho,
ktorý „Napáchal veľa zla“
a „tak urážal [Jehovu]“.
Vedeli ste?
Hoci sa Manaše neskôr kajal,
jeho predošlé konanie viedlo
k morálnemu a duchovnému
úpadku obyvateľov Judska,
a preto skončili vo vyhnanstve.
34. a 35. kapitola opisujú
vládu kráľa Joziáša.
Stal sa kráľom ako 8-ročný a celý život
horlivo podporoval čisté uctievanie.
Dokonca rozbehol rozsiahlu
kampaň proti modlárstvu.
36. kapitola spomína posledných
štyroch judských kráľov –
Jehoachaza, Jehojakima,
Jehojachina a Sedekiáša.
Títo králi Jehovu neposlúchali.
Napriek úprimným snahám
dobrých judských kráľov
sa v tejto krajine
stále viac šíri odpadlíctvo.
Preto Jehova pripúšťa,
aby Babylončania napadli krajinu
a zaútočili na Jeruzalem.
Babylončania ničia mesto
a ľudí berú do vyhnanstva.
Ezdráš uzatvára
2. Kroník opisom udalostí,
ktoré nastali o 70 rokov neskôr,
za vlády perzského kráľa Kýra.
Tento kráľ vydal dôležitý výnos,
ktorým oslobodil Židov a poveril ich,
aby obnovili Jehovov chrám v Jeruzaleme.
Pri čítaní 2. Kroník si všimnite,
aké poučenie si môžete vziať
z príkladu dobrých aj zlých kráľov,
ako Jehova žehnal tých,
ktorí ho milovali,
a ako chránil Dávidovu rodovú líniu,
ktorá viedla k Mesiášovi,
Kráľovi Božieho Kráľovstva.

Úvod k 2. Kroník
- 

Úvod k 2. Kroník

Úvod k Druhej knihe Kroník.
Prvá a druhá kniha Kroník
pôvodne tvorili jeden zvitok.
Neskôr bol rozdelený na dve časti.
Pisateľom bol Ezdráš, kňaz a
odpisovač Božieho Zákona,
a túto knihu dopísal
asi v roku 460 pred n. l.
Píše sa v nej hlavne o tom,
čo sa dialo v judskom kráľovstve.
Druhá kniha Kroník
zahŕňa obdobie 500 rokov,
od začiatku vlády kráľa Šalamúna
v roku 1037 pred n. l.
do roku 537 pred n. l.,
keď bol vydaný Kýrov výnos,
aby bol znovu postavený
Jehovov dom v Jeruzaleme.
Prvých 9 kapitol opisuje
vládu kráľa Šalamúna.
V 1. kapitole sa píše o tom,
že Jehova dal Šalamúnovi
výnimočnú múdrosť,
aby vedel jeho ľud dobre súdiť.
Kapitoly 2 až 7 opisujú
Šalamúnove prípravy
na stavbu chrámu
vrátane jeho vybavenia.
Ďalej sa tam hovorí o samotnej
výstavbe chrámu a jeho zasvätení.
V 9. kapitole čítame o tom,
ako kráľovná zo Sáby
navštevuje Šalamúna a je
ohromená jeho múdrosťou.
Po 40 rokoch Šalamúnovej vlády
sa kráľom stáva jeho syn Rechoboám.
V ďalšej kapitole sa píše o tom,
ako sa desať kmeňov vzbúrilo
proti Rechoboámovi
a vytvorilo severné
izraelské kráľovstvo.
V 17. až 20. kapitole sa hovorí
o kráľovi Jehošafatovi,
ktorý robil to, čo bolo správne.
Dokonca poslal kniežatá a Lévitov,
aby ľud vyučovali Boží Zákon.
V 20. kapitole je zaznamenaná
Jehošafatova modlitba o pomoc,
keď proti nemu vytiahli
Amónci, Moábci
a obyvatelia hornatého kraja Seir.
Jehova túto modlitbu vypočul a spôsobil,
že sa nepriatelia navzájom pozabíjali.
V 22. kapitole sa dozvedáme,
že zlá kráľovná Atalia „vyvraždila
celý kráľovský rod judského domu“
okrem malého Joáša.
Toho zachránila Jehošabat
spolu s manželom, veľkňazom Jehojadom.
V 23. a 24. kapitole sa píše o tom,
ako sa 7-ročný Joáš stáva
kráľom a Atalia je usmrtená.
Veľkňaz Jehojada má na
Joáša dobrý vplyv,
preto mladý kráľ robí to, čo je
správne v Jehovových očiach,
dokonca dáva obnoviť chrám.
Ale po smrti Jehojadu Joáš
začína uctievať falošných bohov.
Keď Jehojadov syn pokarhá kráľa
Joáša, ten ho dáva usmrtiť.
V 26. kapitole sa píše o tom,
že kráľom sa stal Uzzijah.
Najprv robil to, čo bolo správne
v Božích očiach, ale neskôr spyšnel.
Zašiel až tak ďaleko, že v chráme
pálil kadidlo – čo bola úloha,
ktorou Jehova poveril iba kňazov.
Jehova ho preto
potrestal malomocenstvom.
V 29. až 32. kapitole sa hovorí
o kráľovi Ezechiášovi,
ktorý celý život horlivo
podporoval čisté uctievanie.
Počas jeho vlády
asýrsky kráľ Senacherib
napáda Judsko
a ohrozuje aj Jeruzalem.
Ale Jehova posiela anjela, a ten
zabíja „všetkých udatných bojovníkov,
veliteľov a ostatných vodcov
v asýrskom tábore.
33. kapitola opisuje 55-ročnú
vládu kráľa Manašeho,
ktorý „Napáchal veľa zla“
a „tak urážal [Jehovu]“.
Vedeli ste?
Hoci sa Manaše neskôr kajal,
jeho predošlé konanie viedlo
k morálnemu a duchovnému
úpadku obyvateľov Judska,
a preto skončili vo vyhnanstve.
34. a 35. kapitola opisujú
vládu kráľa Joziáša.
Stal sa kráľom ako 8-ročný a celý život
horlivo podporoval čisté uctievanie.
Dokonca rozbehol rozsiahlu
kampaň proti modlárstvu.
36. kapitola spomína posledných
štyroch judských kráľov –
Jehoachaza, Jehojakima,
Jehojachina a Sedekiáša.
Títo králi Jehovu neposlúchali.
Napriek úprimným snahám
dobrých judských kráľov
sa v tejto krajine
stále viac šíri odpadlíctvo.
Preto Jehova pripúšťa,
aby Babylončania napadli krajinu
a zaútočili na Jeruzalem.
Babylončania ničia mesto
a ľudí berú do vyhnanstva.
Ezdráš uzatvára
2. Kroník opisom udalostí,
ktoré nastali o 70 rokov neskôr,
za vlády  perzského kráľa Kýra.
Tento kráľ vydal dôležitý výnos,
ktorým oslobodil Židov a poveril ich,
aby obnovili Jehovov chrám v Jeruzaleme.
Pri čítaní 2. Kroník si všimnite,
aké poučenie si môžete vziať
z príkladu dobrých aj zlých kráľov,
ako Jehova žehnal tých,
ktorí ho milovali,
a ako chránil Dávidovu rodovú líniu,
ktorá viedla k Mesiášovi,
Kráľovi Božieho Kráľovstva.


-