JW subtitle extractor

Úvod k 4. knihe Mojžišovej.
Túto knihu napísal Mojžiš.
Začal ju písať
na Sinajskej púšti
a písanie dokončil
na moábskych pláňach.
Táto kniha zahŕňa obdobie
38 rokov a 9 mesiacov,
od roku 1512
do roku 1473 pred n. l.
Názov Numeri dostala táto kniha
podľa toho, že Mojžiš 2-krát sčítal ľud:
raz pri vrchu Sinaj
a raz na moábskych pláňach.
4. Mojžišova vyzdvihuje
Jehovovu schopnosť viesť svoj ľud,
zdôrazňuje tiež,
aké dôležité je poslúchať tých,
ktorým Jehova zveril určitú autoritu,
ako aj to, že je veľmi potrebné
mať silnú vieru.
4. kniha Mojžišova má 36 kapitol.
V prvých 4 kapitolách
boli všetci izraelskí muži,
ktorí mali 20 rokov a viac,
okrem Lévitov,
spísaní, aby slúžili vo vojsku.
Léviti mali pomáhať kňazom.
V kapitolách 5 až 9 sa rozoberá
manželská vernosť,
karanténa a služba nazirejcov.
V 10. kapitole sa píše o tom,
ako Izraeliti odchádzajú
zo Sinajskej púšte,
zoradení podľa svojich kmeňov.
V 11. kapitole sa ľud sťažuje na mannu,
ktorú im Jehova zázračne zabezpečil.
V ďalšej kapitole Mirjam a Áron
hovoria proti Mojžišovi.
Mirjam pre to postihlo malomocenstvo
a musela byť 7 dní v karanténe.
V 13. a 14. kapitole sa píše o tom,
ako boli 12 izraelskí náčelníci poslaní,
aby preskúmali kanaánsku krajinu.
10 vyzvedači podali zlú správu
a ľud sa chcel vrátiť do Egypta.
Pre svoj obrovský nedostatok viery
museli 40 rokov putovať pustatinou,
až kým celá generácia nevymrela.
Vedeli ste,
že zo všetkých vyzvedačov
len Jozua a Káleb
mali silnú vieru v Jehovu?
Preto len oni mali vojsť
do zasľúbenej krajiny.
A to sa aj stalo.
Káleb dostal do dedičstva
mesto Hebron a jeho osady.
Jozua dostal mesto
v hornatom kraji Efraima,
kde neskôr vo veku
110 rokov zomrel.
V kapitolách 15 až 17 sa hovorí
o rôznych obetiach za hriechy
a aj o vzbure a potrestaní
Kóracha, Dátana a Abiráma
a všetkých, ktorí ich podporovali.
V 21. kapitole čítame,
ako sa ľud opäť sťažoval na mannu
a nazval ju „odporným chlebom“.
V 22. až 24. kapitole sa dozvedáme,
že moábsky kráľ Balak najal
chamtivého Balaama, aby preklial Izrael.
Ale Jehova to zmenil na požehnanie.
V 25. kapitole sa píše o tom,
že mnohí Izraeliti sa dopustili
nemravnosti s moábskymi ženami.
To viedlo k tomu, že začali
uctievať falošných bohov.
Jehova ich za to potrestal
a zomrelo 24 000 Izraelitov.
Ďalšia kapitola hovorí o tom,
že Mojžiš dal druhýkrát sčítať ľud.
V 27. kapitole čítame,
ako Celofchadove dcéry
prišli za Mojžišom
a žiadali, aby mohli dostať dedičstvo,
keďže ich otec nemal syna.
Jehova potom stanovil,
že v takomto prípade
má dedičstvo prejsť na dcéry.
Boh povedal Mojžišovi, aby vystúpil
na jeden vrch v pohorí Abárim
a pozrel sa na zasľúbenú krajinu.
Keďže Mojžiš mal zakrátko zomrieť,
Jehova mu povedal,
aby za vodcu, ktorý má ľud
voviesť do Kanaánu, ustanovil Jozuu.
V kapitolách 31 až 36 sa hovorí
o rozdelení kanaánskej krajiny
a o niektorých nariadeniach
ešte pred prekročením Jordánu.
Pri čítaní 4. Mojžišovej si všimnite,
ako Jehova trpezlivo viedol svoj ľud,
prečo je dôležité poslúchať tých,
ktorým Jehova zveril autoritu,
a prečo aj my potrebujeme silnú vieru,
keď stojíme na prahu
novodobej zasľúbenej krajiny,
nového sveta pod vládou
Božieho Kráľovstva.

Úvod k 4. Mojžišovej