JW subtitle extractor

Keď som bola malá, naša rodina
každý víkend chodila do kostola.
Ale nepatrili sme vždy
do jedného náboženstva.
Počas môjho detstva a dospievania
sme vystriedali viacero rôznych cirkví.
Postupne som však týmto cirkvám
prestávala dôverovať.
Prišlo mi, že tie kázne tam
sú také teatrálne.
Bolo to ako v divadle.
A keď to skončilo,
cítila som takú prázdnotu.
Kázeň väčšinou trvala
tak asi hodinu.
No kňaz po celý ten čas
nepovedal viac ako 2 alebo 3 verše.
Kňazi nerobili to, čo učili
a išlo im hlavne o peniaze.
Chýbala tam taká úprimná láska.
Hovorila som si,
že predsa musia existovať ľudia,
ktorí sú iní.
Ktorí sa naozaj snažia žiť podľa Biblie.
Najprv som váhala,
či mám študovať Bibliu so svedkami.
Nedôverovala som im,
lebo som si myslela,
že majú vlastnú Bibliu,
že sú nejaká sekta
a veria nejakým divným veciam.
Niektorí moji spolužiaci boli
Jehovovi svedkovia
a raz ma 1 spolužiačka
pozvala na zhromaždenie.
Zo začiatku som váhala,
ale potom som si povedala, že pôjdem.
Keď som tam bola, všimla som si,
že často používajú Bibliu.
Biblické verše
sa tam rozoberali skoro stále.
Ľudia sa tam aktívne zapájali
a aj oni vo svojich komentároch
spomínali nejaké časti z Biblie.
Spoznala som tam tiež sestru,
ktorá mi ponúkla biblický kurz.
Postupne mi dochádzalo,
že to, čo som o svedkoch počula,
vôbec nie je pravda.
Všetko, čomu verili,
zakladali na Biblii.
A mohla som si to pozrieť
aj na stránke jw.org.
Nič nebolo tajomstvom.
Myslela som si, že majú vlastnú Bibliu,
no sestra, ktorá viedla biblický kurz,
mi povedala,
že kľudne môžem používať tú svoju.
Všimla som si aj to,
že v zbore, do ktorého som chodila,
sa ľudia mali naozaj radi,
a tak som sa rozhodla, že pôjdem
aj niekde inde, aby som videla,
či je to tak aj v iných zboroch.
Či je aj tam takáto láska.
A bola som prekvapená,
že všade to bolo rovnaké.
Som Jehovovi veľmi vďačná,
že mi pomohol nájsť to,
čo som vždy hľadala.

Dá sa nájsť pravda? Interview s Queentelou Abajuovou