JW subtitle extractor

Úvod k 3. knihe Mojžišovej.
Túto knihu napísal Mojžiš
v roku 1512 pred n. l.
na Sinajskej púšti.
Názov, ktorý táto kniha neskôr dostala,
pochádza z gréckeho slova,
ktoré znamená „týkajúci sa Lévitov“.
No nebola napísaná len pre Lévitov,
ale pre celý izraelský národ.
V 3. Mojžišovej je zhrnuté obdobie
asi jedného mesiaca.
Sú v nej opísané udalosti, ktoré
sa stali tesne po postavení svätostánku.
Vyzdvihuje to, že Jehova je svätý,
a tiež to, že svätý je aj jeho ľud,
ak poslúcha jeho zákony.
V 1. až 7. kapitole sa uvádzajú
rôzne zákony týkajúce sa obetí.
V 8. a 9. kapitole sa hovorí
o zriadení kňazstva,
o ustanovení Árona za veľkňaza
a o tom, ako Áron
prvýkrát predložil obeť Bohu.
V 10. kapitole sa píše o tom, ako Jehova
usmrtil dvoch Áronových synov,
kňazov Nadába a Abihua, za to,
že obetovali „nedovolený oheň“.
Jehova potom nariadil,
že kňazi nesmú piť alkohol pred tým,
ako vstúpia do stanu stretávania
čiže do svätostánku.
V kapitolách 11 až 15 sú zákony o tom,
čo je čisté a čo je nečisté.
To sa týkalo aj jedla.
Jehova povedal Izraelitom,
čo môžu jesť a čo nemôžu.
V 16. kapitole sú pokyny
súvisiace s Dňom zmierenia.
Kapitoly 17 až 20 obsahujú
zákony o svätom správaní.
Izraeliti napríklad nesmeli jesť krv
a mali sa vyhýbať
modlárstvu a špiritizmu,
čo bolo bežne rozšírené
v okolitých národoch.
Mali brať ohľad na nevidiacich,
na nepočujúcich a na cudzincov.
A starším ľuďom
mali prejavovať úctu.
Vedeli ste, že veľa prvkov
súvisiacich s uctievaním,
ktoré sú opísané v 3. Mojžišovej,
boli „tieňom budúcich dobrých vecí“,
ako ich opisuje list Hebrejom?
Napríklad veľkňaz
predobrazoval Ježiša Krista,
krv obetovaných zvierat
bola predobrazom Ježišovej krvi
a Najsvätejšia vo svätostánku
znázorňovala nebo,
kde za nás Ježiš
„predstúpil pred Boha“.
V kapitolách 21 a 22
sú pokyny pre kňazstvo.
Tí, ktorí slúžili ako kňazi,
museli byť zdraví
a nesmeli mať na tele žiadnu chybu.
V kapitolách 23 a 24 sú pokyny
k sviatkom a k posvätným dňom.
A Jehova dal aj pokyny
k lampám vo svätostánku
a k prstencovitým chlebom predloženia.
V 24. kapitole je vyzdvihnutá
aj svätosť Jehovovho mena.
Podľa Jehovovho príkazu mal byť človek,
ktorý toto meno preklínal, ukameňovaný.
V 25. kapitole sú zákony
o sabatnom roku, jubilejnom roku,
vrátení majetku
a o zaobchádzaní s chudobnými.
S tými, ktorí boli predaní do otroctva,
sa malo zaobchádzať láskavo,
ako s najatými robotníkmi.
V 26. kapitole sa uvádza, aké požehnania
mali zažiť tí, ktorí Jehovu poslúchajú,
a aký trest tí, ktorí ho neposlúchajú.
V poslednej, 27. kapitole sú zákony
o veciach sľúbených Jehovovi
a o veciach, ktoré mu niekto zasvätil.
Pri čítaní 3. Mojžišovej si všimnite,
ako by sme mali
napodobňovať Jehovu a byť svätí,
prečo by sme mali mať
hlbokú úctu k jeho svätému menu
a prečo si môžeme byť istí,
že pod vládou jeho Syna,
Veľkňaza a Kráľa Božieho Kráľovstva,
budú všetci ľudia na zemi
odzrkadľovať Jehovovu svätosť.

Úvod k 3. Mojžišovej